1Sak/14/2022

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-309-27/2021-Ž zo dňa 10. februára 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie”) podľa 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle”) neudelil azyl žalobkyni a súčasne podľa 13a a 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa nepreukázalo, že obava, pre ktorú žalobkyňa odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či s uplatňovaním politických práv a slobôd. Uviedol, že z pohovoru so žalobkyňou je zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla odísť z Afganistanu, bola obava z nestabilnej politicko-bezpečnostnej situácie, ktorá nastala potom, ako z krajiny odišli spojenecké vojská a k moci sa vrátilo hnutie Taliban. Táto situácia však nespĺňa kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Záverom konštatoval, že v prípade žalobkyne neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny v zmysle §10 zákona o azyle. 3. K obavám žalobkyne vo vzťahu k postaveniu žien v afganskej spoločnosti po prevzatí moci Talibanom žalovaný poukázal na vyjadrenie veliteľa Talibanu uverejnenom v článku agentúry Associated Press zo 17.8.2021 , ktorým vyzvali ženy na pripojenie sa k vláde a pripravenosť vedenia Talibanu poskytnúť ženám prostredie pre prácu a štúdium a pre prítomnosť žien v rôznych vládnych štruktúrach v súlade s islamským právom a kultúrnymi hodnotami.

4. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd” alebo „správny súd”) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti neudelenia azylu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v časti neudelenia azylu a považuje ho v tejto časti za nezákonné a nesprávne. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (S.s.p.) v tom, že žalovaný nepovažoval skutočnosť, že žalobkyňa je vzdelaná aktívna žena, ktorá chce uplatňovať svoje práva a ako žena sa zúčastňovať na verejnom živote za relevantnú pre naplnenie dôvodov podľa § 8 zákona o azyle (politické dôvody, príslušnosť k sociálnej skupine a uplatňovanie politických práv a slobôd), jej obavy z prenasledovania Talibanom v spojitosti s jej angažovaním vo filmovom priemysle nepovažoval za opodstatnené a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo

5. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S.s.p.) dospel k záveru, že argumentácia žalobkyne v správnej žalobe nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 219 S.s.p zamietnuť.

7. Krajský súd vyhodnotil, že v prípade žalobkyne ani jeden z predpokladov pre udelenie azylu nebol potvrdený a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani vydedukovať. Uviedol, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.

neprípustné. Azyl nie je putovná ochrana, ale ochrana úzko viazaná na konkrétnu osobu, čeliacu prenasledovaniu a nemožno si na jeho udelenie „požičat”' status inej osoby. Zavraždenie mladého hudobníka, hercov, či zamestnankýň I. M., podieľajúcich sa na výrobe animovaného filmu, môže vyvolávať v osobe žiadateľky subjektívny strach, ochranu pred ktorým má však zabezpečenú udelením doplnkovej ochrany.

Výkon pracovnej činnosti, vzdelanie, kvalifikácia a ani predstavy o živote vzdelanej, ambicióznej mladej ženy, s odvážnymi plánmi presadzovať dodržiavanie ľudských práv, osobitne práv žien a ich rovnoprávnosti v Afganistane, nezakladajú jej príslušnosť k určitej sociálnej skupine, nakoľko nepredstavujú vrodenú, charakteristickú, nemennú či vnímateľne odlišnú črtu, nepredstavujú ani pôvod, či zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo závažné pre identitu

10. Z uvedeného rezultuje, že žalobkyňa v krajine pôvodu pred jej opustením nečelila žiadnemu konaniu, ktoré by jej spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ju postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelila žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod., a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by jej akákoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov, pre jej pôsobenie mimo krajiny pôvodu. 11. Žalobkyňa nikdy nečelila prenasledovaniu spojenému s prisudzovanými politickými názormi, za takéto názory nebola konfrontovaná štátnou mocou či neštátnymi subjektami. Súd konštatuje, že žalobkyňou prezentované dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu nemožno považovať za relevantné na posúdenie ani v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, nakoľko nie sú podraditeľné pod pojem prenasledovania ani z jedného z dôvodov uvedených v

III. Konanie na kasačnom súde

13. Sťažovateľka namietala nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým sťažovateľke znemožnil uplatniť jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že krajský súd nezabezpečil tlmočníka na súdnom pojednávaní.

