1Sak/6/2025

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-185-16/2024-Ž z 2.4.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) nepredĺžil žalobcovi poskytovanie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobcovi bola prvýkrát poskytnutá doplnková ochrana dňa 23.2.2015 rozhodnutím č. ČAS: MU-758-18/PO-Ž-2014 na dobu jedného roka, ktorá mu bola opakovane predlžovaná, keďže podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle naďalej pretrvávali. 3. Dňa 21.10.2024 požiadal žalobca opätovne o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, na čo s ním bol 20.12.2024 vykonaný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že sa domov vrátiť nemôže a situácia v Afganistane je veľmi nepriaznivá. 4. Žalovaný si zabezpečil stanoviská Slovenskej informačnej služby č. 699/720-173-1/2024 z 26.11.2024 a č. SIS-69/720-28-1/2025 z 14.2.2025 (ďalej len „neutajované stanoviská SIS“), z ktorých vyplýva, že žalobca „predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov.“ 5. Žalovanému bolo taktiež do konania predložené stanovisko Slovenskej informačnej služby č.p. SIS-54/22-V-13-509/2024-S z 18.12.2024 (ďalej len „utajované stanovisko SIS“), ku ktorému bolo v rozhodnutí žalovaného uvedené, že je v ňom konanie žalobcu, týkajúce sa radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov, presne popísané. Z dôvodu podliehania utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) nebolo utajované stanovisko SIS súčasťou spisového materiálu, ale bolo evidované v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. 6. Po vyhodnotení utajovaného stanoviska SIS žalovaný konštatoval, že toto je plne v zhode s neutajovanými stanoviskami SIS, so závermi ktorých sa žalobca mal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Žalovaný uviedol, akými skutkovými tvrdeniami sa žalobca bránil (nič nezákonné nevykonával, ak by to mohlo súvisieť s prácou v bistre J., odtiaľ už odišiel), že aj toto jeho vyjadrenie bolo dôvodom na vyžiadanie opakovaného stanoviska SIS, ktoré však obsahuje rovnaký záver o jeho radikalizácii. 7. Žalobca sa mal možnosť oboznámiť s obsahom oboch neutajovaných stanovísk SIS, a teda oboznámiť sa s podstatou, základnými dôvodmi stanoviska a vyjadriť sa k nim, čo na pohovore 20.12.2024 aj využil a k podstate stanoviska sa vyjadril. 8. Žalovaný vysvetlil podstatu pojmov radikalizácia a radikalizmus, ako aj dôvody prečo môžu predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu. Skonštatoval dôvody, prečo sa žalobca nemohol oboznámiť s obsahom utajovaného stanoviska SIS s tým, že v konaní pred správnym súdom tak môže urobiť súd. 9. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie nemožno vnímať ako rozhodnutie, v dôsledku ktorého by žalobca musel opustiť územie Slovenskej republiky, ale vo svojej podstate ide iba o rozhodnutie, ktoré vylučuje žalobcu z poskytovania doplnkovej ochrany, pretože jej nie je hodný.

10. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach azylu (ďalej len „žaloba“) na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

12. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku predovšetkým uviedol, že: - žalobca sa skutočne mohol oboznámiť nanajvýš so všeobecným popisom utajovanej skutočnosti, pretože mu nesvedčia zákonné licencie podľa ustanovenia § 35 zákona o ochrane utajovaných skutočností na to, aby sa oboznámil priamo s utajovanou písomnosťou, prípadne so všetkými listinami s ňou súvisiacimi, - oznámenie žalobcovi, že je podozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov nenapĺňa obsahovú stránku pojmu „podstata vznesených obvinení“ resp. podstatu dôvodov, jedná sa nanajvýš o všeobecné a neurčité zhrnutie nepopísaného konania žalobcu, proti ktorému sa prakticky nemôže brániť žiadny adresát, - hoci žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade so zákonom a skúmal, či existuje dôvodné podozrenie, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, tak z administratívneho spisu a obsahu rozhodnutia žalovaného sa javí, že tento pri rozhodovaní vychádzal len z utajovaného stanoviska SIS, pričom nie je zrejmé, či a akým spôsobom žalovaný aj inak skúmal, či žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej

Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania, ale aj pre zabezpečenie realizácie zásady spravodlivého konania umožňujúceho uplatnenie procesných práv účastníkom konania, ako i náležité odôvodnenie rozhodnutia, v rámci ktorého bude vyhodnotená proporcionalita medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou orgánu verejnej správy na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu na realizáciu jeho práv, - právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania. Žalovaný mohol poučiť žalobcu o možnosti postupu podľa § 35 ods. 3 a 4 zákona o ochrane utajovaných skutočností, prostredníctvom žalobcom zvoleného advokáta.

