1Sak/4/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: R. E. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: ulica F. F., provincia Y., mesto Y., F., toho času s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky č. E.XXXXXXX, na adrese: F. XXXX/XXX, XXX XX . F., Slovenská republika, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova č. 20, 040 01 Košice, IČO: 35514892, proti sťažovateľovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2024 - 31 zo dňa 11. apríla 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza priebeh predchádzajúceho konania, pričom žalobcovi bola rozhodnutím ČAS-258-20/PO-Ž-2014 zo dňa 24.11.2014 v zmysle § 13a a §20 ods. 4 ZoA poskytnutá doplnková ochrana na území SR (ďalej len „doplnková ochrana) na obdobie jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Žalobca dňa 04.09.2015 požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-140-20/2015-Ž zo dňa 01.03.2015 žalovaný rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany z dôvodu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť (§ 13c ods. 2 písm. e) ZoA). Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/2/2016 zo dňa 19.06.2016.

Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/4/2017 zo dňa 06.04.2017. 5. V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-140-53/2015-Ž zo dňa 27.11.2017 tretíkrát rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany z dôvodu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť (§ 13c ods. 2 písm. e) ZoA).

6. V nasledujúcom konaním žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-140-82/2015-Ž zo dňa 25.03.2019 štvrtýkrát rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany z dôvodu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre SR (§ 13c ods. 2 písm. d) ZoA).

7. Následne žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie v odôvodnení ktorého uvádza, že pri posudzovaní § 2 písm. f), bod 3 ZoA, a síce možnosti vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, na základe ktorého bola žalobcovi doplnková ochrana poskytnutá, možno konštatovať, že táto forma vážneho bezprávia už viac nie je naplnená. Žalovaný dospel k záveru, že obava žalobcu plynúca zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu nie je v jeho prípade v súčasnej dobe opodstatnená.

Poukazuje pritom na informácie a údaje zo strany Agentúry Európskej únie pre azyl (ďalej ako „EUAA“), štatistiky bezpečnostných incidentov z rokov 2021 a 2022 sýrskej siete pre ľudské práva (ďalej ako „SNHR“), informácie z analýzy vypracovanej k uvedenému prípadu „Sýria - Polytematická správa o krajine“ vedenej v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2023/ 000177-005 zo dňa 18.09.2023. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaný opiera aj o to, že žalobcovmu návratu nebránia ani iné ukazovatele, ktoré súvisia s jeho znovu začlenením sa do života v tomto meste. Uvádza, že žalobca vlastní priamo v centre Damašku byt a žije tam jeho rodina, má tam dostatočné materiálne zázemie, ako aj sociálne väzby potrebné na začlenenie sa do života po jeho návrate. Podľa žalovaného preto nemožno návrat žalobcu do Sýrie vyhodnotiť ako rizikový. Z týchto dôvodov žalobca prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

10. Správny súd sa v prvom rade v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval základnej zásade správneho konania a uviedol, že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

11. Následne správny súd zhrnul dôvody, pre ktoré žalovaný poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Ďalej uvádza, že žalovaný, ako dôvod nepredĺženia poskytovania doplnkovej ochrany žalobcovi uviedol radikálnu zmenu bezpečnostnej situácie v Sýrii, ku ktorej malo podľa slov žalovaného dôjsť počnúc rokom 2019. Na základe takto prijatého záveru potom žalovaný konštatoval, že reálnej hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako jednej zo zákonom definovaných podôb vážneho bezprávia, už žalobca nebude v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu, resp.

Je však povinnosťou príslušných orgánov rozhodujúcich o dôvodnosti predĺženia poskytovania doplnkovej ochrany zohľadniť, či táto zmena okolností je takého závažného a trvalého charakteru, že štátny príslušník už nebude po návrate do krajiny pôvodu čeliť reálnemu riziku vážneho bezprávia.

