1Sak/14/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7SaZ/5/2023
- IČS
- 1023200554
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P. X, Q., právne zastúpená advokátkou Mgr. Vierou Orichovou, AK so sídlom Kláštorná 131, 949 01 Nitra, proti sťažovateľovi (pôv. žalovanému): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7SaZ/5/2023- 63 zo dňa 28.06.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinky W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, paštúnskej národnosti, islamského vierovyznania sunitskej vetvy, t.č. s poskytnutou doplnkovou ochranou a s povolením na prechodný pobyt číslo D.XXXXXXX na adrese P. X, Q., podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o azyle“) zastavil konanie v časti o udelenie azylu.
2. Uviedol, že od ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle sa nie je možné nijakým zákonným spôsobom odchýliť. V prípade, ak žiadateľ o azyl opustí územie Slovenskej republiky, čo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie podľa 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle zastaví.
II. Konanie na krajskom súde
3. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku ( „ďalej aj S.s.p.“).
4. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejedávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§10 a §13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania a obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobkyňou počas konania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k prejednávanej veci.
5. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P. X, Q. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
6. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s). 7. Správny súd ďalej uviedol, že v správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
8. Správny súd konštatoval, že na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy - ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku.
9. Súd bol toho názoru, že účelom ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle je zastaviť azylové konania v prípadoch, v ktorých žiadatelia o azyl natrvalo opustia územie SR, a teda opustením územia SR konkludentne zanechajú azylové konanie. Nemožno však pod toto ustanovenie subsumovať situáciu, kedy žiadateľ o azyl krátkodobo vycestuje z územia SR (napr. na návštevu rodiny, na výlet a pod.) so zámerom opätovne sa na jej územie vrátiť, čo žalobkyňa aj spravila, naviac za situácie, keď má poskytnutú doplnkovú ochranu (ktorú jej navyše poskytol sám žalovaný), a preto má právo z územia SR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods. 1 a § 27b písm. d) zákona o azyle, v spojení s § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej subjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opačný, žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle, by bol príliš formalistický, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to v prípadoch ustanovených zákonom sa
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom orgáne Slovenskej republiky. 10. Podľa jeho názoru uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom EÚ, ktoré rovnako upravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne.
Nariadenie definuje ukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia, no súčasne zakotvuje oprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu zodpovedajúcu povinnosť štátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania opätovným otvorením prípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. Správny súd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľka svoju žiadosť konkludentne vzala späť alebo od nej odstúpil.
11. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedeného v rozsudku č. k. 1Sak/ 21/2022-149 zo dňa 20.12.2022, nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho posúdenia veci.
12. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
III. Konanie na kasačnom súde
13. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/5/2023 zo dňa 28.06.2023, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky migračného úradu ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. 14. Sťažovateľ je presvedčený, že žalobkyňa tým, že opustila územie Slovenskej republiky naplnila hypotézu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, na základe čoho správny orgán konanie o udelenie azylu zastavil, pretože mu takú povinnosť ukladá zákon.
Ide o ustanovenie zákona o azyle, ktoré je transpozíciou článku 28 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2103/32/EÚ zo dňa 26.06.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie, procedurálna smernica).
Ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle hovorí, že “Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky“. V zmysle transpozície čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice ide teda o konkludentné odstúpenie od žiadosti o medzinárodnú ochranu.
15. Tvrdenie správneho súdu, že správny orgán uplatnil príliš formalistický výklad ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, považuje sťažovateľ za nesprávne. Má za to, že iný výklad by viedol k situácii, kedy by aj žiadatelia o udelenie azylu, ktorí nemajú poskytnutú doplnkovú ochranu, mohli opustiť územie Slovenskej republiky a vrátiť sa späť bez toho, aby ich konanie o udelenie azylu bolo zastavené.
16. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle interpretovať predovšetkým pomocou logického výkladu, čo okrem iného znamená, posúdiť aplikáciu uvedeného ustanovenia aj v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o azyle. Sťažovateľ sa nestotožňuje s interpretáciou ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle uskutočnenou správnym súdom, že predmetné ustanovenie znamená trvalé opustenie Slovenskej republiky.
17. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol. Uviedla, že sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ právnu normu § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle interpretuje nesprávne a vykladá ju nelogicky, formalisticky a v rozpore s procedurálnou smernicou. Samotné gramatické znenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle - použitie minulého času v slovese opustiť - indikuje, že zákonodarca mal na mysli trvalé opustenie územia SR.
