1Sak/3/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): Z.. E. Q., nar. XX. B. XXXX, štátna príslušnosť Ruská federácia, ruskej národnosti, kresťanského vierovyznania, s ruským cestovným pasom číslo XX XXXXXXX, adresa posledného pobytu v zahraničí B., V.. F. XX, K. X., Q., t. č. na základe povolenia na pobyt mimo azylové zariadenie na adrese: E. XX, XXX XX. T., zastúpený: F. Z., nar. X. M. XXXX, štátna príslušnosť Ukrajina, bytom E. XX, XXX XX T., právne zastúpený: Mgr. Viera Orichová, advokátka, AK so sídlom Kláštorská 131, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-178-23/2023-Ž zo dňa 21. septembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Saz/4/2023-71 zo dňa 10. januára 2024, ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100510.1, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

dôvodu obavy o jeho život, nakoľko ako občan Ruskej federácie s ruským cestovným pasom sa nemôže vrátiť na Ukrajinu. 2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu o azyl bol s ním a jeho opatrovníčkou vykonaný vstupný pohovor dňa 12. mája 2023 a následne doplňujúci pohovor dňa 16. mája 2023. Počas pohovoru maloletý uviedol, že pokiaľ žil v Rusku chodil do školy mal sa „normálne“. Býval so svojou rodinou, chodil do školy, rád maľoval, športoval, hral šach a inak žil „normálnym životom“. Žalobcovi po smrti jeho rodičov bola uznesením Administrácie Atkarského municipálneho obvodu Saratovskej oblasti dňa 21. januára 2020 ustanovená za opatrovníčku F. Z., ktorá za ním vycestovala do Ruska a po 3-4 dňoch sa spolu vrátili na Ukrajinu, do mesta Kalinovka, kde žalobca pokračoval v štúdiu na základnej škole.

Preto sa rozhodla za neho požiadať o azyl na území SR. Ako dôvod žiadosti žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že v Rusku už nemá žiadnych príbuzných, nechce sa tam vrátiť. Taktiež sa nechce vrátiť na Ukrajinu, pretože sa obáva, že z dôvodu vojnového konfliktu by mu za to, že je Rus robili zle, nadávali by mu a mohli by ho zbiť. Opatrovníčka uviedla, že by ho mohli ponižovať a nadávať mu. Jeho opatrovníčka sa k žiadosti o azyl vyjadrila v tom smere, že si želá, aby sa maloletý nemusel vrátiť do Ruska, kde okrem staršieho nevlastného brata, ktorý sa o svojho mladšieho brata nikdy nezaujímal, a ktorý je podľa všetkého nezamestnaný a závislý na liekoch, už nikoho nemá. Ďalej uviedla, že maloletý sa nemôže vrátiť na Ukrajinu, kde krátko pred vypuknutím vojnového konfliktu žil, lebo by ho tam ako Rusa nenávideli, ponižovali by ho a nadávali by mu. Okrem toho, podľa informácií zastupiteľského úradu Ukrajiny v SR by ho z dôvodu ruskej štátnej príslušnosti na územie Ukrajiny ani nepustili.

Jeho jediným problémom, pre ktorý spolu s opatrovníčkou opustil Rusko bola skutočnosť, že v krajine pôvodu okrem 35 ročného nevlastného brata, ktorý nepracuje, je závislý na liekoch, a ktorý sa o neho nikdy nezaujímal, už nikoho nemá. Takto formulovaný dôvod žiadosti je z hľadiska možnosti udelenia azylu neopodstatnený. Pri posudzovaní opodstatnenosti každej žiadosti o azyl je povinnosťou migračného úradu preskúmať aktuálnu situáciu a dôvody žiadosti a medzinárodnú ochranu v kontexte s krajinou pôvodu žiadateľa. V prípade žalobcu je takou krajinou Rusko a nie Ukrajina. Na základe pohovorov so žalobcom a s jeho opatrovníčkou ako aj relevantných informácií o krajine pôvodu žalovaný konštatoval, že neboli preukázané žiadne také skutočnosti ani náznaky svedčiace o tom, že by žalobcovi ako sirote v prípade návratu do Ruska malo hroziť prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov.

