1Sak/12/2023

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-306-37/2022-Ž zo dňa 11.11.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o azyle“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinca: U. A. U., nar. XX.XX.XXXX . tak, že zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.

II. Konanie na krajskom súde

3. Správny súd dal do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany, ale preveruje iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu (právne relevantná zmena skutkového stavu).

Je však potrebné zdôrazniť, že podstatná zmena okolností musela nastať v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. 5. Ako ďalej uviedol krajský súd žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k takej podstatnej zmene okolností nedošlo. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré dôvody žalobca videl najmä v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu žalobcu v tom zmysle, že v súčasnej dobe v Libanone neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt, a že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby.

nepodal. 7. Správny súd sa preto zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil.

10. Z ostatných správ vyplýva, že Libanon je v dlhodobom ozbrojenom konflikte s Izraelom, ktorý by za určitých okolností mohol eskalovať. Žalobca poukázal aj na správy o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil žalovaný a na konkrétne údaje, z ktorých prevažná časť spadá do obdobia pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia. Ostatné údaje, na ktoré žalobca poukázal, sa týkajú dlhodobej ekonomickej situácie v krajine (posledné dve informácie), správa z 10.9.2022 o zatknutí členov ISIL nevypovedá o zhoršení bezpečnostnej situácie, protesty zdravotníkov rovnako podľa polytematickej správy čl. 100 administratívneho spisu spadajú do obdobia júna 2022 a z rovnakej správy, vrátane rovnakého obdobia vychádza aj informácia o náraste násilia o 42 %, a teda tieto správy nie je možné vyhodnotiť ako správy svedčiace o podstatnom zhoršení bezpečnostnej situácie od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o azyle žalobcu. Čo sa týka nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá z týchto správ vyplýva, táto samotná nemá žiaden právne relevantný vplyv na rozhodnutie o azyle, pretože nepriaznivá ekonomická situácia nie je právnym dôvodom na udelenie azylu.

12. Dlhodobo nepriaznivá situácia (existujúca dlho pred právoplatnosťou predchádzajúceho rozhodnutia o azyle) v krajine pôvodu však nebola predmetom napadnutého rozhodnutia a nie je ani právne relevantným dôvodom na jeho zrušenie. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatnú zmenu skutkového stavu od právoplatnosti ostatného rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t.j. odo dňa 18.07.2022). Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu, pričom túto žalobnú námietku viazal na nesprávne vyhodnotenie toho, či v Libanone prebieha vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt a na to, či žalobcovi hrozí v krajine pôvodu ohrozenie života.

mal. Touto správnou žalobou nie je možné nahradiť neuplatnený opravný prostriedok/správnu žalobu voči predchádzajúcemu rozhodnutiu o azyle, ani ním dosiahnuť preskúmanie skutočností, ktoré nie sú jeho predmetom. 13. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu (t.j. odo dňa 18.07.2022), a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t.j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). Posúdenie splnenia ostatných zákonných predpokladov vymedzených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sporné nebolo.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Sťažovateľ poukázal na to, že samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že od vydania rozhodnutia v jeho predchádzajúcom azylovom konaní, t.j. od júna 2022 došlo v krajine pôvodu žalobcu k nárastu násilia, ekonomika v krajine kolabuje, o čom svedčia všetky ukazovatele, vrátane miery nezamestnanosti, chudoby, inflácie, problémov so zásobovaním, čo prispieva k politickej kríze a k nárastu násilia a kriminality, čoho si je žalovaný vedomý.

18. Sťažovateľ má ďalej za to, že libanonská vláda vyhlásila, že pracuje na znižovaní napätia prostredníctvom šiítskeho ozbrojeného hnutia Hizballáh, ktoré má podporu Iránu, a ktoré tiež preberá zodpovednosť za útok napriek svojej kontrole nad bezpečnosťou v južnom Libanone.

20. Sťažovateľ dôvodil ďalej tým, že z aktuálnych informácií o krajine pôvodu sťažovateľa (apríl 2023) je zrejmé, že od právoplatnosti rozhodnutia o azyle (prvého) došlo k závažnej zmene pomerov v krajine pôvodu sťažovateľa. Sťažovateľ opäť poukazuje na to, že nejestvuje jediný subjekt, ktorému by bola zverená právomoc rozhodovať o tom, či ide o situáciu ozbrojeného konfliktu. Bezpečnostná rada OSN má mandát identifikovať situácie, ktoré sú hrozbou pre mier a bezpečnosť. ICRC (Medzinárodná komisia Červeného kríža) je ďalším subjektom, ktorý rozhoduje o prítomnosti ozbrojeného konfliktu a to na účel určenia uplatniteľnosti medzinárodného humanitárneho práva. Pre posudzovanie prítomnosti ozbrojeného konfliktu v rámci posudzovania žiadosti o azyl sa však nevyžaduje formálne uznanie situácie ako ozbrojeného konfliktu, či zo strany štátu alebo medzinárodnej organizácie. Podľa rozsudku ESD č. C-465/07 v prípade Elgafji, ESD sa vo výroku rozsudku vyjadril, že