Predmetná polytematická správa podľa správneho súdu jednoznačne hovorí o pravidelne sa opakujúcich aktoch násilia, vykonávaných rôznymi formami a rôznymi subjektami, ktoré so sebou prinášajú početné civilné obete, o prítomnosti viacerých ozbrojených teroristických (povstaleckých) skupín (brigád), ako napr. ISIL, Hizballáh, o ozbrojených stretoch medzi vládnymi jednotkami (GoS) a opozíciou a to, ako už bolo predtým spomenuté na celom území Sýrie, vrátane mesta

Damašku nehrozí. Správny súd je zároveň presvedčený, že uvedené bezpečnostné incidenty v žiadnom prípade nemožno zľahčovať a pripisovať im význam bežných rizík, ktorým je spravidla vystavené obyvateľstvo Sýrie alebo jeho časť a ktoré obvykle samotné nespôsobujú individuálne ohrozenie, kvalifikované, ako vážne bezprávie.

Správny súd konštatoval, že žalovaný tieto informácie vyberal selektívne bez toho, aby zohľadnil tie, ktoré svedčia o existencii jednotlivých foriem vážneho bezprávia, ktorých hrozbe by žalobca mohol byť po návrate do Sýrie vystavený a zároveň pripomenul zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, kde v zmysle predmetnej zásady vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny súd má za to, že sa žalovaný uvedenou požiadavkou dôsledne neriadil. 14. Žalovanému ďalej vytkol aj to, že pri skúmaní vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu a tiež mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, hodnotil riziko ich hrozby žalobcovi v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, výlučne vo vzťahu k zložkám ovládajúcim štát, ako možného pôvodcu vážneho bezprávia. Následne uvádza, že pôvodcom vážneho bezprávia sú však v zmysle znenia cit. § 2, písm.

Správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, či by život, prípadne zdravie žalobcu mohli byť v prípade jeho návratu do Sýrie ohrozené uložením trestu smrti, prípadne mučením alebo neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom, zo strany neštátnych zložiek, ktoré, ako už bolo skôr povedané, sú na celom území Sýrie vrátane hlavného mesta Damašk prítomné, prípadne na akej úrovni fungujú štátne inštitúcie pri zabezpečení ochrany civilného

opustil Sýriu pred 12 rokmi, počas ktorých mohlo dôjsť v Sýrii aj k udalostiam ovplyvňujúcim prístup, resp. zaobchádzanie s osobami, ktoré sa na jej územie vracajú, pričom tieto udalosti by potenciálne mohli zakladať riziko vážneho bezprávia. Navyše pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, akým spôsobom je zaobchádzané s navrátilcami do Sýrie, správny súd uvádza, že z polytematickej správy o krajine Sýria podľa neho nevyplývajú jednoznačné závery svedčiace v prospech úvah žalovaného, nevyplývajú a vysvetľuje, že správa spomína prípady, kedy boli navrátilci považovaní za potenciálnych členov opozície, ako aj situácie, pri ktorých mohli sýrske orgány s navrátilcami zle zaobchádzať, mučiť ich, prípadne až zabiť.

Sýria. Ak sa žalovaný v súvislosti s rizikom návratu do Sýrie odvolal na informáciu agentúry EUAA a vymenoval v rozhodnutí skupiny osôb, ktorým po ich návrate do Sýrie hrozí zatknutie, zadržanie, vypočúvanie, mučenie a obvinenia z terorizmu, kedy podľa žalovaného žalobca nespĺňa definičné znaky ani jednej z týchto skupín, správny súd konštatuje, že žalovaný opätovne hodnotil riziká návratu výlučne vo vzťahu k štátnym orgánom a nie aj vo vzťahu k iným pôvodcom vážneho bezprávia.

napadnutom rozsudku. 16. V závere napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného komplexne sa zaoberať situáciou v krajine pôvodu žalobcu, a to nielen z hľadiska správ, ktorými disponoval v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o predĺženie poskytovania doplnkovej ochrany, ale zároveň doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti týkajúce sa prípadnej podstatnej zmeny okolností v krajine pôvodu žalobcu, ktorá nastala po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok zrušil.

19. Sťažovateľ má za to, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany postupoval v súlade so zákonom a vychádzal z príručky o krajine Sýria, ktorú vypracovala EUAA. V tejto súvislosti uvádza, že táto príručka pri posudzovaní miery neselektívneho násilia uplatňuje holistický a inkluzívny princíp. To znamená že kombinuje kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele.