6. Pre objektívne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu si žalovaný zabezpečil aktuálne informácie o situácii v Rusku so zameraním na Saratovskú oblasť odkiaľ pochádza. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie žalovaného v časti o neuloženie doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobca z Ruska vycestoval vo veku

Taktiež žalovaný uviedol, že na základe zistených skutočností a vzhľadom na vek žiadateľa 13 rokov nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade návratu žalobcu do Ruska by mu hrozilo mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest.

Nie je dôvod sa domnievať, že v prípade návratu žalobcu do Ruska by mu reálne hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

podmienok zlúčiť.

8. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 27. októbra 2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti o neudelení azylu a v časti o neudelení doplnkovej ochrany a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. K prvej žalobnej námietke ohľadom neposkytnutia azylu podľa § 8 zákona o azyle správny súd uviedol, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009). Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o

11. Podľa názoru správneho súdu žalovaný zákonne rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 zákona o azyle, keďže sa jedná o najvyššiu formu medzinárodnej ochrany a žalobca, pokiaľ v Rusku žil, okrem mimoriadne nepriaznivej rodinnej situácie nemal žiadne problémy, ktoré by zakladali relevantný dôvod na udelenie azylu. Navyše, Ukrajina nie je krajinou

12. Ohľadom obáv žalobcu z prenasledovania z dôvodu zastávania politických názorov, ako aj príslušnosti k sociálnej skupine správny súd uviedol, že nebolo zistené, že by v súvislosti s politickou situáciou v Rusku boli zo strany žalobcu verejne prezentované politické názory. K námietke ohľadom situácie detí deportovaných na územie Ruskej federácie správny súd uvádza, že uvedené nie je aplikovateľné na žalobcov prípad, nakoľko žalobca nepochádza z okupovaných oblastí Ukrajiny, z Ruska vycestoval so svojou opatrovníčkou ešte pred vypuknutím vojny. V prípade žalobcu ide o odlišný prípad, preto nie je možné hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Žalobca má ruskými orgánmi ustanovenú opatrovníčku a nejedná sa o maloletého bez sprievodu alebo deportovaného maloletého z Ukrajiny. 13. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca v druhej žalobnej námietke namietal, že zo strany žalovaného mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné,

14. Podstatou tretej žalobnej námietky bola skutočnosť, že žalovaný sa nezaoberal otázkou poskytnutia azylu z humanitárnych dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle. V prípade humanitárneho azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú v SR považované za výraz humanity. Ministerstvo vnútra SR má možnosť udeliť humanitný azyl neúspešným žiadateľom o azyl z radov prenasledovaných, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. Humanitný azyl je najčastejšie poskytovaný z dôvodov spočívajúcich v zlom zdravotnom stave žiadateľa o azyl. Migračný úrad však siahol po inštitúte podľa § 9 zákona o azyle napríklad aj pri riešení pre mnohopočetné rodiny, maloleté matky nezistenej štátnej príslušnosti alebo pri nedostupnosti adekvátnej následnej lekárskej starostlivosti pre

záujme. Absolútna správna úvaha však neznamená zverenie ničím neobmedzenej voľnej úvahy pri rozhodovaní žalovaného, či udelí alebo neudelí azyl z humanitných dôvodov. Najvyšší súd SR nastolil požiadavku, že pri použití voľnej úvahy sa musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/12/ 2010). 16.

(R 61/2019). 17. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a správne súdy neurčujú žalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu

19. Správny súd v súvislosti s dôvodom, pre ktorý žalobca požiadal o poskytnutie azylu, dal do pozornosti ustanovenie § 39 zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. 20. Ďalej uviedol, že žalobca je síce maloletou osobou, ale na území Slovenskej republiky sa nachádza v sprievode svojej opatrovníčky, ktorá má udelené dočasné útočisko a tento právny režim sa vzťahuje aj na žalobcu, ktorý spĺňa podmienky stať sa beneficientom dočasného útočiska. Neexistuje žiadna pravdepodobnosť, že by bol žalobca vyhostený na územie Ruskej federácie, keďže ide o osobu mladšiu ako 18 rokov a vyhostenie nie je v jeho záujme. Žalobca má taktiež možnosť požiadať o prechodný pobyt za účelom štúdia podľa Zákona o pobyte

zamietol. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p., v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

23. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., t.j. správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (i) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho

zákona o azyle a to z dôvodu, že má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastávania politických názorov, ako aj z dôvodov príslušnosti k sociálnej skupine, spĺňa subjektívne aj objektívne podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany vo forme azylu, neexistuje hranica úrovne rozumovej vyspelosti viažuca sa k veku, ktorá by bola nevyhnutná na existenciu opodstatneného strachu z prenasledovania, - existencia subjektívneho strachu z prenasledovania je u neho daná, pretože si napriek tomu, že je ešte dieťa uvedomuje dôsledky ruskej agresie na Ukrajine, a pretože musel so svojou opatrovníčkou ujsť na Slovensko pred ruskou agresiou je zrejmé, že s ruskou agresiou nesúhlasí a jeho názor na to kto je agresorom v tomto vojenskom konflikte je v tomto smere

SR, - informácie o krajine pôvodu, ktoré žalovaný použil ako podklad rozhodnutia boli v odôvodnení správneho rozhodnutia hrubo dezinterpretované a celkové vyhodnotenie informácií o krajine pôvodu absolútne neodráža realitu života sirôt v Rusku a vôbec nereflektuje na prebiehajúci vojnový konflikt, ktorý so sebou priniesol markantné zhoršenie

prenasledovania - ruskými štátnymi orgánmi, informácie o krajine pôvodu preukazujú, že ruské štátne orgány prisudzujú politické presvedčenie aj maloletým deťom, do súdneho konania bola predložená správa týkajúca sa prípadu ruského 12 ročného dievčatka, ktorého otec je stíhaný za protivojnový obrázok, ktorý dievča nakreslilo a dieťa bolo následne umiestnené do sirotinca, - sťažovateľ môže byť považovaný za člena sociálnej skupiny maloletých detí, ktoré sú charakterizované tým, že sa nachádzajú v Rusku bez zákonných zástupcov, u ktorých je riziko, že budú čeliť násilnej ruskej indoktrinácii a zlému zaobchádzaniu zo strany ruských štátnych inštitúcií, hoci sťažovateľ nemá ukrajinské štátne občianstvo a nie je teda typické odvlečené ukrajinské dieťa, z dôvodu že na Ukrajine dlhodobo žil, má tam vzdialených príbuzných a jeho opatrovníčka má ukrajinské štátne občianstvo, tak existuje skutočné riziko, že bude čeliť zlému zaobchádzaniu z rovnakého dôvodu, ako keby bol Ukrajincom, - následkom rusko-ukrajinského vojnového konfliktu je okrem iného aj vznik špecifickej sociálnej skupiny detí nachádzajúcich sa bez zákonných zástupcov na území Ruskej federácie,

dôstojnosť, - sťažovateľ napĺňa znaky zraniteľnosti na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, sťažovateľ v priebehu azylového konania opakovane uvádzal dôvody, ktoré ho charakterizujú ako osobu nanajvýš zraniteľnú; je to maloleté 13 ročné dieťa, ktoré v krátkom čase prišlo o oboch rodičov, následne bol z dôvodu že v Rusku nemal žiadnych príbuzných, ktorí by sa o neho mohli postarať, daný do opatrovníctva príbuznej na Ukrajinu, ktorú pred smrťou matky nikdy nevidel, následne po dvoch rokoch života na Ukrajine bol nútený opätovne opustiť svoj nový domov a presídliť sa na Slovensko, v Rusku nemá žiadnu blízku osobu, s nikým nie je v kontakte a v prípade návratu do Ruska by bol úplne sám, daný na milosť a nemilosť ruským štátnym orgánom, ktorých opatrenia voči deťom prichádzajúcim z Ukrajiny nie sú dobré, - sťažovateľ uviedol, že k neposkytnutiu doplnkovej ochrany sa správny súd ako aj správny orgán vyjadrili minimálne, preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a je

porušovaniu základných ľudských práv a slobôd, - napadnutý rozsudok je v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého, dokonca sťažovateľ ho v tejto súvislosti považuje za veľmi neľudský a nemorálny, v žiadnej spoločnosti, ktorá chráni záujmy detí predsa nemôže byť ako najlepší záujem žalovaného prezentovaný jeho návrat do Ruskej federácie, berúc do úvahy prebiehajúcu rusko-ukrajinskú vojnu a životný

základných slobôd, - sťažovateľ predkladá do súdneho spisu Rezolúciu Rady pre ľudské práva Organizácie spojených národov o stave ľudských práv v Ruskej federácii (číslo 54/23) publikovanú 16. októbra 2023,

