1Sak/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateliek (pôv. žalobkýň): 1. O. T. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, 4. U. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky štátna príslušnosť Afgánskej islamskej republiky, t. č. bytom N. U. XXXX/XX, XXX XX . U., právne zastúpené Mgr. Vierou Orichovou, advokátkou, so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkýň proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/3/2022-52 z 1. júna 2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-256-22/2021-Ž zo dňa 27. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Saz/3/2022-120 z 29. júna 2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. MU-PO-256-22/2021-Ž zo dňa 27. januára 2022 v časti o neudelení azylu zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľkám priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

rozhodnutia. 2. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že v prípade žalobkýň neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišli z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s ich rasou, národnosťou, náboženským presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či s uplatňovaním politických práv a slobôd. Uviedol, že z pohovoru so žalobkyňou 1 je zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa rozhodla odísť z Afganistanu, bola obava o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojich maloletých detí pred hnutím Taliban, ktorý sa v auguste 2021 zmocnil v podstate celej krajiny.

Z hľadiska objektívnych prvkov definície Ženevskej konvencie z r. 1951, by strach žiadateľa mal byť všeobecne považovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že tento bezprostredne súvisí s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine a svoje tvrdenia oprel o rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Saz/l3/2019 z 20.06.2019, s ktorým sa následne v rozsudku sp. zn. 10Sžak/15/2019 zo dňa 25.09.2019 stotožnil NS SR. Analýzou prípadu žalobkýň dospel žalovaný k záveru, že takéto individuálne okolnosti, ktoré by im mali spôsobiť opodstatnené obavy z prenasledovania, vôbec nevyplývajú ani z jednej výpovedí žalobkyne 1.

K obavám žalobkyne 1 z toho, aký postoj zaujme Taliban po prevzatí moci vo vzťahu k ženám, žalovaný vyhodnotil tieto obavy za neopodstatnené a poukázal na vyjadrenie veliteľa Talibanu uverejnenom v článku agentúry Associated Press zo 17.8.2021, ktorým vyzvali ženy na pripojenie sa k vláde a pripravenosť vedenia Talibanu poskytnúť ženám prostredie pre prácu a štúdium a pre prítomnosť žien v rôznych vládnych štruktúrach v súlade s islamským právom a kultúrnymi hodnotami.

Napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva. Z uvedeného dôvodu v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohli byť vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.

II. Konanie na krajskom súde

V administratívnom spise sú podľa žalobkýň založené informácie, ktoré hovoria o obavách šiitskych moslimov z prenasledovania Talibanom. Žalobkyňa 1 má obavy z Talibanu, ktoré pramenia aj z toho, že je príslušníčkou tadžickej etnickej skupiny a v rámci tejto skupiny patrí k šiitskej vetve

Z uvedeného dôvodu nevedela verbálne vyjadriť, že jej obavy z Talibanu sa zakladajú aj na náboženskom a etnickom základe, ale jednoducho ich pomenovala ako strach z Talibanu. Žalobkyňa hovorí špecifickým dialektom, ktorý je charakteristický pre jej dedinu. Tlmočníkovi sa snažila porozumieť, avšak neporozumela mu všetko, pretože jej nárečie je odlišné od spisovného jazyka dari. Nedostatočné porozumenie je preto ďalším dôvodom, pre ktorý všeobecné obavy viac nekonkretizovala. Poukázala však na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/53/2014 z 10.02.2015 v ktorom sa uvádza: „Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.". S poukazom na uvedené sa mal žalovaný v správnom konaní zaoberať skutočnosťou, že žalobkyňa 1 je šiitka. Žalovaný mal v

V súčasnom Afganistane sú ženy konfrontované s rizikom násilia, ktoré má pôvod jedine v tom, že sú príslušníčky ženského pohlavia a je preto potrebné sa zaoberať tým, či ženy tvoria osobitnú sociálnu skupinu. Práve obava možného násilia páchaného Talibanom na ženách bola dôvodom poskytnutia doplnkovej ochrany žalobkyniam.

7. Krajský súd vyhodnotil, že v prípade žalobkýň nebol potvrdený ani jeden z predpokladov pre udelenie azylu a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani vydedukovať, pretože dôvod, pre ktorý sa rozhodli odísť z Afganistanu bola nepriaznivá všeobecná situácia po prevzatí moci Talibanom, táto situácia však sama o sebe nenapĺňa kritéria prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a nezakladá žiaden relevantný dôvod pre udelenie azylu. Krajský súd poukázal, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.

Krajský súd poukázal na argumentáciu žalovaného v tom, že žalovaný má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania

Poukázal na to, že žalobkyne v krajine pôvodu pred jej opustením nečelili žiadnemu konaniu, ktoré by im spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ich postihovali podobným spôsobom, a to ani z dôvodu príslušnosti k ženskému pohlaviu a ani z iného dôvodu, tzn. nečelili žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by im akákoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov, pre jej pôsobenia mimo krajiny pôvodu.

