1Sak/17/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: J. P. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganistanu, cestovný pas č. U.XXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí B., W. P. N., ulica O. N., Q. X, M..XX okres B., provincia B., J., toho času pobytom na adrese N. X, XXX XX Q., proti sťažovateľovi (pôv. žalovanému): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7SaZ/4/2023- 54 zo dňa 12.06.2023 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-293-54/ 2021-Ž zo dňa 06.02.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku ( „ďalej aj S.s.p.“), nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný na jeho prípad nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle. Namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Saz/3/2022-167 zo dňa 12.10.2022, ktorým boli žalovanému vytknuté viaceré pochybenia v jeho postupe. Nerešpektovaním tohto rozsudku došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo tiež mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobu oprel o ustanovenie § 191 ods.1 písm. c), d) a e) S.s.p 4. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§10 a §13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania a obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobcom počas konania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k prejednávanej veci, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 220 S.s.p. zrušil. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods.1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. 5. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-293-54/2021-Ž zo dňa 06.02.2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobcu J. P. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č U.XXXXXXXX, aktuálne bytom N. X, Q. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 6. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s).

8. Správny súd konštatoval, že na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobcu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy - ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku. 9. Ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že nakoľko slovenská právna úprava v ustanovení § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle nešpecifikuje, či musí ísť o trvalé vycestovanie, resp. postačuje akékoľvek vycestovanie, tak snaha žalobcu tvrdiť, že musí ísť o vycestovanie trvalé, je nesprávnym, resp. až špekulatívnym výkladom uvedeného ustanovenia. Súd sa naopak stotožnil s tvrdením žalobcu, že účelom ustanovenia § 19 ods.

10. Uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom EÚ, ktoré rovnako upravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne. Nariadenie definuje ukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia, no súčasne zakotvuje oprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu zodpovedajúcu povinnosť štátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania opätovným otvorením prípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. Správny súd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, čo potvrdil aj pred žalovaným dňa 10.01.2023.

i) ZoA). Žalobca má na území SR poskytnutú doplnkovú ochranu (ktorú mu navyše poskytol žalovaný), a preto má právo z územia SR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods.1 a § 27b písm. d) zákona o azyle, v spojení s § 20 ods.1 zákona pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jeho subjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opätovne prebiehajúce administratívne konanie o udelenie azylu toto právo žalobcu nijakým spôsobom neobmedzilo ani nezúžilo.

13. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

IV. Právny názor kasačného súdu

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 21.12.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

V. Aplikovaná právna úprava

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

správneho súdu, ktorým Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-293-54/2021-Ž zo dňa 06.02.2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobcu J. P. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný pas č. U.XXXXXXXX, aktuálne bytom N. X, Q. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. 24. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 25. Žalobca dňa 29.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-293-26/2021-Ž zo dňa 10.02.2022 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na území SR.

Dňa 07.02.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení doplnkovej ochrany na území SR na dobu dvoch rokov odo dňa právoplatnosti toho rozhodnutia. 26. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, po predložení dokladov mal žalovaný preukázané, že žalobca je držiteľom víza č. XXXXXXXX Tureckej republiky vydaného 29.10.2022, ktoré bolo súčasťou jeho cudzineckého pasu SR. Zároveň z pečiatok v pase bolo preukázané, že v roku 2022, teda počas prebiehajúceho konania o udelenie azylu na území SR, opakovane vycestoval do Turecka. Rovnako v zápisnici č. MU-PO-497-6/2022-Ž v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany uviedol, že do Turecka vycestoval, pričom bol za otcom, ktorý žije v Turecku a má srdcové problémy, preto mu bol pomôcť.

28. Kasačný súd udáva, že jeho úlohou v danej veci bolo posúdiť, či Správny súd v Bratislave dôvodne zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie v časti o udelenie azylu podľa § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle, resp. či správny orgán správne na prejednávanú vec aplikoval uvedené ustanovenie. Jedná sa teda v danej veci o výklad ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle kasačným súdom.

30. Taktiež je kasačný súd toho názoru, že právne posúdenie veci správnym orgánom je v rozpore s procedurálnou smernicou a to s čl. 28. Výpočet situácii, ktoré predpokladajú konkludentné späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu je síce demonštratívny, avšak smernica zároveň jednoznačne stanovuje, že konkludentné späťvzatie je viazané na splnenie existencie opodstatneného dôvodu domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil.

32. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.