1Sak/15/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. U., narodený XX. O. XXXX, štátnej príslušnosti Severomacedónska republika, číslo dokladu totožnosti XXXXXXXXXXXXX, číslo Y.: D.XXXXXXX, adresa trvalého pobytu v zahraničí v meste S. - Z., toho času bytom na adrese S. T. XX, A., zastúpený advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Mariánske nám. 31, Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ- HCP-BB2-118-009/2022-SK z 24. októbra 2022 o administratívnom vyhostení žalobcu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č.k. BA-7Sa/104/ 2022-121 zo dňa 19. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky určil prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na 30 dní odo dňa vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia a poučil žalobcu, že jej márnym uplynutím mu začne plynúť jednoročná lehota zákazu vstupu.

3. V prevádzke boli kontrolované dve osoby, pani T. G. a jej dcéra, I. Z. (spolu ďalej len „pracovníčky“), štátne príslušníčky Albánskej republiky, ktoré v čase výkonu kontroly pracovali a vykonávali pre žalobcu závislú činnosť, a to bez udeleného povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania a bez povolenia na zamestnanie na území Slovenskej republiky. Kontrolóri nadobudli podozrenie, že žalobca minimálne v čase vykonávania kontroly porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využil závislú prácu týchto pracovníčok.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-118-009/2022-SK zo dňa 24. októbra 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie ako správne potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V odvolacom konaní žalovaný

ktoré žalobca napadol včas podaným odvolaním. O podanom odvolaní rozhodol Národný inšpektorát práce Košice dňa 9. septembra 2022 rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3790 (ďalej aj „rozhodnutie Národného inšpektorátu práce“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín v celom rozsahu potvrdil.

6. V nadväznosti na námietku žalobcu, že dňa 29. júna 2022 podal na príslušnom oddelení cudzineckej polície žiadosť o udelenie prechodného pobytu, žalovaný skonštatoval, že toto konanie žalobcu považuje za účelové. Z vlastných vyjadrení žalobcu, zachytených v zápisnici o podaní vyjadrenia, totiž vyplýva, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 20. septembra 2020 za účelom podnikania v oblasti gastronómie a hneď si podal žiadosť na živnostenskom

Hoci mal žalobca udelené živnostenské oprávnenie, nemal legitímne oprávnenie ako štátny príslušník tretej krajiny podnikať prípadne zamestnávať ďalšieho štátneho príslušníka tretej krajiny. Žiadosť o udelenie pobytu na účely podnikania mal podať už v čase, kedy pricestoval na územie Slovenskej republiky.

II. Konanie na krajskom súde

10. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil ako správne prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Severomacedónskej republiky z dôvodu, že iným spôsobom závažne porušil všeobecne záväzné právne predpisy (§ 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov) a zároveň o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 1 roka.

12. Pre náležité porozumenie, prečo zákon o pobyte cudzincov diferencuje dôvody administratívneho vyhostenia do dvoch kategórií, podľa ustanovenia § 82 ods. 1, ukladajúc konajúcemu policajnému útvaru vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, a podľa ustanovenia § 82 ods. 2, ponechávajúc dôvody administratívneho vyhostenia javiace sa ako fakultatívnu možnosť, správny súd poukazuje na vývoj príslušnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o pobyte cudzincov. Práve uvedené delenie totiž nabáda k záverom, že za splnenia niektorých dôvodov policajný útvar cudzinca vyhostiť musí a za iných iba môže.

Z dôvodovej správy k citovanému zákonu vyplýva, že v § 82 sa „upravujú podmienky, za ktorých môže policajný útvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov.“ Zákonodarca stanovením týchto presných podmienok nemienil preniesť na policajný útvar oprávnenie rozhodovať na základe svojej úvahy, či cudzinca administratívne vyhostí, alebo nie, ale vymedzením podmienok mu stanovil ich presný rozsah, za naplnenia ktorého k administratívnemu vyhosteniu má dôjsť.