konanie nedostatočné. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné poskytnúť žiadne dôvody, bolo nevyhnutné, aby vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil, z akých dôvodov nebolo žalobcovi možné sprístupniť vykonaný dôkaz vôbec, a to najmä v situácii, keď bol tento dôkaz jediným dôvodom pre nevyhovenie žiadosti o predĺženie poskytovania doplnkovej ochrany, - rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nedoplnenie potrebných dôkazov preukazujúcich, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre štát.

d) zákona o azyle, správny súd nemal možnosť konfrontovať obsah utajovaných skutočností (ako jedného z podkladov preskúmavaného rozhodnutia) so správnou úvahou žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane požiadavky na dostatočné zistenie skutkového stavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o azyle vo veci predmetnej žiadosti žalobcu, pričom z tohto dôvodu nebola daná potreba doplniť dokazovanie zo strany správneho súdu obsahom utajovanej skutočnosti, keďže nebol vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného, - hoci žalobca na vyvrátenie informácií obsiahnutých v neutajovanom stanovisku SIS môže ponúknuť často iba svoje tvrdenia, neznamená to, že žalovaný ich môže úplne odignorovať a nepostaviť ich do kontrastu k utajovanej skutočnosti. Vyjadrenia žalobcu nemôžu byť bez ďalšieho považované za bezpredmetné.

roku 2022. Správny súd nepoprel, že môžu skutočne existovať informácie, z ktorých dôvodne vyplýva záver, že žalobca je dôvodne podozrivý z radikalizácie skupiny alebo jednotlivcov, no to nezbavuje žalovaného povinnosti vyhodnotiť aj správanie sa žalobcu, ktorý je na území Slovenskej republiky etablovaný už niekoľko rokov bez najmenších problémov.

Slovenskej republiky, - správny súd nezohľadnil, že za obsah a rozsah utajovaného stanoviska SIS, vrátane rozsahu ďalej sprístupnených neutajovaných informácií, je zodpovedná výhradne SIS, ako pôvodca utajovanej skutočnosti podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

skutočností, - správny súd opomenul podstatnú skutočnosť, že žalobcom zvolený právny zástupca nebol podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností oprávnenou osobou a nemal možnosť oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré predstavujú základné dôvody rozhodnutia. Nepriaznivý dopad na možnosti obhajoby žalobcu nevyplýva z konania sťažovateľa, ale z konania žalobcu a vedomej procesnej voľby právneho zástupcu, ktorý nie je oprávnenou

sťažovateľa, - nesúhlasí s vyjadrením správneho súdu, že neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaného stanoviska SIS, a že rozhodol výlučne na základe uvedeného stanoviska, - nesúhlasí so záverom správneho súdu o potrebe vykonania ďalšieho dokazovania, pretože takýto prístup by bol nesystémový a neakceptovateľný.

SIS pôvodcom. Ani v prípade stanoviska SIS obsahujúceho utajované informácie neprislúcha sťažovateľovi spochybňovať jeho správnosť, pokiaľ nie sú preukázané závažné dôvody na pochybnosti, a nie iba súdom označené „logické vyjadrenia žalobcu“, - stanoviská SIS sú aktuálne vždy k času podania žiadosti, a sú výsledkom monitoringu

Rozsah a štruktúra odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zodpovedá zákonnému rámcu vrátane obmedzení vyplývajúcich zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je výrazom zovšeobecňujúceho či neodôvodneného konštatovania, ale ide o presnú a vecnú reprodukciu neutajovaného stanoviska SIS, ktoré poskytuje sumár dôvodov v rozsahu, ktorý je zverejniteľný bez porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. Rovnako sťažovateľ pri rešpektovaní § 15 zákona o ochrane utajovaných skutočností nemôže vo verejnom rozhodnutí voľne interpretovať, dopĺňať či konkretizovať dôvody uvedené v utajovanom stanovisku SIS, a to ani v prípade, ak by tým chcel zvýšiť mieru zrozumiteľnosti alebo preskúmateľnosti rozhodnutia pre všeobecné súdy.

Sťažovateľ sprístupnil žalobcovi všetky dôkazy v konaní a opakovane požiadal SIS o stanovisko k žalobcovi po tom, ako žalobca uviedol k prvému stanovisku SIS-173-1/2024, že si nie je vedomý takéhoto konania, ale opísal skutočnosti možných konfliktných osôb v reštaurácii J., kde už nepracuje. Počas pohovoru k neutajovanému stanovisku SIS aj v rozhodnutí žalovaného bol žalobca upovedomený o prítomnosti utajovanej skutočnosti obsahujúcej konkrétne dôvody vyhodnotenia bezpečnostného rizika u jeho osoby, s ktorou sa on nemôže oboznámiť, pretože nie je oprávnenou osobou. Tiež, že utajovaná skutočnosť môže byť sprístupnená právnemu zástupcovi, ktorého si zvolil, ale až následne v konaní pred súdom. Skutočnosť, že žalobca si zvolil právneho zástupcu, ktorý v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je oprávnenou osobou a vopred prezumuje oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou pre obhajobu za nedostatočné, nemôže byť na ťarchu sťažovateľa, - nesprávnosť záveru správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre

rozsudku. Správny súd adresoval sťažovateľovi žiadosť o sprístupnenie utajovanej skutočnosti ešte pred vydaním napadnutého rozsudku, avšak bol sťažovateľom informovaný, že utajovaná skutočnosť už bola vrátená pôvodcovi (SIS). Základ - abstrakt utajovanej skutočnosti je však súčasťou administratívneho spisu a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného bol zohľadnený v maximálnom možnom rozsahu prípustnom do verejnej komunikácie.

