1Sak/4/2022

1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-286-013/2021-AV zo dňa 26. novembra 2021 bol žalobca podľa § 82 ods. 1. písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie B. L.. Súčasne tým istým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov po dobu dvoch rokov. Žalobcovi postupom podľa § 83 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v predmetnom rozhodnutí nebola určená lehota na vycestovanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-286-027/2021-AV zo dňa 26. novembra 2021 zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 27. novembra 2021 a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. 3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-286-027/2021-AV dňa 26. novembra 2021 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil zaistenie žalobcu, pričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 28. apríla 2022.

II. Konanie na krajskom súde

- dôvodom predĺženia doby zaistenia žalobcu bola skutočnosť, že sa žalovanému v stanovenej dobe zaistenia, napriek vykonaným úkonom, nepodarilo ukončiť proces readmisie, pričom ale táto doba neprekročila po sčítaní s predchádzajúcou dobou zaistenia, zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, - krajský súd prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu žalobcu do jeho domovskej krajiny - B. nenašiel, - poukázal na vyjadrenie žalobcu v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o jeho zaistení a predĺžení tohto zaistenia (zápisnice zo dňa 28. októbra 2021, a zo dňa 26. novembra 2021,) podľa ktorého žalobcovi v krajine pôvodu (B.) nehrozí mučenie, kruté, neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a ani prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V domovskej krajine mu nebol uložený trest smrti a že ani nie je predpoklad, aby mu trest smrti uložený bol a z tohto dôvodu sa preto nemohol alebo nechcel do domovskej krajiny vrátiť. - žalobca v celom priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení, jeho zaistení, ako aj predĺžení jeho zaistenia nikdy neuviedol zlú bezpečnostnú situáciu v B., ako dôvod jeho odchodu z tejto krajiny. - žalobca ani opakovane, napriek poučeniu zo strany žalovaného, nevzniesol vo vzťahu k ním získaným podkladom pre jeho rozhodnutia o administratívnom vyhostení, zaistení a predĺžení zaistenia, žiadne námietky a nenavrhol ani ich doplnenie. Z administratívneho spisu taktiež nevyplývajú žiadne náznaky o zmene bezpečnostnej situácie v B., na základe ktorých, by nebolo možné považovať žalobcovu domovskú krajinu za pre neho bezpečnú. - odporúčania z internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a tiež Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Teheráne, krajský súd nespochybnil, avšak z ich označenia „Cestovné odporúčanie“ je zrejmé, že sú určené tým, ktorí uvažujú o návšteve B. ako turisti v postavení cudzincov. Žalobca vo svojich vyjadreniach označil B. ako krajinu, z ktorej pochádza a kde žil a pracoval. Je preto zrejmé, že informácie o možných rizikách únosov a útokov na cudzincov v B., nemožno efektívne použiť na situáciu žalobcu.

6. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol obdobné skutočnosti ako v podanej správnej žalobe, a to: - nedostatočné zisťovanie skutkového stavu o bezpečnostnej situácií v B. a nedostatočné skúmanie existencie prekážok vyhostenia, - nesprávne právne posúdenie krajského súdu vidí sťažovateľ v tom, že preskúmavané rozhodnutie vyhodnotil ako vecne správne a zákonné, v súlade s rozhodovacou praxou kasačného súdu v obdobných veciach, - vyhostenie sťažovateľa do B. za súčasnej bezpečnostnej situácie by znamenalo porušenie čl. 3 Dohovoru a princípu non-refoulment, - skúmanie účelu zaistenia je povinnosťou správneho orgánu v správnom konaní, absenciu čoho nie je možné dopĺňať v konaní pred krajským súdom a vo vyjadreniach žalovaného k žalobe, - zaistenie sťažovateľa nie je účelné a je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a Ústavného súdu SR v zmysle ktorej ak je cudzinec nevyhostiteľný, jeho zaistenie nie je efektívne ani účelné (1SZa/7/2016, 1Szak/4/2020, 10Szak/ 11/2016, II. ÚS 147/2013-50, II. ÚS 264/09-81), čím sa krajský súd od citovanej rozhodovacej praxe neodôvodnene odklonil a tým pochybil, - z vyššie uvedených dôvodov sa sťažovateľ domáha zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného s nariadením prepustenia sťažovateľa zo zaistenia a priznania náhrady trov právneho zastúpenia. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe č. p. PPZ-HCP-BA5-68-031/2022-AV. Sťažovateľ neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne nové dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Uviedol, že v konaní sa pridržiaval preskúmavaného rozhodnutia, preto sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľa, že v konaní pred súdom dopĺňal odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný má za to, že predĺženie zaistenia u sťažovateľa je vecne správne, účelné, dostatočne odôvodnené a nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi SR ani Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľa ponechal v zaistení.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. marca 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, a preto kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 19.

20. Sťažovateľ svoju argumentáciu oprel o to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nezaoberal sa otázkou vyhostiteľnosti sťažovateľa ako základného predpokladu pre jeho zaistenie, pričom jeho vyhostenie do krajiny pôvodu nie je možné s poukazom na zlú bezpečnostnú situáciu v B., ktorú podložil informáciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o cestovnom odporúčaní do tejto krajiny.

Vo vzťahu k svojej krajine pôvodu uviedol, že mu v nej nehrozí žiadne prenasledovanie z azylových dôvodov, rovnako ani mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Vo vyjadrení v konaní o predĺžení zaistenia sťažovateľ nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie, k spôsobu jeho zistenia a nenavrhol jeho doplnenie (Zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-286-026/2021-AV z 26.11.2021).

Tieto závery však nie je možné aplikovať na prípad sťažovateľa, ktorý z tejto krajiny pochádza. Kasačný súd zdôrazňuje, že z vyjadrení sťažovateľa tak v konaní o administratívnom vyhostení, ako ani v konaní o predĺžení zaistenia nevyplýva, že pociťuje obavy z bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.

24. Zaistenie cudzinca, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016, znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho osobnej slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Krajnej povahy tohto inštitútu si bol napokon vedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej smernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť mesiacov, respektíve ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,

25. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, najvyšší správnu súd uvádza, že rozhodnutia na ktoré poukazuje sťažovateľ sa týkali rozdielnej skutkovej a právnej situácie, preto tieto závery nie je možné použiť na prípad sťažovateľa. Kasačný súd preto považuje túto námietku za bezpredmetnú.