1Sak/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): B. S., K. XX. P. XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, číslo cestovného dokladu: E., toho času pobytom na neznámom mieste, právne zastúpeného: Mgr. Marek Hanic, advokát, so sídlom Majoránová 14795/71, 821 07 Bratislava, IČO: 42416728, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. k. PPZ-HCP-BA2-2025/036255-003 zo dňa 2. júna 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 14SaZ/4/2025 - 70 zo dňa 28. augusta 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 14SaZ/4/2025 - 94 zo dňa 21. októbra 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

žalovaného. V žalobe navrhol aj priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 5. Žalobca primárne namietal hmotnoprávne a procesnoprávne vady prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu uviedol ako dôvod jeho nezákonnosti skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy doručené, a preto nikdy nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania. Podľa názoru žalobcu, prvostupňové rozhodnutie nemalo byť nikdy vydané, nakoľko žalobca vzal dňa 16.09.2024, teda ešte pred vydaním tohto rozhodnutia, svoju žiadosť o udelenie prechodného pobytu späť a zároveň dňa 08.10.2024 oznámil skončenie pobytu na území Slovenskej republiky.

Dodal, že v plnomocenstve absentuje vôľa žalobcu byť zastúpený splnomocneným zástupcom v konaní o administratívnom vyhostení. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 24.10.2024, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané až dňa 24.02.2025, teda až po uplynutí lehoty na jeho podanie. Argumenty žalobcu týkajúce sa zániku plnomocenstva nepovažoval za relevantné, nakoľko plnomocenstvo bolo udelené splnomocnenému zástupcovi žalobcu na všetky právne úkony, a toto plnomocenstvo nebolo zo strany žalobcu v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia odvolané, ani zo strany splnomocneného zástupcu vypovedané. Späťvzatie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu zo dňa 16.09.2024 nemalo podľa žalovaného vplyv na konanie o vyhostení a uložení zákazu vstupu, nakoľko ide o samostatné konanie, nezávislé od konania o udelenie prechodného pobytu.

8. Správny súd identifikoval ako predmet sporu skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, a teda, či odvolanie žalobcu bolo skutočne podané oneskorene, tak ako je to uvedené v preskúmavanom opatrení.

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené plnomocenstvo nebolo vo vzťahu k žalovanému ešte pred doručovaním prvostupňového rozhodnutia zo strany žalobcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu vypovedané, žalovaný podľa správneho súdu postupoval v súlade so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie doručoval práve splnomocnenému zástupcovi žalobcu (pozn. kasačného súdu - správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na viacerých miestach uvádza pojem žalovaný, no z kontextu veci vyplýva, že ide o prvostupňový orgán, ktorý doručoval prvostupňové rozhodnutie žalobcovi).

Skutočnosť, že sa prvostupňové rozhodnutie dostalo do dispozičnej sféry žalobcu až 30.01.2025, teda po viac ako 3 mesiacoch od jeho doručenia splnomocnenému zástupcovi žalobcu zo dňa 24.10.2024, nemožno vyčítať žalovanému. Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil odoslaním prvostupňového rozhodnutia osobe oprávnenej preberať písomnosti v mene žalobcu podľa predloženého plnomocenstva, pričom prvostupňové rozhodnutie sa po jeho prevzatí splnomocneným zástupcom dňa 24.10.2024 nachádzalo v jeho dispozičnej sfére.

Z obsahu udeleného plnomocenstva totiž podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o všeobecné plnomocenstvo, ktoré nie je výlučne naviazané na konanie o udelenie prechodného pobytu žalobcovi a jeho účelom je (okrem iného) preberanie akýchkoľvek písomností v mene

12. Správny súd teda uzavrel, že ak žalovaný prvostupňové rozhodnutie doručoval na známu adresu splnomocneného zástupcu žalobcu, a ten prvostupňové rozhodnutie prevzal, k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu nedošlo v dôsledku nezákonného procesného postupu žalovaného.

