1Sak/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyne): T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F.. XXX., E. J.., XXXXX XXXXX L., Iránska islamská republika, štátna občianka Iránskej islamskej republiky, právne zastúpená: GH LEGAL s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kazanská 12152/3, 821 06 Bratislava, IČO: 52232743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/ 062963-003 zo dňa 20. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2020-78 z 12. mája 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/37/2020-78 z 12. mája 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/ 062963-003 zo dňa 20. decembra 2019 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľke priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 4. marca 2020 žalobu, v ktorej namietala, že - zo spisového materiálu je zrejmé, že udelenie prechodného pobytu žalobkyne plne súvisí s udelením prechodného pobytu jej garanta a žalobkyňa predložila správnemu orgánu prvého stupňa všetky potrebné doklady na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, - požiadala o prerušenie konania, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci garanta žalobkyne, ktorý podal na krajský súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, - namietala, že rozhodnutie žalovaného sa nespravovalo riadnym právnym posúdením skutkových okolností daného prípadu, čo spôsobuje jeho vecnú nesprávnosť a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. - žiadala rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. Krajský súd rozsudkom č. k. 20S/37/2020-78 zo dňa 12.5.2021 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Krajský súd v rozsudku opísal priebeh konania pred správnym orgánom ako aj pred žalovaným ako odvolacím orgánom. K námietke žalobcu ohľadne prerušenia konania súd odkázal na ustanovenie § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku týkajúceho sa zásady rozhodovania súdu za rozhodujúceho stavu konania, ktorý je daný v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti krajský súd dodal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v čase, kedy garantovi žalobkyne (jej manželovi) bola právoplatne zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania. Žalobkyňa preto podľa súdu nespĺňala podmienky zlúčenia rodiny. Krajský súd nezistil v postupe žalovaného žiadne pochybenia a preto považoval jeho vydané rozhodnutie za správne. Záverom krajský súd dodal, že na správnosti postupu žalovaného nič nemení ani skutočnosť, že následne bol žalobkyni obnovený prechodný pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny, keďže rozhodnutie o zamietnutí žiadosti garanta žalobkyne na obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania bolo krajským súdom následne zrušené v inom súdnom konaní a garantovi bol následne obnovený prechodný pobyt na území SR. Krajský súd opätovne poukázal, že pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase vydaného napadnutého rozhodnutia a pokiaľ došlo k zmene skutočností, tak tieto skutočnosti boli premietnuté v nasledovných rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré v danom smere neboli v tomto konaní predmetom prieskumného konania. Ohľadne trov konania krajský súd rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, keďže nenastala žiadna výnimočná situácia na to, aby žalovanému ako štátnemu orgánu bola náhrada trov priznaná.

6. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“), z dôvodu že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej namietala: - právny stav, kedy jej manžel má na území prechodný pobyt, ale osoby viazané na jeho pobyt - t. j. ona ako manželka a jeho deti prechodný pobyt nemajú, - narušenie súkromného a rodinného života s poukazom na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že sťažovateľka je zvyknutá byť neustále so svojim manželom aj na území Slovenskej republiky sa zdržiavala po dlhšiu dobu, - poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/22/2014, podľa ktorého je správny orgán povinný skúmať rodinný a súkromný život príslušníka tretej krajiny a v prípade, že by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, správny orgán trvalý pobyt nezruší, - s odkazom na doktrínu legitímneho očakávania, ktorej podstata je očakávanie účastníka konania od orgánu verejnej moci, že v skutkovo podobných veciach budú štátne orgány rozhodovať rovnako, poukázala na výlučnú závislosť medzi udelením prechodného pobytu jej osobe a udelením pobytu jej garantovi, keďže po zamietnutí obnovy prechodného pobytu garantovi, bola zamietnutá obnova prechodného pobytu aj sťažovateľke. Následne však prechodný pobyt garantovi bol obnovený. Rozhodnutie krajského súdu je preto podľa sťažovateľky prekvapivé, pričom boli opomenuté jej legitímne očakávania, - poukázala na rozsudok krajského súdu sp. zn. 20S/38/2020 z 26.5.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu jej dcére I. A., ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu, že „skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ svojho rozhodnutia, je v súčasnosti v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu týkajúcej sa zásadnej okolnosti prípadu - osudu žiadosti garanta žalobkyne.“. V uvedenom prípade ide o rovnaký prípad ako sťažovateľkin a totožný skutkový stav, rozdielnymi rozhodnutiami v tej istej veci však bola narušená právna istota pri rozhodovaní a dôvera voči súdnej ochrane. 7. V sťažnostnom návrhu sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie eventuálne, aby došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie. Žalobca tiež navrhol, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania na krajskom ako aj kasačnom súde vo výške 100%. 8. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril, napriek tomu, že bol na možnosť uplatnenia tohto práva vyzvaný v lehote 20 dní od doručenia mu výzvy zo strany krajského súdu.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p).

11. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je a) rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s trvalým pobytom, b) príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, alebo c) závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy.

13. Podľa § 33 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže prerušiť konanie o udelení prechodného pobytu podľa § 27, ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o jeho udelenie v čase, keď sa ešte nerozhodlo o žiadosti o udelenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu podľa tohto zákona štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

zákon. 15. Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.

17. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov. Ako nosnú námietku voči rozsudku správneho súdu identifikoval námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

19. Kasačný súd má za to, že pre riadne rozhodnutie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, ktorý je vo svojej podstate závislý na pobytovom statuse tzv. garanta, bolo potrebné zistiť, ako bolo v konečnom dôsledku skončené konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu manžela sťažovateľky.

pomerne krátkej lehote 5 dní od jej doručenia vyjadriť sa k zabezpečeným podkladom, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané dňa 13.9.2019, pričom podľa priloženej poštovej doručenky bol prvý pokus o doručenie tohto rozhodnutia sťažovateľke uskutočnený až dňa 8.11.2019. Uvedený sled udalostí dáva obraz o účelovom postupe správneho orgánu, ktorý vyvoláva dojem možnej zaujatosti správnych orgánov pri posúdení žiadosti sťažovateľky v jej neprospech. Takýto postup je možné označiť za rozporný so základným princípom tzv. dobrej verejnej správy, majúceho na zreteľ zachovanie si európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy, t. j. výkon právomoci správneho orgánu ako služby občanom, nezneužívanie voľnej úvahy správneho orgánu a výkon jeho právomoci len za účelom ustanoveným zákonom (Rozsudok Najvyššieho správneho súd SR sp. zn. 2Sak/3/2021 z 28. októbra 2021). 21.

22. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd postupoval nesprávne, keď sa formalisticky pridŕžal § 135 ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého je „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ Rozhodovanie o správnej žalobe garanta žalobkyne - jej manžela podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania totiž predstavovalo vo vzťahu k rozhodovaniu o správnej žalobe žalobkyne predbežnú otázku. Viazanosť rozhodnutím o predbežnej otázke predstavuje pritom vo vzťahu k pravidlu danému § 135 ods. 1 S.s.p. lex specialis, ktorý normatívne vyplýva z § 132 ods. 2 a § 145 ods. 4 S.s.p. Inak povedané, ak rozhodnutie správneho (krajského) súdu v jednej veci má pre druhú vec povahu posúdenia predbežnej otázky, musí ju správny (krajský) súd pri svojom rozhodovaní v druhej veci posudzovať v zmysle § 132 ods. 2 S.s.p., pretože aj správny (krajský) súd predstavuje iný orgán verejnej moci, ktorý má na mysli znenie § 132 ods. 1 S.s.p.

To znamená, že viazanosť rozhodnutím o predbežnej otázke predstavuje výnimku z viazanosti správneho súdu stavom existujúcim v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 S.s.p. Krajský súd bol preto v konaní sp.zn. 20S/37/2020 povinný zohľadniť aj svoj rozsudok sp. zn. 14S/79/2019 z 18.6.2020 týkajúci sa garanta žalobkyne.

25. Tieto skutočnosti boli podľa názoru kasačného súdu spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie krajského súdu a krajský súd ich mal vo svojom rozhodnutí zohľadniť v zmysle § 120 písm. a) S. s. p., kedy súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže vykonať ďalšie dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Krajský súd po zistení uvedených skutočností mal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ktorý mohol opätovne rozhodnúť o žiadosti sťažovateľky o obnovenie prechodného pobytu, kedy by po zohľadnení informácie o udelenom prechodnom pobyte garantovi, sťažovateľka spĺňala všetky podmienky na to, aby mohlo dôjsť k opätovnej obnove prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny.

Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.

štátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku je právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

súde. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

V Bratislave dňa 14. apríla 2022