V konaní pred súdom chcela vypovedať k zastávaniu politických názorov, ale aj reagovať priamo na pojednávaní k obvineniu zo strany žalovaného k falšovaniu dokladu o vysokoškolskom vzdelaní, či spochybneniu jej demokratického a emancipovaného zmýšľania tým, že na súd prišla so závojom na hlave.

Krajský súd nezaujal stanovisko k otázke prenasledovania žien Talibanom, nezaoberal sa formami prenasledovania, ktoré sú konaním namiereným voči osobám určitého pohlavia v zmysle definície prenasledovania podľa 2 písm. d) zákona o azyle, pričom sťažovateľka má za to, že aj upieranie možnosti ďalšieho vzdelávania žien je prenasledovaním. Sťažovateľke tiež nie je zrejmé, prečo krajský súd dospel k záveru, že jej spolupráca s afganskou režisérkou nie je nijakým spôsobom verifikovateľná, keď v administratívnom konaní predložila zmluvu s I. M. a vyjadrenie režisérky, že s rodinou sťažovateľky spolupracovala pred odchodom z Afganistanu na príprave jej filmu, pričom žalovaný túto skutočnosť nespochybňoval.

16. Podľa sťažovateľky splnila definíciu príslušnosti k určitej spoločenskej skupine Afgancov a Afganiek, ktorí v Afganistane podporujú demokraciu, ľudské práva a emancipované postavenie žien v spoločnosti, čo zakladá zjednocujúcu charakteristiku pre zadefinovanie určitej sociálnej skupiny, aplikovateľnej v prípade sťažovateľky. Navyše uvedené presvedčenie je pre sťažovateľku tak závažné pre jej svedomie a identitu, že nemožno od nej požadovať, aby sa ho vzdala. Má za to, že za určitú spoločenskú skupinu je možné považovať aj moderné ženy v Afganistane, definované skrz zjednocujúcu charakteristiku spoločného zdieľaného presvedčenia, napr. o spôsobe obliekania sa afganských žien.

18. Má za to, že v jej prípade sú splnené podmienky pre udelenie azylu z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania z politických dôvodov a z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine a pre tieto obavy sa nechce vrátiť do Afganistanu.

19. Na základe uvedeného sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadala kasačný súd o priznanie práva na úplnú náhradu trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľky v kasačnej sťažnosti, podľa žalovaného si sťažovateľka vykladá veľmi extenzívne judikatúru a uviedol, že podľa zákona o azyle je dôležitým znakom opodstatnenosti obáv žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie. Podľa jeho názoru je irelevantné, či sa Taliban rovnakých činov dopúšťal, ak sa u sťažovateľky nepreukázala spojitosť s niektorým z dôvodov azylu podľa § 8 zákona o azyle. Obavy sťažovateľky z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia sú podľa žalovaného neopodstatnené, žalovaný sa

Na základe uvedených skutočností žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby postupom podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

22. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v §13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

26. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v 8 alebo 10. 29. Podľa §13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a

33. Podľa §19a ods. 4 písm. c) zákona o azyle náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením.

konal. 35. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

37. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

39. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

41. S vysloveným právnym názorom krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje a námietku sťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení považuje za dôvodnú. 42. Opodstatnený strach pred prenasledovaním predstavuje kľúčový prvok definície utečenca v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, nakoľko strach ako subjektívny prvok bol doplnený o kvalifikáciu „opodstatnený”. Nevyhnutné je preto posúdenie dôveryhodnosti žiadateľa, najmä v prípadoch, ktoré nie sú dostatočne fakticky objasnené. Uvedené zahŕňa posúdenie osobného stavu a rodinného zázemia žiadateľa, príslušnosť k rase, národnosti, náboženstvu, spoločenskej alebo politickej skupine, jeho pohľad na situáciu

43. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že žalovaný a aj krajský súd postupovali nesprávne, ak pre posúdenie opodstatnenosti obáv sťažovateľky z prenasledovania vychádzali z jej predchádzajúcej skúsenosti a skutočnosti, že v krajine pôvodu pred odchodom nečelila žiadnej forme prenasledovania alebo vážneho bezprávia.

