1Sak/1/2026

1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-1342-021/ 2023-PC z 28.2.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré vybavil žalovaný opatrením č. PPZ-HCP-BA2-2023/040650-008 z 5.9.2023 (ďalej len „opatrenie žalovaného“) tak, že odvolanie vyhodnotil ako neprípustné. 3. Žalovaný svoj záver neprípustnosti odvolania odôvodnil tým, že skonštatoval nasledovné „Dňa 11.04.2023 bol na správny orgán doručené odvolanie, ktoré podal dňa 05.04.2023 na poštovej preprave JUDr. Michal Ellinger - advokát, Wolkrova 41,851 01 Bratislava. K odvolaniu bolo priložené splnomocnenie bez osvedčeného podpisu účastníka konania. Odvolací orgán zistil, že splnomocnenie nespĺňa všetky náležitosti podľa § 126 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko splnomocnený zástupca doložil k odvolaniu splnomocnenie, ktorým účastník konania splnomocnil JUDr. Michala Ellingera - advokáta zo dňa 04.04.2023, na ktorom absentoval osvedčený podpis účastníka konania. Na základe uvedenej skutočnosti bol účastník konania vyzvaný, aby v lehote do 5 dni od doručenia výzvy uvedený nedostatok odstránil, t. j. predložil plnomocenstvo s notárskym osvedčeným podpisom účastníka konania. Výzva bola zaslaná na vedomie aj JUDr. Michalovi

5. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 24.11.2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného. 6. Správny súd uznesením č. k. 5S/80/2023-72 z 14.8.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu jej oneskoreného podania, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Správny súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že skonštatoval: „Z obsahu administratívneho spisu pritom zistil, že napadnuté opatrenie bolo doručované žalobcovi aj jeho právnemu zástupcovi do vlastných rúk, žalobcovi dňa 26.09.2023 a právnemu zástupcovi dňa 19.09.2023. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní pred žalovaným zastúpený advokátom JUDr. Michalom Ellingerom s generálnou plnou mocou (plná moc udelená advokátovi dňa 04.04.2023, dodatočne doplnená o osvedčujúcu doložku dňa 14.07.2023) a zároveň mu napadnutým opatrením nebola uložená povinnosť osobne niečo vykonať, účinky doručenia napadnutého opatrenia v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku nastali dňom jeho doručenia právnemu zástupcovi žalobcu, teda dňa 19.09.2023. Keďže zákon č. 404/2011 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k lehote na podanie správnej žaloby, správny súd aplikoval právnu úpravu podľa § 181 ods. 1 SSP s tým, že posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na deň 19.11.2023 (nedeľa), ktorý nebol pracovný, preto došlo k posunutiu lehoty v zmysle § 69 ods. 5 SSP na deň 20.11.2023. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že správna žaloba bola podaná až dňa 24.11.2023, teda zjavne po lehote.“

1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Správny súd však v napadnutom uznesení nesprávne uzavrel, že „účinky doručenia napadnutého opatrenia nastali dňom 19.09.2023“, teda v deň, keď bol list doručený právnemu zástupcovi „na vedomie“.

žalovanému a založená v administratívnom spise. Napriek tomu žalovaný pri komunikácii a doručovaní konal, akoby sťažovateľ nebol zastúpený. Listy adresoval priamo sťažovateľovi a jeho advokátovi len na vedomie. Týmto postupom žalovaný odňal advokátovi procesné postavenie, a teda aj možnosť efektívne uplatňovať práva účastníka, - zaslanie písomnosti „na vedomie“ má iba informatívny charakter, ktorý nemôže vyvolať právne účinky doručenia rozhodnutia, - záver správneho súdu o tom, že účinky doručenia rozhodnutia žalovaného nastali dňom jeho doručenia advokátovi je nesprávny a arbitrárny, pretože § 25 ods. 5 správneho poriadku upravuje osobitný režim doručovania len pre prípady, keď rozhodnutie ukladané účastníkovi nevyžaduje osobné plnenie. Takáto povinnosť sa však sťažovateľa netýkala, a preto nebolo možné analogicky aplikovať § 25 ods. 5 správneho poriadku, - závery správneho súdu sú v rozpore s judikatúrou, a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžr/15/2017 z 18.4.2018 a uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/189/2022 z 20.4.2023.

predpokladať. Ak existuje pochybnosť o tom, či písomnosť bola adresátovi riadne doručená, musí sa rozhodnúť v prospech zachovania práva účastníka na súdnu ochranu, - z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný počas konania neuznal právne zastúpenie advokátom, ktorý podal za sťažovateľa odvolanie. Tento postoj žalovaného sa

Tento záver je vnútorne rozporný a právne neudržateľný, pretože žalovaný tvrdil, že advokát nie je právnym zástupcom, avšak správny súd naopak uzavrel, že účinky doručenia nastali práve doručením tomuto advokátovi. Ide o logický a právny paradox, pretože ak advokát nemal postavenie zástupcu, nemohol byť adresátom doručenia opatrenia žalovaného, a teda jeho doručenie advokátovi nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Naopak, ak advokát zástupcom bol, potom bolo povinnosťou žalovaného doručiť opatrenie žalovaného výlučne jemu, a nie sťažovateľovi

pre ľudské práva.

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcu ako sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými úvahami.

13. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že sťažovateľ nebol pri podaní odvolania platne zastúpený advokátom. Aj z tohto dôvodu bolo opatrenie žalovaného doručované priamo sťažovateľovi a advokátovi „len“ na vedomie, aby mu bol známy spôsob vybavenia odvolania, keďže tento sa odvíjal od posúdenia platnosti splnomocnenia.

16. Podľa názoru kasačného súdu, ak žalovaný vyhodnotil splnomocnenie medzi sťažovateľom a advokátom ako neplatné, a s touto skutočnosťou explicitne spojil spôsob vybavenia odvolania, potom nebolo súčasne možné dospieť k záveru, že opatrenie žalovaného bolo sťažovateľovi relevantne oznámené momentom jeho doručenia advokátovi.

Otázka platnosti splnomocnenia by totiž bola predmetom posudzovania až pri meritórnom rozhodovaní správneho súdu. Inými slovami až do meritórneho rozhodnutia správneho súdu nemožno na úkor sťažovateľa vykladať účinky uskutočneného doručovania opatrenia žalovaného.

12.4.2007). 19. Kasačný súd preto dospel k záveru, že účinky doručenia opatrenia žalovaného sťažovateľovi relevantne nastali 26.9.2023, teda v deň jeho priameho doručenia sťažovateľovi, a preto dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby sťažovateľovi v zmysle § 69 ods. 5 SSP uplynula až v pondelok 27.11.2023, keďže deň 26.11.2023 pripadol na nedeľu. Pokiaľ teda sťažovateľ podal žalobu dňa 24.11.2023, tak ju podal v zákonnej dvojmesačnej lehote danej § 181 ods. 1 SSP. 20. Napadnutým uznesením bol preto porušený § 98 ods. 1 písm. h) SSP, keďže dôvod na odmietnutie žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania nebol daný. 21. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom sťažovateľa, že správny súd napadnutým uznesením zasiahol do práva sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože jednak uvedené rozhodnutie náležite neodôvodnil vo vzťahu k posúdeniu platnosti splnomocnenia a súčasne zmaril prístup sťažovateľa k súdu (denegatio iustitiae). Kasačný súd tiež dospel k záveru, že správny súd vec v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil, keďže chybne spojil moment oznámenia opatrenia žalovaného s jeho doručením advokátovi a od tohto momentu posudzoval včasnosť podania žaloby.

V. Záver

V Bratislave dňa 26. marca 2026