1Sfk/10/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200399.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 76S/18/2020
- IČS
- 6020200399
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) XO corp. s. r. o. „v likvidácii", so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava, IČO: 36424285, právne zastúpenej BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179105 zo dňa 15. júla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/18/ 2020-72 zo dňa 14. júla 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76S/18/2020-72 zo dňa 14. júla 2021 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100701200/2020 zo dňa 18.03.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 111.600 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101179105/2020 zo dňa
15.07.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie na krajskom súde
3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane v celkovej výške 111600,00 € na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 s odôvodnením, že žalobkyňa sa zúčastnila konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar (stroj na výrobu servítok a stroj na balenie servítok) žalobkyni.
5. Námietku žalobkyne, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, nakoľko dĺžka vyrubovacieho konania bola 7 mesiacov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.
Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 23.08.2019. Vo výzve správca dane určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie 20 pracovných dní od doručenia výzvy, t. j. do 23.09.2019. Daňový poriadok v § 68 ods. 3 stanovuje lehotu 3 mesiace na vydanie rozhodnutia, nie na doručenie rozhodnutia
daňovému subjektu. V danom prípade koniec 3-mesačnej lehoty pripadol na 23.12.2019. Správca dane v zmysle § 68 ods. 3 predposlednej vety Daňového poriadku dňa 07.11.2019 požiadal svoj nadriadený orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020. Posúdenie skutočnosti, či ide o vec mimoriadne zložitú, patrí len do kompetencie nadriadeného orgánu (Finančné riaditeľstvo SR), nie do kompetencie žalobkyne. Žalobkyňa dňa 12.09.2019 k protokolu predložila svoje vyjadrenie s pripomienkami a návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, preto správca dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobkyňou pripomienky, vykonal ním navrhované dokazovanie (výsluch svedkov) a o všetkých zisteniach a úkonoch bola žalobkyňa oboznámená správcom dane opakovane, naposledy dňa 09.03.2020 na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica. Správca dane vydal rozhodnutie dňa 18.03.2020, teda v lehote 15 dní od spísania poslednej zápisnice so žalobkyňou, ako aj
v žalovaným predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia. Žalobkyňa mala byť aktívna a predkladať a navrhovať dôkazy už v daňovej kontrole. Keďže bola aktívna až vo vyrubovacom konaní, správca dane mal povinnosť žalobkyňou navrhnutými dôkazmi sa zaoberať a vykonať ich, čo sa odrazilo na dĺžke vyrubovacieho konania. 6. Žalobkyňa namietala, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 nemá zákonné náležitosti, pretože nebol podpísaný A.. E. V., ktorý je v ňom uvedený, že ho vyhotovil. Menovaný podpísal úradný záznam až po 5 mesiacoch na základe upozornenia žalobkyne. V zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku o obsahoch telefonických hovorov vyhotoví správca dane úradný záznam, ktorý podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho
vyhotovil. Predmetný úradný záznam zo dňa 08.07.2019 bol záznamom z telefonických rozhovorov s E. J. a s konateľom žalobkyne. Je z neho zrejmé, že tieto telefonické rozhovory vykonala zamestnankyňa správcu dane A.. K., ktorá v úradnom zázname uviedla všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2, 7 Daňového poriadku a tento úradný záznam aj vlastnoručne
podpísala. Skutočnosť, že úradný záznam nebol podpísaný A.. V., ktorý v ňom bol uvedený ako jeden z dvoch vyhotoviteľov úradného záznamu, nemožno považovať za podstatné pochybenie, nakoľko z úradného záznamu nepochybne vyplýva, že telefonické rozhovory vykonala len A.. K., ktorá tento záznam vyhotovila aj podpísala. 7. Žalobkyňa namietala aj obsah tohto úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 keď tvrdila, že správca dane jej dňa 08.07.2019 telefonicky oznámil len skutočnosť, že výsluch svedka E. J. sa dňa 08.07.2019 neuskutoční, avšak neoznámil jej zároveň nový termín výsluchu dňa 10.07.2019. Termín výsluchu jej podľa jej tvrdenia nebol oznámený riadne, t.j. poštou, elektronickou poštou, e-mailom ani telefonicky.
Týmto podľa žalobkyne žalovaný porušil jej právo klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. K tejto námietke správny súd uviedol, že z úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 jasne vyplýva, že svedok H..
