← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 2. 2025

1Sak/6/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200664.1

ZamietaOdmietaZrušujeVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
14Saz/9/2024
IČS
1023200664
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Vietnamská socialistická republika, trvale bytom Vietnam, Hanoj, číslo cestovného dokladu O., Z.: XXXXXX/XXXX, toho času I.. E. Y. XXXX/X, W., právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou, AK so sídlom v Trnave, Paulínska 19A, IČO: 42296498, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície P PZ, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, Č. p.: PPZ- HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 v spojení s Oznámením žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2023/033570-003 zo dňa 05.04.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Saz/9/2024-155 zo dňa 17.októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Saz/9/2024-155 zo dňa 17. októbra 2024 sa mení tak, že Oznámenie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/033570-003 zo dňa 5. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým uznesením Správny súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s poukazom na § 7 písm. a) S.s.p. žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú. Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na neprípustnosť súdneho prieskumu predmetu tohto konania a v zmysle odôvodnenia uvedeného v uznesení správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nerozhodoval. 2. Po citácii relevantných právnych predpisov § 31 ods. 1, § 7 písm. a), § 89 ods. 1 písm. g) S.s.p., § 51 ods. 1, § 53, § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Správny poriadok“) uviedol, že predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/44/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Po vrátení veci

Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vec bola náhodným výberom pridelená najprv samosudcovi do oddelenia 14Sa a následne bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 14Saz/9/2024.

3. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 17 písm. a) S.s.p., viazaný právnym názorom kasačného súdu, ešte pred meritórnym preskúmaním podanej žaloby, posudzoval či má tunajší súd právomoc na súdny prieskum podanej žaloby v zmysle § 7 S.s.p.

4. Podľa jeho názoru, uvedeného v napadnutom uznesení správneho súdu, z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie zo dňa 23.02.2023 o administratívnom vyhostení (napadnuté rozhodnutie) žalobca prevzal v deň jeho vydania (23.02.2023).

Po doručení a podpísaní napadnutého rozhodnutia zároveň žalobca využil svoje právo v zmysle § 53 Správneho poriadku a v zápisnici sa vzdal práva na podanie odvolania voči predmetnému napadnutému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2023, nakoľko bolo riadne doručené a žalobca sa práva na podanie odvolania vzdal.

5. S námietkou žalobcu, že mu v správnom konaní nebolo poskytnuté náležité tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie (vrátane spochybňovania odbornej úrovne ustanoveného tlmočníka), sa tunajší súd nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu bolo súdu zrejmé, že pri všetkých úkonoch vykonávaných žalovaným voči žalobcovi v priebehu administratívneho konania bol prítomný tlmočník zo slovenského jazyka do vietnamského jazyka (a opačne), pán W. W.

. Tlmočník bol žalobcovi ustanovený podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorý zároveň v zmysle § 15 uvedeného zákona zložil sľub tlmočníka - uvedený tlmočník bol ustanovený z dôvodu, že žiadny tlmočník zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky sa nemohol dostaviť - správny súd v tomto smere konštatoval, že takýto postup žalovaného je plne v súlade so zákonom.

V obsahu administratívneho spisu sa na žiadnej zo strán nevyskytuje sťažnosť žalobcu smerujúca k spôsobu výkonu tlmočenia tlmočníka, alebo neporozumeniu tlmočenia. Naopak vo viacerých zápisniciach v konaní napr. v zápisniciach č. PPZ-HCP- BA9-23-006/2023-AV, č. PPZ- HCP-BA9-23-013/2023-AV žalobca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že tlmočeniu, položeným otázkam a poučeniam porozumel - žalobca taktiež viackrát v predmetných zápisniciach uviedol, že tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tým, aby mu konkrétne pán W. W. tlmočil. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že tlmočeniu žalobca rozumel, komunikácia žalobcu so žalovaným na seba rozumne a plynule nadväzuje, z položených otázok a následných žalobcových odpovedí v jednotlivých zápisniciach je zrejmé, že žalobca prekladu rozumie. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že žalobca v jeho podanom odvolaní absolútne žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že sa vzdal práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu (žalobca si bol plne vedomý toho, že sa vzdal práva na podanie odvolania - všetky jeho námietky uvedené v odvolaní smerujú výlučne

proti skutočnostiam týkajúcim sa informácií o jeho podnikateľskej činnosti - správny súd má aj vzhľadom na uvedené za to, že žalobca podal predmetné odvolanie vyslovene účelovo s cieľom oddialiť výkon napadnutého rozhodnutia).

6. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán mu neumožnil kontaktovať známeho, respektíve právnika s cieľom jeho zastupovania pred správnym orgánom, správny súd poukázal na to, že žalobcovi bola žalovaným daná možnosť kontaktovať splnomocnenú osobu na zastupovanie, a ktorú by chcel prizvať k správnemu konaniu - napr. zápisnica č. PPZ-HCP-BA9-23-006/ 2023-AV, kde žalobca uviedol, že nemá splnomocnenú osobu; okrem uvedeného žalobca v predmetnej zápisnici taktiež vyslovene nežiadal o prítomnosť právneho zástupcu a nežiadal o pomoc Centrum právnej pomoci ani o kontaktovanie mimovládnej organizácie, vyslovene nechcel nikoho vyrozumieť. Zároveň v konaní bolo žalobcovi poskytnuté aj poučenie v zmysle § 77 ods. 8 a 9 zákona o pobyte cudzincov o jeho práve zvoliť si advokáta, alebo získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA9-23-013/ 2023-AV). 7.

Podľa názoru správneho súdu ak žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí chýba poučenie o nemožnosti podania odvolania v prípade ak sa účastník konania vzdá práva na podanie odvolania, správny súd sa nemôže stotožniť ani s touto námietkou žalobcu. Ustanovenie § 47 ods. 4 Správneho poriadku stanovuje čo všetko musí poučenie rozhodnutia správneho orgánu obsahovať, a to: údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Uvedené náležitosti napadnuté rozhodnutie správneho orgánu spĺňa. 8. Námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA9-23-013/2023 - AV, ktorá obsahuje jeho vzdanie sa práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, mu nebola doručená, súd taktiež vyhodnotil ako zjavne účelovú a

nedôvodnú. V prvom rade správny súd poukázal na to, že v zmysle Správneho poriadku sa na zápisnicu nevzťahuje rovnaké paragrafové znenie ako na rozhodnutie vo veci. V správnom poriadku je zápisnica upravená v § 22, v ktorého jednotlivých odsekoch je jasne uvedené, v akých prípadoch sa takáto zápisnica spisuje, čo má obsahovať a kto ju podpisuje - takáto zápisnica sa nedoručuje ako rozhodnutie vo veci samej - po podpísaní predmetnej zápisnice mohol žalobca požiadať správny orgán o vyhotovenie jednej jej kópie, no žalobca kópiu predmetnej zápisnice nepožadoval - v tomto smere správny súd konštatuje aj to, že aj keby žalovaný na požiadanie žalobcu mu kópiu predmetnej zápisnice nevydal (čo sa však nestalo), tak by uvedená skutočnosť nemala absolútne žiadny vplyv na platnosť, účinnosť a najmä zákonnosť vzdania sa práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu žalobcom. Správny súd mal za to, že žalobcom namietaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA9-23-013/2023-AV bez žiadnych pochybností obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

Správny súd zároveň poukázal na to, že túto svoju námietku žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi/argumentmi, pričom zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA9-23-013/2023-AV je v zmysle § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku verejnou listinou (verejnou listinou je taká listina, ktorá bola vydaná orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci; listiny orgánov vykonávajúcich verejnú moc možno považovať za verejné len vtedy, ak sú výsledkom uplatnenia verejnej moci, ktorú tento orgán vykonáva, a ak vydanie takej listiny patrí do právomoci daného orgánu), pri ktorej v zmysle uvedeného ustanovenia zákona platí, že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