To má pritom znamenať, že v tejto gubernii neexistuje reálne riziko, že by civilné osoby boli osobne dotknuté v zmysle článku 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej ako „kvalifikačná smernica“).

21. Podľa sťažovateľa je paradoxné, že mu správny súd pripomenul zásadu materiálnej pravdy, keďže sa ňou sám neriadil. V tejto súvislosti uviedol, že správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že nepovažoval za potrebné vyhovieť žalobcovmu návrhu na vykonanie dokazovania, nakoľko obsah administratívneho spisu mu poskytol dostatočné východiská pre prijatie záverov vyslovených v napadnutom rozsudku, hoci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.04.2024. Sťažovateľ má za to, že toto vyjadrenie správneho súdu bolo len veľmi všeobecné a správny súd nekonkretizoval, čo presne v zistenom skutkovom stave do spoľahlivého zistenia skutkového stavu v správnom konaní chýbalo.

23. Nesprávne právne posúdenie vidí sťažovateľ aj vo vyjadrení správneho súdu, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté nezohľadnil sťažovateľ komplexne tak, aby mohol byť skutkový stav zistený presne, ale že tieto informácie si sťažovateľ vyberal selektívne. Má za to, že za selektívny výber informácií o krajine pôvodu nie je možné považovať upriamenie pozornosti sťažovateľa najmä na informácie o krajine pôvodu, ktoré sa týkajú gubernie Damašk, pretože z nich vyplynulo, že žalobca má v tejto časti krajiny prístup k ochrane proti vážnemu bezpráviu. Podľa názoru sťažovateľa tieto informácie pritom nie je možné zovšeobecňovať na celú krajinu pôvodu, pretože potom by sa muselo súhlasiť aj s názorom, že v prípade, ak na väčšine územia nedochádza k neselektívnemu násiliu, tak k neselektívnemu násiliu vlastne nedochádza vôbec.

25. Následne sťažovateľ vysvetľuje, že žalobcom uvádzané vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu vyhodnotil ako účelové, pretože žalobca ich v predošlých žiadostiach o poskytnutie doplnkovej ochrany neuvádzal, napriek tomu, že mu tieto skutočnosti museli byť známe. Ako dôvod vylúčenia tejto formy bezprávia uvádza, že žalobca opustil Sýriu na svoj cestovný pas a počas pobytu v SR mu bol sýrskou ambasádou vydaný nový cestovný doklad. Podľa sťažovateľa sú skutočnosti uvádzané žalobcom v rozpore s administratívnym spisom, nakoľko by hľadanej osobe sýrske orgány nevydali pas a takejto osobe by nebolo umožnené opustiť územie Sýrie.

26. Záverom sťažovateľ poznamenáva, že v prípade informácií, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nejde o nové skutočnosti alebo zistenia, ale o skutočnosti a zistenia, ktoré boli v minulosti podkladom pre rozhodnutie o neudelení azylu. Doplnková ochrana bola pritom žalobcovi poskytnutá z dôvodu vážneho bezprávia vo forme vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného a priznal mu náhradu trov kasačného konania. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek tomu, že žalovaný formálne uplatňuje ako dôvod kasačnej sťažnosti nesprávne právne posúdenie veci, v skutočnosti z odôvodnenia kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávne skutkové závery správneho súdu.

30. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

32. Na podporu svojho záveru sťažovateľ poukazuje najmä na príručku o krajine Sýria, ktorú vypracovala Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „EUAA“), štatistiky bezpečnostných incidentov z rokov 2021 a 2022, usmernenie pre krajinu Sýria z februára 2023, dokument „Sýria - Polytematická správa o krajine“ vedenej v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2023/000177-005 zo dňa 18.09.2023, a taktiež na graf z webového portálu ACLED, ktorý bol sťažovateľom predložený počas súdneho pojednávania pred správnym súdom.

