1Sak/2/2022

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-293-33/2020-Ž zo dňa 22.4.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu.

jeho tety. Na pohovore dňa 26.11.2020 uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, nevyvíjal žiadne politické aktivity, nemal problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi. Obaja rodičia mu zomreli, keď mal 5 alebo 6 rokov, ujala sa ho teta, ktorá ho ako kresťanka nútila chodiť do kostola, hoci on v Boha neverí.

Niekedy v roku 2017, teta odišla na nákup, nechala ho doma samého so svojim dieťaťom, ktoré potom ako začalo plakať, zobral na ruky, dostal však epileptický záchvat a spolu s dieťaťom spadol na zem. Keď sa teta vrátila, našla ho ležať v krvi s mŕtvym dieťaťom. Do nemocnice, kde bol asi týždeň, ho odviezla polícia, ktorá prípad uzavrela ako neúmyselné zabitie. Teta ho však neustále obviňovala zo smrti dieťaťa ale aj jeho mamy, označovala ho za diabla a krikom zverbovala susedov, ktorí pribehli s palicami a nožmi. V mieste bydliska by ochranu polície mohol získať, ale za dlhodobú policajnú ochranu by musel platiť a na to nemal dostatok finančných prostriedkov.

Do Ghany, z ktorej legálne vycestoval na ghanský cestovný pas e.č. X., platný do 03.07.2021 sa nevrátil a na území SR znovu požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. 3. Žalovaný konštatoval, že žalobca problémy so štátnymi orgánmi nemal, z ich strany neboli voči nemu prijaté žiadne akty perzekvačného charakteru, ktoré by zakladali azylovo relevantné dôvody, ktoré založil na obave o bezpečnosť pred svojou tetou. Hnev jeho tety po zavinení smrti dieťaťa, je v danej situácii možné považovať za prirodzený prejav a tento incident, ako ani reakcia jeho tety nijako nesúviseli s náboženským, politickým alebo iným prejavom žalobcu, a preto ani v kontexte s prípadnými neštátnymi aktérmi nezakladá relevantné dôvody na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Žalobca nesplnil ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.

V minulosti nebol vystavený ani mučeniu, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, z krajiny pôvodu vycestoval legálne na platný cestovný pas a žalovaný vylúčil, že by mu v súvislosti s opustením krajiny v prípade jeho návratu takéto konanie hrozilo. Jeho prípadné obavy z tety, sú výhradne osobného a lokálneho charakteru a vyriešil ich už pred vycestovaním z krajiny, vnútorným presídlením do hlavného mesta Akkra. Vo vzťahu k reálnemu ohrozeniu na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, z dostupných informácií vyhodnotil, že Ghana je krajinou s dlhodobo stabilizovanou bezpečnostnou situáciou, neprebieha tu žiaden vnútroštátny či medzinárodný konflikt, ktorý by pre žalobcu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia. Ghana je aj podľa Nariadenia vlády SR č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu považovaná za bezpečnú krajinu.

bezprostredne po prekonaní záchvatu a keďže k nemu počas pobytu v azylových zariadeniach nedošlo, nebolo možné diagnózu epilepsie objektívne stanoviť, čo korešponduje aj so správami lekárov z táborov v Grécku. 6. Žalovaný poznamenal, že aj keď je epilepsia neurologická choroba, v Ghane ju liečia psychiatri a tradiční liečitelia. Podľa informácií o krajine pôvodu, má Ghana jeden z najvyspelejších systémov zdravotnej starostlivosti v Afrike a to vďaka systému Národný systém zdravotného poistenia (ďalej aj „NHIS“). V hlavnom meste Akkra je veľa kliník, nemocníc a lekární a v krajine existuje niekoľko typov zariadení a centier s prístupom k psychiatrickej starostlivosti, pričom jedna zo špecializovaných psychiatrických nemocníc je aj v meste Akkra. Ešte v roku 2012 bola v spolupráci so svetovou zdravotníckou organizáciou spustená „Iniciatíva boj proti epilepsii“ a keďže tento projekt viedol k zvýšeniu pokrytia z 15 % na 38 % a v implementovaných okresoch bolo viac ako 2700 ľudí liečených prvýkrát, bol tento projekt v roku 2019 vyhodnotený ako úspešný. Správa MedCOI-BDA z februára 2020 aj na základe uvedeného projektu vyhodnotila zlepšenie prístupu k psychiatrickej starostlivosti,

Naviac v Ghane pôsobia viaceré mimovládne a neziskové organizácie, ktoré ponúkajú osobám s epilepsiou alebo psychickými poruchami pomoc a asistenciu. S odkazom na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžak/11/2020 zo dňa 18.11.2020 konštatoval, že situáciu žalobcu nemožno označiť za prípad osobitného zreteľa a poskytnúť mu azyl z humanitných dôvodov.