To žalobcovi rozširuje zrozumiteľnosť, opodstatnenie a relevantnosť konkrétnych spravodajských informácií o podozrivom správaní žalobcu na úseku radikalizácie skupiny osôb a jednotlivcov dostupných v neutajovanom i utajovanom stanovisku, ktoré sťažovateľ vyhodnocuje, - v súlade so zákonom o azyle posudzuje už samotnú odôvodnenú obavu, že by konanie žalobcu mohlo predstavovať riziko pre bezpečnosť Slovenskej republiky, o to viac v prípade, že ho za bezpečnostné riziko považuje SIS. Záver správneho súdu, že opísané podozrenie u žalobcu nespĺňa podstatu vznesených obvinení, je preto nevhodnou aplikáciou trestnoprávneho štandardu na oblasť odborného hodnotenia bezpečnostného rizika, - postupoval v súlade normatívnou úpravou, ako aj príslušnou judikatúrou.

IV. Právny názor kasačného súdu

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný ako sťažovateľ v lehote včas (§ 443 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami.

V podstate výlučným podkladom rozhodnutia žalovaného bolo utajované stanovisko SIS vyžiadané žalovaným podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle, obsahujúce informáciu podliehajúcu utajeniu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, čo bolo následne pretavené do negatívneho záveru podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Informácia podliehajúca utajeniu bola zhrnutá do konštatovania obsiahnutého v neutajovaných stanoviskách SIS, že žalobca „je podozrivý z radikalizácie skupiny osôb alebo jednotlivcov“, pričom k tomuto podozreniu bola žalobcovi zo strany žalovaného daná možnosť vyjadriť sa a tento dôvod nepredĺženia doplnkovej ochrany bol žalovaným následne prenesený do odôvodnenia jeho rozhodnutia.

19. Vo vzťahu k utajovanému stanovisku SIS je zrejmé, že žalobca sa s jeho obsahom nemohol oboznámiť, pretože nie je oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z rovnakého dôvodu sa s utajovaným stanoviskom SIS neoboznámil ani zástupca žalobcu.

22. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd si utajované stanovisko SIS síce vyžiadal od žalovaného, ale po jeho odpovedi, že toto už bolo vrátené vyhotoviteľovi, rozhodol bez oboznámenia sa s jeho obsahom.

pred orgánom verejnej moci, správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcimi utajované skutočnosti, keďže nemal obsahom preskúmavaného rozhodnutia vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného.“ 24. S citovaným záverom správneho súdu sa však kasačný súd nestotožnil.

26. Až po oboznámení sa s obsahom utajovaného stanoviska SIS by správny súd logicky mohol skonštatovať, že mu v rozhodnutí žalovaného absentovala jeho správna úvaha k vyhodnoteniu skutkového stavu a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o azyle. Dovtedy totiž ani samotný správny súd nemohol vedieť rozsah žalovaným zisteného skutkového stavu.

29. Kasačný súd zovšeobecňujúc konštatuje, že oprávnenie správneho súdu oboznámiť sa so všetkými dôvodmi a dôkazmi, na ktorých bolo založené rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o neposkytnutí (nepredĺžení) doplnkovej ochrany, je potrebné vykladať ako povinnosť správneho súdu oboznámiť sa s utajovanou časťou stanoviska Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle, a to predovšetkým na účel preskúmania, (i) či sa takéto stanovisko neobmedzilo len na strohý nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany, (ii) či záver orgánu verejnej správy nebol založený len na bezvýhradnom akceptovaní takéhoto negatívneho stanoviska a (iii) či žiadateľovi boli oznámené aspoň podstatné dôvody, na ktorých bolo založené negatívne stanovisko.

31. Hoci je nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu v zásade výsledkom absencie spravodlivého súdneho procesu, ako dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd uznáva, že hranica medzi nepreskúmateľnosťou súdneho rozhodnutia a nesprávnym právnym posúdením veci, ako dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, býva v aplikačnej praxi tak nejasná, že bazírovanie na uplatnenom dôvode kasačnej sťažnosti by bolo príkladom prílišného formalizmu (porovnaj bod 29 uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9SVs/6/2023 z 5.6.2024). 32.

V. Záver

33. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa bola dôvodná, a preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 34. V ďalšom konaní si správny súd v zmysle viazanosti právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) zabezpečí utajované stanovisko SIS a následne vo veci rozhodne a svoje závery náležite odôvodní. 35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025