14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný v preskúmavanom opatrení nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a žalobcovi len oznámil, že nezistil dôvody na obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny súd poukázal na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp. zn. 8Sžo/116/2015: „Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. podnet na nariadenie obnovy konania, je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve.“ Nakoľko oznámenie o vybavení podnetov žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a z dôvodu nesprávneho procesného postupu správneho súdu vedúceho k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Domáhal sa aj priznania náhrady trov konania. 17. Naplnenie kasačného dôvodu nesprávneho procesného postupu odôvodnil sťažovateľ nasledovne: - prvostupňové rozhodnutie mu do dnešného dňa nebolo riadne doručené. Žalovaný mu ani len neposkytol možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, a tým mu odňal právo vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia a k spôsobu ich obstarania pred jeho vydaním. Takýto postup je v priamom rozpore nielen s ustanoveniami Správneho poriadku (§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2), ale aj so základnými zásadami správneho konania, predovšetkým so zásadou súčinnosti a zásadou rovnosti účastníkov konania. Ide o zásadné procesné pochybenie, ktoré má priamy vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia;

Napriek tomu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, a následne doručované na adresu žalobcu v Slovenskej republike, hoci žalovaný mal vedomosť, že žalobca sa už na území Slovenskej republiky nenachádzal; - zároveň späťvzatím žiadosti žalobcu došlo k zániku účinkov udeleného plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní. Vôľa žalobcu vziať svoju žiadosť späť má za následok nielen zastavenie konania, ale aj ukončenie zastúpenia, keďže jeho predmet sa stáva bezpredmetným. Ak žalovaný pokračoval v doručovaní splnomocnenému zástupcovi, keď absentovala výslovná vôľa žalobcu, aby bol týmto zástupcom zastupovaný aj v konaní o administratívnom vyhostení, a spájal s doručovaním právne účinky, takýto postup je potrebné označiť za nezákonný a priamo porušujúci právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

. .“ - poverenie splnomocneného zástupcu žalobcu na základe vôle žalobcu nesporne zaniklo. Z tohto dôvodu účinky spojené s domnelým doručením oznámenia o začatí tohto konania, ako aj s doručením predvolania, nikdy nevznikli.

Pokračujúce vojnové operácie vytvárajú trvalé riziko aj pre civilistov. Vyhostenie do krajiny, kde pretrváva ozbrojený konflikt, by predstavovalo porušenie princípu non-refoulement; - žalobca má na území Slovenskej republiky svoju rodinu, manželku a dve maloleté deti. Ich oddelenie by predstavovalo závažný zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované viacerými právnymi normami (čl. 8 Dohovoru, čl. 19 ods. 2 a 41 Ústavy SR). Okamžité vyhostenie žalobcu by predstavovalo zásah do rodiny, ktorý nie je ani odôvodnený, ani primeraný, keďže žalobca nevytvára individuálnu hrozbu voči Slovenskej republike. Umelé rozdelenie rodiny by ohrozilo práva detí na stabilné a bezpečné prostredie. Uloženie päťročného zákazu vstupu je mimoriadne závažným zásahom, ktorý prakticky znemožňuje akýkoľvek osobný kontakt žalobcu s jeho rodinou na Slovensku; 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

23. Podľa § 77 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov: „Cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, môže sa dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu.“ 24. Podľa § 120 ods. 6 prvá veta zákona o pobyte cudzincov: „V konaní podľa tohto zákona môže mať cudzinec súčasne len jedného zvoleného zástupcu.“ 25. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov: „Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise13 ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní <https://app.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy3v6nzr&refSource=text>.37“ 26. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku: „Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je opatrenie žalovaného, ktorým žalovaný oznámil sťažovateľovi, že ním podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (t. j. rozhodnutiu o vyhostení) bolo podané (i) oneskorene a (ii) neoprávnenou osobou. Správny súd, vyhodnotiac žalobu podanú sťažovateľom ako nedôvodnú, konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi (jeho splnomocnenému zástupcovi) doručené v súlade so zákonom, a preto k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania nedošlo v dôsledku nesprávneho procesného postupu orgánu verejnej správy. 28. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku brojil námietkami týkajúcimi sa porušenia práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a nesprávneho právneho posúdenia veci (§