II. Konanie na krajskom súde

právneho posúdenia. 8. V správnej žalobe uviedol najmä, že - žalobcovu obavu o bezpečnosť v prípade návratu do Ghany žalovaný obmedzil iba na strach z tety a tento záver je nepresný, zjednodušujúci a opomína relevantné faktické okolnosti, ktoré bližšie popísal počas pohovoru a ktoré majú zásadný význam, - žalovaný sa nevysporiadal s otázkou stigmatizácie a ostrakizácie osôb trpiacich epilepsiou a duševnými poruchami v Ghane a následne ani s tým, či psychicky chorí ľudia, vrátane ľudí trpiacich epilepsiou, tvoria sociálnu skupinu v zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle. V uvedenom kontexte žalovaný vôbec neposudzoval, či bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol byť prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k tejto sociálnej skupine; - žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného o nemožnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov a poukázal na vyjadrenia Spoločnosti pre duševné zdravie v Ghane (MEHSOG), ktorá konštatuje, že psychiatrická starostlivosť v krajine je nedostatočná, trpí značným nedostatkom vyškolených pracovníkov v oblasti duševnej starostlivosti, pretože pre 27 miliónov obyvateľov

Mohol by sa domáhať jedine pomoci od štátu, z podmienok v zariadeniach na liečbu epilepsie a duševných porúch je však zrejmé, že náležitá zdravotná, psychiatrická a sociálna starostlivosť by mu poskytnutá nebola. Je preto zrejmé, že požiadavky na udelenie azylu z humanitných dôvodov spĺňa, nakoľko je osobou traumatizovanou a ťažko chorou a jeho návrat do krajiny pôvodu by mu mohol spôsobiť fyzické a psychické útrapy, prípadne až smrť; - k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobca poznamenal, že situácia ľudí trpiacich psychickými poruchami nie je v Ghane priaznivá a odkázal na správu organizácie Human Rights Watch s názvom "'Like a Death Sentence': Abuses against Persons - with Mental Disabilities in Ghana” z októbra 2012, ktorá podrobne popisuje kruté a neľudské zaobchádzanie s duševne chorými ľuďmi v psychiatrických zariadeniach a duchovných liečebných centrách a reportáž britského Guardian z februára 2020, s názvom „Všetko, čo môžeme ponúknuť, je reťaz.“ Škandál so spútanými chorými ľuďmi v Ghane, v širšom kontexte vysvetľujúcu problémy, ktorým tam čelia duševne chorí ľudia, vrátane rizík

Tieto skutočnosti zakladajú pritom zákonný znak „vážneho bezprávia“ v zmysle § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle, determinujúceho poskytnutie doplnkovej ochrany. 9. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a jeho postup a na nariadenom pojednávaní dňa 17.9.2021 pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S.s.p.) dospel k záveru, že argumentácia žalobcu a správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 229 S.s.p

- za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi

vyvodzovať, - z výpovede žalobcu do zápisnice dňa 13.11.2020 vyplýva, že o udelenie azylu žiadal z ekonomických dôvodov, aby mohol riadne pracovať, zarobiť si peniaze, vzdelávať sa, keďže nemá žiadne vzdelanie. Návratu do Ghany sa obáva pre nenávisť jeho rodiny, za zodpovednosť za smrť dieťaťa jeho tety,

príslušnosťou k určitej sociálnej skupine (naplnenie kritérií ust. § 8 zákona o azyl a Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov). - Ani námietku neudelenia azylu z humanitných dôvodov súd nepovažuje za dôvodnú, pretože zdravotný stav žalobcu je podľa výpovede lekára Pobytového tábora v Rohovciach vyhovujúci, nie je pod dohľadom odborného lekára a ani nenavštevuje odborné ambulancie, dňa 02.10.2020 absolvoval neurologické vyšetrenie so záverom suspektná epilepsia v anamnéze a podľa liečby a poskytnutých údajov, lekár vyslovil podozrenie na depresívny syndróm, avšak len na anamnestickom podklade. V poriadku boli aj krvné testy a RTG pľúc, žalobca užíva jedine

za takéto dôvody považovať. Správny orgán neudelenie takéhoto azylu nie je povinný ani odôvodňovať, - k neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že publikované správy, na ktoré poukazoval žalobca o neľudskom zaobchádzaní s osobami trpiacimi epilepsiou a praxou spútavania, preukazujú takéto dianie v dvoch duchovných táboroch na severe krajiny, žalobca sa pred vycestovaním zdržiaval v hlavnom meste Akkra, kde by mal prístup k všeobecnej zdravotnej a psychiatrickej starostlivosti, čo podporuje aj projekt „Iniciatíva Boj proti epilepsii“. Žalobcovi preto nehrozí ani uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