34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj konania ktoré mu predchádzalo, najmä rozhodnutia sťažovateľa a informácií a dokumentov, ktoré vzal sťažovateľ za základ svojho rozhodovania je nutné konštatovať, že v danom ohľade kasačný súd nemôže učiniť o tejto otázke relevantný záver. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nie sú dôvodné.

januára 2023) 36. Ako však vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/72/ 2010 zo dňa 14.9.2010 zmyslom a účelom doplnkovej ochrany podľa ZoA je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v ZoA) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich

37. Podľa § 13a ZoA ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej ako „smernica“) s účinnosťou od 21. decembra 2013 zrušila a nahradila smernicu 2004/83/ES, pričom však táto zmena právnej úpravy neviedla k zmene právneho režimu priznávania doplnkovej ochrany a ani k zmene číslovania dotknutých ustanovení.

40. V posudzovanom prípade sťažovateľ nenadobudol presvedčenie, že žalobca je z dôvodu svojej osobnej situácie špecificky osobne dotknutý násilím a vyjadril názor, že vzhľadom na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Sýrii, resp. v gubernii Damašk, by žalobca nečelil reálnemu riziku vážneho a individuálneho ohrozenia v dôsledku všeobecného násilia spôsobeného

V rámci svojho rozhodovania napokon poukázal aj na skupiny, ktorým v zmysle správy EUAA z júna 2021 hrozí vyššie riziko zatknutia, (dočasného) zadržania, vypočúvania, mučenia a obvinenia z terorizmu zo strany sýrskych orgánov v prípade ich návratu do Sýrie a vyhodnotil, že žalobca ani do jedného z týchto ohrozených profilov nespadá.

43. Podľa správneho súdu preto informácie, ktoré vzal za podklad svojho rozhodnutia žalovaný nemôžu postačovať pre prijatie záveru, podľa ktorého je v meste Damašk v súčasnosti bezpečnostná situácia na stabilnej úrovni a tak podstatného a hlavne trvalého charakteru, aby bolo možné konštatovať, že žalobcovi vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu po jeho návrate do krajiny pôvodu, resp.

45. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) spresnil, že bezprávie definované v článku 15 písm. c) smernice ako „vážne a individuálne ohrozenie života alebo osoby“ pokrýva „všeobecnejšie riziko“ zásahu než prípady uvedené v písmenách a) a b) článku 15 smernice.

46. V tomto kontexte musí byť totiž pojem „individuálne“ chápaný ako pojem pokrývajúci bezprávie smerujúce proti civilným osobám bez ohľadu na ich totožnosť, pokiaľ miera všeobecného násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu, ktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho ohrozenia uvádzanému v článku 15 písm. c) smernice. (rozsudok SD EÚ C-465/07, zo 17. februára 2009, Elgafaji)

DN) 48. Pre posúdenie existencie vážneho a individuálneho ohrozenia podľa článku 15 písm. c) smernice je preto potrebné komplexne zohľadniť všetky okolnosti prípadu, a to všeobecnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa a skutočnosti týkajúce sa všeobecnej úrovne násilia a neistoty v danej krajine.

50. Kasačný súd v súvislosti s posudzovaním miery všeobecného násilia poukazuje na usmernenie Agentúry Európskej únie pre azyl pre jednotlivé krajiny, všeobecné usmernenia a metodické poznámky z januára 2023 (ďalej ako „usmernenie EUAA“) (pozn. kasačného súdu: originálny názov dokumentu znie: Country Guidance: explained, General guidance and methodological remarks, January 2023). Cieľom usmernenia EUAA je poskytnúť usmernenia v súvislosti s hodnotiacimi kritériami pre medzinárodnú ochranu a pomôcť s rozhodovacou činnosťou v oblasti azylu a medzinárodnej ochrany.

všeobecného násilia, pričom sa skúma ako je všeobecné násilie rozšírené, resp. ktoré oblasti sú ním obzvlášť postihnuté a ktoré menej, (vi) vysídlenie obyvateľstva, pričom sa skúma vysídlenie obyvateľstva z postihnutých oblastí, ktoré je spôsobené ozbrojeným konfliktom, tento ukazovateľ je pritom významný z hľadiska vnímania obyvateľstva ohľadom rizík v danej oblasti. 52.

