1Sfk/10/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) XO corp. s. r. o. „v likvidácii", so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava, IČO: 36424285, právne zastúpenej BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179105 zo dňa 15. júla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/18/ 2020-72 zo dňa 14. júla 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/18/2020-72 zo dňa 14. júla 2021 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane v celkovej výške 111600,00 € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 s odôvodnením, že žalobkyňa sa zúčastnila konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar (stroj na výrobu servítok a stroj na balenie servítok) žalobkyni.

Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 23.08.2019. Vo výzve správca dane určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie 20 pracovných dní od doručenia výzvy, t. j. do 23.09.2019. Daňový poriadok v § 68 ods. 3 stanovuje lehotu 3 mesiace na vydanie rozhodnutia, nie na doručenie rozhodnutia

v žalovaným predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia. Žalobkyňa mala byť aktívna a predkladať a navrhovať dôkazy už v daňovej kontrole. Keďže bola aktívna až vo vyrubovacom konaní, správca dane mal povinnosť žalobkyňou navrhnutými dôkazmi sa zaoberať a vykonať ich, čo sa odrazilo na dĺžke vyrubovacieho konania. 6. Žalobkyňa namietala, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 nemá zákonné náležitosti, pretože nebol podpísaný A.. E. V., ktorý je v ňom uvedený, že ho vyhotovil. Menovaný podpísal úradný záznam až po 5 mesiacoch na základe upozornenia žalobkyne. V zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku o obsahoch telefonických hovorov vyhotoví správca dane úradný záznam, ktorý podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho

podpísala. Skutočnosť, že úradný záznam nebol podpísaný A.. V., ktorý v ňom bol uvedený ako jeden z dvoch vyhotoviteľov úradného záznamu, nemožno považovať za podstatné pochybenie, nakoľko z úradného záznamu nepochybne vyplýva, že telefonické rozhovory vykonala len A.. K., ktorá tento záznam vyhotovila aj podpísala. 7. Žalobkyňa namietala aj obsah tohto úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 keď tvrdila, že správca dane jej dňa 08.07.2019 telefonicky oznámil len skutočnosť, že výsluch svedka E. J. sa dňa 08.07.2019 neuskutoční, avšak neoznámil jej zároveň nový termín výsluchu dňa 10.07.2019. Termín výsluchu jej podľa jej tvrdenia nebol oznámený riadne, t.j. poštou, elektronickou poštou, e-mailom ani telefonicky.

E. J. telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu dňa 08.07.2019 zo zdravotných dôvodov a súčasne žiadal správcu dane o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019, s čím správca dane súhlasil. O uvedenej zmene správca dane informoval aj konateľa žalobkyne, ktorý so zmenou termínu výsluchu svedka súhlasil. Keďže svedok hneď pri žiadosti o zmenu termínu navrhol nový termín výsluchu, nie je dôvodné ani predpokladať, že by správca dane žalobkyni oznámil len zrušenie pôvodného termínu bez oznámenia nového termínu výsluchu.

V zmysle § 183 S.s.p. totiž žalobkyňa môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, čo v prípade uvedenej námietky nebolo splnené. 8. Žalobkyňa namietala nezákonnosť vykonania výsluchov 2 srbských svedkov - A. D. a A. H. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku, pretože nemohla byť s výpoveďami týchto 2 svedkov konfrontovaná a nemohla im klásť otázky.

predmetnú daňovú kontrolu u žalobkyne teda výsluch 2 srbských svedkov nevykonal a ani žiadosti o ich vykonanie nepodal. Ide o dôkaz získaný z daňovej kontroly za máj 2018 u iného daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., ktorý správca dane použil v súlade s § 24 ods. 4 Daňového

Z uvedeného vyplýva, že právo žalobkyne podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť uvedeným svedkom otázky v tomto prípade porušené nebolo. 9. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré boli porušené žalobkyňou a na základe ktorých vyrubil rozdiel dane, táto námietka nebola dôvodná. Správca dane žalobkyni vyrubil rozdiel dane z dôvodu účasti žalobkyne na daňovom podvode. Správca dane postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach daňového podvodu, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj

Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že so všetkými uvedenými dôkazmi sa vysporiadal, a to konkrétne na stranách 24, 13, 16 a 19 svojho rozhodnutia. Navyše, žalobca správnosť týchto záverov správcu dane ani nenapádal, neuviedol v čom vidí ich nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv. Ani tieto žalobné námietky neboli dôvodné. 11. Žalobkyňa namietala, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že mu nebolo predložené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o.

Ide síce o nesprávne konštatovanie správcu dane, avšak na uvedenom konštatovaní správcu dane nebolo založené prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie žalovaného, preto uvedenú námietku správny súd nepovažoval za relevantnú privodiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného.

Správny súd nezistil, že by správca dane pri hodnotení uvedených dôkazov vybočil zo zákonom stanovených medzí správneho uváženia. 13. Ani námietky žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav správny súd nepovažoval za dôvodné. Žalobkyňa nekonkretizovala, z akého dôvodu je podľa nej rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné ani v čom vidí nekvalifikovanosť jeho odôvodnenia. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj žalovaný. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí postačujúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobkyne, uviedol, na základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, tak že žalobe vyhovie alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením veci krajským súdom. Naďalej tvrdí, že sa na žiadnom daňovom podvode nezúčastnila a ide iba o názor správcu dane a žalovaného. Naopak sťažovateľka preukázala dodanie zdaniteľných plnení od dodávateľa uvedeného na faktúre viacerými dôkazmi. Správca dane musí preukázať vo svetle judikatúry SD EÚ, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom sťažovateľka vedela alebo musela vedieť. Preto nestačí dodanie tovaru od dodávateľa spochybniť. 17. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd sa síce vyjadril ku každej žalobnej námietke, ale neuviedol vlastné právne posúdenie žalovanej veci. Odôvodnenie správny súd obmedzil iba na konštatovania, že správca dane konal správne a zákonne a že žaloba je nedôvodná, a bez toho, aby sa správny súd vysporiadal s právnymi argumentami. Správny súd podľa názoru sťažovateľky nevyjadril vlastný právny názor, ale sa stotožnil s argumentami žalovaného a správcu dane. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Správny súd sa tiež nevysporiadal s dôkazmi predloženými sťažovateľkou a neodôvodnil, v čom vidí účasť sťažovateľky na daňovom podvode a o aký daňový podvod by malo ísť. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, a preto navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť.

S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. septembra 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

konania. 22. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

24. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

26. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

V Bratislave dňa 28. septembra 2023