Na doplnenie správny súd uvádza, že predmetná zápisnica bola pretlmočená žalobcovi, tlmočníkovi žalobca rozumel a s jej obsahom súhlasil. Poučenie o vzdaní sa práva na odvolanie bolo v zápisnici uvedené zrozumiteľne a bolo aj v obsahu zreteľne zvýraznené - zápisnica teda obsahovala aj poučenie o žalobcovom práve na podanie opravného prostriedku, ako aj poučenie o právnych následkoch, ktoré nastanú v prípade, ak sa tohto práva žalobca vzdá. Žalobca nevzniesol proti obsahu zápisnice žiadne námietky, v celom rozsahu súhlasil s obsahom zápisnice, nežiadal jej zmenu ani doplnenie a na znak súhlasu s ňou ju dobrovoľne a bez nátlaku vlastnoručne aj podpísal.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že napadnuté rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) v dôsledku vzdania sa práva žalobcu na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2023, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že žalovaný postupoval správne a plne v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcu meritórne neprejednal a vybavil ho neformálnym listom zo dňa 05.04.2023, keď podanie predmetného odvolania už bolo neprípustné, nakoľko napadnuté rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní.

10. Záverom správny súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10SZa/1/2016 z 20.01.2016, kde Najvyšší súd SR v obdobnej veci uviedol, že „Odvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľ výslovne vzdal práva na odvolanie proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-618- 009/2015-AV o zaistení zo dňa 06.11.2015 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, nakoľko v „Zápisnici o podaní vyjadrenia“ sa nachádza navrhovateľovo vyjadrenie: „Chcem uviesť, že práva na podanie odvolania sa vzdávam dobrovoľne voči rozhodnutiu číslo PPZ-HCP-BA6- 618-009/2015-AV.“ V závere zápisnice dodal, že počas výpovede nebol naňho zo strany policajtov kladený žiadny fyzický ani psychický nátlak, súhlasil s obsahom zápisnice a zmenu ani jej doplnenie nežiadal, čo potvrdil aj svojím podpisom. Zároveň zápisnica obsahovala aj poučenie o jeho práve na podanie opravného prostriedku, ako aj poučenie o právnych následkoch, ktoré nastanú v prípade, ak sa tohto práva vzdá. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ

v „Zápisnici o vyjadrení účastníka konania“ spísanej dňa 06.11.2015 na otázku či plne rozumie prekladu tlmočníka O. E. zo slovenského do hindského jazyka a naopak, uviedol: „Áno, tlmočníkovi v plnej miere rozumiem.“ Zároveň, počas celého konania bol prítomný ten istý tlmočník z jazyka hindi p. E. O., ktorý bol tlmočníkom aj v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II proti navrhovateľovi. Námietka právneho zástupcu navrhovateľa, že tlmočenie nebolo vykonané riadne, navrhovateľ nerozumel slovenskému jazyku, nemal právne vzdelanie a preto odporca musel vedieť, že navrhovateľ konal v omyle, je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 7So/5/2015 zo dňa 06.02.2015: procesný úkon, ktorým sa účastník vzdal možnosti podať odvolanie, je úkonom neodvolateľným. Vzdanie sa odvolania má preto za následok, že účastník nemôže neskôr odvolanie podať.“

11. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že nevyužitie možnosti na podanie odvolania alebo vzdanie sa odvolania má takisto za následok, že napadnuté rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. A nakoľko v zmysle § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, neostávalo súdu iné, než žalobu žalobcu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

12. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g), § 7 písm. a) SSP (správny súd v danej veci taktiež nevzhliadol žiadny dôvod na to, aby mohol napadnuté prvostupňové rozhodnutie v spojení s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023 zrušiť).

13. Na ostatné námietky žalobcu správny súd neprihliadal a nezaoberal sa nimi, nakoľko neboli relevantné pre posúdenie vyššie uvedených skutočností a nemohli priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 14. K návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania správnemu orgánu v zmysle žalobného návrhu správny súd uvádza, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o odpustení lehoty podľa správneho poriadku.

II. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

15. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) S.s.p. a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Taktiež sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100%.

