1Sak/6/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Vietnamská socialistická republika, trvale bytom Vietnam, Hanoj, číslo cestovného dokladu O., Z.: XXXXXX/XXXX, toho času I.. E. Y. XXXX/X, W., právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou, AK so sídlom v Trnave, Paulínska 19A, IČO: 42296498, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície P PZ, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, Č. p.: PPZ- HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 v spojení s Oznámením žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2023/033570-003 zo dňa 05.04.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Saz/9/2024-155 zo dňa 17.októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Saz/9/2024-155 zo dňa 17. októbra 2024 sa mení tak, že Oznámenie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/033570-003 zo dňa 5. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vec bola náhodným výberom pridelená najprv samosudcovi do oddelenia 14Sa a následne bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 14Saz/9/2024.

4. Podľa jeho názoru, uvedeného v napadnutom uznesení správneho súdu, z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie zo dňa 23.02.2023 o administratívnom vyhostení (napadnuté rozhodnutie) žalobca prevzal v deň jeho vydania (23.02.2023).

5. S námietkou žalobcu, že mu v správnom konaní nebolo poskytnuté náležité tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie (vrátane spochybňovania odbornej úrovne ustanoveného tlmočníka), sa tunajší súd nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu bolo súdu zrejmé, že pri všetkých úkonoch vykonávaných žalovaným voči žalobcovi v priebehu administratívneho konania bol prítomný tlmočník zo slovenského jazyka do vietnamského jazyka (a opačne), pán W. W.

V obsahu administratívneho spisu sa na žiadnej zo strán nevyskytuje sťažnosť žalobcu smerujúca k spôsobu výkonu tlmočenia tlmočníka, alebo neporozumeniu tlmočenia. Naopak vo viacerých zápisniciach v konaní napr. v zápisniciach č. PPZ-HCP- BA9-23-006/2023-AV, č. PPZ- HCP-BA9-23-013/2023-AV žalobca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že tlmočeniu, položeným otázkam a poučeniam porozumel - žalobca taktiež viackrát v predmetných zápisniciach uviedol, že tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tým, aby mu konkrétne pán W. W. tlmočil. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že tlmočeniu žalobca rozumel, komunikácia žalobcu so žalovaným na seba rozumne a plynule nadväzuje, z položených otázok a následných žalobcových odpovedí v jednotlivých zápisniciach je zrejmé, že žalobca prekladu rozumie. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že žalobca v jeho podanom odvolaní absolútne žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že sa vzdal práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu (žalobca si bol plne vedomý toho, že sa vzdal práva na podanie odvolania - všetky jeho námietky uvedené v odvolaní smerujú výlučne

6. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán mu neumožnil kontaktovať známeho, respektíve právnika s cieľom jeho zastupovania pred správnym orgánom, správny súd poukázal na to, že žalobcovi bola žalovaným daná možnosť kontaktovať splnomocnenú osobu na zastupovanie, a ktorú by chcel prizvať k správnemu konaniu - napr. zápisnica č. PPZ-HCP-BA9-23-006/ 2023-AV, kde žalobca uviedol, že nemá splnomocnenú osobu; okrem uvedeného žalobca v predmetnej zápisnici taktiež vyslovene nežiadal o prítomnosť právneho zástupcu a nežiadal o pomoc Centrum právnej pomoci ani o kontaktovanie mimovládnej organizácie, vyslovene nechcel nikoho vyrozumieť. Zároveň v konaní bolo žalobcovi poskytnuté aj poučenie v zmysle § 77 ods. 8 a 9 zákona o pobyte cudzincov o jeho práve zvoliť si advokáta, alebo získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA9-23-013/ 2023-AV). 7.