V prípade žalobkýň preto neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle § 8 zákona o azyle.

13. Sťažovateľka 1 poukázala na skutočnosť, že je nevzdelaná, jednoduchá žena, ktorá v komunikácii so správnymi orgánmi nevedela správne vyjadriť, z čoho pramení jej strach z prenasledovania. Ustanovenému tlmočníkovi sa snažila porozumieť, ale neporozumela mu všetko, pretože jej nárečie je odlišné od spisovného jazyka dari. Počas pohovoru síce uviedla, že tlmočníkovi rozumie, základné veci mu aj rozumela, ale v rámci svojich schopností nebola schopná posúdiť dôležitosť komplexnej výpovede a všetkých detailov, ktoré mala uviesť. Sťažovateľka tiež poukázala na prepis jej pohovoru podľa ktorého mala použiť výrazy ako „zásadná zmena bezpečnostno-politickej situácie v krajine“ „Taliban zahájil mohutnú ofenzívu“, keď význam týchto slov ani nepozná, tieto vety ani nepovedala a tlmočník si ich vymyslel.

14. Za účelom vysvetlenia svojich obáv z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k šiitskej náboženskej menšine sťažovateľka žiadala, aby ju súd predvolal a vypočul na pojednávaní a dal jej tak možnosť verbálne vyjadriť obavy z Talibanu aj pre svoju príslušnosť k náboženskej

15. K vyjadreniu krajského súdu o nerelevantnosti správ predložených sťažovateľkami v správnej žalobe uviedla, že išlo o informácie o krajine pôvodu, ktoré pochádzali priamo z administratívneho spisu a ktoré sú súčasťou Polytematickej správy Odboru dokumentaristiky žalovaného (MU-ODZS-2021/000184-040 a MU-ODZS-2021/000184-038).

K uvedenému vystreleniu sa však krajský súd žiadnym spôsobom nevyjadril. 16. Krajský súd ďalej nesprávne vyhodnotil neexistenciu obáv z prenasledovania z príslušnosti k ženskému pohlaviu v Afganistane, ktorú sťažovateľka indikovala v správnom

Na základe uvedeného sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľky v kasačnej sťažnosti. K jej námietke o neporozumení tlmočníkovi uviedol, že počas dvoch pohovorov bola spolu štyrikrát dopytovaná, či tlmočníkovi rozumie.

18. K námietke sťažovateľky, že ju krajský súd na pojednávaní nevypočul, aby mohla osobne vyjadriť svoje obavy z prenasledovania zo strany Talibanu, žalovaný uviedol, že sťažovateľka bola v konaní pred súdom zastúpená právnym zástupcom, ktorý mal možnosť počas pojednávania sťažovateľkine obavy vysvetliť. Okolnosti podľa žalovaného nevyžadovali prítomnosť tlmočníka, a preto má za to, že nepribratím tlmočníka krajským súdom nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a jej námietka je preto neopodstatnená. 19. Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky o opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k náboženskej menšine s poukazom na prenasledovanie Hazarov a poukázal, že prenasledovanie Hazarov pramení v etnickom pôvode, kým príslušnosť k šiitskej vetve je otázkou náboženstva. Sťažovateľka je tadžickej národnosti a jej spájanie s hazarskou národnosťou je preto nelogické.

21. K dôvodom udelenia doplnkovej ochrany žalovaný spresnil, že tá bola sťažovateľkám udelená z dôvodu ochrany pred vážnym bezprávím, a nie z obavy z možného násilia páchaného Talibanom na ženách, ako uviedla sťažovateľka.

IV. Právny názor kasačného súdu

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali sťažovateľky včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 24. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

26. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

29. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.

31. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Afganistanu z dôvodu všeobecnej nepriaznivej situácie po prevzatí moci Talibanom, čo mohlo u sťažovateliek vzbudiť subjektívne pocity strachu o ich bezpečnosť, avšak uvedené nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Dôvod žiadosti o udelenie azylu pre príslušnosť k tadžickej etnickej skupine patriacej k šiitskej vetve islamu sťažovateľka prezentovala až v konaní pred správnym súdom, čo krajský súd vyhodnotil tak, že tieto dôvody sťažovateľka 1 počas pohovoru pred správnym orgánom neuviedla, aj keď mohla, a žalovaný sa tak s nimi ani nemohol v rámci správneho konania zaoberať.