16. Poukázal na skutočnosť, že kasačný súd (vo svojom zrušujúcom uznesení) vytkol správnemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa dopustil závažného procesného pochybenia. Podľa názoru sťažovateľa správny súd však v napadnutom rozhodnutí odstránil len jednu vadu vytýkanú v zrušujúcom uznesení kasačného súdu a to, že doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného a dal mu možnosť vyjadriť sa k nemu. Taktiež podľa jeho názoru

námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia ohľadom možnosti podať odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, resp. neúčinnému vzdaniu sa práva podať odvolanie sa nielenže dokazovaním vykonaným po zrušení uznesenia neodstránili, ale pochybnosti o správnom tlmočení sa ešte viac prehĺbili. Samotný správny orgán ako i správny súd uznali, že nešlo o tlmočníka zapísaného do zoznamu tlmočníkov vedeného MS SR. Správny orgán neprizval k tlmočeniu akreditovaného tlmočníka, na zápisnici absentujú jeho údaje a nie je možné si u neho preveriť úroveň ovládania vietnamského a slovenského jazyka.

17. Sťažovateľ konštatoval, že správny súd opätovne nesprávne právne posúdil účinnosť vzdania sa práva sťažovateľa podať odvolanie (súc viazaný právnym názorom vyššej inštancie o nesprávnom právnom posúdení žaloby) a následne poukázal na rozhodovaciu činnosť v iných prípadoch, opomínajúc, že je viazaný iba právnym názorom súdu vyššej inštancie v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne akýmkoľvek právnym názorom vysloveným kasačným súdom, najmä keď vo veciach vyhostenia sa posudzuje každý prípad individuálne s ohľadom na rodinné pomery sťažovateľa/cudzinca. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na irelevantný odkaz správneho súdu na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sza/1/2016 z 20.01.2016, nakoľko išlo o úplne inú situáciu vyplývajúcu z rozdielnych rodinných, sociálnych a jazykových pomerov.

18. Podľa názoru sťažovateľa v prejednávanej veci už bolo sťažovateľom zdôraznené, že sťažovateľ asi „nezabudol“ na svoju manželku a počaté ešte nenarodené dieťa počas konania, čo svedčí o nesprávnosti tlmočenia, čo nevyvrátilo ale naopak potvrdilo samotné vyjadrenie žalovaného, ktorý sám uviedol, že sa nepýtal na manželku sťažovateľa ako na blízku osobu, hoci mu to zákon prikazuje. Správny orgán sa síce spýtal na blízke osoby, ale len na potomkov. Ak by sa správny orgán správne spýtal na blízke osoby (nie len na potomkov), sťažovateľ by určite uviedol okolnosti svojho rodinného stavu a správny orgán by na ne musel prihliadať. Správny orgán by sa jednoznačne musel vysporiadať s okolnosťami odôvodňujúcimi zlúčenie rodiny sťažovateľa. Toto opomenutie znamená porušenie zákona podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., čím správny orgán nesprávnym postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Sťažovateľ poukázal na obsah zápisnice, konkrétne na otázku správneho orgánu, či má žalobca na území EÚ, resp. Schengenského priestoru rodinných príslušníkov v priamom pokolení a odpoveď žalobcu že nie, otázka správneho orgánu je však zavádzajúca, pretože sa nepýta na manželku, ktorá nie je príbuznou v priamom pokolení a dieťa ešte nebolo v danom čase narodené. Zároveň je správnemu orgánu možné vytknúť nepresnosť a neúplnosť už pri otázkach v slovenskom jazyku - pokolenie nie je jazykom právnym, zákon č. 404/2011 Z. z. v § 27 rozlišuje príbuzných v priamom rade a rodinných príslušníkov, medzi ktorých zaraďuje manžela a deti, rodičov a pod., čo však správny orgán pri kladení otázok nezohľadnil.

20. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny orgán mal povinnosť skúmať materiálnu pravdu a nie rozhodnúť nezákonne a uspokojiť sa s rovnako nezákonným vzdaním sa práva na odvolanie.

