1Sak/9/2022

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-84-25/2021-Ž zo dňa 5. augusta 2021 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle neudelil azyl žalobcovi a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalovaný uzavrel, že žalobca síce opustil krajinu pôvodu z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, preto mu azyl podľa § 8 zákona o azyle neudelil. Zároveň v jeho prípade neboli ani splnené podmienky pre azyl podľa § 13 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny. Žalovaný podľa § 13a zákona o azyle zároveň posudzoval, či sú splnené u žalobcu podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Pri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia podľa § 13a a § 2 písm. f) zákona o azyle a na základe princípu individuálneho posudzovania každej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa žalovaný priklonil k záveru, že v prípade žalobcovho návratu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie pre pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt v provincii Nangarhar, odkiaľ pochádza. Napriek posúdeniu jeho žiadosti a azyl ako irelevantnej z hľadiska zákona o azyle sa žalovaný v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v mieste jeho pobytu v prípade menovaného prikláňa k potrebe poskytnutia doplnkovej formy medzinárodnej ochrany, nakoľko po posúdení všetkých relevantných skutočností má za to, že nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by na základe dostupných informácií nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 9.9.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v časti neudelenia azylu a považuje ho v tejto časti za nezákonné a nesprávne. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (S.s.p.) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) S.s.p.).

pravdivé; - žalovaný nijakým spôsobom nebral zreteľ na skutočnosť, že práve v odmietnutí ukončenia dodávať mäso na policajne riaditeľstvo a do nemocnice a následne v odmietnutí dovezenia výbušnín v nastražených autách Talibanu na uvedené štátne orgány a inštitúcie, videl Taliban v spoluvlastníkoch mäsiarstva svojich politických oponentov, resp. im prisúdil opozičné politické presvedčenie. Taliban to považoval za podporu vládnej aparatúry a na základe toho prisúdil spoluvlastníkom mäsiarstva imputované politické presvedčenie; - žalovaný nevyhodnotil problémy žalobcu s Talibanom ako reálne prebiehajúcu perzekúciu voči jeho osobe zo strany hnutia Taliban na základe prisudzovaného politického presvedčenia. Podľa žalobcu nemožno mať pochybnosti o tom, že konanie Talibanu (výhražné telefonáty a listy, nútenie k dovozu výbušnín na policajné riaditeľstvo a do nemocnice a následné zavraždenie žiadateľovho strýka) bolo politický motivované, spáchané z dôvodu pomsty žiadateľovi a jeho spoločníkom za istú formu spolupráce s policajným riaditeľstvom a nemocnicou ako štátom podporovanej inštitúcie a predovšetkým z dôvodu, že mu na základe

základe jeho konania; - žalovaný dospel k záveru, že rozhodujúcim činiteľom, ktorý mal vplyv na odchod žalobcu z Afganistanu bola nepriaznivá všeobecná situácia. Žalobca však tvrdí, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu ako aj vzhľadom na to, že základnou sociálnou inštitúciou v Afganistane je rodina, by žalobca, ak by nemal takéto problémy s Talibanom, krajinu by neopustil.

Talibanom. Preto samotná pohnútka žalobcu utiecť z Afganistanu nebola len z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie ako tvrdí žalovaný, ale práve naopak z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore a na základe imputovaného politického presvedčenia žalobcovi

medzinárodné spoločenstvo, vrátane medzinárodných vojenských síl patria medzi primárne ciele útokov, cieleného zabíjania a únosov protivládnych jednotiek, akou sú aj príslušníci hnutia Taliban a to z dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením Talibanu. Protivládne skupiny vyhľadávajú civilistov, ktorí sú spojovaní, resp. sú vnímaní ako prívrženci bývalej afganskej vlády, pričom takéto spájanie môže vyplývať aj len z rodinných väzieb civilistov so skutočnými podporovateľmi afganskej

Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotného žalobcu do zápisnice zo dňa 26.04.2021 číslo ČAS: MU- PO-84-17/2021-Ž o tom, že „ . . . .nevedel, že kto sa strýkovi vyhráža“. Taktiež na otázku, či vie kto zastrelil jeho strýka uviedol, že : „Ja som nevidel, kto ho zastrelil. Ale na základe vyhrážok predpokladám, že ho zastrelili Talibanci, s nikým iným sme problémy nemali.“ Aj na otázku, či niekedy prišiel do styku s Talibancami odpovedal negatívne: „Nie, ja som s nimi do osobného kontaktu neprišiel.“; - podľa krajského súdu žalovaný tiež správne vyhodnotil predložené dôkazné prostriedky - výhražné listy, v kontexte polytematickej správy o Afganistane, ako nedôveryhodné a účelové, pričom tieto sami osebe nepotvrdzujú priame ohrozenie žalobcu, nakoľko ani jeden z nich nebol zaslaný žalobcovi; - subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne dokreslená žalobcovou „vnútornou predstavou“ o vyhrážkach jeho osobe uskutočnených prostredníctvom ním predložených listov jeho strýkovi a bratovi, ktorý dokonca v čase jemu adresovaného listu už

