1Sfk/105/2022

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100355486/2019 zo dňa 04. februára 2019 a Protokol č. 100355487/2019 zo dňa 04. februára 2019. Daňovou kontrolou bolo zistené, že spoločnosť NeoTec Martin, s.r.o. si v zdaňovacom období december 2015 uplatnila odpočítanie dane z faktúr č. 2015088, s dátumom vystavenia 02.12.2015, základ dane 3912,00 eur, z toho DPH 784,20 eur, spolu celkom 4705,20 eur, č. 2015090 s dátumom vystavenia 04.12.2015, základ dane 3923,00 eur, z toho DPH 784,60 eur, spolu celkom 4707,60 eur, č. 2015092 s dátumom vystavenia 07.12.2015, základ dane 3916,00 eur , z toho DPH 783,20 eur, spolu celkom 4699,20 eur, č. 2015093 s dátumom vystavenia 10.12.2015, základ dane 3871,00 eur, z toho DPH 774,20 eur, spolu celkom 4645,20 eur, č. 2015095 s dátumom vystavenia 14.12.2015, základ dane 3642,00 eur, z toho DPH 728,40 eur, celkom spolu 4370,40 eur a č. 2015096 s dátumom vystavenia 14.12.2015, základ dane 3787,00 eur, z toho DPH 757,40 eur , celkom spolu 4544,40 eur za dodanie tovaru „Tovar 28-NT-Durkop“ od dodávateľskej spoločnosti MMBCA Alfa, s.r.o., celkom DPH v sume 4612,00 eur, prílohou faktúr boli príjemky na sklad. Ďalej správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúry č. 31121522 s dátumom vystavenia 31.12.2015, základ dane 49500,00 eur, z toho DPH 9900,00 eur, spolu celkom 59400,00 eur od TREZ, s.r.o. za odvysielanie reklamného spotu podľa uvedených kampaní na základe rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci. Odpočítanie dane bolo preukázané len samotnou faktúrou, pričom nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že služby fakturované predmetnou faktúrou boli dodané spoločnosťou TREZ, s.r.o, ako dodávateľom. 2. Správca dane rozhodnutím č. 101345178/2019 zo dňa 04. júna 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) daňovému subjektu NeoTec Martin, s.r.o. podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 14512,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102449991/2019 zo dňa 28.októbra 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom správcu dane ako i s jeho právnym posúdením. Podľa žalovaného dodanie sa ukázalo len ako formálne, nebolo preukázané, že predmet uvedený na faktúrach od dodávateľov bol pravdivý, a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení ( ďalej len „zákon o DPH“), ktorá po splnení ďalších zákonných podmienok zakladá nárok na odpočítanie dane u odberateľa v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

4. Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/10/2020-168 zo dňa 28. apríla 2022 podľa ustanovenia 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd konštatoval, že v zdaňovacom období december 2015 správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr č. 2015088, č. 2015090, č. 2015092, č. 2015093, č. 2015095 a č. 2015096 za dodanie tovaru „Tovar 28-NT-Durkop“ od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., so sídlom Jelenia č. 1, Bratislava spolu vo výške 4.612,00 eur, z dôvodu, že žalobca počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nepodal žiadne dôkazy o skutočnom dodaní fakturovaného tovaru, ktoré mu mali byť dodané dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. Odpočítanie dane bolo preukazované len samotnými faktúrami bez ďalších relevantných dôkazov, ktoré by neboli spochybnené. Prílohou faktúr boli príjemky.

Bezprostredne predchádzajúci konateľ dodávateľa, a to v období od 17.10.2016 do 04.06.2018 so správcom dane nespolupracoval. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva zistenie, podľa ktorého dodávateľ žalobcu MMBC Alfa, s.r.o. sa v registrovanom sídle fyzicky nenachádza, pretože na adrese Jelenia č. 1, Bratislava sa nachádza uzamknutý bytový dom.

je občanom Bulharskej republiky. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je tiež Rámcová zmluva o dodávkach tovaru zo dňa 14.02.2014. 6. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázanú skutočnosť neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty aj podľa faktúry od dodávateľa žalobcu TREZ s.r.o., Kutuzovova 3828, 085 01 Bardejov za zdaňovacie obdobie december 2015 č. 31121522 zo dňa 31.12.2015 vo výške 9.900,00 Eur, rozhodnutím správcu dane tak, ako je čo do podstatného obsahu zachytené v bode 1. odôvodnenia a ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 102449991/2019 zo dňa 28.10.2019.