21. K dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľ uviedol, že za nesprávne právne posúdenie považuje záver súdu o tom, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil všetky opravné prostriedky voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko sťažovateľ opravný prostriedok využil, podal odvolanie, ktoré bolo nezákonne vyhodnotené ako neprípustné, hoci nedošlo zo strany sťažovateľa k účinnému vzdaniu sa práva

na odvolanie. Poukázal na to, že si nebol vedomý, že sa vzdal práva na odvolanie, správny orgán mu nevydal ním podpísanú zápisnicu o vzdaní sa práva na odvolanie, tento úkon mu nebol tlmočený tlmočníkom zapísaným do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov vedeným MS SR, nebol v jazyku, ktorému rozumel a nebol ani úradne preložený do jazyka, ktorému by rozumel, tlmočník netlmočil tento úkon sťažovateľovi, iba mu dal podpísať zápisnicu a zrejme ďalší dokument, ktorým sťažovateľ nerozumel.

22. K dôvodu kasačnej sťažnosti sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. sťažovateľ uviedol, že súd sa v uznesení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v zmysle ktorej je dôvodom odmietnutia žaloby nevyužitie opravného prostriedku márnym uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo naopak predčasným podaním žaloby v čase, keď o odvolaní ešte nebolo rozhodnuté (ustálenú rozhodovaciu prax v tomto kontexte preukazuje početnými rozhodnutiami kasačného súdu a správnych súdov - dostupné na www.slovlex). Zároveň je nielen ustálenou praxou ale aj zákonným ustanovením a rozsiahlou judikatúrou Ústavného súdu SR kladená požiadavka na materiálne a nie formálne rozhodovanie kasačného súdu, čo v tomto prípade splnené nebolo, keď súd posúdil len formálne vzdanie sa odvolania a nezaoberal sa obsahovo dôvodmi, ktoré uvádzal sťažovateľ vo vzťahu k okolnostiam vzdania sa práva na odvolanie a nesprávnemu poučeniu správneho orgánu v rozhodnutí o prípustnosti

odvolania. 23. Sťažovateľ taktiež poukázal na konanie správneho orgánu týkajúce sa nevydania zápisnice o vzdaní sa práva na odvolanie. Podľa jeho názoru sa však jedná o dôležitý úkon, ktorý mu nebol v rovnopise vydaný.

24. Poukázal ďalej na to, že námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní, ktoré smerujú iba k jeho podnikateľskej činnosti zdôrazňujú nepochopenie tlmočenia a jeho následkov v podobe prijatých záverov o fiktívnom podnikaní s následkom vyhostenia. Je zrejmé, že až prečítaním rozhodnutia inou osobou a prekladom rozhodnutia do vietnamského jazyka mimo úradnú miestnosť žalovaného sťažovateľ pochopil pravý význam rozhodnutia a tlmočených vyjadrení. Z odvolania nijako nevyplýva, že by si bol sťažovateľ vedomý vzdania sa práva podať odvolanie voči rozhodnutiu, naopak námietky smerujú k meritu veci bez vedomosti o vzdaní sa práva podať odvolanie.

25. K dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p. sťažovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie je v celom kontexte nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a neposkytnutie odpovede na závažné skutkové a právne tvrdenia sťažovateľa, čím je daný dôvod jeho zrušenia ako nezákonného rozhodnutia. Žaloba bola tak nezákonne

odmietnutá. 26. Sťažovateľ požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko právnymi následkami uznesenia správneho súdu v spojení s oznámením rozhodnutia hrozí závažná ujma sťažovateľovi a jeho rodine a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom. 27. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil uznesenie správneho súdu a zrušil rozhodnutie - Oznámenie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/ 033570-003 zo dňa 05.04.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/ 2023-AV zo dňa 23.02.2023 podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „ZoPC“) administratívne vyhostilo sťažovateľa z územia Slovenskej republiky na územie Vietnamu podľa § 77 ods. 1 tretej vety ZoPC a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC uložilo účastníkovi konania - sťažovateľovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov EÚ na dobu jedného roka. Súčasne sťažovateľovi určilo povinnosť podľa § 83 ods. 1 ZoPC vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 20 dní od vykonateľnosti

rozhodnutia. 30. Uvedené rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 obsahovalo poučenie, že proti tomuto rozhodnutiu, s výnimkou rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 55 ods. 3 Správneho poriadku, možno podať písomné odvolanie na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície, prostredníctvom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava do 15 dní odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia. Podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. Toto rozhodnutie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom Slovenskej republiky. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.