vlastnil on, jeho strýko a brat, krajský súd uviedol, že u žalobcu nešlo o žiadneho spolupracovníka armády ani medzinárodných síl a dodávky mäsa na policajnú stanicu a do nemocnice nemožno zo žiadnych okolností vyhodnotiť ako prejav náklonnosti či podpory predstaviteľov štátnej moci. Žalobca pracoval v obchode, ktorý dodával potraviny komukoľvek a svojimi pracovnými aktivitami si plnil svoje pracovné povinnosti a zabezpečoval obživu; - zo žiadnych okolností, ktoré vyšli v konaní najavo nemožno vyhodnotiť to, že by sa u žalobcu jednalo o imputované politické presvedčenie a preto nemožno uzavrieť, že sa u neho jedná o prenasledovanie z dôvodu politického presvedčenia podľa § 8 zákona o azyle.

(č.: PPZ-HCP-PO9-7-009/2021-AZ) uviedol, že odišiel za bratrancom do Rakúska. Súd zároveň poukazuje aj na jeho predchádzajúce vyjadrenie do zápisnice o podaní vysvetlenia týkajúce sa žiadosti o udelenie azylu zo dňa 21.11.2020 (č. PPZ-HCP-SO21-165-006/ 2020-AK), kde žalobca popísal trasu cesty z krajiny pôvodu a uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde žije jeho brat; - súd má za to, že žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu na území SR v zmysle ust. § 8 a § 10 zákona o azyle; - z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nie len z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil a vylúčil možnosť prenasledovania sťažovateľa (definovaného v § 2 písm. d/ zákona o azyle) aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu, čo správne prispelo k udeleniu doplnkovej ochrany;

III. Konanie na kasačnom súde

7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. uviedol: - krajský súd a žalovaný opomenuli vyjadrenie sťažovateľa, že vyhrážky Talibanu smerovali voči všetkým spoluvlastníkom mäsiarstva a ich rodinám; podľa sťažovateľa z dostupných informácii vyplýva, že Taliban využíva ako formu nátlaku prenasledovanie členov rodiny. Preto neobstojí názor správneho súdu, že sťažovateľ v Afganistane nečelil žiadnym problémom

doubt); - správny súd a žalovaný nerešpektovali zásadu materiálnej pravdy, ktorá má v konaní o azyle, ktoré sa vyznačuje pravidelnou nedostatočnosťou dôkazov potvrdzujúcich pravdivosť žiadateľových tvrdení, svoje špecifiká, a poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sžak/5/2020 z

Podľa sťažovateľa výkon jeho povolania - podnikania so štátnymi subjektmi, nerešpektovanie zákazu pokračovať v dodávaní mäsa štátnym subjektom a odmietnutí spolupráce s Talibanom formou spoločného útoku na policajné riaditeľstvo, Taliban vyhodnotil ako prejav politickej oponentúry, pričom niet pochýb o tom, že štát a jeho orgány neboli schopné v tom čase poskytnúť ochranu majiteľom predajne

sťažovateľovi vytýkať, že si za svoju cieľovú destináciu vybral krajinu, kde žije jeho brat s úmyslom mať aspoň čiastočné rodinné zázemie; - namieta, že nedostatočne zistený skutkový stav v správnej žalobe nenamietali, preto vyjadrenie krajského súdu v bode 36 napadnutého rozsudku považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, zotrváva však na svojom názore, že žalovaný nevzal na zreteľ informácie z medzinárodných zdrojov, zabezpečené do konania žalovaným aj sťažovateľom, svedčiace v jeho prospech, ktoré potvrdzujú prenasledovanie osôb s obdobným profilom ako sťažovateľ, ktorým je prisudzované politické presvedčenie v rozpore s politickým presvedčením Talibanu; ide o správu EASO - Afganistan, Jednotlivci, z ktorej sťažovateľ uvádza príklady; - vzhľadom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom a predniesol sťažnostný návrh, aby kasačný súd rozhodol podľa § 462 ods. 2 S.s.p. a napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa žalovaného zaradenie sťažovateľa do rizikovej skupiny nemá za následok udelenie azylu, k čomu sa vyjadril Najvyšší súd v prípade tlmočníka pracujúceho pre americkú ambasádu. (10Sža/18/2016). Podľa žalovaného sťažovateľ nikdy neprišiel do kontaktu s Talibanom, ani jeden z výhražných listov nebol adresovaný sťažovateľovi, nebol ani priamym svedkom tragickej udalosti, pri ktorej bol zastrelený jeho strýko a konštatovanie, že za jeho vraždou stoji práve Taliban tak ostáva v režime domnienok, aj keď žalovaný pripúšťa logickosť tohto tvrdenia.