Táto námietka správnym súdom nie je hodnotená ako dôvodná. Správny súd pri tomto konštatovaní poukazuje na právnu úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Táto právna úprava umožňuje správcovi dane vydať v rámci jednej daňovej kontroly, predmetom ktorej sú viaceré zdaňovacie obdobia (§ 77 ods. 1 zákona o DPH), ako tomu bolo v predmetnom administratívnom konaní, samostatný protokol pre zdaňovacie obdobia, v ktorých rozdiel dane zistený nebol a samostatný protokol z daňovej kontroly pre zdaňovacie obdobia, v ktorých takýto rozdiel dane bol daňovou kontrolou zistený. Na vydanie takýchto protokolov v daňovej kontrole sa potom viaže rozdielny režim ďalších úkonov správcu dane, a to konkrétne doručovanie protokolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole podľa § 46 ods. 8, veta druhá daňového poriadku pre protokol týkajúci sa zdaňovacích období, v ktorých bol zistený rozdiel v sume dane, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť a doručenie protokolu týkajúceho sa zdaňovacích období, v ktorých rozdiel dane zistený daňovou kontrolou nebol, bez takejto výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole.

9. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu o absencii vysporiadania sa s touto námietkou žalobcu, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že tento už v rámci podrobného vysporiadania sa s touto námietkou (vznesenou daňovým subjektom už v rámci vyjadrenia sa k protokolu č. 100355487/2019 zo dňa 04.02.2019) reagoval na túto námietku v odôvodnení na strane 33-34 svojho rozhodnutia a žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil skonštatujúc v odvolacom konaní, že správca dane postupoval v súlade so zákonom. V nadväznosti na to nie je rozhodnutie správcu dane v rozpore s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a nie je možné skonštatovať ani rozpor napadnutého rozhodnutia s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku a postupu žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného (a ani postup predchádzajúci jeho vydaniu) v tejto časti nevykazuje rozpor so zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie. 10. Žalobca ďalej namietal, že protokol z kontroly neobsahuje podstatnú náležitosť podľa §

11. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že správca dane odmietol vykonať dôkaz kontrolnými výkazmi dodávateľa, pričom tieto sú spôsobilé preukázať vznik daňovej povinnosti dodávateľa daňového subjektu, nie je ani táto námietka dôvodná. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorej nie je správca dane pri vykonávaní dôkazov viazaný dôkaznými návrhmi daňového subjektu. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že správca dane nie je povinný vykonať všetky daňovým subjektom navrhnuté dôkazy a vždy je vecou jeho úsudku a vyhodnotenia, teda jeho úvahy pri hodnotení relevantnosti a závažnosti navrhnutého dôkazu vrátane posúdenia schopnosti navrhnutého dôkazu preukázať alebo nie skutočnosti relevantné pre správne určenie dane, či k vykonaniu daňovým subjektom navrhnutého dôkazu pristúpi a vykoná ho alebo nie. Ak je výsledkom tohto postupu správcu dane nevykonanie navrhnutého dôkazu zo strany daňového subjektu, je potrebné takýto postup presvedčivo zdôvodniť. Správny súd teda považuje za dôležité vysloviť, že správca dane

12. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal pri nadobudnutí pochybností o reálnom uskutočnení obchodov presne špecifikovať dôkazy, ktoré nad rámec zákona požaduje od žalobcu na preukázanie deklarovaných obchodov, a to neurobil, len v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všeobecné konštatovanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 8Sžf/1/2018 a sp. zn. 6Sžfk/40/2018, hodnotí správny súd tieto námietky ako nedôvodné. Správny súd v tejto časti vychádza z úpravy § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorá úprava vymedzuje inštitút dôkazu v daňovom konaní prostredníctvom vymedzenia jeho účelu, ktorému má dôkaz slúžiť, teda má prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane za súčasného naplnenia podmienky, podľa ktorej bol dôkaz získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V tej ktorej konkrétnej prejednávanej veci vždy závisí ustálenie relevantného okruhu dôkazných prostriedkov, ktoré môžu priniesť dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia od toho, o aký konkrétny druh, resp. typ tovaru alebo služby pri tej - ktorej dodávke ide. Pokiaľ, ako vyplýva z dokazovania v prejednávanej veci, malo ísť o dodávku služby - odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách, bolo na mieste, aby daňový subjekt správcovi dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia - o realizácii uvedenej služby predložil v rámci plnenia dôkaznej povinnosti také dôkazy, ktoré sa viažu k uvedenému druhu služby a na základe ktorých bolo možné jednoznačne skonštatovať realizáciu fakturovaného plnenia dodávateľom služby uvedeným na faktúre a overiť tvrdenia vo veci vypočutých svedkov. Už samotná cena predmetnej dodávky na seba pri zohľadnení jej výšky a fakturovaného druhu plnenia viaže požiadavku zachovania potrebnej obozretnosti pri vstupe žalobcu do obchodnoprávneho vzťahu s predmetným dodávateľom, ktorý predmetné plnenie len sprostredkúval a potrebu dôsledného postupu žalobcu cestou jeho štatutárneho

