1Sak/5/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): T. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, AK so sídlom Duklianska 8, 089 01 Svidník, IČO: 42339669, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Saz/1/2025-75 z 30. júla 2025 v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Saz/1/2025-75 zo dňa 30.júla 2025 v napadnutej časti výroku II. o náhrade trov konania účastníkom konania zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 13Saz/1/2025-75 zo dňa 30.07.2025 ( ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025, týkajúce sa žalobkyne T. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, číslo pasu B. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nárok na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Nárok na náhradu trov konania štátu nepriznal. 3. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle ustanovenia § 206 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi. 4. Ďalej uviedol, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností v zmysle ustanovenia § 206 ods. 5 SSP, keďže žalobkyňa spolu so správnou žalobou predložila úradné predvolanie na políciu zo dňa 25.01.2024, ktoré za žalobkyňu prevzala jej sestra, nakoľko v čase doručovania sa žalobkyňa už nachádzala mimo územia krajiny pôvodu. Z obsahu tohto úradného predvolania vyplýva, že ide o vyšetrovanie v trestnej veci. 5. Podľa názoru správneho súdu, doručenie predvolania z dôvodu prebiehajúceho trestného vyšetrovania by samo osebe nezakladalo dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzal zo všetkých jednotlivých okolností situácie, v ktorej sa žalobkyňa nachádzala. 6. Žalobkyňa spolu so správnou žalobou zároveň predložila správu o mučení na Kube, z ktorej vyplýva, že občania odsúdení za politické trestné činy môžu čeliť mučeniu vo väzení, na pojednávaní predložila informácie o politickom prenasledovaní bežných občanov za vyslovovanie politických názorov na sociálnych sieťach, 7. Nakoľko pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia a od vydania rozhodnutia žalovaného sa podstatne zmenili okolnosti veci, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa ustanovenia § 206 ods. 5 SSP. 8. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 3 písm. b) SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo zrušené postupom podľa ustanovenia § 206 ods. 5 SSP.

Následne sťažovateľka citovala ustanovenie § 206 ods. 5 SSP (uviedla nesprávne ods. 3), § 167 ods. 1 SSP a § 167 ods. 3 SSP písm. a) a b) SSP, pričom uviedla, že uvedené ustanovenie obsahuje moderačné oprávnenie správneho súdu a umožňuje správnemu súdu rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak.

Použitie ustanovenia § 167 ods. 3 a to písm. a) alebo b) má byť podľa sťažovateľky len výnimočné a má byť použité reštriktívne, nakoľko použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania.

15. Sťažovateľka následne uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe výnimočnosť použitia § 167 ods. 1 písm. a) SSP v individuálnom prípade, ako aj to, v čom videl správny súd, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (nález ÚS sp. zn. III ÚS 119/03, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 67/2020) per analogiam sťažovateľka vyvodzuje, že aj použitie § 167 ods. 3 písm. b) SSP musí správny súd presvedčivo odôvodniť. Škála možných výsledkov voľnej úvahy správneho súdu v prípade splnenia dôvodov podľa písm. a) alebo b) § 167 ods. 3 SSP, je pomerne široká od možnosti nepriznať trovy konania v plnom rozsahu, cez nepriznanie trov v čiastočnom rozsahu až po možnosť trovy konania priznať v plnom rozsahu.

konania. 17. Podľa názoru sťažovateľky, ak správny súd mal v úmysle použiť moderačné právo, musí umožniť účastníkovi konania, ktorý by inak trovy konania získal, aby sa k tomuto zámeru vyjadril. Nemôže sa stať, že sa o zámere správneho súdu použiť ustanovenie § 167 ods. 3 písm. b) SSP dozvie až z rozhodnutia (v prípade sťažovateľky z vyhlásenie rozsudku). V tejto súvislosti poukázala na komentár C.H_BECK k SSP, kde na strane 820 je uvedené, že „správny súd je povinný „vytvoriť procesný priestor“, ktorý umožní účastníkom konania vyjadriť k použitiu tohto ustanovenia svoje stanovisko“ Účastník konania má právo byť explicitne vyzvaný, aby včas k prípadnej aplikácii tohto ustanovenia vyjadril svoje stanovisko. Je korektné poznamenať, že autorka argumentuje v prospech tohto postupu v prípade aplikácie § 167 ods. ods. 1 písm. a) SSP, a teda sťažovateľka má za to, že ten istý postup je potrebné analogicky vyžadovať v prípade § 167 ods. 1 písm. b) SSP.

18. Sťažovateľka taktiež dôvodila tým, že podľa ustálenej judikatúry pri skúmaní existencie okolností hodných osobitného zreteľa (§167 ods. 3 písm. a) SSP) treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde (napr. R24/1964, NS SR sp. zn, 3MCdo5/2006). Obdobne aj v prípade § 206 ods. 5 SSP je potrebné prihliadnuť na pomery sťažovateľky a na jej osobitné postavenie ako žiadateľky o azyl, ktoré ju robí osobitne zraniteľnou osobou aj z pohľadu, že na území SR nemá žiadne majetkové zázemie a v zárobkovej činnosti na území SR je značne obmedzená. Podľa právnej úpravy ako žiadateľka o azyl nemôže v SR podnikať a zamestnať sa môže až po 6 mesiacoch v azylovom konaní. 19. Tiež podľa názoru sťažovateľky treba vychádzať z ustanovenia § 168 druhá veta SSP, že orgánu štátnej správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. Na druhej strane má sťažovateľka za to, že práve náhrada trov konania sťažovateľky má na žalovaný správny orgán pôsobiť aj preventívne a motivovať ho, aby v správnom konaní postupoval zákonne. V rozpore s judikatúrou správny súd nezohľadnil osobné a majetkové pomery sťažovateľky, napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní pred súdom mala plný úspech. 20. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

II. Právne posúdenie kasačným súdom

27. Kasačný súd konštatuje, že do rozhodovania o náhrade trov konania sa tak premieta výlučne jeden osobitný zrušovací dôvod v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu. Žalobkyni nemusel tak súd priznať náhradu trov konania napriek tomu, že bola v konaní úspešná, pretože zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy záviselo od objektívnej skutočnosti a to od objektívnej zmeny okolností veci, ktoré žalovaný v čase rozhodnutia nemohol zohľadniť. 28. Poukazujúc na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok správneho súdu v časti výroku II. o náhrade trov konania je správny a zákonný. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. novembra 2025