15. Z dôvodovej správy k zmienenej novele vyplýva, že k tomuto kroku zákonodarca pristúpil s poukazom na správu Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice č. 2008/115/ ES a z dôvodu, že pôvodné znenie ustanovenia § 82 nebolo súladné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „smernica č. 2008/115/ES“), ktorá v čl. 6 ods. 1 nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti (nie povinnosti) administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch.

nesporný. Jeho ďalšie zotrvanie na území členského štátu je preto absolútne neakceptovateľné. 17. Z ostatných dôvodov (vymedzených už vnútroštátnou právnou úpravou) tento zásah nie je tak citeľný, pretože sa predpokladá, že štátny príslušník tretej krajiny oprávnením na pobyt disponoval (teda vo vzťahu ku vstupu a zdržiavaniu sa na území členského štátu si splnil svoju primárnu povinnosť), avšak toto dodatočne stratil, prípadne sa k hoci oprávnenému pobytu pridružil iný dôvod, pre ktorý jeho ďalšie zotrvanie na území nemožno akceptovať.

možno iba z dôvodov podľa § 83 ods. 5, 6 a 8 zákona o pobyte cudzincov. 19. Z ustanovení zákona o pobyte cudzincov teda nevyplýva, že by mohol policajný útvar na základe svojho uváženia od administratívneho vyhostenia úplne upustiť (alebo ani nezačať konanie o administratívnom vyhostení), resp., že by mohol uložiť iné miernejšie opatrenie alebo sankciu (ako predpokladá napríklad § 89 zákona o pobyte cudzincov v prípade alternatív zaistenia). Konajúci orgán verejnej správy totiž nemôže ignorovať skutočnosti, pokiaľ sú mu známe, ktoré nasvedčujú, že bol naplnený niektorý z dôvodov administratívneho vyhostenia predpokladaný v § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Správny súd je toho názoru, že už iba samotným náležitým ustálením, že bol v celosti naplnený niektorý z taxatívnych dôvodov predpokladaných v § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, je policajný útvar oprávnený rozhodnúť o administratívnom vyhostení. Nie je potrebné, aby tak povediac dvojstupňovo osvedčoval predpoklady administratívneho vyhostenia, kedy by najprv osobitne skúmal naplnenie dôvodov administratívneho vyhostenia a následne by zvažoval a uplatňoval správnu

21. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, sa na konanie podľa citovaného zákona použije všeobecný právny predpis o správnom konaní. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný.

23. Za nedôvodnú nebolo možné vyhodnotiť ani námietku, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nad rámec dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, konštatoval, že žalobca sa dopustil aj porušenia ustanovení zákona o pobyte cudzincov, pretože vykonával činnosť - podnikanie, na ktorú mu ako štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebol udelený

24. V prvom rade neuniklo pozornosti správneho súdu, že sám žalobca dal podnet na posúdenie otázky prechodného pobytu na účel podnikania, keď oznámil, že príslušnému policajnému útvaru adresoval žiadosť na jeho udelenie. Nemožno preto vyčítať žalovanému, že na túto námietku reagoval a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s ňou vysporiadal (hoci v širších súvislostiach, ako možno žalobca mienil). Je pravdou, že aj ďalšia argumentácia žalovaného prezentovaná až v priebehu konania pred správnym súdom sa sústredila práve na okolnosti týkajúce sa neoprávneného podnikania a mohla pôsobiť do určitej miery zmätočne, že sa jednalo o ústredný dôvod administratívneho vyhostenia. Tieto vyjadrenia žalovaného však nič nemenia na skutočnosti, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie bolo primárne založené na nespornom závažnom porušení ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti v prípade pracovníčok, ktoré zamestnával. Už len táto skutočnosť naplnila predpoklady administratívneho vyhostenia

26. Na pojednávaní vzniesol žalobca námietku nad rámec vymedzených v správnej žalobe, týkajúcu sa ustanovenej tlmočníčky ktorá tlmočila priebeh podania jeho vyjadrenia dňa 7. júla 2022, pretože mala byť v uvedenom čase vyčiarknutá zo zoznamu tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Správny súd uvádza, že ide o neštandardný postup, ktorý by mal byť v konaní využívaný výnimočne. Z úradného záznamu zo dňa 7. júla 2022 nachádzajúceho sa v administratívnom spise však vyplýva, že prvostupňový orgán sa snažil dosiahnuť niektorého z tlmočníkov zapísaných v zozname na preklad v jazyku macedónskom, avšak títo boli nedostupní. Následne preto pristúpil k ustanoveniu bývalej tlmočníčky v jazyku albánskom, ktorá v zozname, hoci vyčiarknutá, stále figuruje a ktorá riadne zložila sľub tlmočníka.

rozumie. Pokiaľ argumentoval aj tým, že jeho súhlas bol ovplyvnený situáciou predvedenia na oddelenie cudzineckej polície v putách, správny súd je toho názoru, že hoci tieto okolnosti mohol a mal namietať už v administratívnom konaní a najneskôr v správnej žalobe, nie je im bez ďalšieho možné pripísať akúkoľvek súvislosť s jeho ďalším konaním.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu.

