1Sak/24/2022

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS.: MU-DS-6-11/2022-Ž zo dňa 02.06.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“) rozhodol tak, že podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú žalobkyni a jej maloletým dcéram T. H., nar. X.X.XXXX, št. prísl. Ruská federácia a N. M., nar. XX.X.XXXX, št. prísl. Ruská federácia z dôvodu, že podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade žalobkyni a jej maloletých dcér príslušná na konanie Poľská republika. Zároveň rozhodol, že v súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj „nariadenie (EÚ) č. 604/2013“ alebo „nariadenie Dublin III“) sa odovzdanie žalobkyne a jej maloletých dcér do Poľskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku. 2. Dňa 05.05.2022 bola v prípade žalobkyne a jej dcér zaslaná žiadosť o prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 poľskému partnerskému úradu. Dňa 18.05.2022 Poľská republika písomne akceptovala ich prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EU) č. 604/2013 a zároveň súhlasila s ich odovzdaním na svoje územie. To znamená, že žalobkyňa vzala posudzovanú žiadosť späť a podala žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. 3. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Poľskej republike a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Dospel k záveru, že vzhľadom na to, že podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 je členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o udelenie azylu cudzinca - žalobkyne Poľská republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že by žalobkyni a jej dcéram na poľskom území hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, tak budú odovzdané z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

4. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (S.s.p.), pretože preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 5. Žalobkyňa nespochybnila, že v zmysle nariadenie (EÚ) č. 604/2013 je na posúdenie jej žiadosti zodpovedná Poľská republika. Namietala však nezákonný postup správneho orgánu, spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu Nedostatočne zistený skutkový stav má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože nie je možné zistiť, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri vyhodnotení dôvodov, na základe ktorých odmietol použitie doložky suverenity, resp. túto alternatívu vôbec neposudzoval, a to najmä s ohľadom na zdravotný stav staršej dcéry žalobkyne.

V tejto súvislosti poukázala na čl. 24 Charty Základných práv Európskej únie a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých sú aj orgány verejnej moci povinné pri všetkých opatreniach, ktoré sa týkajú detí, brať v prvom rade do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Žalobkyňa má za to, že v prípade jej transferu a jej maloletých detí do Poľska, by nebol rešpektovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a zároveň by došlo k porušeniu práv dieťaťa garantovaných Dohovorom OSN a iných medzinárodných dokumentoch.

všeobecnou lekárkou pre deti a dorast. 6. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 a nasl. S.s.p.), dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť (§ 220 S.s.p.) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

byť zhoršený, - maloleté osoby a závažné ochorenie patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, pričom z rozhodnutia žalovaného nevplýva, že by podrobil testu existencie znakov zraniteľnej osoby maloletú dcéru žalobcu. Nemožno opomenúť, že prípady neúspešných žiadateľov o azyl - maloletých osôb so závažným ochorením, patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov,

viazaná, a plnohodnotne, t. j. zrozumiteľným a logickým spôsobom vysvetlil dôvody rozhodnutia, ku ktorým žalovaný v ďalšom konaní dospeje.

8. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Sťažovateľ poukázal na to, že v prípade žalobkyne a jej maloletých detí prebiehalo tzv. dublinské konanie, ktorého účelom bolo zistiť, ktorý členský štát je príslušný na posúdenie žiadosti o udelenie azylu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 604/2013, v danom prípade išlo len o procesné rozhodnutie, nerozhodoval o merite veci, t.j. či žalobkyňa spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Sťažovateľ nemá v tomto povinnosť vo veci meritórne rozhodnúť a z tohto dôvodu má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany krajského súdu. 10. Sťažovateľ má za to, že zohľadnil zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne, najlepší záujem maloletého dieťaťa a vzal do úvahy skutočnosť, že ide o zraniteľnú osobu a jej transfer môže byť vzhľadom na jej diagnózu náročnejší. Poukázal tiež na to, že s takým záverom sa stotožnil aj krajský súd, keď uznesením zo dňa 11.07.2022 nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, ktorú podala žalobkyňa. 11. Sťažovateľ pristúpil k odovzdaniu žalobkyne a jej maloletých detí do Poľska v súlade s nariadením (EÚ) č. 604/2013, vzhľadom na diagnózu staršej dcéry žalobkyne vykonal všetky potrebné kroky k tomu, aby transfer prebehol čo najšetrnejšie a prijímajúcemu štátu poskytol informácie súvisiace so zdravotným stavom maloletej dcéry žalobkyne ako zraniteľnej osoby. Úrad hraničnej a cudzineckej polície v zmysle čl. 31 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 oznámil zodpovednému členskému štátu údaje o odovzdávaných osobách s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány zodpovedného štátu boli schopné poskytnúť primeranú pomoc, vrátane bezprostrednej zdravotnej starostlivosti potrebnej na ochranu ich životne dôležitých záujmov. Dňa 18.08.2022 bolo zrealizované odovzdanie žalobkyne a jej maloletých dcér na územie Poľska. Sťažovateľ tiež poukázal na medzinárodné ľudskoprávne záväzky Poľska ako signatára Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1957 a Protokolu z 1967, Európska komisia voči nemu neiniciovala žiadne konanie a nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v prístupe k azylovému konaniu alebo v prijímacích podmienkach krajiny. Postupom a rozhodnutím sťažovateľa bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 12. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu č.k. 2Saz/1/2022-33 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Právnemu zástupcovi žalobkyne bola kasačná sťažnosť žalovaného doručená dňa 16.11.2022, ku ktorej sa v lehote nevyjadril.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. 17. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie. 18. Článok 3 nariadenia (EÚ) 604/2013 s názvom „Prístup k postupu posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu“ stanovuje: „Členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako

20. Podľa čl. 3 ods. 2 tretia veta nariadenia (EÚ) 604/2013 „Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.“.

24. Podľa čl. 29 ods. 1 druhá veta nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ak sa odovzdania do zodpovedného členského štátu vykonávajú odchodom s dozorom alebo eskortovaním, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali ľudským spôsobom a aby sa pritom v plnej miere dodržiavali základné práva a ľudská dôstojnosť.

Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), obsahuje podmienky vykonávania nariadenia Dublin II a teraz nariadenia Dublin III.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Takémuto rozhodnutiu predchádza tzv. dublinské konanie, ktorého úlohou je zistiť, ktorý členský štát je príslušný na posúdenie žiadosti o azyl 27. Dôvodom pre ktorý žalovaný zamietol žiadosť žalobkyne o udelenie azylu ako neprípustnej, bola skutočnosť, že na konanie o udelenie azylu je príslušný iný členský štát, ktorým bola podľa kritérií nariadenia (EÚ) č. 604/2013 určená Poľská republika.

Krajský súd vzhliadol námietky žalobkyne ako dôvodné a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, aby dôsledne posúdil skutkové a právne okolnosti týkajúce sa žalobkyne a jej maloletých dcér. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, preskúmavané rozhodnutie predstavuje iba procesné rozhodnutie a situáciou žalobkyne a jej dcér sa dôsledne zaoberal, vykonal všetky potrebné kroky k tomu, aby transfer prebehol čo najšetrnejšie a prijímajúcemu štátu poskytol informácie súvisiace so zdravotným stavom maloletej dcéry žalobkyne ako zraniteľnej osoby.

29. Podľa SD EÚ odovzdanie žiadateľa o azyl na základe nariadenia Dublin III, môže, vzhľadom na zvlášť závažný zdravotný stav žiadateľa, predstavovať riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Z judikatúry ESĽP však vyplýva, že na to, aby sa na utrpenie spôsobené či už fyzickou alebo psychickou chorobou, ktorá sa objavila prirodzene, mohol vzťahovať čl. 3 Dohovoru, je potrebné aby dosiahlo minimálnu úroveň závažnosti (minimal level of severity) vyžadovanú týmto článkom (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP z 13. decembra 2016, Paposhvili v. Belgicko, C). 30. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že jej maloletá dcéra ťažko zvláda cestovanie a prispôsobovanie sa novému prostrediu a situáciám. V súlade s judikatúrou ESĽP a SD EÚ kasačný súd poznamenáva, že ak by odovzdanie žiadateľa o azyl trpiaceho osobitne závažným fyzickým alebo psychickým ochorením so sebou prinášalo skutočné a preukázané riziko významného a nezvratného zhoršenia jeho zdravotného stavu, takéto odovzdanie by predstavovalo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v zmysle uvedeného článku.

31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa so svojimi maloletými dcérami sama pred príchodom na územie Slovenskej republiky cestovala, a to z krajiny pôvodu Ruska letecky do Poľka, odkiaľ ďalej cestovala za svojim priateľom na Ukrajinu, odkiaľ sa po vypuknutí vojny presunuli k hraniciam s Poľskou republikou, kde však bola dlhá čakacia doba na vstup a následne na územie Slovenskej republiky.

