1Sfk/108/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200192.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/187/2019
- IČS
- 9622200192
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Obec Poniky so sídlom Malá Stráňa 32, 976 33 Poniky, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2896-P/2018 zo dňa 29. januára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/187/2019-140 zo dňa 27. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 12218-3000/2017 zo dňa 13.10.2017, uložil žalobcovi pokutu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.10.2015 ( ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v sume 4500,- eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní“ alebo „zákon č. 343/2015 Z. z.“) za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poniky“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 z 29. 09. 2015 pod zn. 19609-WYP porušil: - princíp transparentnosti, keď vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s., Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36035947 (ďalej ako „ALFEX, a. s.“) bez toho, aby účastník konania v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. účastník konania uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ z 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň účastník konania pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný účastník konania v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05. 11. 2015“ uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené účastníkom konania a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156068,34 eur s DPH bola o 83217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o., Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava, IČO: 48241806 (ďalej ako „Infralux s. r. o.“) vo výške 239285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, - princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu 3. 5 Návrhu Zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov bola aj Svetelnotechnická štúdia, ktorá v bode „7. 1 SVIETIDLÁ“ ako požiadavku na svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne od výrobcu, a tieto porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (predseda úradu) rozhodnutím č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni pod číslom 1228-3000/2017 zo dňa 13.11.2017 o uložení pokuty vo výške 4.500,- eur potvrdil.
II. Konanie na krajskom súde
3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že žalobca je verejným obstarávateľom v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. (§ 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z.).
Verejným obstarávaním sú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa z dôvodu verejnej potreby zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky pri zadávaní verejnej zákazky boli použité len na legitímne účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia a zároveň vo verejnom obstarávaní zabezpečiť férovú súťaž.
K uvedenému cieľu sú povinní prispieť nie len verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia ale tiež orgány verejnej moci vykonávajúce úradný dohľad nad procesom verejného obstarávania. 5. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní prebral viaceré právne záväzné akty Európskej únie, pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú priamy účinok, ale Slovenská republika ako členský štát EÚ má povinnosť zásadám a princípom a predovšetkým cieľom obsiahnutých v smerniciach prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach.
6. Správny súd zároveň zdôraznil, že ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky.
7. Podľa názoru krajského súdu pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno opomínať pravidlá, ktoré vyplývajú zo smerníc (tzv. eurokonformný výklad).
8. Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení rozsudku fundamentálnym prostriedkom na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov prostredníctvom zákona o verejnom obstarávaní je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov.
Hlavným účelom takejto významne formalizovanej kontraktácie, nad ktorou je žalovaným uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie.
9. Správny súd ďalej zdôraznil, že ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní (č. 25/2006 Z. z.) je z hľadiska výkladu zákona o verejnom ustanovení (jeho ostatných ustanovení) nosným práve preto, že základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania.
Tieto princípy majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi.
10. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že podľa prvej časti výroku rozhodnutia žalovaného opísaného v ods. 3 odôvodnenia rozsudku žalobca tým, že vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s. bez toho, aby žalobca v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. žalobca uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň žalobca pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný žalobca v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015“ uviedol, že svietidlá
ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené žalobcom a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156068,34 eur s DPH bola o 83217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o. vo výške 239285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, porušil princíp transparentnosti. 11. Ďalej poukázal na to, že zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné.
12. Správny súd poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008, v ktorom súd skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa.
13. Podľa názoru krajského súdu tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup behom zadávacieho konania (bod 90).
14. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62), vysvetlil, že zásada transparentnosti spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania.
K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13.11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles- Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“).
15. Podľa názoru krajského súdu s ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné - dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, alebo o motívy nezákonné) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010).
16. Ako ďalej uviedol krajský súd z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, pri vyhodnotení ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky (zápisnica zo dňa 05.11.2015) konštatoval, že uchádzač ALFEX, a. s. predložil vzorky svietidiel, ktoré spĺňajú požiadavky ním určené, avšak ponuka tohto uchádzača nesplnila požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, pretože v cenovej ponuke uchádzač uviedol názvy položiek, ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa. Žalobca vysvetlil, že požadoval oceniť vo výkaze výmer 13 položiek, pričom predložená ponuka uchádzača obsahuje 16 ocenených položiek, čo žalobca považoval za „zmätočný rozpočet, neporovnateľný s ostatnými ponukami“, a preto došlo k vylúčeniu tejto ponuky.
Následne žalobca v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 adresovanom uchádzačovi ALFEX, a. s. uviedol, že „v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nie je možné verejným obstarávateľom predložený výkaz výmer rozširovať alebo skracovať. Oceniť je potrebné položky, ktoré sú vo výkaze výmer taxatívne uvedené, uchádzač v ponúknutých položkách dopĺňa značky, príp. výrobcu ponúknutých druhov tovarov.
V opačnom prípade sa stáva ponuka uchádzača neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov.“ 17. Ako ďalej uviedol, žalovaný správne poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná, a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky.
18. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca po tom ako mu bola predložená ponuka uchádzača ALFEX, a. s., vyzval uchádzača listom zo dňa 23.10.2015 na predloženie vysvetlenia. Uvedená výzva neobsahuje informáciu o nesprávne uvedenom počte alebo názve položiek v ponuke (rozpočte) predloženej uchádzačom. Žalobca žiadal o vysvetlenie ponuky bez toho, aby sa dopytoval na vyššie uvedené nezrovnalosti, pričom však práve tie boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača, hoci ten na výzvu o vysvetlenie svojej ponuky reagoval.
19. Správny súd znova poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Sžf/13/ 2011 zo dňa 21.11.2012, že verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho požiadavku (Ančwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10. 12. 2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. 11-321, bod 57; TidelandSignal, T-211/02, 27.9.2002, Zb. s. 113781, bod43).
20. Podľa názoru krajského súdu vylúčenie z procesu verejného obstarávania je takým zásah do práv a oprávnených záujmov uchádzača, ktorý je svojim následkom najzávažnejší. Preto dôvod, pre ktorý sa verejný obstarávateľ rozhodne uchádzača vylúčiť musí byť nie len formálne zákonný, ale musí byť i proporčný k nedostatku, ktorého sa uchádzač dopustil v spojitosti s účelom verejného obstarávania, ku ktorému sa už súd vyjadril vyššie v ods. 55 až 67 odôvodnenia rozsudku.
21. Pri predloženej ponuke, ktorá napríklad obsahuje formálne nedostatky spočívajúce v nesprávnom označení, resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer, je verejný obstarávateľ povinný využiť inštitút vysvetlenia. K tomu správny súd dodáva, že v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyhodnocuje ponuky predovšetkým z hľadiska obsahu a z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky. Účelom a zmyslom vyhodnocovania nie je klásť formálne prekážky prijatia ponuky.
22. Aby sa dalo hovoriť o verejnom obstarávaní transparentnom, účelnom, hospodárnom a efektívnom z hľadiska vynakladania verejných prostriedkov, bolo v danom prípade opodstatnené, a to aj s ohľadom na nepopierateľnú skutočnosť, že žalobca mal možnosť obstarávanú dodávku svietidiel získať od uchádzača o 83217,26 eur lacnejšie a vzhľadom aj na to, že pri uchádzačom predložených vzoriek konštatoval, že spĺňajú požiadavky určené žalobcom, aby žalobca vyzval uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie nejasností v jeho ponuke, ktoré spočívali v označení jednotlivých položiek vo výkaze výmer a v ich počte.
Uvedené však žalobca neurobil, miesto toho požiadal uchádzača len o vysvetlenie technických špecifikácií vo vzťahu k predmetu zákazky. 23. Tým, že žalobca za účelom odstránenia vád doručenej ponuky uchádzača nevyzval na vysvetlenie tých nedostatkov, ktoré potom boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania, opísaným postupom konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä § 42 ods. 2, ods. 5 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože účelom uvedených zákonných ustanovení (s ohľadom na vyššie uvedené) je ponechať v súťaži čo najvyšší počet uchádzačov a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vylúčeniu záujemcov alebo uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné vysvetlením odstrániť.
24. Pod transparentnosťou sa rozumie predovšetkým to, že proces obstarávania bude prebiehať podľa jasných, sledovateľných a predvídateľných pravidiel a kritérií a že bude bezpodmienečne zachovaný postup stanovený zákonom, pričom výnimky z právnej úpravy je možné uplatniť len na základe zákona o verejnom obstarávaní. V zhode s názorom žalovaného súd uvádza, že za účelom odstránenia formálneho nedostatku spočívajúceho v nesprávnom označení resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer žalobca mal v súvislosti s princípom transparentnosti postupovať ako dobrý (starostlivý) hospodár a požiadať uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie uvedených nejasností v jeho ponuke. Zároveň z oznámenia o vylúčení tohto uchádzača a ani z argumentov uvedených v správnej žalobe argumentácia žalobcu nepreukazuje, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. nespĺňala požiadavky na predmet zákazky alebo náležitosti ponuky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.
25. Súdu nedalo nepoznamenať, že z administratívneho spisu (postupu verejného obstarávania) vyplýva, že predmetom zákazky bola modernizácia verejného osvetlenia v obci. Cieľom verejného obstarávania teda nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, kedy by dôraz na presnosť výkazu výmer bol na mieste. Aj z tohto hľadiska sa vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a.s. bez riadneho (vyššie naznačeného) postupu riadnej výzvy na vysvetlenie a len formálne dôvody vylúčenia nezodpovedajúce účelu a cieľom verejného obstarávania javili zjavne neproporčné a netransparentné, pričom konanie žalobcu v rozpore s princípom transparentnosti malo nad pochybnosti zásadný vplyv na výsledok uvedeného verejného obstarávania, kedy z dôvodu vylúčenia uchádzača s výrazne nižšou ponukou bol predmet zákazky obstaraný z pohľadu žalobcu ako verejného obstarávateľa za najvýhodnejšiu
cenu. 26. Podstatou zásady nediskriminácie je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania, zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu európskych smerníc, ktoré boli implementované do zákona o verejnom obstarávaní. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - Zmluvy o fungovaní EÚ (článku 102 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži.