29. Proti rozsudku správneho súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j., že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

gramatickým výkladom, - správny súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 83 ods. 4, 5, 6 a 8 zákona o pobyte cudzincov, - z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyplýva nepochybne povinnosť policajného útvaru cudzinca vyhostiť, pričom z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva možnosť policajného útvaru cudzinca vyhostiť, - sťažovateľ namietal nesprávnu interpretáciu záverov plynúcich z dôvodových správ zo strany správneho súdu a to pokiaľ sa jedná o znenie zákona o pobyte cudzincov účinného do 31.12.2013 a následne účinného od 01.01.2014, - podľa názoru sťažovateľa, ani dôvodová správa nepodporuje názory správneho súdu, že dôvody vyhostenie nie sú rozdelené na fakultatívne a obligatórne, - platí teda, že ak je správny orgán oprávnený, ale nie povinný postupovať určitým spôsobom, musí najskôr zdôvodniť, prečo k využitiu svojho oprávnenia - v zmysle formulácie § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „možnosti“ pristúpil, uvedené v rozhodnutí žalovaného absentuje a nie je v ňom žiadna zmienka ani úvaha správneho orgánu vedúca správny orgán

právneho posúdenia veci, - podľa názoru sťažovateľa žalovaný vec nesprávne posúdil, ak dospel k záveru, že pani T. G. a jej dcéra vykonávali v prevádzke Balkan Klub pre sťažovateľa závislú prácu a uspokojil sa iba s existenciou rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta za porušenie povinnosti v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnom zamestnávaní, - dôvod definovaný v ustanovení § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov je koncipovaný pomerne široko, pričom minimálna požiadavka na porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov je, aby išlo o porušenie závažné alebo opakované, - žalovaný správny orgán sa iba obmedzil na existenciu rozhodnutia o udelení pokuty Národným inšpektorátom práce Košice, ničím neodôvodnil, prečo ide o porušenie závažné, - sťažovateľ poukázal na znenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/7/2021 zo dňa 22.06.2022 ohľadne povinnosti zabezpečenia tlmočníka a povinnosti vyzvať účastníka, aby sa vyjadril, či rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie,

inšpektorátu práce Košice, - podľa sťažovateľa je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, - pokiaľ ide o rodinný život sťažovateľa, sťažovateľ má skutočne v Severnom Macedónsku manželku a deti, jeho syn a dcéra žijú v súčasnosti na Slovensku, tiež je pravdou, že má na Slovensku družku - pani T. G. a tá má dcéru, s ktorými sťažovateľ realizuje súkromný život, - podľa názoru sťažovateľa uplatňovanie práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života nie je obmedzené výpočtom rodinných príslušníkov v zmysle zákona o pobyte cudzincov, protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp, práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno rozvíjať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma, - sťažovateľ dôvodil tým, že tlmočenie v súvislosti s rozhodnutím o administratívnom vyhostení bolo učinené osobou nezapísanom v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov,

31. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania. 32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na správnych záveroch a zákonnosti vydaného rozhodnutia ako i prvostupňového rozhodnutia.

IV. Právny názor kasačného súdu

34. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2024 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

36. Podľa § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.

Citované ustanovenie podľa názoru sťažovateľa je koncipované tak, že policajný útvar môže na základe dôvodov vymedzených v § 82 ods. 2 písm. o) štátneho príslušníka tretej krajiny vyhostiť a nie že ho vyhostí. Žalovaný mal preto v prvom rade skúmať dôvody využitia jeho možnosti a tieto následne v odôvodnení rozhodnutia ozrejmiť.

Košice. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný mal skúmať aj zákonnosť samotného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice, ktoré tvorilo podklad jeho rozhodnutia. 39. Sťažovateľ namietal závery Národného inšpektorátu práce a jeho záväznosť vo vzťahu k rozhodovaniu správnych orgánov o administratívnom vyhostení ako dôvodu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov a to v súvislosti s posudzovaním závažnosti porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov iným spôsobom.