13. Správny súd v nadväznosti na rozsiahlu repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 22.02.2021 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. S.s.p., sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 S.s.p. Nakoľko replika zo dňa 22.02.2021 bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny súd vecnému hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane len tú argumentáciu podľa repliky žalobcu, ktorá bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas podanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov. 14. Žalobca tiež poukazoval na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018.

15. Argumentácia žalobcu vrátane jej rozvinutia podľa repliky smerovala k namietaniu absencie možnosti daňového subjektu ovplyvniť vznik daňovej povinnosti dodávateľa daňového subjektu a k namietaniu možnosti preukázania vzniku daňovej povinnosti dodávateľa daňovým subjektom. Zároveň žalobca v tejto časti zdôraznil, že skutočnosť, či si dodávateľ daňového subjektu takto deklarovanú daňovú povinnosť i splní, nemá žalobca možnosť ovplyvniť. V tejto súvislosti správny súd pri závere o nedôvodnosti tejto námietky žalobcu poukazuje na úpravu podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, ktorá upravuje vznik daňovej povinnosti a podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, ako podmienku vzniku práva na odpočítanie

16. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku znalca T.. B. Y. č. 03/2020 zo dňa 25.09.2020 správny súd konštatoval, že bol doručený po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby a zameriaval sa na posudzovanie právnych otázok a nie skutkových okolností, pričom sa zaoberal otázkou splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

Súdny dvor navyše rozhodol o predmetnom prípade dňa 09.12.2021. Správny súd návrh na prerušenie konania zamietol a nevzhliadol ani dôvod na iniciovanie konania o prejudiciálnej otázke.

18. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 440 ods.1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

ďalšie konanie. 19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body: - nezohľadnenie argumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, súd nesprávne pristúpil k posúdeniu argumentácie sťažovateľa uvedenej v replike, ktorú vo významnej časti posúdil ako vznesenie nových žalobných dôvodov uplatnených po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, nejednalo sa o nové žalobné námietky ale o rozvinutie argumentácie a doplnenie právneho zdôvodnenia k už vzneseným žalobným dôvodom; - nezohľadnenie návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok, sťažovateľ dal do pozornosti krajského súdu aktuálnu judikatúru SD EÚ, položenie prejudiciálnych otázok zo strany NSS ČR vo veci C-145/20, súd riadne neuviedol dôvody, prečo nepovažuje za potrebné otázku položiť, v tejto súvislosti je teda rozsudok nedostatočne

ktorý má svoju výpovednú schopnosť; - finančné orgány podľa názoru sťažovateľa tento dôkaz nevykonali preto, lebo si boli vedomé skutočnosti, že predmetné obchodné transakcie medzi MMBC Alfa alebo TREZ a sťažovateľom sú v nich uvedené a takýto dôkaz a zistenie takejto skutočnosti by bolo v neprospech ich zámeru neuznať právo sťažovateľa na odpočítanie DPH; - spoločnosť MMBC Alfa aj TREZ priznali v príslušnom čase daňovú povinnosť zo všetkých dodávok služieb vykonaných voči sťažovateľovi, je nesprávnym právnym posúdením krajského súdu, ak kontrolné výkazy nepovažuje za dôkaz; - finančné orgány a krajský súd stotožniac sa s ich závermi a právnym posúdením vykonaných dôkazov neprimerane zaťažili daňový subjekt dôkazným bremenom žiadajúc ďalšie dôkazy, sťažovateľ trvá na tom, že už v daňovej kontrole uniesol svoje vlastné dôkazné bremeno, zabezpečil všetky dôkazy, ktoré bolo vzhľadom na prijaté plnenie rozumné a primerané od neho očakávať a to konajúc s odbornou starostlivosťou; - nesprávne vymedzenie prenosu dôkazného bremena zo strany správneho súdu ako aj

dôkazov; - správny súd nesprávne vyhodnotil a zaujal nesprávne právne závery k znaleckému posudku č. 03/2020 zo dňa 27.septembra 2020 vyhotoveného T., súd sa mal podľa názoru sťažovateľa oboznámiť s metodikou znaleckého skúmania a zdôvodnenia metodológie znalca pri znaleckom skúmaní a až potom z posudku vyvodzovať závery;