34. Podľa čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „procedurálna smernica„) v záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom

36. Podstatnou zmenou okolnosti môže byť jednak zmena v bezpečnostno-politickej situácie v krajine pôvodu, ale aj nový dôvod žiadosti o udelenie azylu, ako je tomu v tomto prípade. Najčastejšie pritom podstatnú zmenu okolností pred správnym súdom preukazuje žalobca prostredníctvom nových dôkazných prostriedkov, napríklad v prípade azylových vecí predložením nových informácií o krajine pôvodu, uvedením nových skutočností o prenasledovaní v krajine pôvodu a pod. Kasačný súd sa nestotožňuje s vyjadrením sťažovateliek, že už žalovaný mal povinnosť viesť dokazovanie aj k tomuto dôvodu žiadosti, keď z administratívneho spisu vyplývajú závery o prenasledovaní šiitskych moslimov.

ochranu. Je nesporné, že ak sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. Až v prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvedie skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.

vieru. Vo vzťahu k takto formulovanému novému dôvodu žiadosti o azyl v správnej žalobe má kasačný súd za to, že krajský súd nemohol túto skutočnosť ponechať bez povšimnutia a zamietnuť len z dôvodu, že tento dôvod sťažovateľky neprezentovali v konaní pred správnym orgánom, ale ak už sám k tejto okolnosti nezaujal stanovisko a prípadne nedoplnil dokazovanie o relevantné informácie, mal preskúmavané rozhodnutie zrušiť, aby tak urobil správny orgán.

Pri individuálnom posudzovaní toho, či existuje primeraná miera pravdepodobnosti, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu, by sa mali brať do úvahy okolnosti ovplyvňujúce riziko, ako napríklad: oblasť pôvodu, účasť na náboženských praktikách atď. Dostupné informácie naznačujú, že prenasledovanie tohto profilu z náboženských dôvodov je vysoko pravdepodobné. Podľa kasačného súdu je preto neakceptovateľné ponechať v konaní pred súdom tento dôvod žiadosti o azyl bez povšimnutia, navyše ak zabezpečené správy v krajine pôvodu indikujú opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodu náboženstva. Tieto skutočnosti tiež nasvedčujú tomu, že ich zohľadnenie správnym orgánom je spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci udelenia azylu, čím je naplnený predpoklad podstatnej zmeny okolnosti podľa § 206 ods. 5 S.s.p.

39. Na pojednávaní pred krajským súdom bola sťažovateľka 1 sama prítomná a žiadala byť v konaní pred súdom vypočutá, aby mohla prezentovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k náboženskej menšine, odstrániť tiež chcela pochybnosti zaznamenané v jej výpovedi, keď v dotazníku žiadateľa o azyl (MU-PO-248-5/2021-Ž), kde je pri náboženskom vyznaní uvedené, že je sunnitka, čo podľa sťažovateľky predstavuje chybu tlmočenia. Kasačný súd zdôrazňuje, že výsluch žiadateľa o azyl v súdnom konaní je jedným z najdôležitejších dôkazných prostriedkov, ale aj práv žiadateľa o azyl. Kasačnému súdu preto nie je zrejmé, prečo krajský súd na pojednávaní sťažovateľku 1 nevypočul, napriek skutočnosti, že o tejto žiadosti bol informovaný už v podanej správnej žalobe a nezabezpečil na pojednávaní účasť tlmočníka, aby sťažovateľka 1 mohla autenticky vypovedať k prezentovanému dôvodu žiadosti o azyl. Podľa § 108 ods. 1 S.s.p. ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť

Pokiaľ žalobca v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu o neudelení medzinárodnej ochrany dôvodne žiada, aby bol na pojednávaní vypočutý na konkrétne okolnosti, či prípadne až na pojednávaní, na ktorom je žalobca prítomný, sa takéto okolnosti objavia, je zabezpečenie tlmočníka na takomto pojednávaní nevyhnutné.

40. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g), teda že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sťažovateľky žiadnym spôsobom v kasačnej sťažnosti nešpecifikovali v čom spočíva odklon od rozhodovacej praxe, a preto tomuto sťažnostnému dôvodu nie je možné priznať úspech.

Ak žiadateľ o azyl používa počas výpovede hovorové alebo neodborné výrazy, tie sa nemajú prekladať do formálneho jazyka a naopak. Úlohou tlmočníka je zachovať obsah aj autentickú formu výpovede žiadateľa o azyl. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý proces krajským súdom sú dôvodné. Kasačný súd však nepovažoval za účelné zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale má za to, že konanie je potrebné vrátiť späť pred správny orgán, ktorý vo veci sťažovateľku 1 opäť vypočuje, pri rešpektovaní pravidiel tlmočenia, na ktoré kasačný súd poukazuje vyššie, zadováži si relevantné správy o krajine pôvodu a posúdi opodstatnenosť strachu z prenasledovania z dôvodu príslušnosti sťažovateliek k šiitskej vetve islamu, ako aj z príslušnosti k sociálnej skupine afgánskych žien, ktorú tiež uvádzali ako dôvod udelenia azylu. Kasačný súd preto rozhodol v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.