Uvedené náležitosti napadnuté rozhodnutie správneho orgánu spĺňa. 8. Námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA9-23-013/2023 - AV, ktorá obsahuje jeho vzdanie sa práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, mu nebola doručená, súd taktiež vyhodnotil ako zjavne účelovú a

Správny súd zároveň poukázal na to, že túto svoju námietku žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi/argumentmi, pričom zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA9-23-013/2023-AV je v zmysle § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku verejnou listinou (verejnou listinou je taká listina, ktorá bola vydaná orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci; listiny orgánov vykonávajúcich verejnú moc možno považovať za verejné len vtedy, ak sú výsledkom uplatnenia verejnej moci, ktorú tento orgán vykonáva, a ak vydanie takej listiny patrí do právomoci daného orgánu), pri ktorej v zmysle uvedeného ustanovenia zákona platí, že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že napadnuté rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) v dôsledku vzdania sa práva žalobcu na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2023, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že žalovaný postupoval správne a plne v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcu meritórne neprejednal a vybavil ho neformálnym listom zo dňa 05.04.2023, keď podanie predmetného odvolania už bolo neprípustné, nakoľko napadnuté rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní.

v „Zápisnici o vyjadrení účastníka konania“ spísanej dňa 06.11.2015 na otázku či plne rozumie prekladu tlmočníka O. E. zo slovenského do hindského jazyka a naopak, uviedol: „Áno, tlmočníkovi v plnej miere rozumiem.“ Zároveň, počas celého konania bol prítomný ten istý tlmočník z jazyka hindi p. E. O., ktorý bol tlmočníkom aj v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II proti navrhovateľovi. Námietka právneho zástupcu navrhovateľa, že tlmočenie nebolo vykonané riadne, navrhovateľ nerozumel slovenskému jazyku, nemal právne vzdelanie a preto odporca musel vedieť, že navrhovateľ konal v omyle, je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná.

11. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že nevyužitie možnosti na podanie odvolania alebo vzdanie sa odvolania má takisto za následok, že napadnuté rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. A nakoľko v zmysle § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, neostávalo súdu iné, než žalobu žalobcu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

13. Na ostatné námietky žalobcu správny súd neprihliadal a nezaoberal sa nimi, nakoľko neboli relevantné pre posúdenie vyššie uvedených skutočností a nemohli priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 14. K návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania správnemu orgánu v zmysle žalobného návrhu správny súd uvádza, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o odpustení lehoty podľa správneho poriadku.

II. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

16. Poukázal na skutočnosť, že kasačný súd (vo svojom zrušujúcom uznesení) vytkol správnemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa dopustil závažného procesného pochybenia. Podľa názoru sťažovateľa správny súd však v napadnutom rozhodnutí odstránil len jednu vadu vytýkanú v zrušujúcom uznesení kasačného súdu a to, že doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného a dal mu možnosť vyjadriť sa k nemu. Taktiež podľa jeho názoru

17. Sťažovateľ konštatoval, že správny súd opätovne nesprávne právne posúdil účinnosť vzdania sa práva sťažovateľa podať odvolanie (súc viazaný právnym názorom vyššej inštancie o nesprávnom právnom posúdení žaloby) a následne poukázal na rozhodovaciu činnosť v iných prípadoch, opomínajúc, že je viazaný iba právnym názorom súdu vyššej inštancie v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne akýmkoľvek právnym názorom vysloveným kasačným súdom, najmä keď vo veciach vyhostenia sa posudzuje každý prípad individuálne s ohľadom na rodinné pomery sťažovateľa/cudzinca. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na irelevantný odkaz správneho súdu na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sza/1/2016 z 20.01.2016, nakoľko išlo o úplne inú situáciu vyplývajúcu z rozdielnych rodinných, sociálnych a jazykových pomerov.

19. Sťažovateľ poukázal na obsah zápisnice, konkrétne na otázku správneho orgánu, či má žalobca na území EÚ, resp. Schengenského priestoru rodinných príslušníkov v priamom pokolení a odpoveď žalobcu že nie, otázka správneho orgánu je však zavádzajúca, pretože sa nepýta na manželku, ktorá nie je príbuznou v priamom pokolení a dieťa ešte nebolo v danom čase narodené. Zároveň je správnemu orgánu možné vytknúť nepresnosť a neúplnosť už pri otázkach v slovenskom jazyku - pokolenie nie je jazykom právnym, zákon č. 404/2011 Z. z. v § 27 rozlišuje príbuzných v priamom rade a rodinných príslušníkov, medzi ktorých zaraďuje manžela a deti, rodičov a pod., čo však správny orgán pri kladení otázok nezohľadnil.

