1Sak/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): B. J. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Nigérijskej federatívnej republiky, bez dokladu totožnosti, posledné trvalé miesto pobytu v krajine pôvodu: Z. F., mestská časť K. (bez bližšieho určenia ulice alebo čísla domu), štát I., Nigérijská federatívna republika, t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, právne zastúpená advokátkou Mgr. Vierou Orichovou, so sídlom Kláštorná 131, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/10/2022-54 zo dňa 19.12.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-153-30/ 2022-Ž zo dňa 05.08.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného odôvodnenia v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku ( „ďalej aj S.s.p.“).

4. Krajský súd vyhodnotil, že v prípade žalobcu ani jeden z predpokladov pre udelenie azylu nebol potvrdený a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani vydedukovať. Uviedol, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.

Uviedol, že v krajine pôvodu nebol trestaný ani prenasledovaný pre jeho náboženstvo. Počas doplňujúceho pohovoru dňa 06.05.2022 uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani inej organizácie, nevyvíjal žiadne politické aktivity, nebol trestne stíhaný, nikdy nemal žiadne problémy s políciou, armádou, inými štátnymi či neštátnymi subjektami, ani s inými fyzickými

K svojmu sociálnemu profilu uviedol, že v rannom detstve sa s rodičmi odsťahovali z rodného mesta P. v štáte P. do obce F. v štáte I., kde do svojich 18 rokov navštevoval základnú a strednú školu. Po roku sa prihlásil na štúdium informatiky na vysokej škole Nnamdi Azikiwe University v meste Awka, v štáte Anambra. Keďže jeho strýko považoval za nebezpečné, aby po smrti rodičov zostal v Nigérii, neukončil ani prvý ročník a rozhodol sa odísť študovať informatiku na Ukrajinu, kde žili jeho známi. V Nigérii nikdy nepracoval, finančne ho podporoval jeho strýko. Na Ukrajinu pricestoval letecky v novembri 2021 z hlavného mesta Abuja a začal navštevovať online jazykový kurz, ktorý mal trvať 6 mesiacov. Na Ukrajine býval až do ruskej invázie vo februári 2022 v Kyjeve. Z obavy o svoju bezpečnosť sa v apríli 2022 rozhodol odcestovať a cez hraničný priechod Čierna nad Tisou vstúpil na územie SR, kde následne po niekoľkých dňoch požiadal o medzinárodnú ochranu.

Tieto informácie mohli na jednej strane vzbudzovať obavy o svoju bezpečnosť, avšak nutne nemusia zakladať relevantný dôvod na udelenie azylu. Pri preukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania je v konaní potrebné skúmať mieru takéhoto strachu v súvislosti s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením žalobcu alebo jeho príslušnosťou k určitej sociálnej skupine tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu však nič nenasvedčuje tomu, že by osobne čelil prenasledovaniu v krajine pôvodu.

polícii. Sám žalobca teda poprel svoje členstvo v strane IPOB, čo indikuje, že žalobcu jednoznačne nemožno považovať za člena strany IPOB, resp., že by ho nigérijské štátne orgány mohli považovať za prívrženca IPOB, a teda nepatrí do sociálnej skupiny, pod ktorú sa ho jeho právny zástupca snažil subsumovať. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa náležite vysporiadal s otázkou členstva žalobcu v strane IPOB.

Nijako totiž nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, či politickým názorom a pod. 8. K tvrdeniu, že rodičia žalobcu boli zavraždení nigérijskými štátnymi orgánmi z dôvodu ich príslušnosti k strane IPOB, krajský súd zdôraznil, že žalobca počas doplňujúceho pohovoru uviedol, že strieľať mali civilisti, nie uniformovaní ľudia a útočníkmi boli zrejme príslušníci iného kmeňa. Tvrdenie, že rodičia boli zavraždení nigérijskými štátnymi orgánmi uviedol až po vstupe právneho zástupcu do konania. Počas pohovoru tiež uviedol, že v čase tragédie bol v škole a o udalostiach sa dozvedel sprostredkovane, od strýka, ktorý však tiež nebol očitým svedkom tohto incidentu. Poznamenal, že nigérijské štátne orgány zatýkajú všetky osoby, ktoré majú akékoľvek vystopovateľné spojenie s IPOB, no osobitne prvorodených synov tých, ktorí boli zabití počas ich krvavého útoku na nevinných Biafranov. Ako prvorodený syn členov strany IPOB, tak patrí k osobám so zvýšeným rizikom ohrozenia.