C-430/19 z 04.06.2020, C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, C-285/11 z 06.06.2012, C-18/13 z

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Prejednávaná vec bola dňa 29.09.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/105/2022. 23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP.], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

26. Z vyššie uvedených vecí kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/100/2022 zo dňa 26.10.2023 (zdaňovacie obdobie september 2016). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

. Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále môže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu dane. Totiž, ak by mal dodávateľ MMBC Alfa, s.r.o. v kontrolných výkazoch vedené faktúry, na základe ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH, tak by tento dôkaz mohol, i keď len čiastkovo, preukazovať riadne vedenie týchto faktúr v účtovníctve dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. a tým vyvracať tvrdenie správcu dane, že pokiaľ nie je možné skontrolovať účtovníctvo dodávateľa uvedeného na faktúre, tak nie je možné považovať faktúry za vierohodné, pretože nie je možné zistiť, či má takýto subjekt vôbec tento doklad vo svojom účtovníctve zaúčtovaný a daň odvedenú. Tento záver podporuje aj účel kontrolných výkazov, ktorý zákonodarca vyjadril v dôvodovej správe k novele uskutočnenej zákonom č. 360/2013 Z.z. nasledovne: „Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu.

29. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, ktoré poukazovali na nesprávne vymedzenie prenosu dôkazného bremena a nesprávne vyhodnotenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH poukazuje kasačný súd na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/34/2021 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľa ďalej uviedol: „13. .

stav. Z vyššie citovaného rozsudku pritom vyplýva, že vykonanie dokazovania kontrolnými výkazmi dodávateľa môže výrazným spôsobom pomôcť dotvoriť zisťovaný skutkový stav. Kasačný súd súhlasí s tvrdením nachádzajúcim sa na s. 31 rozhodnutia správcu dane v tom, že kontrolné výkazy priamo nepreukazujú dodanie služby dodávateľom žalobcovi.

15. V predmetnej veci nebola sporná existencia zdaniteľného plnenia, čo priznal aj žalovaný na pojednávaní pred správnym súdom. Z uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie žalobcom vyplýva, že dodávateľ môže dodať tovar alebo službu aj subdodávateľsky. 16. Žalobca v konaní netvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo priamo dodané jeho dodávateľom. V rámci konania poukázal, že zdaniteľné plnenie bolo dodávané subdodávateľsky, kde vystupovali spoločnosť TREZ Slovakia s.r.o. a CreoArt s.r.o. Nie je pritom sporné, že žalobca komunikoval s dodávateľom, spoločnosťou TK WLP s.r.o.

nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Z predmetného ustanovenia však nevyplýva, že by nemohli byť dodané subdodávateľsky. 19. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd vo svojom rozsudku nesprávne právne posúdil vec. Kasačný súd znovu zdôrazňuje, že nebol spor o existencii zdaniteľného plnenia a obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou TK WLP s.r.o. v postavení dodávateľa. V zmysle citovaného rozsudku preto správny súd považoval za nesprávne právne posúdenie, ak správny súd za v súčasnosti zisteného skutkového stavu konštatoval správnosť záverov žalovaného a správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.“

31. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C 154/20 - Kemwater ProChemie kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021.

32. K spôsobu uplatňovania a výkladu aktuálnej rozhodovacej činnosti SD EÚ kasačný súd odkazuje na svoju novšiu rozhodovaciu činnosť - napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30. marca 2022 (body 50 až 63), či sp.zn. 10Sžfk/7/2021 zo dňa 25. mája 2022 (body 29 až 38) a iné.

VI. Záver

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 35. Kasačný súd sa oboznámil s podaniami sťažovateľa, administratívnym a súdnym spisom ako aj označenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a kasačného súdu. Neidentifikoval pritom žiadne podstatné argumenty, s ktorými by sa kasačný súd v označených obdobných rozhodnutiach nevysporiadal a ani nezistil iné dôvody, pre ktoré by sa kasačný súd mal od záverov označených rozhodnutí kasačného súdu v obdobných veciach odchýliť. 36. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie. Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.