1Sak/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. W. XX/X, XXX XX. S., I., Q., prechodne bytom O.. D. XX/XX, XXX XX J., štátny príslušník Ukrajiny, právne zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Príčovou, Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, korešpondenčná adresa Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50601881, proti žalovanému Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-33-008/2020-SK zo dňa 31. marca 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 71S/1/ 2020-100 z 25. marca 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 71S/1/2020-100 z 25. marca 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BB2-33-008/2020-SK zo dňa 31. marca 2020 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca síce splnil podmienku podania žiadosti ustanovenú v § 34 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov tým, že preukázal zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsať násobku životného minima, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že začal podnikať ako fyzická osoba až dňa 25.09.2018 (t.j. 99 dní pred koncom zdaňovacieho obdobia), nepovažoval správny orgán predložený doklad za relevantný podklad na rozhodnutie o žiadosti.

Slovenskej republiky. 4. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že splnenie podmienok podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, t.j. okrem iného aj preukázania zdaneného príjmu z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie podľa § 34 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nemožno automaticky považovať za splnenie podmienok na obnovenie

podmienok na obnovenie prechodného pobytu je skutočnosť, že nie je naplnený žiadny z dôvodov na zamietnutie žiadosti (§ 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na § 33 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov). Na základe vyššie uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a teda obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme.

oznámil, že pri posudzovaní podnikateľskej činnosti z hľadiska verejného záujmu v nadväznosti na schválené rozvojové dokumenty BBSK môže k danej veci zaujať iba stanovisko z hľadiska napĺňania priorít rozvoja kraja, stotožnil so stanoviskom Ministerstva hospodárstva a zároveň konštatoval, že podnikateľskú činnosť žalobcu nemožno zaradiť medzi podporované aktivity BBSK. Mesto Banská Bystrica vo svojom stanovisku zo dňa 17.02.2020 uviedlo, že sa nevie vyjadriť k podnikateľskej činnosti žalobcu na území mesta Banská Bystrica a zároveň uviedlo, že neeviduje oznámenie o otvorení prevádzkarne žalobcom. 6. Žalovaný poukázal na to, že v prípade prechodného pobytu na účel podnikania je jednou z posudzovaných oblastí aj prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že Ministerstvo hospodárstva, je jediným kompetentným orgánom pre posudzovanie prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a ako ústredný orgán štátnej správy vo svojom stanovisku spracovanom dňa 13.11.2019 dospelo k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej

záujme. 7. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu dochádza k stretu individuálneho a verejného záujmu, ale z vykonaného dokazovania a z preukázaných skutočností (stanovisko Ministerstva hospodárstva, stanovisko BBSK, spisový materiál, ako aj správna úvaha prvostupňového orgánu verejnej správy) možno konštatovať, že v danom konkrétnom prípade je dôvodné uprednostniť verejný záujem pred záujmom žalobcu.

8. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu zamietol. 9. V napadnutom rozsudku k námietke nesprávneho právneho posúdenia, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácii § 34 ods. 6 v spojení s § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov argumentujúc okrem iného tým, že žalobca predložil orgánu verejnej správy k žiadosti, resp. po výzve prvostupňového orgánu verejnej správy, všetky zákonom požadované dokumenty a splnil všetky zákonom požadované podmienky pre obnovenie pobytu na účel podnikania, vrátane podmienky požadovaného zisku po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a prvostupňový orgán verejnej správy preto nebol oprávnený bez náležitého odôvodnenia vyžadovať si stanovisko od Ministerstva hospodárstva, či jeho podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, správy súd dospel k záveru, že námietka žalobcu je nedôvodná. Skutočnosť, že žalobca predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť a všetky zákonom požadované prílohy neznamená, že orgán verejnej

10. K námietke žalobcu, že stanovisko ministerstva hospodárstva neobsahuje žiadne kritéria a dôkazy, na základe ktorých ministerstvo dospelo k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo SR, v dôsledku čoho sa nemohol k nemu objektívne vyjadriť, dospel krajský súd k záveru, že stanovisko Ministerstva hospodárstva je oprávnený posudzovať len čo do spôsobilosti byť podkladom na vydanie rozhodnutia, t.j. oprávnenosti Ministerstva hospodárstva na jeho vydanie a jeho obsahovej zrozumiteľnosti, neskúma však zákonnosť vecného obsahu stanoviska, ktoré je podľa súdu samostatným opatrením spôsobilým súdneho prieskumu, ktorý žalobca neinicioval osobitne podanou správnou žalobou alebo podľa § 27 ods. 1 S.s.p., zákonnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva krajský súd

11. K námietke žalobcu, že k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložil všetky doklady, ktoré vyžaduje zákon o pobyte cudzincov a splnil aj podmienku dosiahnutia zisku v prípade živnostníka, krajský súd uviedol, že v § 34 v spojitosti s § 33 zákona o pobyte cudzincov sú presne špecifikované podmienky obnovenia prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť.

12. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočne vysporiadali s otázkou stretu súkromného záujmu žalobcu a verejného záujmu. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu a tým vyvolaný zásah do jeho súkromného života boli uskutočnené v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s ustanovením článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto správy súd aj uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. K námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán a žalovaný si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých vychádzali pri svojom rozhodovaní a nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti vykonaných dôkazov, spôsobe ich vykonania a vyhodnotenia, ktoré viedli orgány verejnej správy k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie obnovenia prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Prvostupňový správny orgán svoje zistenie zameral hlavne na posúdenie, či je na obnovení prechodného pobytu verejný záujem, osobitne či jeho podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo SR, pričom vychádzal z účtovných dokladov spoločnosti IC TRADE s.r.o. (ktorej konateľom bol žalobca od 30.3.2016 do 5.11.2018) a Podniku zahraničnej osoby - J. B. ktorý bol do obchodného registra zapísaný dňa 25.09.2018, podkladov získaných služobnou činnosťou, podkladov priložených k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, vyjadrení žalobcu a stanoviska Ministerstva hospodárstva.

Takýto postup žalovaného správy súd vyhodnotil ako adekvátny, nakoľko pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možného prínosu pre hospodárstvo SR je potrebné posúdiť aj benefity, ktoré táto podnikateľská činnosť môže priniesť pre lokálne časti územia Slovenskej republiky, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny mieni podnikať.

15. Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd uvádza, že sa jedná len o všeobecnú nekonkrétnu námietku žalobcu.

17. Krajský súd vyhodnotil ako bezpredmetnú aj námietku, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nepostupovali v súlade so základnou zásadou správneho konania obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, avšak všeobecnú námietku nezákonnosti, ktorá mala spočívať v tom, že orgány verejnej správy sa odchýlili od svojej rozhodovacej praxe v rovnakých a obdobných prípadoch, keď rozhodli odlišne, ako pri prvom obnovení prechodného pobytu žalobcovi, vyhodnotil ako nedôvodnú.

zamietol.

19. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p., t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 20. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. v intenciách podanej správnej žaloby namietal: - nesprávnu právnu aplikáciu § 34 ods. 6 v spojení s § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov, - delegovanie právomoci rozhodovania po splnení zákonných podmienok na Ministerstvo hospodárstva, - zaslanie dokladov na Ministerstvo hospodárstva pre prípad posúdenia podnikateľskej činnosti sťažovateľa, nakoľko podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu ako živnostník a v takých prípadoch zákon o pobyte cudzincov správnemu orgánu takúto povinnosť neustanovuje, - rozporuplnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva, ktoré neuvádza žiadne kritériá, dôkazy, prípadne právne predpisy, na základe ktorých ministerstvo dospelo k záveru, že podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom, najmä s prihliadnutím na splnenie podmienky dosiahnutia zisku, toto stanovisko je len podporným dôkazom pre rozhodovanie správnych orgánov, ktorý v kontexte § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nemajú prihliadať len na hospodárske záujmy SR a na základe správnej úvahy a hodnotenia dôkazov majú vydať riadne a presvedčivé rozhodnutie, - vágnosť vyjadrenia BBSK a Mesta Banská Bystrica, ktoré neobsahujú informáciu, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre kraj a mesto, - správny orgán mal hodnotiť podnikateľskú činnosť žalobcu ako živnostníka a nie ako bývalého konateľa spoločnosti IC TRADE s.r.o. a poukázal na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov. - posúdenie dopadu napadnutého rozhodnutia na súkromný život sťažovateľa, ktorý ho rozvíjal na území SR, pričom súkromný život nie je len životom rodinným, ale zahŕňa sociálne, kultúrne a spoločenské väzby a poukázal na čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, - poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, KS v Bratislave sp. zn. 6S/194/2017 a KS v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/57/2018, - uviedol, že má za to, že v jeho prípade boli splnené zákonom požadované náležitosti pre obnovenie prechodného pobytu a správny orgán nevyhodnotil tieto skutočnosti komplexne a objektívne, neposudzoval vec v rámci správnej úvahy, postupoval v rozpore s hmotným právom a jeho rozhodovacou praxou v neprimeranej lehote. 21. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100% pred krajským súdom a kasačným súdom. 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na svojich záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p).

25. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-33-008/2020-SK, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte

26. Podľa § 22 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

28. Podľa § 34 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov účel pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže podľa § 32 ods. 5; to neplatí ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania a na účel zlúčenia rodiny alebo, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b). Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, preukazuje účel pobytu dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie.

30. Podľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť. 63c) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/ 2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/ 2019 Z. z. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Podľa § 34 ods. 10 prvej vety zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. 34. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

36. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6. 37. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

39. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

42. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sú dôvodné.

Prvostupňový správny orgán si stanovisko na posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti sťažovateľa nevyžiadal v zmysle zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že mu tak ukladá tento zákon, ale ministerstvo oslovil v záujme spoľahlivého zistenia stavu veci v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku. Takémuto postupu niet čo vyčítať, a preto námietke sťažovateľa, že správny orgán nebol oprávnený si takéto stanovisko vyžiadať, nie je možné priznať úspech.

Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

47. Prvostupňový správny orgán si tak stanoviskom Ministerstva hospodárstva zabezpečil jeden z podkladov pre rozhodnutie. Uvedené stanovisko nie je pre správny orgán záväzné, pričom následne mal v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správny orgán hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

48. V konaní však podľa kasačného súdu existovali skutočnosti, ktoré svedčili aj v prospech sťažovateľa, ako je skutočnosť, že splnil podmienku dosiahnutia zisku vo výške dvadsaťnásobku životného minima za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to aj napriek tomu, že nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

49. Namiesto toho prvostupňový správny orgán skúmal prínos podnikateľskej činnosti spoločnosti IC TRADE s.r.o., a to aj napriek tomu, že sťažovateľ ako konateľ tejto spoločnosti nefiguroval od 4.1.2019 a od 25.9.2018 podnikal ako fyzická osoba Podnik zahraničnej osoby -J. B.. Prvostupňový správny orgán tiež predložil Ministerstvu hospodárstva za účelom vyjadrenia sa k podnikateľskej činnosti sťažovateľa aj podklady týkajúce sa spoločnosti IC TRADE s.r.o.

Uvedené potvrdenia sú zaobstarané v administratívnom spise, napriek tomu pri hodnotení dôkazov túto skutočnosť, rovnako svedčiacu v prospech sťažovateľa, nevzali správne orgány do úvahy, resp. v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sa nedostatočne argumentačne vysporiadali, prečo týmto skutočnostiam neprikladali váhu. Hodnotenie dôkazných prostriedkov musí byť dôveryhodným a postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok.

V súlade s rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, najvyšší správny súd uvádza, že verejný záujem v intenciách rozhodovania o udelení povolenia na prechodný pobyt v zmysle zákona o pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme je povinnosťou správnych orgánov. Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva ako aj miestnych úradov mestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny.

52. Na základe vyššie uvedeného má kasačný súd za to, že správne orgány postupovali neobjektívne, keď v rozhodnutiach vychádzali iba z nesúhlasného stanoviska Ministerstva hospodárstva, a teda pri vyhodnocovaní dôkazov postupovali neobjektívne a nedostatočne sa vysporiadali s dôkazmi, ktoré boli v prospech sťažovateľa. 53. Ďalej má kasačný súd za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s dopadom napadnutého rozhodnutia na súkromný život sťažovateľa. Podstata súkromného života nie je založená len na oficiálnych rodinných väzbách a závislých rodinných príslušníkoch.

54. Pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar prihliada aj na osobné a rodinné pomery, finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Žalovaný vzal do úvahy iba skutočnosť, že sťažovateľ na území Slovenskej republiky nemá žiadne oficiálne väzby, čo zistil z informačných systémov polície, čo nie je postačujúce pre posúdenie dopadu na súkromný život sťažovateľa, nakoľko uvedené predstavuje len časť zložky súkromného života sťažovateľa, ako kasačný súd poukázal vyššie.

Stanovisko Ministerstva hospodárstva predstavuje pre policajný útvar rozhodujúci o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania iba podklad pre rozhodnutie a nie je pre neho záväzné. Stanoviskom Ministerstva hospodárstva nemôže dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 S.s.p. a v dôsledku tohto žalobca nie je na týchto právach ani ukrátený. Na základe uvedeného má kasačný súd za to, že stanovisko Ministerstva hospodárstva, ktoré nie je výsledkom žiadneho administratívneho konania a zákonom formalizovaného postupu nie je opatrením orgánu verejnej správy a nie je spôsobilé byť predmetom samostatného súdneho prieskumu, pretože uvedené stanovisko nie je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

57. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci na ďalšie konanie opätovne posúdiť žiadosť sťažovateľa o obnovenie prechodného pobytu, zaobstarať si vyjadrenie Ministerstva hospodárstva na základe podkladov viažucich sa k podnikaniu sťažovateľa ako živnostníka, v ktorom ministerstvo hospodárstva identifikuje dôvody jeho záveru o prínose resp. neprínose pre hospodárstvo SR, ktoré sa stanú pre správny orgán relevantným podkladom pre posúdenie existencie verejného záujmu na obnovenie prechodného pobytu a v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov

súde. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 59. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

V Bratislave dňa 26. augusta 2022