1Sak/1/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0723101322.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/80/2023
- IČS
- 0723101322
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. K., nar. XX.X.XXXX, bydliskom: VG. XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Michal Ellinger, advokát, so sídlom: Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, IČO: 00151866, so sídlom: Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/040650-008 z 5.9.2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/80/2023-72 z 14.8.2025, takto
rozhodol:
Uznesenie
Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/80/2023 - 72 z 14.8.2025 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-1342-021/ 2023-PC z 28.2.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré vybavil žalovaný opatrením č. PPZ-HCP-BA2-2023/040650-008 z 5.9.2023 (ďalej len „opatrenie žalovaného“) tak, že odvolanie vyhodnotil ako neprípustné. 3. Žalovaný svoj záver neprípustnosti odvolania odôvodnil tým, že skonštatoval nasledovné „Dňa 11.04.2023 bol na správny orgán doručené odvolanie, ktoré podal dňa 05.04.2023 na poštovej preprave JUDr. Michal Ellinger - advokát, Wolkrova 41,851 01 Bratislava. K odvolaniu bolo priložené splnomocnenie bez osvedčeného podpisu účastníka konania. Odvolací orgán zistil, že splnomocnenie nespĺňa všetky náležitosti podľa § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko splnomocnený zástupca doložil k odvolaniu splnomocnenie, ktorým účastník konania splnomocnil JUDr. Michala Ellingera - advokáta zo dňa 04.04.2023, na ktorom absentoval osvedčený podpis účastníka konania. Na základe uvedenej skutočnosti bol účastník konania vyzvaný, aby v lehote do 5 dni od doručenia výzvy uvedený nedostatok odstránil, t. j. predložil plnomocenstvo s notárskym osvedčeným podpisom účastníka konania. Výzva bola zaslaná na vedomie aj JUDr. Michalovi
Ellingerovi. Dňa 20.07.2023 bolo na odvolací orgán doručené splnomocnenie od advokáta JUDr. Michala Ellingera zo dňa 12.07.2023, na ktorom bol osvedčený podpis účastníka konania zo dňa 12.07.2023. Vzhľadom na danú skutočnosť', uvedené splnomocnenie nie je možné akceptovať, nakoľko v čase podania odvolania JUDr. Michal Ellinger - advokát, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava nemal platné plnomocenstvo na zastupovanie účastníka konania K. Z., podľa § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko podpis riadneho konania na predmetnom splnomocnení bol osvedčený notárom dňa 12.07.2023. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je neprípustné.“ 4. Opatrenie žalovaného bolo dňa 26.9.2023 doručené žalobcovi a dňa 19.9.2023 bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi (ďalej len „advokát“) žalobcu.
II. Konanie na správnom súde
5. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 24.11.2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného. 6. Správny súd uznesením č. k. 5S/80/2023-72 z 14.8.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu jej oneskoreného podania, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Správny súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že skonštatoval: „Z obsahu administratívneho spisu pritom zistil, že napadnuté opatrenie bolo doručované žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi do vlastných rúk, žalobcovi dňa 26.09.2023 a právnemu zástupcovi dňa 19.09.2023. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní pred žalovaným zastúpený advokátom JUDr. Michalom Ellingerom s generálnou plnou mocou (plná moc udelená advokátovi dňa 04.04.2023, dodatočne doplnená o osvedčujúcu doložku dňa 14.07.2023) a zároveň mu napadnutým opatrením nebola uložená povinnosť osobne niečo vykonať, účinky doručenia napadnutého opatrenia v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku nastali dňom jeho doručenia právnemu zástupcovi žalobcu, teda dňa 19.09.2023. Keďže zákon č. 404/2011 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k lehote na podanie správnej žaloby, správny súd aplikoval právnu úpravu podľa § 181 ods. 1 SSP s tým, že posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na deň 19.11.2023 (nedeľa), ktorý nebol pracovný, preto došlo k posunutiu lehoty v zmysle § 69 ods. 5 SSP na deň 20.11.2023. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že správna žaloba bola podaná až dňa 24.11.2023, teda zjavne po lehote.“
II. Kasačná sťažnosť
8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov porušenia práva na spravodlivý súdny proces, nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 9. Uvedené dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ argumentačne rozvinul v rámci sťažnostných bodov, v ktorých predovšetkým namietal, že: - opatrenie žalovaného bolo adresované priamo sťažovateľovi a jeho advokátovi len na vedomie. Takýto postup bol podľa sťažovateľa v priamom rozpore s § 25 ods. 5 zákona č. 71/
1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Správny súd však v napadnutom uznesení nesprávne uzavrel, že „účinky doručenia napadnutého opatrenia nastali dňom 19.09.2023“, teda v deň, keď bol list doručený právnemu zástupcovi „na vedomie“.