Ruskej federácie, - ďalej bola do súdneho spisu predložená Správa nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu (neupravená verzia) č. A/78/540 publikovaná dňa 16. októbra 2023, v ktorej sa uvádza, že ruské orgány sa dopustili porušovania medzinárodných ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a zodpovedajúcich zločinov v oblastiach, ktoré boli na Ukrajine pod ich kontrolou, v správe sú zozbierané dôkazy, že ruské úrady sa dopustili

Ruskej federácii sa práva detí hrubo porušujú, deje sa to tak so súhlasom najvyšších štátnych predstaviteľov a štátnych orgánov, ktorých úlohou je práva detí chrániť, - sťažovateľ poukázal na to, že je v jeho záujme naďalej žiť s opatrovníčkou v krajine, v ktorej je v bezpečí, a v ktorej mu nehrozí prenasledovanie, v súčasnosti a s veľkou pravdepodobnosťou aj v budúcnosti ani Ruská federácia a ani Ukrajina nebudú pre sťažovateľa

- informácie zo správy vyšetrovacej komisie, rezolúcie OSN a informácie o medzinárodnom zatykači, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, nepovažuje žalovaný za relevantné, informácie hovoria o ukrajinských sirotách, ktoré by mali byť deportované z okupovaného územia Ukrajiny do Ruskej federácie, sťažovateľ jednak nie je Ukrajinec a nehrozí mu, aby bol deportovaný z Ukrajiny do Ruskej federácie, - žalovaný v súvislosti s príslušnosťou k sociálnej skupine sťažovateľa poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sak/16/2022, - žalovaný uviedol, že sťažovateľ k poskytnutiu doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu uvádzal tie isté dôvody, ktoré podložil tými istými dôkazmi ako k poskytnutiu azylu z dôvodu

konania.

26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

27. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

29. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v (i) použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, (ii) zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, (iii) odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, (iv) neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, (v) trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, (vi) konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

31. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý (i) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo (ii) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

34. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 35. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom (i) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, (ii) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, (iii) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

konal. 39. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

41. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ako „správny poriadok“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 47. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle z dôvodu, že u sťažovateľa nebol potvrdený ani jeden z predpokladov prenasledovania a rovnako neboli splnené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Sťažovateľ ako dôvod žiadosti o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany uviedol, že vzhľadom na to, že v Rusku už nemá žiadnych príbuzných, nechce sa tam vrátiť. Taktiež sa nechce vrátiť na Ukrajinu, pretože sa obáva, že z dôvodu vojnového konfliktu by mu za to, že je Rus robili zle, nadávali by mu a mohli by ho zbiť. Opatrovníčka uviedla, že by ho mohli ponižovať a nadávať mu.

49. Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že uznesením Administrácie Atkarského municipálneho obvodu Saratovskej oblasti bola dňa 21. januára 2020 sťažovateľovi ustanovená opatrovníčka F. Z., štátna príslušníčka Ukrajiny. Taktiež bola menovaná ustanovená ako opatrovníčka maloletého sťažovateľa súdom na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 54P/149/2022-16 zo dňa 27. júla 2022, ktorá za sťažovateľa požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život, nakoľko sa ako občan Ruska nemôže vrátiť na Ukrajinu. Následne za účelom zdôvodnenia žiadosti sťažovateľa bol s ním a jeho opatrovníčkou vykonaný vstupný pohovor (12. mája 2023) a následne aj doplňujúci pohovor (16. mája 2023) . Počas pohovorov maloletý uviedol, že pokiaľ žil v Rusku, chodil do školy a mal sa „normálne“. Po tom, ako mu umrel otec (september 2016) a neskôr aj matka (2020) ostal v starostlivosti starého otca.