44. Žalovaný mal svoje posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania založiť na posúdení dôsledkov, ktorým by sťažovateľka, ktorá sa v konaní prezentovala ako pokrokovo zmýšľajúca žena, ktorá chce pracovať vo filmovom priemysle, presadzovať princípy demokracie, ľudských práv a rovnoprávnosti mužov a žien, čelila v prípade, že by sa vrátila do krajiny pôvodu, Talibanom obsadeného Afganistanu, ktorý presadzuje prísne islamské právo

Podľa Príručky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) k rodovo orientovanému prenasledovaniu v kontexte čl. 1A (2) Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokolu z roku 1967 (Guidelines on International Protection: Gender-Related Persecution within the context of Article 1A(2) of the 1951 Convention and/or its 1967 Protocol relating to the Status of Refugees), z ktorej kasačný súd v prejednávanom prípade vychádzal (dostupnej na https://www.unhcr.org/3d58ddet4.pdt), diskriminačný vzor alebo menej priaznivé zaobchádzanie by mohlo, na kumulatívnych základoch, dosiahnuť prenasledovanie a zaručiť tak medzinárodnú ochranu, ak by diskriminačné opatrenia viedli k dôsledkom vážne škodlivej povahy pre dotknutú osobu, napríklad v obmedzení práva zarobiť si na vlastné živobytie, práva praktizovať náboženstvo alebo práva na prístup k dostupným vzdelávacím zariadeniam (bod 14). 46.

Ak by pokuta alebo trest pre neuposlúchnutie alebo porušenia zavedeného práva bola neproporčne závažná a obsahovala by rodový prvok, dosiahla by úroveň prenasledovania. Závažné tresty pre ženy, ktoré porušili právo prekročením sociálnych mravov v spoločnosti, môžu založiť prenasledovanie v zmysle Dohovoru a zákona o azyle.

verí. 48. Odmietanie podriadiť sa spoločenským normám môže byť tiež vnímané ako zastávanie neakceptovateľných politických názorov. Politické názory by mali byť chápané v širšom zmysle, zahŕňajúc názor na akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa štátu, vlády, spoločnosti alebo politiky, to zahŕňa aj názor na rodové roly. UNHCR zdôraznil, že nie vždy je nevyhnutné svoje názory politické názory vyjadriť alebo mať skúsenosť s predchádzajúcou diskrimináciou alebo prenasledovaním, nakoľko predstava politického utečenca utekajúceho pred prenasledovaním za svoje priame zapojenie v politických aktivitách nie vždy korešponduje s reálnymi skúsenosťami žien v niektorých spoločnostiach. Ženám sú tiež často pripisované politické názory jej rodiny alebo mužských príbuzných.

50. S poukazom na vyššie uvedené má kasačný súd za to, že žalovaný a krajský súd vec prejednávanom prípade nesprávne právne posúdili, keď vychádzali z predchádzajúcej skúsenosti sťažovateľky a uzavreli, že v jej prípade neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko nebolo preukázaná opodstatnenosť strachu z prenasledovania z azylových dôvodov. Žalovaný ani krajský súd nezamerali svoje posúdenie na diskriminačný charakter trestov, ktorým by sťažovateľka ako žena v prípade návratu do Afganistanu čelila za prekročenie spoločenských mravov v rozpore s 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaný oprel o vyjadrenie Talibanu po prevzatí moci, ktorým vyzval ženy aby sa zapojili do vlády Talibanu. Toto vyjadrenie však žalovaný v čase rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o udelenie azylu vo februári 2022 nekonfrontoval s realitou mesiacov nasledujúcich po prevzatí moci Talibanom. Faktom je, že ženy neboli zastúpené v ohlásenej dočasnej vláde Talibanu, na Ministerstve pre záležitosti žien neboli uskutočnené žiadne vymenovania a ich kancelárie využíva obnovené Ministerstvo pre podporu cnosti a prevenciu neresti. Okrem toho ženy údajne čelili ťažkosti s prístupom k práci a vzdelaniu. Kasačný súd má za to, že žalovaný si zo správ o krajine pôvodu vybral len tie informácie, ktoré svedčili v neprospech udeleniu azylu. V správe o krajine pôvodu sa nachádza stručná informácia o obťažovaní a zastrašovaní žien, ktoré sa rozhodli ísť do práce, či informácia, podľa ktorej dve pracovníčky I. M. boli zabité pri výbuchu. V preskúmavanom rozhodnutí sa však žalovaný s týmito informáciami nijako nevysporiadal. Zároveň informácie v správe o krajine pôvodu sa datujú do obdobia september - október 2021 a kasačný súd ich preto nepovažuje za dostatočne aktuálne.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci sú dôvodné, pričom krajský súd pochybil, keď dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.).

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti priznal právo na náhradu trov kasačného konania a konania pred krajským

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.