E. J. telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu dňa 08.07.2019 zo zdravotných dôvodov a súčasne žiadal správcu dane o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019, s čím správca dane súhlasil. O uvedenej zmene správca dane informoval aj konateľa žalobkyne, ktorý so zmenou termínu výsluchu svedka súhlasil. Keďže svedok hneď pri žiadosti o zmenu termínu navrhol nový termín výsluchu, nie je dôvodné ani predpokladať, že by správca dane žalobkyni oznámil len zrušenie pôvodného termínu bez oznámenia nového termínu výsluchu.
Zamestnankyňa správcu dane svojím podpisom potvrdila, že údaje uvedené v úradnom zázname sú pravdivým opisom skutočností v ňom zaznamenaných. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2019, na ktorom bol prítomný konateľ žalobkyne, vyplýva, že správca dane konateľa žalobkyne oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli obsahom výsluchu svedka H.. E. J. a umožnil mu sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Konateľ žalobkyne uviedol, že: „Pán J. vystupoval za spoločnosť KOBA, a to je jediný človek, s ktorým som komunikoval za túto spoločnosť.“ Konateľ žalobkyne na tomto ústnom pojednávaní nevzniesol námietku, že nebol upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka E. J.. Pokiaľ ide o námietku vznesenú žalobkyňou až na pojednávaní, že ak bola na prvý výsluch svedka predvolaná žalobkyňa listinne prostredníctvom pošty, mala byť takto opätovne rovnakým spôsobom predvolaná aj na ten výsluch, ktorý sa konal v zmenenom termíne, na túto námietku nie je možné prihliadnuť.
V zmysle § 183 S.s.p. totiž žalobkyňa môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, čo v prípade uvedenej námietky nebolo splnené. 8. Žalobkyňa namietala nezákonnosť vykonania výsluchov 2 srbských svedkov - A. D. a A. H. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku, pretože nemohla byť s výpoveďami týchto 2 svedkov konfrontovaná a nemohla im klásť otázky.
Tým podľa žalobkyne bolo porušené ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pretože žalobkyni nebol výsluch vopred avizovaný s dostatočným časovým predstihom na základe písomného predvolania a nemohla sa výsluchu svedkov zúčastniť a dávať im doplňujúce otázky. Podľa žalobkyne ak chcel správca dane vykonať výsluch 2 svedkov zákonne konformným spôsobom, mal vykonať výsluch prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Ani táto námietka žalobkyne nebola dôvodná. Správa o výsledku vyťaženia dvoch srbských svedkov - A. D. (riaditeľa spoločnosti 9. SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo) a A. H. (riaditeľa spoločnosti MARIVA LOG DOO) bola správcovi dane poskytnutá Daňovým úradom Žilina v rámci sprístupnenia informácií z ním vykonávanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 u daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 44277997. Výsluch 2 srbských svedkov bol vykonaný v trestnom konaní vo veci odhaľovania zločinu daňového podvodu podľa ustanovení Trestného poriadku. Správca dane vykonávajúci
predmetnú daňovú kontrolu u žalobkyne teda výsluch 2 srbských svedkov nevykonal a ani žiadosti o ich vykonanie nepodal. Ide o dôkaz získaný z daňovej kontroly za máj 2018 u iného daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., ktorý správca dane použil v súlade s § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Ani v prípade, ak by správca dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií žiadal zahraničného správcu dane o zistenie informácií od uvedených 2 srbských svedkov, zahraničný správca dane by žalobkyňu neupovedomoval o termíne výsluchu týchto výsluchov a nepredvolával by ho na tieto výsluchy. Po doručení odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií od zahraničného správcu dane by správca dane mal povinnosť žalobkyňu upovedomiť o výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií, ku ktorým by sa žalobkyňa mohla vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Rovnaké právo vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a zisteným skutočnostiam mala žalobkyňa aj v tomto prípade, kedy ju správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17.02.2020 s informáciami získanými od Daňového úradu Žilina, konkrétne aj so správou o výsluchu 2 srbských svedkov a s celým jej obsahom oboznámil a umožnil žalobkyni sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť.