9. K neudeleniu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že žalobca len stručne skonštatoval, že z informácií o krajine pôvodu jednoznačne vyplýva, že mimosúdne popravy, mučenie, kruté neľudské zaobchádzanie alebo potrestanie sú bežnou praktikou proti osobám s pripísaným postavením podporovateľa IPOB. Takéto praktiky sú široko zaužívané a uplatňujú sa aj mimo trestného konania, t.j. bez toho, aby bol účastník konania trestne stíhaný. Krajský súd uviedol,

10. V závere krajský súd poukázal na skutočnosť, žalobca prišiel na Ukrajinu v novembri 2021 s vízami v tom čase platnými na jeden mesiac. Na Slovensko prišiel v apríli 2022. To znamená, že na území Ukrajiny sa zdržiaval cca 5 mesiacov bez akéhokoľvek legálneho pobytu a bez podanej žiadosti o medzinárodnú ochranu. O azyl požiadal až na Slovensku, keď musel Ukrajinu opustiť z dôvodu invázie ruských vojsk. Aj toto podľa krajského súdu nasvedčuje skutočnosti, že žalobca v krajine pôvodu nečelil prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, nakoľko na Ukrajine o medzinárodnú ochranu nepožiadal.

11. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Sťažovateľ mu za to, že hoci sa sám aktívne nezúčastňoval aktivít IPOB, jeho asociácia s hnutím je daná jeho etnickým pôvodom Igbo a aktívnou účasťou rodičov v IPOB. Skutočnosť, že je prvorodeným synom obetí streľby aktívnych členov IPOB predstavuje podľa sťažovateľa dostatočný dôvod na to, aby mu zo strany štátnych orgánov boli pripísané politické názory IPOB, hoci ich verejne neprejavoval. Uviedol, že má vedomosť o tom, že v čase jeho odchodu z Nigérie došlo k vražde minimálne troch prvorodených synov obetí útoku, pri ktorom zomreli jeho rodičia. Má za to, že mu je prisudzované rovnaké politické presvedčenie ako mali jeho rodičia a pred štátnymi orgánmi je vnímaný ako podporovateľ IPOB. Spojenie s hnutím IPOB vyplýva podľa sťažovateľa z jeho etnického pôvodu a rodinných vzťahov a má za to, že štátnymi orgánmi bude vnímaný ako člen IPOB bez ohľadu na to, či sa bude v hnutí aktívne angažovať alebo nie. Vzhľadom na charakteristiku hnutia ako teroristickej organizácie žiaden člen nie je v Nigérii v bezpečí pred selektívnym prenasledovaním, zatýkaním a nezákonným uväznením. 14.

15. Sťažovateľ ďalej namietal, že skutočnosť, že krajinu pôvodu opustil legálne, mu nie je možné vyhodnotiť na ujmu, rovnako mu nie je možné vyčítať, že po vypuknutí vojny nečakal na Ukrajine na vydanie povolenia na pobyt a Ukrajinu opustil, v súčasnosti by sa na území Ukrajiny zdržiaval legálne.