33. Spolu so správnou žalobou, žalobkyňa predložila lekársku správu všeobecnej lekárky pre deti a dorast a psychologickú správu poradenskej psychologičky pre pobytový tábor vypracovanej pod hlavičkou Slovenskej humanitnej rady. Podľa SD EÚ, ak žiadateľ o azyl predloží, predovšetkým v rámci účinného opravného prostriedku, ktorý mu garantuje článok 27 nariadenia Dublin III, objektívne dôkazy, ako sú napríklad lekárske potvrdenia vystavené o jeho osobe, spôsobilé preukázať osobitnú závažnosť jeho zdravotného stavu a významné a nezvratné dôsledky, ktoré by mohlo so sebou priniesť jeho odovzdanie, orgány dotknutého členského štátu, vrátane jeho súdov, nemôžu ignorovať tieto dôkazy, ale sú povinné posúdiť riziko, že takéto dôsledky nastanú, keď rozhodujú o odovzdaní dotknutej osoby, alebo v prípade súdu, o zákonnosti rozhodnutia o odovzdaní, keďže výkon tohto rozhodnutia môže viesť k neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu s touto osobou (pozri analogicky rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C-404/15 a C-659/15 PPU, bod 88).

35. Podľa judikatúry ESĽP čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebráni zmluvným štátom, aby odovzdanie osoby so zdravotnou diagnózou vykonali, ak je táto schopná cestovať pod podmienkou, že sa prijmú také opatrenia, ktoré vyžaduje zdravotný stav odovzdávanej osoby, aby jej odovzdanie prebehlo za podmienok umožňujúcich vhodne a dostatočne ochrániť jej zdravotný stav (rozsudky ESĽP Karim v. Švédsko, zo 4. júla 2006, bod 2, a Kochieva a i. v. Švédsko z 30. apríla 2013, bod 35).

37. Oprávnenie vzniesť problém podľa čl. 3 Dohovoru sa má podľa ESĽP chápať tak, že odkazuje na situácie zahŕňajúce premiestnenie vážne chorej osoby, v ktorých sa preukázali závažné dôvody domnievať sa, že táto osoba, hoci nie je vystavená bezprostrednému riziku úmrtia, bude čeliť skutočnému riziku, z dôvodu neexistencie vhodnej liečby v prijímajúcej krajine alebo nedostatku prístupu k takejto liečbe, vystavenie vážnemu, rýchlemu a nezvratnému zhoršeniu svojho zdravotného stavu, čo má za následok intenzívne utrpenie alebo výrazné skrátenie života očakávaní. Tieto situácie zodpovedali vysokému prahu pre aplikáciu článku 3 Dohovoru v prípadoch týkajúcich sa vyhostenia cudzincov trpiacich vážnou chorobou (Paposhvili v. Belgium).

rozhodnúť, že sám posúdi jeho žiadosť, aplikujúc čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia (pozri aj rozsudok z 30. mája 2013, Halaf, C-528/11, EU:C:2013:342, bod 38). Zároveň však platí, že toto ustanovenie čl. 17 ods. 1 nariadenia Dublin III, chápané s prihliadnutím na článok 4 Charty, nemožno vykladať v tom zmysle, že znamená povinnosť tohto členského štátu využiť diskrečnú doložku.

Správny orgán postupujúc v súlade so zásadou individuálneho posudzovania žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany sa v rámci ústavných mantinelov môže pohybovať relatívne voľne v medziach správneho uváženia a pokiaľ sa v konaní vyskytne prvok, spochybňujúci vhodnosť odovzdania žiadateľa do inej členskej krajiny na účely posúdenia jeho žiadosti (napr. záujem na zachovaní jednoty rodiny), musí sa s touto skutočnosťou vysporiadať a vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k prijatému záveru o nedôvodnosti aplikácie čl. 17 Dublinského nariadenia v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V opačnom prípade, t. j. ak nevyjdú takéto okolnosti najavo, absencia takejto úvahy nemá za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov." (Rozsudok NS SR 1Sžak/3/2018 z 27.3.2018).

Svoje posúdenie zameral na dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Poľsku pre žiadateľov o azyl, ktorá je zaručená zákonom za rovnakých podmienok ako pre poľských štátnych príslušníkov, dostupnosť vzdelávania, materiálne podmienky počas azylového konania v Poľsku, pričom konštatoval záver, že neexistuje dôvod domnievať sa, že by žalobkyni a jej maloletým dcéram hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.

43. Kasačný súd sa v prejednávanom prípade nestotožnil s právnym názorom krajského súdu a má za to, že z tvrdenia a dôkazov predložených žalobkyňou nie je možné dospieť k záveru o tom, že by výkonom odovzdania do Poľskej republiky došlo k významnému a nezvratnému zhoršeniu zdravotného stavu maloletej dcéry žalobkyne, a teda, že by žalobkyňa a jej dcéry boli vystavené reálnemu riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. S poukazom na vyššie uvedené pri neformálnom posudzovaní kasačnej sťažnosti vzhliadol námietku nesprávneho právneho posúdenia za dôvodnú, a preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. rozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu a s ohľadom na povahu veci a hospodárnosť konania sám konanie zastavil.

V kasačnom konaní sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu, že ide o orgán štátnej správy, ktorému podľa § 168 ods. 1 S.s.p. možno náhradu trov priznať výnimočne. 45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

V Bratislave dňa 31. januára 2023