18. Uviedla, že jednodňová návšteva rodinných príbuzných v susednom štáte nemôže byť rozumne a logicky považovaná za konkludentné späťvzatie žiadosti. Žalobkyňa má udelenú doplnkovú ochranu v SR, kde žije s manželom a dvoma deťmi a plní si všetky povinnosti, ktoré jej ukladá zákon. Má udelený prechodný pobyt, ktorý jej podľa zákona umožňuje opustiť územie Slovenskej republiky a vrátiť sa späť. 19. Žalobkyňa taktiež uviedla, že sťažovateľ s ňou vykonal pohovor v konaní o predĺžení doplnkovej ochrany a má podrobné vedomosti o tom kde žalobkyňa žije, má vedomosť o jej osobných pomeroch a o jej prebiehajúcej integrácii do spoločnosti.
Správnemu orgánu vždy bolo a aj v súčasnosti je zrejmé, že žalobkyňa má zjavne záujem na vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci azylu.
IV. Právny názor kasačného súdu
20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
V. Aplikovaná právna úprava
22. Podľa § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky. 23. Podľa článku 28 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“): „Konanie v prípade konkludentného späťvzatia alebo odstúpenia od žiadosti 1. Ak existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo, ak rozhodujúci orgán považuje žiadosť za neopodstatnenú na základe primeraného posúdenia jej vecnej stránky v súlade s článkom 4 smernice 2011/95/EÚ, o jej zamietnutí. Členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä ak sa preukázalo, že: a) nereagoval na požiadavky o poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2011/95/EÚ alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 tejto smernice, pokiaľ žiadateľ v primeranej lehote nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť; b) utiekol z miesta kde býval alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže , že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. Na účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia. 2. Členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť nepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40a 41. Členské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo sa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť podliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad možno opätovne otvoriť len raz. Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Členské štáty môžu povoliť, aby rozhodujúci orgán pokračoval v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. 3. Týmto článkom nie je dotknuté nariadenie (EÚ) č.604/2013“. Podľa článku 27 procedurálnej smernice „Konanie v prípade späťvzatia žiadosti 1. Pokiaľ členské štáty stanovia možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva, ak žiadateľ výslovne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo o zamietnutí žiadosti. 2. Členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že rozhodujúci orgán môže rozhodnúť o zastavení posudzovania bez prijatia rozhodnutia. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán o tom urobil poznámku do žiadateľovho spisu“
VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol
rozsudok
správneho súdu, ktorým Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P. X, Q. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. 25. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 26. Žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-26/2021-Ž zo dňa 28.01.2022 podľa § 13 ods.1 zákona o azyle žalobkyni neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2022. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia v časti o neudelenie azylu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 7Saz/1/2022-74 zo dňa 02.08.2022 žalobu zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom č. k. 1Sak/21/2022-149 zo dňa 20.12.2022 zmenil rozsudok KS BA tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 27. V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou vykonaný pohovor dňa 25.01.2023, počas ktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR vycestovala spolu s manželom a synom asi 4-5 krát z územia SR do hlavného mesta Rakúskej republiky, Viedne, naposledy v januári 2023. Boli na výlete, raz prespali u manželovej rodiny. Na základe uvedeného sťažovateľ rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-46/ 2021-Ž zo dňa 23.02.2023 zastavil konanie v časti o udelenie azylu podľa 19 ods.1 písm. g)
zákona o azyle. 28. Sťažovateľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade ak žiadateľ počas azylového konania opustí územie SR, čo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie zastaví podľa ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle. 29. Kasačný súd udáva, že jeho úlohou v danej veci bolo posúdiť, či Správny súd v Bratislave dôvodne zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie v časti o udelenie azylu podľa § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle, resp. či správny orgán správne na prejednávanú vec aplikoval uvedené ustanovenie. Jedná sa teda v danej veci o výklad ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle kasačným súdom. 30. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle na prejednávanú vec aplikoval nesprávne, príliš formalisticky a v rozpore s procedurálnou smernicou. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Podľa jeho názoru uvedené ustanovenie sa jednoznačne týka trvalého opustenia územia Slovenskej republiky, teda s úmyslom sa na územie Slovenskej republiky nevrátiť. 31. Taktiež je kasačný súd toho názoru, že právne posúdenie veci správnym orgánom je v rozpore s procedurálnou smernicou a to s čl. 28. Výpočet situácii, ktoré predpokladajú konkludentné späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu je síce demonštratívny, avšak smernica zároveň jednoznačne stanovuje, že konkludentné späťvzatie je viazané na splnenie existencie opodstatneného dôvodu domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil. 32. Na záver kasačný súd udáva, že podmienka zastavenia konania, tak ako to uvádza ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle, u žalobkyne splnená nebola. Jednodňová návšteva rodinných príbuzných v susednom štáte, nemôže byť považovaná za konkludentné späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu. 33. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 tak, že žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady rozhodne správy súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 175 ods. 2 S.s.p.) 35. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. októbra 2023