sporné. 22. Poukázal na znenie Smernice Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Procedurálna smernica), na znenie Smernice Rady 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov, alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (Kvalifikačná smernica). 23.

Aktuálne Libanon čelil raketovej paľbe, a teda sťažovateľa v tejto situácii nemožno vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života sťažovateľa nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť. Sťažovateľ pociťuje obavy o svoju bezpečnosť a do krajiny pôvodu sa vrátiť odmieta. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že v prípade sťažovateľa ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, a preto nebolo povinnosťou žalovaného, aby posudzoval jeho žiadosť v merite veci. Žalovaný zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V uvedenom prípade teda ide o rozhodovanie procesného charakteru a preveruje sa splnenie predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Je zrejmé, že v prípade sťažovateľa ide o nasledovné predpoklady - či sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, či sa v minulosti už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a či od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.

26. Na základe uvedených skutočností žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby postupom podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 11 ods.1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 30. Podľa čl. 33 ods. 2 písm. d) procedurálnej smernice členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, iba ak žiadosť predstavuje následnú žiadosť, pričom sa neobjavili ani neboli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia súvisiace s posúdením, či žiadateľ spĺňa požiadavku na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu v zmysle smernice 2011/95/EÚ. 31. Podľa čl. 40 procedurálnej smernice na účely prijatia rozhodnutia o prípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa čl. 33 ods. 2 písm. d) následná žiadosť o medzinárodnú ochranu najprv podlieha predbežnému posúdeniu, či sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia týkajúce sa posúdenia, či žiadateľ spĺňa podmienky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice 2011/95/EÚ. 32. Podľa čl. 40 ods. 3 procedurálnej smernice ak sa v predbežnom posúdení uvedenom v odseku 2 konštatuje, že sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia, ktoré významne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice 2011/95/EÚ, žiadosť sa bude ďalej posudzovať podľa kapitoly II. Členské štáty môžu stanoviť aj iné dôvody na to, aby sa následná žiadosť ďalej posudzovala. 33. Podľa § 206 ods.4 S.s.p, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

34. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí opakovanej žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) o azyle. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

36. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 37. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že žiadosť o azyl bola preskúmavaným rozhodnutím zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.

38. Pri posudzovaní opakovanej žiadosti o udelenie azylu v novom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, po neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, ide o rozhodovanie vo veci v podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Ide teda výlučne o posúdenie skutočností, či sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.

40. V tejto súvislosti kasačný súd upriamil svoju pozornosť na celkový priebeh konania pred migračným úradom a to pri podaní žiadosti o azyl zo strany sťažovateľa ako i konania pri podaní opakovanej žiadosti o azyl. 41. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu sťažovateľ ako žiadateľ o azyl prvýkrát požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z obavy o svoj život dňa 06.03.2022. Vo vyhlásení žiadateľa o azyl dňa 06.03.2022 sťažovateľ uviedol, že o azyl na území SR žiada z obavy o svoj život, lebo na Ukrajine, kde momentálne žije, je vojna. V Libanone sú nepokoje, preto chce žiť a pracovať na Slovensku. V dotazníku o udelenie azylu zo dňa 25.03.2022 sťažovateľ uviedol, že nie je a ani nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, o politiku sa nezaujíma. Na otázku, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR, sťažovateľ uviedol, že sa nechce vrátiť do Libanonu kvôli politickým a ekonomickým problémom; pretože jedna strana Hizballáh ovláda celý Libanon a žiaden človek tam nie je v bezpečí.

On osobne s príslušníkmi Hizballáhu do styku neprišiel. Celý Libanon žije v nepokoji, Hizballáh všetko ovládol, má ozbrojené zložky, venoval sa aj obchodu s drogami. V krajine bola veľmi zlá atmosféra, čo ho prinútilo z Libanonu odísť. Na otázku, obávate sa niečoho v prípade návratu do Libanonu, sťažovateľ uviedol, že sa obáva o svoj život. Nie že by mu hrozila smrť, ale sa obáva o svoju budúcnosť. Je to ako by ste žili vo veľkom väzení. Hizballáh ovláda všetko, už prinajmenšom konflikte sa strieľa. Žiadne iné dôvody sťažovateľ neuviedol.