31. Taktiež v spodnej časti rozhodnutia je uvedené, že účel, priebeh konania a obsah predmetného rozhodnutia bol účastníkovi konania pretlmočený tlmočníkom, ktorému v plnej miere porozumel, účastník konania plne porozumel obsahu rozhodnutia a jeho právnym

následkom. V závere je uvedené, že účastník rozhodnutie prevzal dňa 23.02.2023, podpis sťažovateľa a tlmočníka. 32. Ako ďalej vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 13.03.2023 bolo na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava doručené odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023. V odvolaní sťažovateľ uviedol, že „týmto podávam voči uvedeného Rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, číslo písomnosti PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 odvolanie, kde uvádzam, že vyjadrenie o tomto konaní nie je pravdivé a došlo k dezinformácií medzi mnou a tlmočníkom, kde následne boli uvedené nepravdivé údaje o mojej podnikateľskej činnosti, pričom uvádzam, že na území SR podnikám, potvrdenie o daňovom priznaní za rok 2021 a zároveň doložené čestné prehlásenie, ktorá bola ovplyvnená krízovou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19, sú pravdivé a neuvádzal som zavádzajúce údaje a nejde o účelovo predložené doklady“.

33. Žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava listom zo dňa 05.04.2023 číslo PPZ- HCP-BA2-2023/033570-003 vo veci odvolania sťažovateľa - odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu - zaslanie, sťažovateľovi oznámilo, že odvolací orgán nemôže neprípustné odvolanie sťažovateľa proti právoplatnému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení vybaviť postupom podľa § 59 zákona o správnom konaní. Žalovaný zaslal sťažovateľovi neformálnym spôsobom príslušný list o vybavení jeho podania.

34. Z listu žalovaného zo dňa 05.04.2023 číslo PPZ-HCP-BA2-2023/033570-003 vyplynulo, že odvolací orgán po preskúmaní odvolania sťažovateľa, ktoré bolo na správny orgán doručené dňa 13.03.2023 zistil, že odvolanie voči rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 nespĺňa podmienku prípustnosti. Podmienka prípustnosti odvolania je splnená vtedy, ak smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré ešte nie je právoplatné a ak ho podala oprávnená osoba. Odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že účastník konania bol v rozhodnutí Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 dostatočne a riadne poučený o spôsobe a mieste podania písomného odvolania. Po doručení predmetného odvolania účastník konania vyjadril svoju vôľu nevyužiť svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a to vo svojom vyjadrení Č. p.: PPZ-HCP-BA9-23-013/2023-AV zo dňa 23.02.2023, kde do zápisnice o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona o správnom konaní uviedol, že dňa 23.02.2023

mu bolo na správnom orgáne vydané vyššie uvedené rozhodnutie o administratívnom vyhostení a po pretlmočení a podpísaní chce využiť svoje právo vzdať sa odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Súčasne bol poučený v zmysle § 53 zákona o správnom konaní o následkoch vzdania sa práva na podanie odvolania, ako aj o tom, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom vzdania sa odvolania.

35. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č. p. PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 spolu s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023 ako i jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. K tvrdeniu žalovaného o neprípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ v správnej žalobe uviedol, že správny orgán porušil zásady konania a jeho práva, keď si od neho „zabezpečil“ nezákonné vzdanie sa práva na odvolanie, v dôsledku čoho stratil právo na prieskum napadnutého rozhodnutia.

Tvrdil, že nemal dôveru v úplnosť a správnosť tlmočenia tlmočníkom, ktorý bol prizvaný správnym orgánom. Z uvedeného dôvodu nemal ani vedomosť, že sa vzdal práva na odvolanie a odvolanie správnemu orgánu doručil v očakávaní, že o ňom bude rozhodnuté.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sa/44/2023-40 zo dňa 17.05.2023 (prvé uznesenie) žalobu žalobcu odmietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sak/1/2024 zo dňa 27.06.2024 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/44/2023-40 zo dňa 17.05.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po zhodnotení všetkých skutkových a právnych otázok v prejednávanej právnej veci kasačný súd konštatoval, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a dopustil sa následne závažného procesného pochybenia.