Podľa obsahu kasačnej sťažnosti však sťažovateľ nenamietal nesprávny procesný postup správneho súdu, ale nesprávny procesný postup správnych orgánov, ktorý správny súd podľa jeho názoru „len“ nemal zohľadniť (ako explicitne uvádza na str. 2 kasačnej sťažnosti). Materiálne tak

30. Pokiaľ ide o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, jeho naplnenie spájal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti s nezákonnosťou prvostupňového rozhodnutia (t. j. rozhodnutia o vyhostení) argumentujúc tým, že vydaním tohto rozhodnutia došlo k porušeniu zásady non-refoulement i k porušeniu základných práv sťažovateľa na život, telesnú integritu či jeho rodinný a súkromný život. Na tomto mieste však kasačný súd uvádza, že rozhodnutie o vyhostení nebolo predmetom súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci, keďže bolo zo súdneho prieskumu vylúčené z dôvodu podľa § 7 písm. a/ SSP.

Naopak, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len zopakoval svoju odvolaciu a žalobnú argumentáciu týkajúcu sa nezákonnosti samotného rozhodnutia o vyhostení. 31. Ako však vyplýva z bodu 29 tohto rozsudku, sťažovateľ namietal nesprávny procesný postup pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, ktorý síce nesprávne formálne podriadil pod § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, avšak preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, kasačný súd túto námietku preskúmal, nakoľko dôvodnosť tejto námietky by mohla naplniť iný kasačný dôvod uplatnený sťažovateľom, a to § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t. j. možné nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pokiaľ ide o zákonnosť opatrenia žalovaného, ktoré na rozdiel od rozhodnutia o vyhostení bolo predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci). Ako však vyplýva z nižšie uvedeného, kasačný súd nezistil dôvodnosť ani tejto námietky.

33. Kasačný súd sa v tomto smere dôkladne oboznámil s obsahom splnomocnenia založeného v administratívnom spise, ktoré sťažovateľ dňa 31.07.2024 udelil pani Jaroslave Rücker a ktoré bolo pripojené k úradnému záznamu prvostupňového orgánu zo dňa 05.09.2024. Splnomocnenie v úvodnej časti znelo tak, že sťažovateľ ako splnomocniteľ splnomocňuje X. ako splnomocnenca „na všetky právne úkony“ (koniec vety). V ďalšej časti splnomocnenia bolo uvedené: „Splnomocnenec je oprávnený v mojom mene.

. . Splnomocnenec je taktiež oprávnený preberať peňažné i nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované splnomocniteľovi, zásielky do vlastných rúk. . .“ Nasledujúca časť splnomocnenia znela: „Splnomocnenec je tiež [t. j. okrem úkonov vymedzených v predchádzajúcom texte - pozn. kasačného súdu] výslovne splnomocnený na zastupovanie splnomocniteľa pred príslušným oddelením cudzineckej polície, a to vo všetkých veciach súvisiacich s pobytom splnomocniteľa na území Slovenskej republiky.

34. Kasačný súd tak dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a síce že išlo o splnomocnenie všeobecné, ktoré v rozsahu oprávnenia splnomocnenca prijímať písomnosti (vrátane písomností do vlastných rúk) v mene sťažovateľa a zastupovať sťažovateľa v konaní pred štátnymi orgánmi nebolo nijako časovo a ani vecne obmedzené. Splnomocnenie teda nebolo obmedzené len na konanie o udelení prechodného pobytu sťažovateľa, ako sa snaží podsunúť sťažovateľ (dokonca aj vo výslovnom výpočte je uvedené zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich s pobytom splnomocniteľa, za ktoré možno považovať aj konanie o vyhostení, a nielen v konaní o udelenie pobytu). Pokiaľ sťažovateľ namieta, že v znení splnomocnenia absentovala jeho výslovná vôľa, aby bol splnomocnencom zastúpený aj v konaní o administratívnom vyhostení, kasačný súd uvádza, že takáto vôľa sťažovateľa jednoznačne vyplývala z obsahu splnomocnenia. Kasačný súd konštatuje, že zo znenia splnomocnenia celkom jednoznačne vyplýva existencia oprávnenia splnomocnenca prevziať rozhodnutie o vyhostení v mene sťažovateľa.