Z uvedeného vyplýva, že právo žalobkyne podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť uvedeným svedkom otázky v tomto prípade porušené nebolo. 9. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré boli porušené žalobkyňou a na základe ktorých vyrubil rozdiel dane, táto námietka nebola dôvodná. Správca dane žalobkyni vyrubil rozdiel dane z dôvodu účasti žalobkyne na daňovom podvode. Správca dane postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach daňového podvodu, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj
poukazoval. Správca dane aj žalovaný používajú termín daňový podvod v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom nevyhodnocujú naplnenie skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu podľa Trestného zákona, ale splnenie podmienok daňového podvodu podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v zmysle smernice 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. 10. Žalobkyňa namietala, že správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi, a to so žalobkyňou predloženou cenovou ponukou na dodanie obdobného stroja od spoločnosti OMET S.R_L_, s úradným prekladom vyjadrenia srbskej spoločnosti 9. SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo z 18.11.2019 a so svedeckými výpoveďami svedkov Y. H., G. V., a K. Y..
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že so všetkými uvedenými dôkazmi sa vysporiadal, a to konkrétne na stranách 24, 13, 16 a 19 svojho rozhodnutia. Navyše, žalobca správnosť týchto záverov správcu dane ani nenapádal, neuviedol v čom vidí ich nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv. Ani tieto žalobné námietky neboli dôvodné. 11. Žalobkyňa namietala, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že mu nebolo predložené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o.
Mgr. E. J., avšak toto splnomocnenie bolo správcovi dane doručené na tom istom ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom uvedená skutočnosť je popísaná v časti „listiny a iné veci“ zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102664501/2019 zo dňa 19.11.2019.
Ide síce o nesprávne konštatovanie správcu dane, avšak na uvedenom konštatovaní správcu dane nebolo založené prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie žalovaného, preto uvedenú námietku správny súd nepovažoval za relevantnú privodiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného.
12. Pokiaľ žalobkyňa namietala tvrdenie správcu dane, že svedok Y. H. vedel popísať celý fakturačný reťazec, ani túto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Správca dane vyhodnocoval nielen svedeckú výpoveď menovaného svedka zaznamenanú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2019, ale aj svedeckú výpoveď menovaného svedka zaznamenanú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.01.2019, vykonanú Daňovým úradom Žilina v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu CS print, s.r.o.
Správny súd nezistil, že by správca dane pri hodnotení uvedených dôkazov vybočil zo zákonom stanovených medzí správneho uváženia. 13. Ani námietky žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav správny súd nepovažoval za dôvodné. Žalobkyňa nekonkretizovala, z akého dôvodu je podľa nej rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné ani v čom vidí nekvalifikovanosť jeho odôvodnenia. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj žalovaný. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí postačujúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobkyne, uviedol, na základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie.
S obsahom tohto odôvodnenia je možné sa stotožniť. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
III. Konanie na kasačnom súde
15. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, tak že žalobe vyhovie alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením veci krajským súdom. Naďalej tvrdí, že sa na žiadnom daňovom podvode nezúčastnila a ide iba o názor správcu dane a žalovaného. Naopak sťažovateľka preukázala dodanie zdaniteľných plnení od dodávateľa uvedeného na faktúre viacerými dôkazmi. Správca dane musí preukázať vo svetle judikatúry SD EÚ, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom sťažovateľka vedela alebo musela vedieť. Preto nestačí dodanie tovaru od dodávateľa spochybniť. 17. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd sa síce vyjadril ku každej žalobnej námietke, ale neuviedol vlastné právne posúdenie žalovanej veci. Odôvodnenie správny súd obmedzil iba na konštatovania, že správca dane konal správne a zákonne a že žaloba je nedôvodná, a bez toho, aby sa správny súd vysporiadal s právnymi argumentami. Správny súd podľa názoru sťažovateľky nevyjadril vlastný právny názor, ale sa stotožnil s argumentami žalovaného a správcu dane. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Správny súd sa tiež nevysporiadal s dôkazmi predloženými sťažovateľkou a neodôvodnil, v čom vidí účasť sťažovateľky na daňovom podvode a o aký daňový podvod by malo ísť. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, a preto navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1
S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. septembra 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
20. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka
konania. 22. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.
23. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkou v žalobe. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale viac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu žalovaného. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľky bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce vo svetle žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.
24. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.
Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 25. Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu. Krajský súd zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné otázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal odkazom na právnu úpravu alebo reprodukovaním záverov žalovaného, absolútne sa však vyhol priamej reakcii na konkrétne žalobné námietky vznesené pri každej takejto zásadnej otázke. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku.
26. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
27. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.
28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. septembra 2023