36. Ako je zrejmé Správny súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 14Saz/9/2024 - 155 zo dňa 17.10.2024 (druhé uznesenie) žalobu sťažovateľa odmietol s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v spojení s § 7 písm. a) S.s.p.

Podľa jeho názoru nevyužitie možnosti na podanie odvolania alebo vzdanie sa odvolania má takisto za následok, že napadnuté rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je to, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru správneho súdu v danej veci podmienky na odmietnutie žaloby

boli splnené. 37. Kasačný súd dospel k záveru, že základnou právnou otázkou v prejednávanej veci je vyhodnotiť argumenty sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti týkajúce sa spochybňovania účinnosti vzdania sa práva na podanie odvolania samotným sťažovateľom.

38. Ako prvou sa kasačný súd zaoberal námietkou porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., ktorú kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíval v tom, že účastníkovi konania bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, posudzoval kasačný súd intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces, ktorú vyhodnotil v kontexte celého správneho súdneho konania a ďalšieho dopadu na postavenie účastníka

konania. Ako vyplýva predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP obsah práva na spravodlivý proces tvoria jednotlivé čiastkové práva ako právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu. 39. Zo spisového materiálu je nepochybné, že v čase vypočutia sťažovateľa správnym orgánom a v čase vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 23.02.2023, bol sťažovateľ ženatý ako je zrejmé z predloženého sobášneho listu zo dňa 12.01.2023. Ide pritom podľa názoru kasačného súdu o takú okolnosť, ktorú by pred správnym orgánom bezpochyby sťažovateľ uviedol, pokiaľ by správne rozumel tlmočeniu ustanoveným tlmočníkom. Navyše keď jeho manželka, ktorá nie je vietnamskej národnosti, už v tej dobe bola tehotná.

V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, či vôbec porozumel vyhlásenému rozhodnutiu, a teda aj poučeniu, nakoľko rozhodnutie pre neho bolo nepriaznivé aj z pohľadu jeho rodinného stavu a väzby na Slovenskú republiku.

Je nesporné, že vyjadrenie, že sa vzdáva práva na podanie odvolania, bolo nelogické a nekorešponduje s jeho snahou o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky. 40. V tomto kontexte kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľovi boli podstatné časti nesprávne alebo neúplne tlmočené, resp. že sťažovateľ tlmočeniu nedostatočne porozumel. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že samotný sťažovateľ odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal.

41. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje primárnu ústavnú bázu pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany a tým aj „bránu“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu (IV. ÚS 39/2020). Podstatou základného práva na právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k takému orgánu a tomu zodpovedajúcu povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavno-procesných princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy (I. ÚS 84/97). Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa taktiež právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti zbraní či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konečnom prípade

poskytnutá. 42. Pokiaľ sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a tým taktiež odňatie možnosti konať pred súdom, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie správneho súdu je riadne odôvodnené a poskytuje odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľom.

43. Kasačný súd uvádza, že opodstatnenosť sťažovateľom namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p. nezistil, pretože napadnutým uznesením správneho súdu došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 S.s.p., na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod.

44. Námietku sťažovateľa, že správny súd v napadnutom uznesení nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu, a že sa odklonil od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti neuviedol žiadny konkrétny judikát (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), ktorý by nerešpektoval správny súd vo svojom rozhodnutí.

45. Námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, keď vzdanie sa práva na podanie odvolania zo strany sťažovateľa považoval za účinné, vyhodnotil za dôvodnú. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ si nebol vedomý toho, že sa vzdal práva na podanie odvolania, a preto podal odvolanie včas proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, o ktorom je povinný následne v správnom konaní rozhodnúť žalovaný. Žalovaný je povinný odvolanie sťažovateľa prejednať a vo veci meritórne rozhodnúť.

46. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie by nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila sťažovateľovi závažná ujma a okrem toho rozhodnutie krajského súdu bolo zmenené, rozhodnutie žalovaného zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Záver

47. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 2 S.s.p. rozhodnutie správneho súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vec posúdiť a prejednať s ohľadom na právny názor kasačného súdu vysloveným v tomto uznesení v zmysle § 469 S.s.p. 48. O trovách konania pred správnym i kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu doterajších trov. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. februára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Sak/6/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik