1Sfk/108/2022

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 12218-3000/2017 zo dňa 13.10.2017, uložil žalobcovi pokutu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.10.2015 ( ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v sume 4500,- eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní“ alebo „zákon č. 343/2015 Z. z.“) za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poniky“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 z 29. 09. 2015 pod zn. 19609-WYP porušil: - princíp transparentnosti, keď vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s., Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36035947 (ďalej ako „ALFEX, a. s.“) bez toho, aby účastník konania v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. účastník konania uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ z 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň účastník konania pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný účastník konania v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05. 11. 2015“ uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené účastníkom konania a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156068,34 eur s DPH bola o 83217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o., Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava, IČO: 48241806 (ďalej ako „Infralux s. r. o.“) vo výške 239285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, - princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu 3. 5 Návrhu Zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov bola aj Svetelnotechnická štúdia, ktorá v bode „7. 1 SVIETIDLÁ“ ako požiadavku na svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne od výrobcu, a tieto porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (predseda úradu) rozhodnutím č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni pod číslom 1228-3000/2017 zo dňa 13.11.2017 o uložení pokuty vo výške 4.500,- eur potvrdil.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že žalobca je verejným obstarávateľom v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. (§ 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z.).

K uvedenému cieľu sú povinní prispieť nie len verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia ale tiež orgány verejnej moci vykonávajúce úradný dohľad nad procesom verejného obstarávania. 5. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní prebral viaceré právne záväzné akty Európskej únie, pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú priamy účinok, ale Slovenská republika ako členský štát EÚ má povinnosť zásadám a princípom a predovšetkým cieľom obsiahnutých v smerniciach prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach.

7. Podľa názoru krajského súdu pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno opomínať pravidlá, ktoré vyplývajú zo smerníc (tzv. eurokonformný výklad).

Hlavným účelom takejto významne formalizovanej kontraktácie, nad ktorou je žalovaným uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie.

Tieto princípy majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi.

ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené žalobcom a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156068,34 eur s DPH bola o 83217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o. vo výške 239285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, porušil princíp transparentnosti. 11. Ďalej poukázal na to, že zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné.

13. Podľa názoru krajského súdu tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup behom zadávacieho konania (bod 90).

K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13.11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles- Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“).

16. Ako ďalej uviedol krajský súd z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, pri vyhodnotení ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky (zápisnica zo dňa 05.11.2015) konštatoval, že uchádzač ALFEX, a. s. predložil vzorky svietidiel, ktoré spĺňajú požiadavky ním určené, avšak ponuka tohto uchádzača nesplnila požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, pretože v cenovej ponuke uchádzač uviedol názvy položiek, ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa. Žalobca vysvetlil, že požadoval oceniť vo výkaze výmer 13 položiek, pričom predložená ponuka uchádzača obsahuje 16 ocenených položiek, čo žalobca považoval za „zmätočný rozpočet, neporovnateľný s ostatnými ponukami“, a preto došlo k vylúčeniu tejto ponuky.

V opačnom prípade sa stáva ponuka uchádzača neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov.“ 17. Ako ďalej uviedol, žalovaný správne poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná, a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky.

19. Správny súd znova poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Sžf/13/ 2011 zo dňa 21.11.2012, že verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho požiadavku (Ančwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10. 12. 2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. 11-321, bod 57; TidelandSignal, T-211/02, 27.9.2002, Zb. s. 113781, bod43).

21. Pri predloženej ponuke, ktorá napríklad obsahuje formálne nedostatky spočívajúce v nesprávnom označení, resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer, je verejný obstarávateľ povinný využiť inštitút vysvetlenia. K tomu správny súd dodáva, že v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyhodnocuje ponuky predovšetkým z hľadiska obsahu a z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky. Účelom a zmyslom vyhodnocovania nie je klásť formálne prekážky prijatia ponuky.

Uvedené však žalobca neurobil, miesto toho požiadal uchádzača len o vysvetlenie technických špecifikácií vo vzťahu k predmetu zákazky. 23. Tým, že žalobca za účelom odstránenia vád doručenej ponuky uchádzača nevyzval na vysvetlenie tých nedostatkov, ktoré potom boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania, opísaným postupom konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä § 42 ods. 2, ods. 5 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože účelom uvedených zákonných ustanovení (s ohľadom na vyššie uvedené) je ponechať v súťaži čo najvyšší počet uchádzačov a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vylúčeniu záujemcov alebo uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné vysvetlením odstrániť.

