1Sak/18/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): S. Y., nar. XX.XX.XXXX, afganská štátna príslušnosť, posledný trvalý pobyt D., mestská časť A., I. XXX, W. č. XX, okres D., provincia D., W., číslo pasu: XXXXXXXX, ID: XXXXX, právne zastúpený Slovenskou humanitnou radou, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8SaZ/1/2022-45 zo dňa 22. júna 2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-300-13/2021-Ž zo dňa 11. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8SaZ/1/2022-45 zo dňa 22. júna 2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS:MU-PO-300-13/ 2021-Ž zo dňa 11. februára 2022 v časti o neudelení azylu zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na správnom súde.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

krajiny. Vzhľadom na to, že jeho brat A. S. bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu, obával sa, že by kvôli nemu mohol mať v prípade zotrvania v krajine problémy s Talibanom. Problémov s terajším štátnym aktérom sa obáva aj z toho dôvodu, že ako tlmočník pracoval pre filmové štúdio W. L., kde sa osobne spoznal aj s riaditeľkou tejto inštitúcie S. D.. Keďže v tej dobe popri tlmočení študoval počítačovú techniku v Pakistane, uvedomil si, že po ovládnutí krajiny Talibanom už nebude môcť pokračovať v štúdiu, a preto sa snažil urýchlene krajinu pôvodu opustiť. V prípade návratu sa obáva, že by za vlády Talibanu nemohol ďalej študovať a rozvíjať svoje záľuby, medzi ktoré patrí hlavne hudba.

Potvrdzuje to skutočnosť, že pred nástupom Talibanu k moci žil pokojným životom pracujúceho študenta, pričom do kontaktu s príslušníkmi Talibanu alebo iných radikálnych skupín, operujúcich v Afganistane, nikdy neprišiel. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, že v krajine pôvodu nemal nikdy s nikým žiadne problémy, nebol nikdy trestne stíhaný, odsúdený alebo uväznený a jeho bezpečnosť nebola nikým bezprostredne ohrozovaná. Uviedol tiež, že všeobecná nepriaznivá situácia v krajine nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu.

5. K dôvodu, že žalobca v Afganistane pracoval ako tlmočník vo filmovom štúdiu W. L., a preto sa obáva, že v prípade zotrvania v krajine pôvodu by kvôli týmto aktivitám mohol mať problémy s Talibanom uviedol, že informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, represiách voči zamestnancom filmového štúdia nehovoria, i keď sa v nich hovorí o istých obmedzeniach, ktoré Taliban v tejto oblasti začal uplatňovať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že by cieľom Talibanu bolo masívne prenasledovanie ľudí z kultúrnej

Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných

II. Konanie na krajskom súde

III. Konanie na kasačnom súde

V tejto súvislosti sťažovateľ odkázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sak/9/2022 zo dňa 27.5.2022, ako aj na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžak14/2018 zo dňa 22.1.2019 a sp. zn. 10Sžak/2/2021 zo dňa 7.6.2021, ktoré sa týkajú problematiky imputovaného politického presvedčenia.

15. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a krajským súdom sťažovateľ tiež považuje odôvodňovanie rozhodnutí vyhláseniami, že sťažovateľ nečelil v krajine pôvodu problémom zo strany štátu alebo neštátnych aktérov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Uviedol, že v čase jeho pobytu v krajine pôvodu bola pri moci bývala afganská vláda, pre ktorú sťažovateľ v podobe zamestnania pre W. L. pracoval, rovnako aj jeho bratia, čím vyjadrili stotožnenie s politikou vtedajšej vlády, a preto nebol najmenší dôvod, aby bol sťažovateľ v čase pred odchodom z krajiny zo strany štátu z politických dôvodov prenasledovaný. Sťažovateľ opustil krajinu pôvodu niekoľko dní po štátnom prevrate, preto je logické, že Taliban nemal dostatočný časový priestor na jeho prenasledovanie, čo sa potvrdilo aj neskôr , keď ho Taliban hľadal v rodičovskom dome a vyzval, aby sa dostavil na stanovište Talibanu.

