1Sak/23/2022

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-266-32/2021-Ž zo dňa 2. februára 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobkyni a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa nepreukázalo, že obava, pre ktorú žalobkyňa odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či s uplatňovaním politických práv a slobôd. 3. Na základe výpovede žalobkyne, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Afganistane, žalovaný dospel k záveru, že také individuálne okolnosti, ktoré by jej dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov neexistujú. Ako sama uviedla, počas celej doby, čo v Afganistane žila, nemala s nikým žiadne problémy. Skôr ako Taliban v krajine prevzal moc, žila bežným životom, chodila do školy a keď sa vydala, ostala žiť u svokrovcov a starala sa o domácnosť. Až keď Taliban prevzal v krajine moc, začala sa obávať toho, ako sa situácia vo vzťahu k ženám v Afganistane bude vyvíjať. 4. K obavám žalobkyne vo vzťahu k postaveniu žien v afganskej spoločnosti po prevzatí moci Talibanom, žalovaný poukázal na vyjadrenie veliteľa Talibanu uverejnenom v článku agentúry Associated Press zo 17.8.2021, ktorým vyzvali ženy na pripojenie sa k vláde a pripravenosť vedenia Talibanu poskytnúť ženám prostredie pre prácu a štúdium a pre prítomnosť žien v rôznych vládnych štruktúrach v súlade s islamským právom a kultúrnymi hodnotami.

5. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti neudelenia azylu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (S.s.p.).

7. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že informácie, z ktorých žalovaný vychádzal, nemohli v plnom rozsahu reflektovať politické zmeny v krajine pôvodu žalobkyne z dôvodu krátkosti času, odkedy tieto politické zmeny nastali. Skutkový stav ako ho zistil žalovaný naviac nereflektuje v plnom rozsahu informácie, ktoré sú obsahom polytematických správ. Žalovaný sa pri sumarizácii zisteného stavu veci zameral iba na zistenie skutočností, ktoré sú v neprospech žalobkyne (sľuby vládnuceho hnutia vo vzťahu k rozsahu zachovania práv žien), a tie ktoré sú v jej prospech prehliadol (t.j. ako tieto sľuby reálne v praxi aj fungujú).

s uplatňovaním politických práv a slobôd. Z napadnutého rozhodnutia nie je totiž jednoznačne zrejmé vo vzťahu ku ktorému zo skôr spomenutých kvalifikačných kritérií žalovaný obavu žalobkyne z prenasledovania vôbec posudzoval a následne ako toto konkrétne kvalifikačné kritérium vyhodnotil.

10. Krajský súd v napadnutom rozsudku vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného o tom, že hrozba zo strany vládnuceho hnutia krajiny pôvodu sa vzťahuje rovnako na všetky ženy a poukázal na § 8 písm. a) zákona o azyle, ktoré ustanovuje ako jedno z kvalifikačných kritérií náboženské dôvody, teda širší pojem ako náboženské presvedčenie, ktoré v napadnutom rozhodnutí označil žalovaný. K náboženským dôvodom obavy z prenasledovania môže patriť aj uplatňovanie štátnej náboženskej ideológie, vrátane práva/právneho systému voči jednotlivcom alebo skupine obyvateľov, ktorý sa s takýmto presadzovanými náboženskými hodnotami/požiadavkami nemôžu alebo nechcú stotožniť.

12. V závere krajský súd uviedol, napriek tomu, že žalobkyňa uplatňovala námietky iba voči časti napadnutého rozhodnutia, ktorým jej nebol udelený azyl, bolo potrebné zrušiť celé rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že prípadné odlišné posúdenie nároku žalobkyne na udelenie azylu môže mať vplyv na záver žalovaného o dôvodnosti udelenia doplnkovej

III. Konanie na kasačnom súde

V zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť aj žalobkyňa z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. a) a g) S.s.p., t.j. že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nemal právomoc zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného aj v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, pretože toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

15. Obdobne sa žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti nestotožnila so záverom krajského súdu o potrebe zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, a preto uplatnila sťažnostný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. a) S.s.p. V kasačnej sťažnosti poukázala na relevantnú právnu úpravu S.s.p. a zákona o azyle, predovšetkým na novelu zákona o azyle č. 495/2013 Z. z., ktorou došlo k vylúčeniu možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany transpozíciou smernice

16. Zároveň, žalobkyňa spolu s kasačnou sťažnosťou podala návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 S.s.p., z dôvodu, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, t.j. rozsudku krajského súdu, hrozí žalobkyni závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Závažnú ujmu vidí

Tiež by sa jej významne zmenil rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže v súčasnosti je z dôvodu poskytnutia doplnkovej ochrany oprávnená na čerpanie plnej zdravotnej starostlivosti na území SR, na rozdiel od nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú by mala nárok ako žiadateľka o azyl.

účinku žalovaný uviedol, že rozsudok krajského súdu je vzhľadom na svoju zrejmú nezákonnosť nevykonateľný. Žalovaný nevykonal žiadne opatrenie, ktoré by viedli k zániku doplnkovej ochrany žalobkyne, nehrozí jej teda závažná ujma, a preto považuje túto námietku žalobkyne za neopodstatnenú. V závere zotrval na sťažnostnom návrhu, ktorý uviedol v podanej kasačnej sťažnosti.

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali žalovaný a žalobkyňa včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného a kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná, a preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 462 ods. 1 S.s.p. a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 19. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

21. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 22.

23. Kasačný súd má zo súdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa sa správnou žalobou, podanou na krajský súd dňa 25.03.2022 podľa § 206 a nasl. S.s.p., domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým jej neudelil azyl a poskytol jej doplnkovú ochranu, v časti o neudelení azylu.

25. V danom prípade žalovaný a žalobkyňa správne poukázali na znenie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o azyle, v zmysle ktorého rozhodnutie ministerstva o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany nie je preskúmateľné správnym súdom. Krajský súd postupom, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, teda aj výrok, ktorým bola žalobkyni poskytnutá doplnková ochrana, naplnil uplatnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. a) S.s.p. Ak správny súd napriek nedostatku právomoci vec prejedná a rozhodne, je daná prípustnosť kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. a). S.s.p. Z uvedeného dôvodu kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

27. O návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku podľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd nerozhodol. Vychádzal zo záveru, že o návrhu na priznanie odkladného účinku nie je potrebné rozhodovať tam, kde kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti bez zbytočného odkladu potom, čo mu bola predložená (v lehote, v ktorej by rozhodoval o samotnom odkladnom účinku). 28.

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.