25. Súdu nedalo nepoznamenať, že z administratívneho spisu (postupu verejného obstarávania) vyplýva, že predmetom zákazky bola modernizácia verejného osvetlenia v obci. Cieľom verejného obstarávania teda nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, kedy by dôraz na presnosť výkazu výmer bol na mieste. Aj z tohto hľadiska sa vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a.s. bez riadneho (vyššie naznačeného) postupu riadnej výzvy na vysvetlenie a len formálne dôvody vylúčenia nezodpovedajúce účelu a cieľom verejného obstarávania javili zjavne neproporčné a netransparentné, pričom konanie žalobcu v rozpore s princípom transparentnosti malo nad pochybnosti zásadný vplyv na výsledok uvedeného verejného obstarávania, kedy z dôvodu vylúčenia uchádzača s výrazne nižšou ponukou bol predmet zákazky obstaraný z pohľadu žalobcu ako verejného obstarávateľa za najvýhodnejšiu

Aj keď čl. 102 Zmluvy o fungovaní EÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Spôsob opisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí vytvoriť predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov na uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže.

svietidiel. Pritom požiadavka záruky postačovala od (úspešného) uchádzača, nebolo potrebné sprísnenie tejto požiadavky o poskytnutie záruky priamo od výrobcu. 29. Princíp nediskriminácie vyplývajúci pre verejného obstarávateľa z § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní treba považovať za nespochybniteľný. Predmet zákazky má byť vymedzený tak, že okrem toho, aby spĺňal ním stanovený účel, nesmie nediskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a nemá vytvárať prekážky na účasť dostatočnému počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Princíp nediskriminácie musí verejný obstarávateľ dodržať počas celého postupu zadávania zákazky.

Zároveň žalobca namietal, že v posudzovanom administratívnom konaní bol správny orgán pri absencii právnej úpravy v rámci princípu analógie legis povinný posudzovať vec podľa právnej úpravy, ktorá najbližšie podobne upravuje danú problematiku, čo je v tomto prípade o zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. ISBN 80-224-0750-X; Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. ISBN 80-224-0801-8).

Tento záver vyplýva priamo z charakteru správneho deliktu, u ktorého nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie; inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby. Správne orgány oboch stupňov

35. Pri ukladaní pokuty žalovaný podľa zákona o verejnom obstarávaní (§ 149 ods. 4) prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f).

Pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca predovšetkým závažnosť porušenia zákona a jeho následky, akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol

37. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola určená pri dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Správne uváženie žalovaného o pokute nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom a zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je možné považovať za dostačujúce pre jeho súdne preskúmanie z hľadiska kritérií, ktoré pre posúdenie primeranosti výšky uloženej sankcie stanovuje zákon. Žalovaný postupoval správne, keď pokutu vo výške 4500,- eur uložil aplikujúc priaznivejšiu právnu úpravu ustanovenú v právnom predpise účinnom v čase rozhodovania (zákon č. 343/2015 Z. z.). Správny súd dodáva, že zákonodarca zveril žalovanému správnemu orgánu príslušnému na rozhodovanie o pokute možnosť rozhodnúť sa medzi pomerne širokým rozmedzím od 500,- eur do 30000,- eur, pričom v predmetnom prípade žalovaný žalobcovi uložil pokutu na hranici spodnej sadzby. Správnemu súdu sa javí pokuta uložená na spodnej hranici s ohľadom na závažnosť a trvanie porušenia právneho predpisu žalobcom uložená v primeranej výške

III. Konanie na kasačnom súde

39. V kasačnej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („správny poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a to na skutočnosť, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zmätočný a nepreskúmateľný, pretože neobsahuje uvedenie skutočnosti, v súvislosti s ktorou je uložená pokuta. Absencia takejto podstatnej skutočnosti vo výroku rozhodnutia vedie nevyhnutne k záveru o nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Žalovaný sa touto námietkou žalobcu, uvedenou v rozklade, vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd úplne opomenul túto námietku žalobcu, čím ostáva výrok prvostupňového rozhodnutia naďalej nezrozumiteľný a zmätočný. Vzhľadom na výrok rozhodnutia, ako najdôležitejšej a záväznej časti rozhodnutia, boli porušené procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

Tejto procesnej námietke sťažovateľa sa vôbec nevenoval ani krajský súd, hoci ide o podstatnú námietku týkajúcu sa zákonných náležitostí rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Tým došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia a vysporiadanie sa so všetkými námietkami a to v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.