Pani T. G. vykonávala v prevádzke Balkan klub samostatnú zárobkovú činnosť ako dodávateľ pre sťažovateľa a v rámci podnikateľského oprávnenia pripravovala jedlá a nápoje a uskutočňovala ďalšie súvisiace práce týkajúce sa obsluhy zákazníkov a údržby prevádzky.

Kasačný súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. ako ju odôvodnil sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodnú a právne irelevantnú vo vzťahu k prejedávanej veci, ktorou je administratívne vyhostenie sťažovateľa ako štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý iným spôsobom závažne porušil všeobecne záväzné predpisy v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte

tým, že v čase o 11:05 hod dňa 1. februára 2022 využíval na prevádzke Balkan klub, so sídlom Necpalská 1, 971 01 Prievidza závislú prácu štátnych príslušníkov tretej krajiny - I. Z., nar. XX. P. XXXX, štátna príslušníčka Albánska republika, ktorá vykonávala závislú prácu - pomocná sila, T. G., nar. XX. W. XXXX, štátna príslušníčka Albánska republika, ktorá vykonávala závislú prácu - kuchárka, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

43. Skutočnosť, že sťažovateľ vykonával na území Slovenskej republiky pracovnú činnosť, ktorá bola v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti, ktorá vykazovala znaky nelegálnej práce v zmysle § 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, predstavovala aj podľa kasačného súdu naplnenie iného spôsobu závažného porušenia všeobecne záväzného predpisu, s ktorým zákonodarca spája sankciu v podobe administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov.

Týmto verejným záujmom je v posudzovanej veci práve ochrana trhu práce v Slovenskej republike. Kasačný súd preto nemohol prisvedčiť argumentácii a presvedčeniu sťažovateľa o tom, že jeho pracovná činnosť nedosahuje intenzity iného spôsobu porušenia všeobecne záväzného predpisu.

45. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky námietky sťažovateľa vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v rozhodnutiach správnych orgánov a správneho súdu ani žiadnu ďalšiu vadu či nezákonnosť, pre ktorú by bolo nutné ich rozhodnutia zrušiť. Ich rozhodnutia nie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako namietal sťažovateľ.

Z hľadiska objektívneho je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov tieto atribúty spĺňajú a ani najvyšší správny súd žiaden z dôvodov, pre ktorý by mali byť napadnuté rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia zrušené, nezistil.

48. Podľa názoru kasačného súdu je nepochybné, že sťažovateľ nevzniesol žiadne konkrétne námietky voči osobe tlmočníka do zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 7. júla 2022 a sťažovateľ udelil svoj súhlas s tlmočením ustanovenou tlmočníčkou a vyhlásil, že jej tlmočeniu v plnej miere rozumie.

51. Ako správne uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku ide o neštandardný postup, avšak z úradného záznamu zo dňa 7. júla 2022 nachádzajúceho sa v administratívnom spise vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa snažil dosiahnuť niektorého z tlmočníkov zapísaných v zozname znalcov na preklad v jazyku macedónskom, avšak títo boli nedostupní. Ustanovená tlmočníčka riadne zložila sľub. 52. Ako už bolo vyššie spomenuté sám sťažovateľ do zápisnice o podaní vyjadrenia podľa § 22 Správneho poriadku zo dňa 7. júla 2022 uviedol, že má sedem detí žijúcich mimo územia Slovenskej republiky. Taktiež v administratívnom konaní uviedol, že v Macedónsku má manželku a deti. Námietku sťažovateľa ohľadne nerešpektovania jeho rodinného a súkromného života kasačný súd považuje za nedôvodnú. Sťažovateľ nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne jeho rodinného života na území Slovenskej republiky. Tvrdenie o tom, že na území Slovenskej republiky má družku a v tom vidí nerešpektovanie súkromného a rodinného života zo strany správnych orgánov, vyhodnotil kasačný súd ako účelové a ničím nepodložené tvrdenie. 53. Záverom kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa uplatnenými v žalobe, žiadna z nich neostala otvorená alebo nezodpovedaná. Preto, ak správny súd dospel k právnemu záveru o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej, tento jeho názor považoval aj najvyšší správny súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie správneho súdu neboli zistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p. 55. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.