43. Následne, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, sťažovateľ dňa 24.08.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z obavy o svoj život, pretože na Ukrajinu, kde predtým žil, sa nemôže vrátiť pre prebiehajúcu vojnu a v Libanone pokračujú nepokoje. Na Slovensku by preto chcel pracovať a žiť so svojou manželkou.

V decembri 2011 sa pre ekonomickú krízu v Libanone odsťahoval na Ukrajinu, kde štúdium medicíny úspešne absolvoval na univerzite Karazina v Charkove. Po absolvovaní štúdia v roku 2016 sa na 3 roky opäť vrátil do Libanonu, kde sa oženil. V krajine však nenašiel zamestnanie, a preto býval u rodičov, kde pomáhal s pestovaním ovocia a zeleniny. V marci 2020 sa rozhodol aj s manželkou opäť vycestovať na Ukrajinu, kde následne od mája 2020 až do svojho odchodu z Ukrajiny vykonával lekársku prax v nemocnici v Charkove. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa rozhodol aj manželkou odcestovať do SR, kde požiadal o medzinárodnú ochranu.

Počas pohovoru tiež uviedol, že z Libanonu vycestoval legálne na svoj vlastný cestovný pas, ktorý si v Libanone vybavil sám bez akýchkoľvek problémov. 45. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadosť sťažovateľa posúdil

V predchádzajúcom konaní na otázky, či mal v minulosti problémy s políciou, armádou, úradmi alebo inými štátnymi orgánmi a či mal v minulosti problémy s niekým iným opakovane uviedol, že nemal s nikým problémy. Pri hlbšom skúmaní dôvodov, pre ktoré sa rozhodol opustiť Libanon práve v marci 2020, v predchádzajúcom konaní uviedol, že vtedy už prestal hľadať prácu a začala sa v Libanone revolúcia a odpor voči štátu pre ekonomické a politické problémy. Napokon na prípadný kontakt sťažovateľa s príslušníkmi hnutia Hizballáh uviedol, že s nimi neprišiel do kontaktu. Vplyv tohto hnutia na jeho život upresnil všeobecnou zlou situáciou v krajine. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával o svoju budúcnosť ako takú, v súvislosti s celkovou situáciou v krajine, ale ako sám uviedol, nie z dôvodu, že by mu hrozila smrť. Žiadnym konkrétnym problémom nečelil.

47. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti ako sťažnostný bod uviedol nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Nesprávne právne posúdenie vidí sťažovateľ v tom, že správny súd nevyhodnotil situáciu v krajine pôvodu ako podstatné zhoršenie bezpečnostnej situácie od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. Sťažovateľ má za to, že k zhoršeniu bezpečnostnej situácie od júla 2022 došlo.

49. Kasačný súd v tejto súvislosti udáva, že za nové skutočnosti alebo zistenia nie je možné považovať akékoľvek nové skutočnosti alebo zistenia, ale len také, ktoré by mohli mať priamo dopad na postavenie sťažovateľa. Inštitút opakovanej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany neslúži na upresňovanie či skutkové dopĺňanie predchádzajúcej žiadosti.

50. Jedná sa o výnimku, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne tak, aby bol rešpektovaný jeden zo základných princípov rozhodovania vo verejnej správe a síce princíp právnej istoty, resp. princíp res iudicata, resp. v danom prípade res administrata.

51. Podľa názoru kasačného súdu pod podstatnou zmenou okolností vo veci je potrebné rozumieť nastúpenie takého stavu, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie vo veci. A teda nestačí akákoľvek zmena, ale rozhodujúcim faktorom je moment podstatnosti.

52. Pre kasačný súd nie je bez právneho významu skutočnosť, že sťažovateľ v novej žiadosti o azyl uviedol aj ďalšie dôvody ako je účasť manželky sťažovateľa na demonštrácii, vyhrážanie, krádež auta sťažovateľa, avšak tieto okolnosti nastali ešte v roku 2019, preto ich nemožno považovať za právne relevantnú zmenu skutkového stavu. Tieto skutočnosti nastali ešte pred vydaním rozhodnutia MU-PO-1 15-26/2022-Ž zo dňa 23.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom nebolo preukázané, že by tieto skutočnosti nemohol predložiť bez vlastnej viny.

Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

V Bratislave dňa 18. augusta 2023