Taktiež poukázal aj na to, že ceny ostatných ponúk boli porovnateľné s cenou víťazného uchádzača a práve cena ponúkaná spoločnosťou ALFEX, a. s. bola neprimerane nízka. Druhostupňový správny orgán posúdil vec v rozpore so skutkovým stavom, pretože v tomto prípade sa ani cena neporovnávala, keďže uchádzať nesplnil vyžadované podmienky súťaže a bol preto zo súťaže vylúčený. Aj keď v obstarávaní bola jediným kritériom pri výbere víťaza cena, nemožno túto skutočnosť zohľadňovať v tejto veci, pretože pri posudzovaní oprávnenosti vylúčenia spoločnosti ALFEX, a. s., nedošlo k porovnávaniu cien jednotlivých ponúk.

42. Podľa názoru sťažovateľa, keďže ponuka spoločnosti ALFEX, a. s. neobsahovala konkrétne materiálové podklady, nebolo z tohto dôvodu ani potrebné požiadať spoločnosť ALFEX, a. s. o vysvetlenie jej ponuky, pretože išlo o zjavný materiálový nedostatok.

60 cm, keďže to uchádzač neuviedol. Ďalej v položke práca montážnej plošiny nie je zrejmé do akej výšky je pracovná výška plošiny, pretože je rozdiel v cene týchto prác, pričom požiadavka bola min. do výšky 8 metrov. Ak by bola použitá plošina s nižšou pracovnou výškou, nie je možné toto dielo realizovať, ak by bola s vyššou pracovnou výškou, išlo by o zvýšenie ceny diela. Z uvedeného je zrejmé, že obstarávateľ neporušil princíp transparentnosti, ale práve naopak, spoločnosť ALFEX, a. s. zjavne svojou ponukou nespĺňala kritériá podmienky súťaže.

45. Zopakoval, že v uvedenom verejnom obstarávaní nebola žiadna iná možnosť, iba postupovať spôsobom, ktorý obec aj v tomto prípade zvolila, inak by k realizácii predmetu obstarávania nikdy nedošlo. Tým, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku námietkami sťažovateľa vôbec nezaoberal porušil procesné práva sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 46. Ďalej uviedol, že žiadny verejný orgán nemôže obstarávateľa nútiť, aby odstraňoval také vady ponuky, ktoré zjavne nespĺňajú kritériá stanovené obstarávateľom, je vždy na uchádzačovi, aby svoju ponuku predložil tak, ako to obstarávateľ zadal v podmienkach súťaže. Ak by platili závery správneho orgánu, že obstarávateľ mal požiadať spoločnosť ALFEX, a. s. o vysvetlenie, potom si nie je možné predstaviť reálny postup obstarávateľa, ak by každý z uchádzačov predložil ponuky, ktoré nespĺňajú kritériá zadania.

48. Zdôraznil, že vzhľadom na časovú tieseň, nebol fyzicky priestor na prípadnú komunikáciu s uchádzačmi na vysvetlenie ponúk. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný mal uvedenú skutočnosť zohľadniť a hodnotiť konanie obstarávateľa ako konanie dobrého a starostlivého hospodára, ktorý urobil všetko pre to, aby využil ponúkané možnosti na investíciu v obci a s čo najvýhodnejšími podmienkami v cene ale aj v ďalších určených podmienkach súťaže. 49. Ďalej konštatoval, že záver žalovaného o tom, že požiadavka obstarávateľa na odporúčanú záručnú dobu min. 10 rokov od výrobcu je neprimeranou požiadavkou, nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním, čo viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie, je v rozpore s princípom logiky a závermi uvedenými v rozhodnutí Úradu, kde poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sžf/47/20212, podľa ktorého obstarávateľ má postupovať ako dobrý a starostlivý hospodár. V tomto prípade sťažovateľa presne takto postupoval a ako dobrý hospodár pred zadaním podmienok súťaže zisťoval podklady pre podmienky obstarávania.

Táto podmienka bola zadaná, pretože obstarávateľ predvídateľne mal za cieľ, aby prípadné poruchy svetelných zdrojov boli vylúčené na minimum. V žiadnom prípade nešlo o diskrimináciu. Všetci uchádzači túto podmienku splnili a žiaden túto skutočnosť nenamietal.