Takýto záver bol nesprávny po skutkovej aj právnej stránke, pretože (i) žalovaný nevydal rozhodnutie v právnom zmysle, (ii) advokátovi list nebol doručovaný ako rozhodnutie, ale iba informatívne - na vedomie, (iii) preto nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu, ktoré by založilo plynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, - jeho advokát bol riadne splnomocnený generálnou plnou mocou udelenou dňa 4.4.2023, ktorá bola dňa 14.7.2023 doplnená o osvedčovaciu doložku. Plná moc bola riadne doručená
žalovanému a založená v administratívnom spise. Napriek tomu žalovaný pri komunikácii a doručovaní konal, akoby sťažovateľ nebol zastúpený. Listy adresoval priamo sťažovateľovi a jeho advokátovi len na vedomie. Týmto postupom žalovaný odňal advokátovi procesné postavenie, a teda aj možnosť efektívne uplatňovať práva účastníka, - zaslanie písomnosti „na vedomie“ má iba informatívny charakter, ktorý nemôže vyvolať právne účinky doručenia rozhodnutia, - záver správneho súdu o tom, že účinky doručenia rozhodnutia žalovaného nastali dňom jeho doručenia advokátovi je nesprávny a arbitrárny, pretože § 25 ods. 5 správneho poriadku upravuje osobitný režim doručovania len pre prípady, keď rozhodnutie ukladané účastníkovi nevyžaduje osobné plnenie. Takáto povinnosť sa však sťažovateľa netýkala, a preto nebolo možné analogicky aplikovať § 25 ods. 5 správneho poriadku, - závery správneho súdu sú v rozpore s judikatúrou, a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžr/15/2017 z 18.4.2018 a uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/189/2022 z 20.4.2023.
Podľa sťažovateľa z ustálenej praxe správnych súdov aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že účinky doručenia (najmä, ak na ne nadväzujú prekluzívne lehoty) musia byť jednoznačne preukázané a nie je možné ich
predpokladať. Ak existuje pochybnosť o tom, či písomnosť bola adresátovi riadne doručená, musí sa rozhodnúť v prospech zachovania práva účastníka na súdnu ochranu, - z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný počas konania neuznal právne zastúpenie advokátom, ktorý podal za sťažovateľa odvolanie. Tento postoj žalovaného sa
premietol aj do formy a spôsobu doručovania, pretože všetky písomnosti vrátane opatrenia žalovaného boli adresované priamo sťažovateľovi, pričom advokát bol uvedený len v časti „Na vedomie“. Uvedené svedčí o tom, že žalovaný nepovažoval advokáta za osobu oprávnenú konať za sťažovateľa, a teda mu ani nemohol doručovať písomnosti adresované sťažovateľovi. Napriek tomu správny súd v napadnutom uznesení vyslovil, že účinky doručenia napadnutého opatrenia nastali dňom 19.9.2023, keď bolo doručené advokátovi.
Tento záver je vnútorne rozporný a právne neudržateľný, pretože žalovaný tvrdil, že advokát nie je právnym zástupcom, avšak správny súd naopak uzavrel, že účinky doručenia nastali práve doručením tomuto advokátovi. Ide o logický a právny paradox, pretože ak advokát nemal postavenie zástupcu, nemohol byť adresátom doručenia opatrenia žalovaného, a teda jeho doručenie advokátovi nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Naopak, ak advokát zástupcom bol, potom bolo povinnosťou žalovaného doručiť opatrenie žalovaného výlučne jemu, a nie sťažovateľovi
osobne, - postup správneho súdu predstavuje vadu skutkových zistení aj právneho posúdenia, pretože správny súd vychádzal z predpokladu, ktorý nebol v spise nijako podložený, v dôsledku čoho bol jeho záver o dni doručenia a začiatku plynutia lehoty nepreskúmateľný a svojvoľný, - napadnuté uznesenie je aj arbitrárne z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, pričom v tomto smere poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcu ako sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými úvahami.
12. Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo opatrenie žalovaného, ktorým bolo vybavené odvolanie sťažovateľa, podané proti prvostupňovému rozhodnutiu advokátom sťažovateľa. Hoci voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo podanie odvolania prípustné a tomu zodpovedajúce poučenie bolo aj obsiahnuté v danom rozhodnutí, podané odvolanie bolo vybavené neformálne opatrením žalovaného. Žalovaný takýto postup odôvodnil tým, že odvolanie bolo neprípustné, pretože bolo podané advokátom sťažovateľa, pričom k odvolaniu doložené splnomocnenie bolo neplatné, keďže v rozpore s § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov neobsahovalo (notárske) osvedčenie podpisu sťažovateľa.
13. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že sťažovateľ nebol pri podaní odvolania platne zastúpený advokátom. Aj z tohto dôvodu bolo opatrenie žalovaného doručované priamo sťažovateľovi a advokátovi „len“ na vedomie, aby mu bol známy spôsob vybavenia odvolania, keďže tento sa odvíjal od posúdenia platnosti splnomocnenia.
14. Všeobecná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP je dva mesiace od oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy, voči ktorému žaloba smeruje. 15. Rozhodnutie kasačného súdu v súdenej veci záviselo od posúdenia, ktorým momentom došlo k riadnemu oznámeniu opatrenia žalovaného, t. j. či momentom jeho doručenia sťažovateľovi alebo momentom jeho doručenia advokátovi.
16. Podľa názoru kasačného súdu, ak žalovaný vyhodnotil splnomocnenie medzi sťažovateľom a advokátom ako neplatné, a s touto skutočnosťou explicitne spojil spôsob vybavenia odvolania, potom nebolo súčasne možné dospieť k záveru, že opatrenie žalovaného bolo sťažovateľovi relevantne oznámené momentom jeho doručenia advokátovi.
17. Logicky nie je totiž možné súčasne tvrdiť, že na účel posúdenia prípustnosti odvolania je to isté splnomocnenie neplatné a na účel doručovania opatrenia žalovaného naopak platné. Tento „oxymoron“ si správny súd neuvedomil. Od sťažovateľa nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si záver o relevantnom momente doručenia opatrenia žalovaného vyhodnotil odlišne než žalovaný. Uvedené pritom nie je v rozpore s tým, že sťažovateľ sa s názorom žalovaného na neplatnosť splnomocnenia nestotožňuje a z tohto dôvodu vo svojej žalobe namieta nezákonnosť vybavenia odvolania opatrením žalovaného.
Otázka platnosti splnomocnenia by totiž bola predmetom posudzovania až pri meritórnom rozhodovaní správneho súdu. Inými slovami až do meritórneho rozhodnutia správneho súdu nemožno na úkor sťažovateľa vykladať účinky uskutočneného doručovania opatrenia žalovaného.
18. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že prípadné nejasnosti týkajúce sa právnej úpravy alebo postupu orgánov verejnej správy nemožno vykladať spôsobom, ktorý by mohol zmariť prístup účastníka administratívneho konania alebo inej oprávnenej osoby k správnemu súdu (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/31/ 2024 z 21.2.2025 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06 z
12.4.2007). 19. Kasačný súd preto dospel k záveru, že účinky doručenia opatrenia žalovaného sťažovateľovi relevantne nastali 26.9.2023, teda v deň jeho priameho doručenia sťažovateľovi, a preto dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby sťažovateľovi v zmysle § 69 ods. 5 SSP uplynula až v pondelok 27.11.2023, keďže deň 26.11.2023 pripadol na nedeľu. Pokiaľ teda sťažovateľ podal žalobu dňa 24.11.2023, tak ju podal v zákonnej dvojmesačnej lehote danej § 181 ods. 1 SSP. 20. Napadnutým uznesením bol preto porušený § 98 ods. 1 písm. h) SSP, keďže dôvod na odmietnutie žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania nebol daný. 21. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že správny súd napadnutým uznesením zasiahol do práva sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože jednak uvedené rozhodnutie náležite neodôvodnil vo vzťahu k posúdeniu platnosti splnomocnenia a súčasne zmaril prístup sťažovateľa k súdu (denegatio iustitiae). Kasačný súd tiež dospel k záveru, že správny súd vec v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil, keďže chybne spojil moment oznámenia opatrenia žalovaného s jeho doručením advokátovi a od tohto momentu posudzoval včasnosť podania žaloby.
V. Záver
22. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje naplnenie dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP kasačný súd nezistil, pretože sťažovateľ neuviedol, žiadne konkrétne rozhodnutie kasačného súdu priamo riešiace takú alebo ekvivalentnú procesnú situáciu, aká bola v súdenej veci. 23. Kasačný súd preto na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu napadnuté uznesenie podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 24. Relevantný právny záver kasačného súdu možno zhrnúť v nasledujúcej právnej vete „Ak žalovaný orgán verejnej správy vybavil opatrením odvolanie podané advokátom proti prvostupňovému rozhodnutiu ako neprípustné z dôvodu neplatného splnomocnenia, nemôže správny súd následne lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu žalovaného počítať od jeho oznámenia advokátovi. Záver, že to isté splnomocnenie je na účel posúdenia prípustnosti odvolania (podľa žalovaného) neplatné a naopak na účel doručovania opatrenia žalovaného (podľa správneho súdu) platné, je pre žalobcu nepredvídateľný. Jeho následkom môže byť zmarenie prístupu k správnemu súdu (denegatio iustitiae) z dôvodu nejasnosti určenia začiatku lehoty na podanie žaloby.“ 25. V ďalšom konaní bude správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) a následne aj rozhodne o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. marca 2026