návrate. 53. Pri posudzovaní miery všeobecného násilia zároveň kasačný poukazuje aj na rozsudok SD EÚ C-901/19 zo 10. júna 2021, CF, DN, v ktorom sa v bode 43 uvádza: „Konkrétnejšie, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 56 a 59 svojich návrhov, možno tiež zohľadniť najmä intenzitu ozbrojených stretov, úroveň organizácie prítomných ozbrojených síl a dĺžku trvania konfliktu, ako skutočnosti, ktoré prichádzajú do úvahy pri posúdení reálneho rizika vážneho bezprávia v zmysle článku 15 písm. c) smernice 2011/95 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2014, Diakité, C-285/12, EU:C:2014:39, bod 35), ako aj iné skutočnosti, ako napríklad územný rozsah situácie všeobecného násilia, skutočné cieľové miesto žiadateľa v prípade jeho návratu do dotknute krajiny alebo regiónu a prípadne úmyselnú agresiu bojujúcich strán proti civilistom.“ V zmysle citovaného rozsudku sa má článok 15 písm. c) smernice vykladať v tom zmysle, že na určenie existencie „vážneho a individuálneho ohrozenia“ v zmysle tohto ustanovenia sa vyžaduje komplexné zohľadnenie všetkých okolností

55. Vo svetle takto vymedzených kritérií - ukazovateľov je nutné konštatovať, že sťažovateľ pri svojom rozhodovaní neuplatnil komplexný prístup a nezohľadnil všetky vyššie uvedené kritéria. Možno konštatovať, že pri svojom rozhodovaní sa obmedzil len na skúmanie počtu civilných obetí, počet bezpečnostných incidentov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, rozsahu všeobecného násilia v meste Damašk a materiálneho a sociálneho zázemia žalobcu.

58. Kasačný súd teda v zhode so správnym súdom konštatuje, že sťažovateľ informácie o krajine pôvodu žalobcu nezohľadnil komplexne, teda v zmysle vyššie vymedzených kritérií. Napokon, aj z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nepovažoval za potrebné posúdiť a zohľadniť všetky vyššie uvedené kritériá, keď uviedol, že považuje za irelevantné skúmať skutočnosť, či žalobcovi hrozí riziko vážneho bezprávia zo strany iných ako štátnych aktérov prenasledovania alebo či je Slovenská republika štátnymi orgánmi prípadne aj neštátnymi subjektami operujúcimi na území Sýrie vnímaná ako priateľská, prípadne nepriateľská krajina.

60. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu napadnutého rozsudku je zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti.

Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil, pričom dospel k správnym záverom. 61. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, ako už bolo uvedené, že existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia možno výnimočne považovať za preukázanú, ak stupeň všeobecného násilia charakterizujúceho ozbrojený konflikt dosiahne takú vysokú úroveň, že sa preukážu závažné dôvody domnievať sa, že civilná osoba, ktorá sa vráti do krajiny pôvodu alebo do konkrétneho regiónu, by len z dôvodu svojej prítomnosti na území tejto krajiny alebo regiónu čelila reálnemu riziku, že bude vystavená hrozbe. Ak sa však stupeň všeobecného násilia nedosiahne takúto vysokú mieru, je potrebné, aby žiadateľ o doplnkovú ochranu preukázal individuálne okolnosti, na základe ktorých bude možné prijať záver o existencii vážneho a individuálneho ohrozenia, ktorému by čelil.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby na základe presných a čo najaktuálnejších informácií z príslušných zdrojov riadne zistil skutkový stav veci a následne riadnym a preskúmateľným spôsobom zhodnotil, či v prípade žalobcu skutočne pominuli dôvody pre predĺženie doplnkovej ochrany. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, čo znamená, že sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ doteraz nebol podrobený násiliu v Sýrii neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je pritom procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). 64. S ohľadom na potrebu komplexného zhromaždenia a vyhodnotenia dokumentov a informácií (napríklad aj od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl v zmysle článku 8 smernice) bude žalovaný v ďalšom konaní klásť dôraz na údaje o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žiadateľa v súvislosti s dôvodmi pre udelenie doplnkovej ochrany podľa § 13a ZoA. Pri posudzovaní, či je žalobca reálne ohrozený vážnym bezprávím alebo má prístup k ochrane proti vážnemu bezpráviu v krajine pôvodu žalobcu, žalovaný zhromaždené informácie a podklady posúdi komplexne a v zmysle vyššie uvedených kritérií, pričom do úvahy vezme aj skutočnosti v prospech žalobcu.