Nakoľko po skončení vojny sa opatrovníčka chce vrátiť na Ukrajinu, dokonca uvažovala nad tým, že by tam na nejaký čas išla aj počas vojnového konfliktu, zatelefonovala na Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR, kde ju informovali, že maloletého s ruským cestovným pasom, ani v prípade že je jeho opatrovníčka, na územie Ukrajiny nepustia. Preto sa za neho rozhodla požiadať o azyl na území

50. Z výpovede sťažovateľa ako i jeho opatrovníčky nevyplýva, že by v krajine pôvodu v Ruskej federácii čelil prenasledovaniu. Kasačný súd zdôrazňuje, že azyl ako prostriedok medzinárodnej ochrany možno udeliť osobe, ktorá má opodstatnený strach pred prenasledovaním v zmysle, že vie dôveryhodne preukázať, že ďalší pobyt v krajine pôvodu by bol pre ňu neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo by sa stal neznesiteľným v prípade, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status. bod 42-43).

2015 zo dňa 25. marca 2015). 52. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že strach z prenasledovania v priebehu správneho konania vzhľadom na svoj vek vyjadril a opísal, tiež je názoru, že existencia subjektívneho strachu z prenasledovania je u neho daná, pretože si aj ako dieťa uvedomuje dôsledky ruskej agresie, s ruskou agresiou nesúhlasí a je mu jasné, kto je agresorom v tomto vojenskom konflikte, kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný má povinnosť zistiť skutočný stav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré sťažovateľ uviedol v priebehu správneho konania, pričom zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu sťažovateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia ( rozsudok sp. zn. Sžo-KS 154/05).

Z uvedeného dôvodu sa odmieta do Ruskej federácie vrátiť. Pokiaľ sa jedná o imputované politické presvedčenie, kasačný súd zastáva názor, že je veľmi nepravdepodobné, že by mu zo strany Ruskej federácie mohol byť politický názor imputovaný. Sťažovateľ má ruské štátne občianstvo a opatrovníčku, ktorú mu ustanovili aj ruské štátne orgány. V Ruskej federácii má majetok, ku ktorému bude mať prístup po dovŕšení 18 rokov veku a tiež dostáva sirotský dôchodok na účet.

irelevantné. Informácie hovoria o ukrajinských sirotách deportovaných z okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie. Sťažovateľ nie je Ukrajinec a nehrozí mu deportácia z Ukrajiny do Ruskej federácie, naopak ako je nesporné, ruskými štátnymi orgánmi mu bola ustanovená opatrovníčka, prostredníctvom ktorej sa dostal na Ukrajinu, a ktorá sa o neho stará aj v súčasnosti na území Slovenskej republiky.

tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. Podľa § 19 ods. 5 zákona o azyle na účely určenia príslušnosti k určitej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4 SžoKS 60/2006 zo dňa 27. februára 2007 judikoval, že sociálna skupina v zmysle § 8 zákona o azyle je skupinou osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine.

56. Podstatné pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl bolo, či v jeho prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 resp. § 10 zákona o azyle. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi správneho súdu a žalovaného, že sťažovateľom uvádzané dôvody pre udelenie azylu nemožno zaradiť pod žiaden zákonný dôvod, pre ktorý možno podľa zákona o azyle žiadateľovi udeliť azyl. Kasačný súd má za to, že žalovaný správne posúdil, že v prípade sťažovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie statusu utečenca v zmysle § 8 zákona o azyle, pretože nebolo v konaní preukázané, že by v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu pre jeden z piatich azylových dôvodov.

58. Sťažovateľ v danej veci je toho názoru, že spĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a to z dôvodu svojho zraniteľného postavenia maloletého dieťaťa, ktoré sa v dôsledku vojnového konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou nachádza v situácii, v ktorej je ohrozená jeho sloboda, zdravie, dôstojnosť a život.

. . . zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal, neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo sporné, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto ustanovení uvedené“.

61. Sťažovateľ v prípade doplnkovej ochrany uvádzal tie isté dôvody, ktoré podložil tými istými dôkazmi ako k žiadosti o udelenie azylu z dôvodu prenasledovania. Poukázal na správu vyšetrovacej komisie, rezolúciu OSN a na informáciu o medzinárodnom zatykači ako v prípade azylu. Kasačný súd udáva, že žiadny z dokumentov sa netýka prípadu sťažovateľa. Dokumenty hovoria o ukrajinských deťoch deportovaných z okupovaných území Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú na území Ruskej federácie bez zákonných zástupcov.

62. Z tohto pohľadu kasačný súd nezistil v postupe žalovaného ani správneho súdu žiadne pochybenie. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí náležite vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 188 S.s.p. zamietol.