Talibanu. Vo vzťahu k rozsudku NS SR 1Sžak/14/2018 z 22.1.2019, na ktorý poukazuje sťažovateľ a ktorý má odôvodniť záver o prenasledovaní sťažovateľa z dôvodu zastávania politických názorov, žalovaný uvádza, okolnosti prípadu sťažovateľa sú nedostatočné na vytvorenie príčinnej súvislosti. V prípade sťažovateľa chýba objektívna stránka obáv z prenasledovania, preto je jeho obava pred prenasledovaním, aj keď pociťovaná sťažovateľom subjektívne, podľa názoru žalovaného neopodstatnená. Sťažovateľ opustil krajinu z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby tam bol prenasledovaný z dôvodov podľa zákona o azyle. Žalovaný však vyhodnotil, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia neselektívne násilie v Afganistane v provincii M. dosahovalo vysokú úroveň, z uvedeného dôvodu žalovaný poskytol sťažovateľovi doplnkovú ochranu.

IV. Právny názor kasačného súdu

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 10. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 27. mája 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 11. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 12. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

13. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

18. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. 19.

veku. 20. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia

22. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.

osobitný zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

28. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. je pre správny súd v konaní vo veciach azylu rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 29. Podľa § 206 ods. 5 S. s. p., správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 31. Primárnym dôvodom neudelenia azylu sťažovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Sťažovateľ požiadal o udelenie azylu podľa výpovede z dotazníka žiadateľa o azyl z 3.5.2021 z dôvodu, že Taliban zabil jeho strýka a mal obavu, že jemu sa môže stať to isté. Uvedenému tvrdeniu korešponduje aj vyjadrenie sťažovateľa v prvotnom konaní o žiadosti o azyl (PPZ-HCP-SO21-165-006/ 2020-AK) „v Afganistane mi hrozí prenasledovanie, bojím sa o svoj život, lebo sa mi vyhrážali ako strýkovi“.

33. Sťažovateľ v priebehu konania konzistentne tvrdil, z čoho plynú jeho obavy z prenasledovania. Žalovaný a krajský súd uzavreli, že sťažovateľove obavy z prenasledovania boli založené subjektívne, „dokreslené žalobcovou vnútornou predstavou“. S vysloveným

a vlastnú osobnú skúsenosť. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny.

najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019).

Podľa kasačného súdu je preto pre posúdenie opodstatnenosti sťažovateľových obáv pred prenasledovaním irelevantné, že nebol priamym svedkom zavraždenia jeho strýka, či tvrdenie, že v prípade sťažovateľa nejde o spolupracovníka armády alebo medzinárodných síl.

Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa dostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom protivládnych elementov, osobám, ktoré sympatizujú s vládou v krajine ako aj osobám, ktoré sú takto príslušníkmi protivládnych organizácií vnímané.

Samotné dodávky mäsa do nemocnice a na policajnú stanicu ešte nezakladajú u sťažovateľa prisudzované politické presvedčenie, krajský súd však opomenul skutočnosť, že sťažovateľ a jeho strýko neuposlúchli požiadavku Talibanu a s dodávkami mäsa neprestali, odmietli tiež doviezť výbušninu na policajné riaditeľstvo, čo podľa názoru kasačného súdu možno vyhodnotiť ako politicky motivované konanie proti protivládnym elementom, predovšetkým s poukazom na závery správy EASO o tom, že Taliban individuálne cieli na tých jednotlivcov, ktorí neuposlúchli ich pokyny.

V tejto súvislosti UNHCR vydalo vo februári 2022 nové usmernenie, ktoré nahrádza usmernenie z augusta 2021, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo 14.3.2022 poukazuje ako na najaktuálnejšie, aj keď už v tom čase bolo nahradené novým usmernením z februára 2022. V zmysle uvedeného usmernenia UNHCR nie je v súčasnosti schopné vydať komplexné usmernenie o potrebe medzinárodnej ochrany ľudí utekajúcich z Afganistanu vzhľadom na súčasnú neistotu zahŕňajúcu nerešpektovanie princípov právneho štátu, strach a neistotu vo vzťahu k autoritárskej vláde a nedostatku komplexných informácií o situácii v oblasti ľudských práv v Afganistane.

40. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. je pre krajský súd v konaní vo veciach azylu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už došlo v Afganistane k podstatnej zmene skutkových okolností, krajský súd však na to žiadnym spôsobom nereflektoval. Práve § 206 ods. 5 S.s.p. umožňuje správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci, čo je presne prípad sťažovateľa. Pod podstatnou zmenou okolností veci je nutné rozumieť nastúpenie takého stavu, ktorý by bol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie alebo opatrenie vo veci v prospech žiadateľa o azyl. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a postup žalovaného, s ktorými sa nesprávne stotožnil aj krajský súd v napadnutom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci sú dôvodné. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.). 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu. 43. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.