Podľa jeho názoru krajský súd rozhodol vecne správne a napadnutý rozsudok riadne a podrobne odôvodnil. Uviedol, že v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými argumentmi sťažovateľa ako účastníka konania, v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil.

52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. októbra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

54. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu o dôvodnosti udelenej pokuty sťažovateľovi. 56. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeného v napadnutom rozsudku, že pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti.

58. Podľa názoru kasačného súdu žalobca tým, že ako účastník konania a verejný obstarávateľ nevyzval za účelom odstránenia tých nedostatkov, ktoré potom boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača ALFEX, a. s. z procesu verejného obstarávania, konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a porušil princíp transparentnosti.

úspešného uchádzača Infralux, s.r.o. vo výške 239285,6 eur s DPH. 60. Taktiež kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru a to na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2011, z ktorého vyplýva, že ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná, a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky.

63. Kasačný súd konštatuje, že v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyhodnocuje ponuky predovšetkým z hľadiska obsahu a z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky. Účelom a zmyslom vyhodnocovania nie je klásť formálne prekážky prijatia ponuky. V danom prípade bolo opodstatnené a to vzhľadom na skutočnosť, že ponuka ALFEX, a. s. bola o 83217,26 eur lacnejšia, vyzvať uvedeného uchádzača na odstránenie nejasností v jeho ponuke, ktoré spočívali v označení jednotlivých položiek vo výkaze výmer a v ich počte, čo však verejný obstarávateľ neurobil.

65. K argumentácii sťažovateľa, že ponuka ALFEX, a. s. neobsahovala rozsah diela tak, ako to požadoval sťažovateľ, a preto nešlo o formálne ale podstatné porušenie podmienok súťaže, kasačný súd udáva, že sťažovateľom vytýkané konkrétne zmeny vo výkaze výmer (chýbajúci materiál na upevnenie výložníkov na stĺp, materiál na upevnenie montážnych nehrdzavejúcich pások - spona, nesplnenie dĺžky 60 cm., neuvedenie výšky montážnej plošiny) neboli uvedené v odôvodnení vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015 ani v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015. Ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. sťažovateľ uviedol v dokumentoch iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer sťažovateľa a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s.

obstarávania nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, kedy by dôraz na presnosť výkazu výmer bol na mieste. Vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a. s. bez riadneho postupu teda bez riadnej výzvy na vysvetlenie a len formálne dôvody vylúčenia nezodpovedajúce účelu a cieľom verejného obstarávania sú podľa kasačného súdu zjavne neproporčné a netransparentné. Je nepochybné, že konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s princípom transparentnosti, malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v časti týkajúcej sa náležitostí výroku rozhodnutia. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí v jeho výrokovej časti sa uvádza, že účastníkovi konania sa ukladá pokuta v celkovej výške 4500,-eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poniky“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/ 2015 z 29.09.2015 po zn. 19609-WYP: [.

Termín ukončenia diela absolútne nesúvisí s rozhodovaním správneho orgánu, či uchádzač a verejný obstarávateľ porušil ustanovenia právneho predpisu v danom prípade zákona o verenom obstarávaní. 69. Pokiaľ sa jedná o požiadavku verejného obstarávateľa ohľadne poskytnutia desať ročnej záručnej doby na svietidlá priamo od výrobcu, podľa názoru kasačného súdu takto formulovaná požiadavka nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstaraním.

70. Kasačný súd sa zhoduje s názorom krajského súdu, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Podľa názoru kasačného súdu správne uváženie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Odôvodnenie výšky pokuty bolo jednoznačne správne a dostačujúce. Pokuta, ktorá bola uložená na dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby, bola s ohľadom na závažnosť a trvanie protiprávneho stavu uložená v primeranej výške. Pokuta pre žalobcu nemala likvidačný charakter ale zároveň bola citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Žalovaný, ako správne uviedol krajský súd, postupoval správne, keď pokutu vo výške 4500,-eur uložil aplikujúc priaznivejšiu právnu úpravu ustanovenú v právnom predpise účinnom v čase rozhodovania (zákon č. 343/2015 Z. z.), ktorá umožnila správnemu orgánu možnosť rozhodovať o pokute v rozmedzí od 500,-eur do 30000,-eur.

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvostupňového

73. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024