21. K dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľ uviedol, že za nesprávne právne posúdenie považuje záver súdu o tom, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil všetky opravné prostriedky voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko sťažovateľ opravný prostriedok využil, podal odvolanie, ktoré bolo nezákonne vyhodnotené ako neprípustné, hoci nedošlo zo strany sťažovateľa k účinnému vzdaniu sa práva

22. K dôvodu kasačnej sťažnosti sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. sťažovateľ uviedol, že súd sa v uznesení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v zmysle ktorej je dôvodom odmietnutia žaloby nevyužitie opravného prostriedku márnym uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo naopak predčasným podaním žaloby v čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté (ustálenú rozhodovaciu prax v tomto kontexte preukazuje početnými rozhodnutiami kasačného súdu a správnych súdov - dostupné na www.slovlex). Zároveň je nielen ustálenou praxou ale aj zákonným ustanovením a rozsiahlou judikatúrou Ústavného súdu SR kladená požiadavka na materiálne a nie formálne rozhodovanie kasačného súdu, čo v tomto prípade splnené nebolo, keď súd posúdil len formálne vzdanie sa odvolania a nezaoberal sa obsahovo dôvodmi, ktoré uvádzal sťažovateľ vo vzťahu k okolnostiam vzdania sa práva na odvolanie a nesprávnemu poučeniu správneho orgánu v rozhodnutí o prípustnosti

24. Poukázal ďalej na to, že námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní, ktoré smerujú iba k jeho podnikateľskej činnosti zdôrazňujú nepochopenie tlmočenia a jeho následkov v podobe prijatých záverov o fiktívnom podnikaní s následkom vyhostenia. Je zrejmé, že až prečítaním rozhodnutia inou osobou a prekladom rozhodnutia do vietnamského jazyka mimo úradnú miestnosť žalovaného sťažovateľ pochopil pravý význam rozhodnutia a tlmočených vyjadrení. Z odvolania nijako nevyplýva, že by si bol sťažovateľ vedomý vzdania sa práva podať odvolanie voči rozhodnutiu, naopak námietky smerujú k meritu veci bez vedomosti o vzdaní sa práva podať odvolanie.

odmietnutá. 26. Sťažovateľ požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko právnymi následkami uznesenia správneho súdu v spojení s oznámením rozhodnutia hrozí závažná ujma sťažovateľovi a jeho rodine a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/ 2023-AV zo dňa 23.02.2023 podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „ZoPC“) administratívne vyhostilo sťažovateľa z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamu podľa § 77 ods. 1 tretej vety ZoPC a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC uložilo účastníkovi konania - sťažovateľovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov EÚ na dobu jedného roka. Súčasne sťažovateľovi určilo povinnosť podľa § 83 ods. 1 ZoPC vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 20 dní od vykonateľnosti

rozhodnutia. Podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. Toto rozhodnutie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom Slovenskej republiky. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.

následkom. V závere je uvedené, že účastník rozhodnutie prevzal dňa 23.02.2023, podpis sťažovateľa a tlmočníka. 32. Ako ďalej vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 13.03.2023 bolo na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava doručené odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023. V odvolaní sťažovateľ uviedol, že „týmto podávam voči uvedeného Rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, číslo písomnosti PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 odvolanie, kde uvádzam, že vyjadrenie o tomto konaní nie je pravdivé a došlo k dezinformácií medzi mnou a tlmočníkom, kde následne boli uvedené nepravdivé údaje o mojej podnikateľskej činnosti, pričom uvádzam, že na území SR podnikám, potvrdenie o daňovom priznaní za rok 2021 a zároveň doložené čestné prehlásenie, ktorá bola ovplyvnená krízovou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19, sú pravdivé a neuvádzal som zavádzajúce údaje a nejde o účelovo predložené doklady“.