Na pojednávaní chcel súdu vysvetliť, ako to je s jeho podporou hnutia IPOB a s prisudzovaným politickým presvedčením, čo sú základné otázky, ktoré je potrebné v konaní objasniť. 17. Na základe uvedeného sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

poprel, čo indikuje, že sťažovateľa pravdepodobne nie je možné považovať za člena hnutia IPOB, resp., že by ho nigérijské orgány mohli považovať za prívrženca IPOB. Podľa žalovaného informácie o tom, že osoby vnímané ako podporovatelia IPOB čelia svojvoľnému zatýkaniu a mimosúdnym procesom považuje žalovaný za vytrhnuté z kontextu, keďže práve preskúmavané rozhodnutie na str. 4 hovorí, že nie všetci jednotlivci v rámci profilu (členovia, prívrženci hnutia) budú vystavení riziku prenasledovania, ale je potrebné individuálne posúdenie s prihliadnutím na úroveň angažovanosti a viditeľnosti, profil osoby atď.

doplnkovej ochrany na území SR podľa § 13a zákona o azyle. K porušeniu práva na spravodlivý proces má žalovaný za to, že bolo povinnosťou právneho zástupcu sťažovateľa informovať ho o nariadenom pojednávaní, k čomu zrejme nedošlo, keďže sťažovateľ sa pojednávania osobne nezúčastnil. Z toho dôvodu sa javí námietka o nezabezpečení tlmočenia ako neopodstatnená. Na základe uvedených skutočností žalovaný kasačnému súdu navrhol, aby postupom podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

23. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

26. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne

Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

31. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 33. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle z dôvodu, že u sťažovateľa nebol potvrdený ani jeden z predpokladov prenasledovania a z ničoho nemožno samotnú obavu z prenasledovania podľa krajského súdu vydedukovať. Rovnako neboli splnené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

a vlastnú osobnú skúsenosť. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny.

Ak by si kasačný súd osvojil takúto interpretáciu, ako sa snaží prezentovať sťažovateľ, uvedené by zakladalo rozsiahle prenasledovanie celého etnika Igbo, čo zo správ o krajine pôvodu rozhodne nevyplýva. 36. Podľa správ o krajine pôvodu je IPOB politické hnutie pozostávajúce z mladých príslušníkov národa Igbo z juhovýchodu krajiny, ktorí tvrdia, že pokojne bojujú za právo na sebaurčenie a nezávislú Biafru. Z uvedeného pre kasačný súd rezultuje záver o tom, že pre asociáciu s hnutím je potrebné vyvíjať určitú aktivitu ako jeho člen a nepostačuje len samotná príslušnosť k etniku Igbo.

Informácie o útoku mal len sprostredkovane od svojho strýka, pretože ako uviedol sám sťažovateľ on študoval a o činnosť hnutia sa nezaujímal. Ďalej vysvetlil, že IPOB nie je politická strana a nebol jej členom a opakovane uviedol, že nebol nijako zaangažovaný.

38. Pre kasačný súd nie je bez právneho významu skutočnosť, že sa sťažovateľ v krajine pôvodu zdržiaval po smrti rodičov ešte rok bez toho, aby čelil nejakej forme prenasledovania. Na Ukrajinu odišiel za účelom štúdia, dva mesiace po obdŕžaní víz, a počas svojho pobytu tam nepožiadal o žiadnu formu medzinárodnej ochrany. V Nigérii ostali žiť ešte jeho dvaja bratia, ktorí sú podľa jeho vyjadrenia v poriadku. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že riziko prenasledovania mu nehrozí ani pre prisudzované politické presvedčenie, ktoré by si pôvodca prenasledovania odvodil od aktívneho členstva jeho rodičov v hnutí.

40. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že sťažovateľa osobne na pojednávanie nepredvolal a nezabezpečil účasť tlmočníka na pojednávaní, má kasačný súd zo súdneho spisu za preukázané, že sťažovateľ podal správnu žalobu ešte bez právneho zastúpenia vo svojom vlastnom mene podľa § 49 ods. 2 písm. b) S.s.p, v ktorej žiadal o nariadenie ústneho pojednávania a upovedomenie o termíne pojednávania v anglickom jazyku, ako aj zabezpečenie účasti tlmočníka na pojednávaní z dôvodu, že slovenskému jazyku nerozumie. Následne sa sťažovateľ v konaní nechal právne zastúpiť Slovenskou humanitnou radou.

41. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho posúdenia krajského súdu a porušeniu práva na spravodlivý proces neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú

43. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.