1Sak/5/2023

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA8-21-012/2021-PC zo dňa 18. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žalobcovi, štátnemu príslušníkovi Iránskej islamskej republiky, žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) z dôvodu existencie podozrenia, že príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

Správny orgán mal účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi v konaní sprístupniť stanovisko Slovenskej informačnej služby (SIS) zo dňa 4. februára 2021, z ktorého rozhodnutie vychádza a podľa ktorého SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu nakoľko existuje predpoklad, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu.

Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia Slovenskou informačnou službou sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných

V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. 5. Žalovaný preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade žalobcu vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, a z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona a uviedli v

Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom zákone (zákon č. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 7. Žalovaný poukazoval na to, že aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/ 39/2010 zo dňa 13.júla 2010 v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný správny orgán v konaní o žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu konania úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a bude zo SIS doručená utajovaná písomnosť z ktorej bude zrejmé, že účastník konania (žalobca) predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku) postačí,

Vzhľadom na vyššie uvedené, nebudú skúmať a odôvodňovať v rozhodnutí, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať zásah do práv cudzinca s ohľadom na Dohovor o ľudských právach, atď. 8. Žalovaný uviedol, že príslušné ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov týkajúce sa predmetnej veci sú obsahovo totožné s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z. z. a to ustanovenie § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov je totožné s ustanovením § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.

10. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok.

II. Konanie na krajskom súde

nedôvodnosti žaloby. 13. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov argumentoval tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny orgán nezistil skutkový stav veci dostatočne pre posúdenie veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu, a že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda naplnením dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „S.s.p.“).

dôvodu stanového zákonom (§ 191 ods. 1 S.s.p.) pre zrušenie rozhodnutia nie je konkrétnym vymedzením skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a ktoré pre stanovenie v danom prípade pre súd záväzných (§ 134 ods. 1 S.s.p.) žalobných bodov vyžaduje ustanovenie § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. Úlohou súdu pritom nie je nad rámec tvrdení účastníka konania dôvody nezákonnosti rozhodnutia vyhľadávať, či domýšľať si argumenty na podporu jeho tvrdení v tomto smere, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti postavenia procesných strán v konaní.

16. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (?), takýto nedostatok spájal s jeho nemožnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli „kritické“ pre rozhodnutie správneho orgánu, v ktorej (nemožnosti vyjadriť sa) súd logickú súvislosť s obsahovou dostatočnosťou

rozhodnutia, zrozumiteľne vysvetľuje dôvod nevyhovenia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu ako z hľadiska na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, tak aj naplnenia podmienok ich aplikácie skutkovými okolnosťami prípadu a spôsobu ich zistenia.

17. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, nie postup Slovenskej informačnej služby, správnosť a dôvody jeho nesúhlasného stanoviska zo dňa 4. februára 2021, ktoré bolo podkladom negatívneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu a podľa ktorého existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

18. Poukázal tiež na to, že správny orgán v súlade s ustanovením § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vychádzal pri rozhodovaní zo stanoviska Slovenskej informačnej služby, do kompetencie ktorej táto písomnosť v stupni utajenia „Vyhradené“ patrí, pričom v neprospech zákonnosti jeho rozhodnutia nie je dôvodné posudzovať skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny zástupca žiadosť podľa § 35 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností o jednorazové oboznámenie sa so správou podal až 21. júna 2021, t.j. v dobe po rozhodnutí odvolacieho orgánu vo veci (riaditeľ SIS súhlas na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou právnemu zástupcovi žalobcu udelil dňa 30. júla 2021), hoci žalobkyňou splnomocnená osoba, v tom čase O., výzvu správneho orgánu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia identifikujúcu správu majúcu pre rozhodnutie zásadný význam, jej pôvodcu i stupeň utajenia prevzala dňa 11. februára 2021.

19. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) ) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

- taktiež uviedol, že Krajský súd v Trnave už viackrát rozhodoval v konaniach s obdobným skutkovým stavom, kde jediným dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu bola správa SIS, ktorá uviedla, že sťažovateľ pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu ( KS v Trnave sp. zn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/75/2021 zo dňa 16.06.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/43/2021 zo dňa 03.11.202, KS v Trnave sp. zn. 14S/44/2021 zo dňa 08.12.2022, KS v Trnave sp. zn. 12/S 66/2021 zo dňa 10.11.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/116/2021 zo dňa 01.12.2022) - taktiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011, - poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania, tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu

moci 21. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. 22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok

krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p). 24. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 25. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliada na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti. 26. Podľa § 52 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. 27. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajnú útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. 28. Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky bola prvostupňovým správnym orgánom zamietnutá z dôvodu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo viesť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Je potrebné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

30. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho posúdenia krajského súdu boli dôvodné.

Slovenskej republiky. 32. Dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov spočíval v tom, že dňa 10. februára 2021 bol správny orgán Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda oboznámený s obsahom utajovanej skutočnosti č. p.:SIS-69/76-V-3/2020-S zo dňa 4. februára 2021, stupeň utajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom bola Slovenská informačná služba, pričom uvedená písomnosť obsahuje dôvod na postup v zmysle § 54 ods. 2 psím. b) zákona o pobyte cudzincov. Predmetné ustanovenie uplatnil správny orgán práve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

Kasačný súd je toho názoru, že zásadnou a prioritnou námietkou sťažovateľa uvedenou v odvolacom správnom konaní ako i v správnom súdnom konaní je námietka, že sťažovateľ resp. jeho právny zástupca sa v počiatočnom štádiu konania nemohol oboznámiť s obsahom utajovanej písomnosti č. p.: SIS-69/76-V-69-3/2020-S zo dňa 4. februára 2021 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého pobytu pre žalobcu.

36. V súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, vyslovil nasledovný právny názor: „Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa

33 ods. 1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení § 33 ods. 2 správneho

38. Podľa názoru kasačného súdu povinnosťou správneho orgánu je, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť

39. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo sťažovateľovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené, a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Správny orgán v kontexte vyjadrenia sťažovateľa k podkladom rozhodnutia opomenul aplikovať zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho manudukčnou povinnosťou, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods. 2 správneho poriadku priamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania („Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“).

40. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k preukázaniu dôvodnej obavy existencie bezpečnostného rizika v osobe sťažovateľa neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií ohľadom bezpečnostného rizika sťažovateľa pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

Správny orgán zabezpečí dostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti sťažovateľa o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom

V Bratislave dňa 30. apríla 2024