riadil, formuloval jasne a zrozumiteľne. Krajský súd nemohol prijať iný záver ako ten, že žalovaný dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol obdobné skutočnosti ako v podanej žalobe, a to: - žalovaný sa nevysporiadal s otázkou stigmatizácie a ostrakizácie osôb trpiacich epilepsiou a duševnými poruchami v Ghane, v zmysle či osoby trpiace epilepsiou tvoria sociálnu skupinu podľa zákona o azyle, a následne, či by sťažovateľ bol alebo mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k tejto sociálnej skupine, čo krajský súd

by sa obrátil so žiadosťou o pomoc, - sťažovateľ vyjadril pochybnosti o schopnosti jeho domovského štátu zabezpečiť mu dôstojné zaobchádzanie a náležitú zdravotnú starostlivosť, v prípade návratu do Ghany by mohol byť vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo nehumánnym podmienkam, čím by bol život v krajine pôvodu pre neho neznesiteľným, a preto má za to, že spĺňa podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu, že mu hrozí bezprávie v podobe neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a opäť poukázal na reportáž Guardian, ktorá dokumentuje neľudské podmienky, v akých sa nachádzajú ľudia s duševnými poruchami,

nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že preskúmavané rozhodnutie považuje za správne a zákonné. Poukazuje na to, že sťažovateľ založil svoju obavu pred prenasledovaním súkromnými osobami, čo nemôže byť dôvodom pre udelenie azylu pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa účinnej ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.

osobitného zreteľa. K námietke, že sťažovateľ v krajine pôvodu nemá nikoho, na koho by sa mohol obrátiť so žiadosťou o pomoc a starostlivosť poukázal na existenciu mimovládnych a neziskových organizácií, ktoré ponúkajú pomoc a asistenciu osobám s epilepsiou.

IV. Právny názor kasačného súdu

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

18. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

21. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 22. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

krajinu. 27. Za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. e) zákona o azyle možno považovať neštátnych aktérov (súkromné osoby) v prípade, ak možno preukázať, že štát či politické strany a hnutia alebo organizácie ovládajúce štát alebo jeho podstatnú časť nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Sťažovateľ uviedol, že sa pokúsil obrátiť na políciu z dôvodu hrozby z jeho tety a susedov, ktorých naverbovala jeho teta, na to, aby polícia konala im musel podľa vlastných slov zaplatiť, na čo nemal prostriedky, a preto odišiel do hlavného mesta Akkra.

28. Opodstatnený strach z prenasledovania je však nutné preukázať z dôvodov vymedzených v zákone o azyle a definícii utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, teda z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo zastávania politických názorov. V prípade sťažovateľa však jeho obavy pred jeho tetou boli spôsobené incidentom, pri ktorom bolo spôsobené úmrtie jej dieťaťa, čo nepredstavuje zákonom akceptovaný dôvod obáv pred prenasledovaním. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené (Rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/6/2015 z 25. marca 2015).

Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4 Sžok KS 60/2006 zo dňa 27.2.2007 judikoval, že sociálna skupina v zmysle § 8 zákona o azyle je skupinou osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine.

30. Podstatné pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl bolo, či v jeho prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 resp. v § 10 zákona o azyle. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi krajského súdu a žalovaného, že sťažovateľom uvádzané dôvody pre udelenie azylu nemožno zaradiť pod žiaden zákonný dôvod, pre ktorý možno podľa zákona o azyle žiadateľovi azyl udeliť.

32. Kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov za náležite odôvodnené spôsobom, ktorý predstavuje dostatočnú záruku pred svojvoľným konaním a rozhodovaním žalovaného, preto námietku sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetnú. Žalovaný si v dostatočnej miere zabezpečil informácie o krajine pôvodu sťažovateľa, dostupnosť a financovanie zdravotnej starostlivosti pre osoby trpiace epilepsiou žalovaný vyhodnotil na dostatočnej úrovni. Z informácií o zdravotnom stave sťažovateľa vyplýva, že nie je pod dohľadom žiadneho odborného lekára, a nenavštevuje žiadne odborné ambulancie, podozrenie na diagnózu suspektná epilepsia v anamnéze a depresívny syndróm je na anamnestickom podklade, krvné testy aj RTG pľúc mal v poriadku, preto jeho zdravotný stav žalovaný nepovažoval za tak závažný, aby mohol spadať do kategórie ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/41/2015 zo dňa 03.02.2016 v ktorom obdobne uviedol, že „Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto

poistenia. Z výpovede sťažovateľa vyplynulo, že nebolo nikdy proti nemu vedené trestné konanie, nedopustil sa žiadneho trestného činu, nebol odsúdený a nevyvíjal žiadne politické aktivity. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

36. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie by nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila žalobcovi závažná ujma. Kasačný súd má za preukázané, že sťažovateľ nesplnil podmienky dané § 8 zákona o azyle a v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebolo preukázané, že by mu hrozilo vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.