1Sfk/10/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) WIN-POL s. r. o., so sídlom Tolstého 5, 811 06 Bratislava, IČO: 36482978, právne zastúpená JUDr. Adriánou Kmecovou, MBA, advokátkou, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100563920/ 2020 zo dňa 28. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/29/2020-151 zo dňa 25. marca 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/29/2020-151 zo dňa 25. marca 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S. s. p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal dokazovanie a zistil, že spoločnosť KO-MO- RE, s. r. o., je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese, kde sa nikto nezdržiava. Konateľom spoločnosti je pán V., občan Rumunska, s ktorým sa nedá skontaktovať. 5.

Miestne príslušný správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobie september a október 2014, ale spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie nedostavil a žiadne doklady správcovi dane nepredložil. Spoločnosti bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 31. 01. 2015.

7. Krajský súd ďalej uviedol, že pán X. A. bol vypočutý v rámci daňovej kontroly u žalobkyne za zdaňovacie obdobie júl 2014, avšak žiadne doklady ani dôkazy o dodaní tovaru nepredložil, tvrdil, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti - pánovi V., občanovi Rumunska, bez preberacieho protokolu, a aj podľa názoru krajského súdu, bez predloženia relevantných dôkazov správca dane nemohol akceptovať tvrdenia o reálnom dodaní tovaru žalobkyni. 8.

9. Krajský súd sa stotožnil aj so zisteniami daňových orgánov, že žalobkyňa nesplnila ani podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, lebo všetky spoločnosti, ktorým mala žalobkyňa dodávať tovar (syr a repkový olej), t. j. maďarským spoločnostiam Ladoli Solo Kft. a VAR- GRAMM Kft., GAZSIMPEX Kft. a bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd. sú nekontaktné, so správcami dane nekomunikujú, účtovné doklady nepredložili, v prípade spoločností VAR-GRAMM Kft. sa jednalo o spoločnosť zapojenú do fiktívnych reťazcov dodávateľov tovaru, v tomto prípade syrov.

Prílohou k odpovedi NDS, a. s. je aj CD, na ktorom je zaevidovaný pohyb vozidiel podľa jednotlivých dátumov. Správca dane vychádzal z odpovede NDS, a. s. respektíve spoločnosti SkyToll, a. s. a z údajov uvedených na CD, kde sú uvedené presné informácie o konkrétnych motorových vozidlách, dátumoch prepráv s uvedením trás, na ktorých sa jednotlivé motorové vozidlá pohybovali. Preverované boli všetky vozidlá uvedené na dokladoch predložených žalobkyňou správcovi dane.

13. Nebolo dôvodné ani preverovať prepravu tovaru do Bulharska, lebo tovar, syry, mali byť podľa faktúr a CMR prepravované maďarským odberateľom do Maďarska, a repkový olej do Poľska. Repkový olej bol síce fakturovaný bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd., ale podľa žalobkyňou predložených CMR mali byť miesta vykládky v Poľsku, nie v Bulharsku.

platiteľom. 15. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len MVI). V tejto súvislosti krajský súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, z ktorej vyplýva, že ak rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobkyni priznanej dane bolo ňou uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v zahraničí, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jej nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu.

t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobkyne a prepravcovi tovaru.

16. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly správca dane realizoval žiadosti o MVI do iných členských štátov za účelom preverenia dodania tovarov spoločnostiam AN- IL-EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft.

2017. Keďže posúdenie dôvodnosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly je nutné chápať v kontexte toho, či doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola zapríčinená subjektívnou nečinnosťou správcu dane, alebo objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol správca dane žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom v danom prípade správca dane, napriek urgenciám, nedostal požadované informácie v rámci MVI v primeranom čase, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu správcu dane a takúto okolnosť je potrebné považovať za objektívne danú, a nemôže byť vyhodnotená ako subjektívna nečinnosť správcu dane. Keďže žiadostí o MVI bolo viac, z dôvodu komplexného posúdenia dodávok tovarov odberateľom do iných členských štátov, a náročnosť získania dôkazov, bolo potrebné vyčkať za všetkými informáciami.

. . „ pod hrozbou poučenia, že ak odmietne prevziať písomnosť, bude jej odmietnutie považovať za doručenie protokolu. . .“, dostal zástupcu pod tlak a stav núdze, hodnotil krajský súd ako účelové. 18. Z uvedeného vyplýva, že všetky žalobkyňou tvrdené námietky, vo svetle kontrolných zistení, majú spochybnený základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení do iných členských štátov, pričom závery prijaté správcom dane a ustálené žalovaným, zodpovedajú zásadám logického správneho uváženia, na základe čoho daňové orgány správne vyhodnotili, že žalobkyňa nepreukázala, že splnila podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) S. s. p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením veci krajským súdom a napáda ho v celom rozsahu. Sťažovateľka ďalej namietala odlišnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove v skutkovo zhodných veciach a odklonenie sa krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 22. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za zjavne neodôvodnený a arbitrárny. Krajský súd podľa názoru sťažovateľky nereagoval na žalobné námietky vôbec alebo len formálne bez adekvátneho materiálneho obsahu a bez zrozumiteľného vysvetlenia. Krajský súd svoje rozhodnutie založil výlučne na doslovnom jazykovom výklade niektorých selektívne zvolených ustanovení Daňového poriadku, prehliadajúc systematické súvislosti a účel iných, na prejednávanú vec aplikovateľných noriem vyplývajúcich nielen z Daňového poriadku, ale aj zákona o DPH a súvisiacou judikatúrou kasačného súdu, ústavného súdu ako aj európskou judikatúrou. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože vec bola posúdená po skutkovej aj právnej stránke správne, a preto navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S. s. p., § 443 ods. 1 S. s. p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S. s. p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

konania. 27. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

29. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

31. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S. s. p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S. s. p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S. s. p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S. s. p.). 34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

V Bratislave dňa 28. apríla 2023