Taliban vyhľadáva civilistov, ktorí sú spojení resp. sú vnímaní ako prívrženci pôvodnej afganskej vlády, pričom takéto spájanie môže vyplývať aj len z rodinných väzieb civilistov so skutočnými podporovateľmi afganskej vlády.

Usmernenie EUAA o Afganistane publikovanej v apríli 2022, ako aj na Správu generálneho tajomníka OSN o vývoji od 28.1.2022, ale aj na nové usmernenie, ktoré vydalo UNHCR vo februári 2022, ktoré sa týka odporúčaní pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z Afganistanu. 18. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.9.2022 uviedol, že obavy sťažovateľa z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia sú neopodstatnené. Jedným z dôvodov na udelenie azylu sťažovateľovi má byť práca pre štátnu inštitúciu W. L.. Žalovaný uviedol, že takýto argument o všeobecnom politickom motíve, nevedie automaticky k záveru, že Taliban vníma prácu každého jednotlivca ako politickú. Navyše sťažovateľ, ako sám uviedol, do priameho kontaktu s Talibanom nikdy neprišiel a nejestvovali žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, že by mu nejaký politický názor mohol byť pripisovaný. Sťažovateľ tiež nikdy nevykonával politické aktivity, nebol členom ani podporovateľom žiadnej politickej strany alebo hnutia, nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými a inými zložkami štátu. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a navrhol, aby kasačný súd postupom podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Právny názor kasačného súdu

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

26. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. je pre správny súd v konaní vo veciach azylu rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 27. Podľa § 206 ods. 5 S. s. p., správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

29. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti preto považoval za dôvodný.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 31. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, pretože sťažovateľom uvádzané dôvody nemôžu svedčiť pre udelenie azylu. Sťažovateľ žiadal o udelenie azylu z obáv pred prenasledovaním, pričom obavy sa týkali príslušníkov Talibanu kvôli jeho bratovi A. S., ktorý bol za minulej vlády námestníkom ministra obchodu. Žalovaný uzavrel, že sťažovateľ s touto činnosťou brata nemá žiadny súvis. Výpoveď sťažovateľa síce považoval za vierohodnú, nakoľko zo správ o krajine pôvodu sa potvrdilo, že osoba menom A. S. I. S. na základe návrhu ministra priemyslu a obchodu za súhlasu kancelárie prezidenta dňa 27.3.2021 bola vymenovaná za prvého námestníka ministra obchodu a priemyslu.

32. Senát kasačného súdu 2S v obdobnej veci, aká je predmetom kasačnej sťažnosti, rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Sak/13/2022 zo dňa 26.10.2022 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o neudelení azylu bratovi sťažovateľa, W. R. W. S.. Kasačný súd preto podľa § 464 ods. 1 S.s.p. poukazuje na vybrané časti tohto rozhodnutia, ktorých právny názor je relevantný aj v prejedávanej veci,6 a ktorého prevzaté závery uvádza nižšie.

Brat sťažovateľa A. S. je v súčasnej dobe nezvestný. Sťažovateľ, jeho brat, ktorý je tiež na území SR, ale dokonca ani rodičia nevedia miesto pobytu, nie sú s ním v žiadnom kontakte a dokonca nevedia, či je vôbec nažive. Do domu rodičov sťažovateľa prišli príslušníci Taliban, kde vypočúvali rodičov za účelom zistenia pobytu ich synov, prehľadali dom rodičov a vyzývali ich, aby informovali alebo oznámili svojim synom, aby sa dostavili na stanovištia príslušníkov

35. Krajský súd síce prihliadol na nové dôkazy avšak podľa kasačného súdu z týchto nových skutočností vyvodil nesprávne právne závery. 36. Krajský súd na základe posúdenia žiadosti sťažovateľa a všetkých relevantných informácií dospel k zhodnému záveru so žalovaným, že krajinu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby táto obava mala akúkoľvek súvislosť s relevantnými dôvodmi uvedenými v § 8 zákona o azyle. Dokonca podľa krajského súdu ani po zistení, že brat sťažovateľa je nezvestný, neexistujú žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by mu nejaký politický názor mohol byť pripisovaný, či už skrz jeho brata - člena vlády bývalého režimu alebo jeho pôsobenie pre W. L..

38. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán nezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach žiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej ujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne rozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné následky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).

40. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti NS SR nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší súd SR už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval, že: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8zákone o azyle , je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“.

jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.

44. Sťažovateľ v správnom konaní opísal svoje dôvody žiadosti o azyl, ktoré síce odvodil od zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu po nástupe Talibanu, ale hodnoverne preukázal, že jeho brat pôsobil ako námestník ministra obchodu od začiatku roku 2021 a po ovládnutí krajiny Talianom sa dostal do pozície protivníka Talibanu, nakoľko pracoval pre bývalý režim. Sťažovateľ tiež uvádzal, že pracoval [.

45. Reálnosť svojej obavy pred krajským súdom preukazoval tým, že situácia od vstupného pohovoru sa zmenila, keď uviedol novú skutočnosť, a to že jeho brat A. S. je v súčasnej dobe nezvestný. Krajský súd pri takejto podstatnej zmene skutkových okolností prípadu, ktorá mala nepochybne priaznivejší dopad pre sťažovateľa, mal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 46. Žalovanému síce nie je možné vytknúť, že vychádzal z tvrdení sťažovateľa v čase realizovaného výsluchu pred správnym orgánom, že jeho brat A. S. bol v tom čase v poriadku, ale žalovanému bolo možné vytknúť, že bez ohľadu na zmenu skutkových okolností, k celej veci pristúpil značne zjednodušujúcim spôsobom a v zásade sa odmietol azylovým príbehom sťažovateľa tak, ako ním bol prezentovaný, podrobnejšie zaoberať. Žalovaný síce pripustil sťažovateľom uvádzaný sled udalostí, nezistil však, že by medzi jednotlivými udalosťami existovala patričná súvislosť a hlavne nesprávne právne posúdil existenciu imputovaného presvedčenia plynúceho z jeho spojenia s bývalým režimom skrz svojho brata - námestníka

47. Takýto postup považuje Najvyšší správny súd SR za úplne neprípustný. Podľa kasačného súdu je porušením zásady v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny orgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu, v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa.

. .]aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, a z ktorých selektívne vybral len tie časti, ktoré bagatelizujú prípadné obavy sťažovateľa z postoja predstaviteľov Talibanu k osobám pracujúcim pre bývalú vládu Afganistanu. Naviac svoje závery žalovaný odvodzuje z vyhlásenej amnestie Talibanom, pričom sa reálnosťou bezpečnostnej situácie po prevzatí moci Talibanom a možnými atakmi voči bývalým členom vlády, ich vysoko postaveným úradníkom ako je prvý tajomník ministra bývalej vlády (brat sťažovateľa) a ich rodinným príslušníkom vôbec nezaoberal.

50. Ako opakovane zdôrazňoval vo svojich podaniach aj sťažovateľ, konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, čo znamená, že sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ doteraz nebol podrobený násiliu v Afganistane neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí.

51. Práve pre jeho spojitosť s bratom, vysokým úradníkom bývalej afganskej vlády a pre prácu [. . .] pre W. L. spadajúce pod ministerstvo kultúry dal sťažovateľ jasne najavo svoj politický názor v zmysle sympatií, či stotožňovania sa so štátnou politikou bývalej vlády Afganistanu a dá sa na neho hľadieť ako na niekoho, komu by Taliban pripísal politické názory. Túto spojitosť pritom žalovaný vôbec nemohol vzhliadnuť práve preto, že pohovor so sťažovateľom bol povrchný, strohý bez toho, aby sa ho žalovaný na podrobnosti práce pre [.

. .] W. L. do kontextu získaných informácií o krajine pôvodu. Takto sa však nestalo a hoci spisová dokumentácia obsahuje správy, ktoré do istej miery situáciu v Afganistane mapujú, nenachádza takto získané informácie zásadný odraz v rozhodnutí

V danom prípade sa kasačný súd domnieva, že sťažovateľ splnil vyššie uvedené podmienky. Svoju žiadosť náležite odôvodnil a predložil všetky podklady, ktoré mal k dispozícii. S podaním žiadosti neotáľal a všetko nasvedčuje tomu, že na jej podanie pomýšľal už v čase, keď opúšťal Afganistan. V správnom konaní takisto nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali celkovú hodnovernosť sťažovateľa.

55. K tomuto Najvyšší správny súd SR uvádza, že bremeno tvrdenia síce pochopiteľne ťaží žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Súčasne je však povinnosťou správneho orgánu zistiť náležitým spôsobom skutkový stav. Pokiaľ teda v priebehu správneho konania vyjdú najavo niektoré okolnosti nasvedčujúce existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania, je správny orgán povinný vziať ho do úvahy (pozri tiež rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013) . To isté platí, ak vyjdú najavo takéto okolnosti nasvedčujúce existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania v priebehu súdneho konania.

. .] štátnu organizáciu W. L., ktorý produkoval filmy s tematikou zrovnoprávnenia žien a dievčat v spoločnosti 57. Akokoľvek sa Najvyšší správny súd SR stotožňuje so žalovaným v tom smere, že tieto skutočnosti samy o sebe pre udelenie medzinárodnej ochrany nestačia, nemožno prehliadnuť, že situácia sťažovateľa sa radikálne zmenila. Ak totiž vychádzame zo situácie, že brat sťažovateľa - 1. námestník ministra obchodu bývalej vlády je nezvestný a Taliban prehľadal dom sťažovateľa a dopytoval sa na sťažovateľa jeho súrodencov, ktorí už krajinu pôvodu opustili a odporučil rodičom, aby synom odkázali, že sa majú hlásiť na stanovištiach Talibanu, mohlo by jeho spojenie s bratom (bývalým vysokým štátnym úradníkom) a jeho práca pre [.

58. Ustanovenie § 8 zákona o azyle vychádza z koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania, ktorá nie je iba odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky obsiahnutej v Ženevskom dohovore, ale je tiež odrazom snahy implementovať únijné azylové právo, najmä kvalifikačnú smernicu. Zákon o azyle sa preto musí vykladať s touto smernicou konformne; k tomu porovnaj čl. 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/ 95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany („kvalifikačná smernica“), ale tiež čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR.

. 60. Čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje, že „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú k prenasledovaniu , ak pôvodca prenasledovania tieto rysy žiadateľovi pripisuje.“

62. Z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania potom plne postačí aj to, ak pôvodcovia prenasledovania žiadateľovi o medzinárodnú ochranu jeho presvedčenia v zmysle nesúhlasu s určitými postupmi iba pripisujú, hoci ten v skutočnosti žiadne takéto politické presvedčenie nemá. 63.

64. Možno teda uzavrieť, že kasačné námietky, ktorými sťažovateľ vytýkal krajskému súdu ako aj žalovanému chybné právne posúdenie veci, vyhodnotil Najvyšší správny súd SR ako dôvodné. Sťažovateľovi je potom možné prisvedčiť aj v tom ohľade, že žalovaný nevyložil azylový príbeh sťažovateľa v kontexte správ o situácii v krajine pôvodu, čím zaťažil svoj postup chybou nezákonnosti. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 65.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy celého konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022