36. Hoci už vyššie uvedené posúdenie splnomocnenia postačuje pre záver o správnosti postupu prvostupňového orgánu pri doručovaní rozhodnutia o vyhostení, ani pozornosti kasačného súdu neušlo, že sám sťažovateľ oznámil správnym orgánom adresu splnomocnenca ako svoju korešpondenčnú adresu a inú adresu neuviedol.

38. Sťažovateľ zároveň netvrdil, že splnomocnenie zaniklo odvolaním, výpoveďou alebo iným zákonom predvídaným spôsobom a že takýto zánik bol správnym orgánom oznámený. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na jednoznačný rozsah splnomocnenia tak, ako bol uvedený vyššie, správne orgány nemohli mať pri doručovaní rozhodnutia o vyhostení sťažovateľovi nijaké pochybnosti o tom, že sťažovateľ je riadne zastúpený splnomocnencom a že splnomocnenec je oprávnený prijať zásielku obsahujúcu rozhodnutie o vyhostení v mene sťažovateľa. Postup prvostupňového orgánu pri doručovaní rozhodnutia o vyhostení bol preto zákonný a prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi účinne doručené momentom jeho prevzatia splnomocnencom dňa 24.10.2024. Toto doručenie preto vyvolalo právne účinky spočívajúce v začatí plynutia 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá však márne uplynula dňa 08.11.2024. Odvolanie podané sťažovateľom až dňa 21.02.2025 bolo zjavne podané oneskorene. 39. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie § 120 ods. 6 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého „V konaní podľa tohto zákona môže mať cudzinec súčasne len jedného zvoleného zástupcu.“ Teda, keď splnomocnenie pre p. X. bolo platné, ako kasačný súd uviedol vyššie, potom odvolanie podané právnym zástupcom sťažovateľa ako iným zvoleným zástupcom bolo podané neoprávnenou osobou. Podanie neoprávnenou osobou bolo popri oneskorenom podaní odvolania ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalovaný podaným odvolaním nemohol vecne zaoberať. 40. Pokiaľ sťažovateľ v rámci kasačného dôvodu nesprávneho procesného postupu namietal aj porušenie zásady súčinnosti a práva na obhajobu, ku ktorým malo dôjsť v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia o vyhostení, kasačný súd podotýka, že opäť ide o námietky potencionálne spochybňujúce zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, no nie preskúmavaného opatrenia (v tomto smere viď bod 30 vyššie). Uvedené rovnako platí aj o námietke sťažovateľa, že rozhodnutie o vyhostení nemalo byť vydané z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie prechodného pobytu sťažovateľom. Týmito námietkami by sa bol zaoberal žalovaný, ak by bol sťažovateľ podal odvolanie včas a oprávnenou osobou, a následne by ich mohol na podklade správnej žaloby preskúmať aj správny súd. V tomto konaní však tieto a iné námietky proti rozhodnutiu o vyhostení správny súd posudzovať nemohol a nemôže tak urobiť ani kasačný súd, pretože na to nemá právomoc (§ 7 písm. a/ SSP). 41. Kasačný súd teda v zhode so správnym súdom konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručované v súlade so zákonom a sťažovateľ nezmeškal lehotu na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu v dôsledku procesného pochybenia prvostupňového orgánu, ale v dôsledku vlastnej procesnej pasivity (ak aj je táto pasivita sťažovateľa vo vzťahu k správnym orgánom dôsledkom pasivity splnomocnenca oprávneného konať v jeho mene, ide už o otázku týkajúcu sa súkromnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a jeho splnomocnencom, nie o otázku zákonnosti opatrenia žalovaného). Preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď v preskúmavanom opatrení odvolanie sťažovateľa vyhodnotil ako podané oneskorene a ako podané neoprávnenou osobou.