34. Z listu žalovaného zo dňa 05.04.2023 číslo PPZ-HCP-BA2-2023/033570-003 vyplynulo, že odvolací orgán po preskúmaní odvolania sťažovateľa, ktoré bolo na správny orgán doručené dňa 13.03.2023 zistil, že odvolanie voči rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 nespĺňa podmienku prípustnosti. Podmienka prípustnosti odvolania je splnená vtedy, ak smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré ešte nie je právoplatné a ak ho podala oprávnená osoba. Odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že účastník konania bol v rozhodnutí Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 dostatočne a riadne poučený o spôsobe a mieste podania písomného odvolania. Po doručení predmetného odvolania účastník konania vyjadril svoju vôľu nevyužiť svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a to vo svojom vyjadrení Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-013/2023-AV zo dňa 23.02.2023, kde do zápisnice o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní uviedol, že dňa 23.02.2023

35. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č. p. PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 spolu s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023 ako i jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. K tvrdeniu žalovaného o neprípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ v správnej žalobe uviedol, že správny orgán porušil zásady konania a jeho práva, keď si od neho „zabezpečil“ nezákonné vzdanie sa práva na odvolanie, v dôsledku čoho stratil právo na prieskum napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sa/44/2023-40 zo dňa 17.05.2023 (prvé uznesenie) žalobu žalobcu odmietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sak/1/2024 zo dňa 27.06.2024 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/44/2023-40 zo dňa 17.05.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po zhodnotení všetkých skutkových a právnych otázok v prejednávanej právnej veci kasačný súd konštatoval, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a dopustil sa následne závažného procesného pochybenia.

Podľa jeho názoru nevyužitie možnosti na podanie odvolania alebo vzdanie sa odvolania má takisto za následok, že napadnuté rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je to, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru správneho súdu v danej veci podmienky na odmietnutie žaloby

38. Ako prvou sa kasačný súd zaoberal námietkou porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., ktorú kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíval v tom, že účastníkovi konania bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, posudzoval kasačný súd intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces, ktorú vyhodnotil v kontexte celého správneho súdneho konania a ďalšieho dopadu na postavenie účastníka

Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu. 39. Zo spisového materiálu je nepochybné, že v čase vypočutia sťažovateľa správnym orgánom a v čase vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 23.02.2023, bol sťažovateľ ženatý ako je zrejmé z predloženého sobášneho listu zo dňa 12.01.2023. Ide pritom podľa názoru kasačného súdu o takú okolnosť, ktorú by pred správnym orgánom bezpochyby sťažovateľ uviedol, pokiaľ by správne rozumel tlmočeniu ustanoveným tlmočníkom. Navyše keď jeho manželka, ktorá nie je vietnamskej národnosti, už v tej dobe bola tehotná.

Je nesporné, že vyjadrenie, že sa vzdáva práva na podanie odvolania, bolo nelogické a nekorešponduje s jeho snahou o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky. 40. V tomto kontexte kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľovi boli podstatné časti nesprávne alebo neúplne tlmočené, resp. že sťažovateľ tlmočeniu nedostatočne porozumel. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že samotný sťažovateľ odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal.

poskytnutá. 42. Pokiaľ sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a tým taktiež odňatie možnosti konať pred súdom, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie správneho súdu je riadne odôvodnené a poskytuje odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľom.

44. Námietku sťažovateľa, že správny súd v napadnutom uznesení nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu, a že sa odklonil od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti neuviedol žiadny konkrétny judikát (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), ktorý by nerešpektoval správny súd vo svojom rozhodnutí.

46. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie by nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila sťažovateľovi závažná ujma a okrem toho rozhodnutie krajského súdu bolo zmenené, rozhodnutie žalovaného zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.