Aj keď čl. 102 Zmluvy o fungovaní EÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.
27. Zjednodušene možno zásadu nediskriminácie definovať ako zásadu rovnakého zaobchádzania. Nerovnakým zaobchádzaním je vnímané aj také vymedzenie zákazky, pri ktorom verejný obstarávateľ nezabezpečí rovnaký prístup pre všetkých potenciálnych uchádzačov.
Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Spôsob opisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí vytvoriť predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov na uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže.
28. Z účelu žalobcom realizovaného obstarávania požiadavku desaťročnej záručnej doby danej výlučne od výrobcu nie je možné považovať za adekvátnu. Takáto požiadavka nebola nie len že potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním ale bola i diskriminačná z dôvodu jej spôsobilosti výrazným spôsobom obmedziť hospodársku súťaž. Takto formulovaná požiadavka odrádzala od záujmu o účasť vo verejnom obstarávaní takých možných záujemcov, ktorí by síce boli ochotní deklarovať záruku na dodávku svietidiel po dobu desať rokov, avšak nedisponovali zmluvou alebo prehlásením priamo od výrobcu
svietidiel. Pritom požiadavka záruky postačovala od (úspešného) uchádzača, nebolo potrebné sprísnenie tejto požiadavky o poskytnutie záruky priamo od výrobcu. 29. Princíp nediskriminácie vyplývajúci pre verejného obstarávateľa z § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní treba považovať za nespochybniteľný. Predmet zákazky má byť vymedzený tak, že okrem toho, aby spĺňal ním stanovený účel, nesmie nediskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a nemá vytvárať prekážky na účasť dostatočnému počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Princíp nediskriminácie musí verejný obstarávateľ dodržať počas celého postupu zadávania zákazky.
30. Správny súd preto prisvedčil žalovanému, že vyššie opísaným diskriminačne nastaveným parametrom bol preukázateľne ovplyvnený výsledok verejného obstarávania, keďže bez neadekvátnej podmienky poskytnutia záruky priamo výrobcom by sa do procesu verejného obstarávania zapojilo viac subjektov. 31. Žalobca rozhodnutia žalovaného považoval za nezákonné aj z dôvodu, že podľa jeho názoru zákon o verejnom obstarávaní v časti správneho trestania nie je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ale správny orgán má skúmať subjektívnu stránku porušenia zákona.
Zároveň žalobca namietal, že v posudzovanom administratívnom konaní bol správny orgán pri absencii právnej úpravy v rámci princípu analógie legis povinný posudzovať vec podľa právnej úpravy, ktorá najbližšie podobne upravuje danú problematiku, čo je v tomto prípade o zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
32. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale
aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
33. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť neznamená doslovnosť, ale vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností (Krátky slovník slovenského jazyka. Red.
J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. ISBN 80-224-0750-X; Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. ISBN 80-224-0801-8).
Preto ak sa v oblasti správnych deliktov posudzuje spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 99/2015). Zohľadnenie zavinenia ako aspektu na ukladanie sankcie za správny delikt zákonodarca v § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neurčil, tomuto záveru neodporuje ani demonštratívny výpočet kritérií na určenie výšky sankcie.
Tento záver vyplýva priamo z charakteru správneho deliktu, u ktorého nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie; inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby. Správne orgány oboch stupňov
preto postupovali správne, keď pri určovaní výšky sankcie nezohľadnili aj zavinenie žalobcu ako subjektívnu stránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v prípade žalobcu nejde, keďže je právnickou osobou). Skúmanie zavinenia pri určovaní druhu a výmery trestov v prípade trestnej zodpovednosti právnických osôb neurčuje ani zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý možno na základe analógie legis primerane použiť aj na oblasť sankcionovania právnických osôb za spáchanie správnych deliktov v súvislosti so zásadami ukladania trestov. Z uvedených dôvodov správny súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa povinnosti preukázať zavinenia a aplikácie zákona o priestupkoch za nedôvodné. 34. Žalobca sporoval, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce poukázal na počet obyvateľov a hodnotu predmetu zákazky, avšak tieto skutočnosti sú v rozhodnutí len konštatovaním a nie je možné zistiť, aké skutočnosti žalovaný zohľadnil.
35. Pri ukladaní pokuty žalovaný podľa zákona o verejnom obstarávaní (§ 149 ods. 4) prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f).
36. Ako vyplýva z vyššie opísaného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom.
Pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca predovšetkým závažnosť porušenia zákona a jeho následky, akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol
rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery účastníka, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípady jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by táto sankcia ťažko mohla naplniť preventívno-výchovnú funkciu.
37. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola určená pri dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Správne uváženie žalovaného o pokute nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom a zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je možné považovať za dostačujúce pre jeho súdne preskúmanie z hľadiska kritérií, ktoré pre posúdenie primeranosti výšky uloženej sankcie stanovuje zákon. Žalovaný postupoval správne, keď pokutu vo výške 4500,- eur uložil aplikujúc priaznivejšiu právnu úpravu ustanovenú v právnom predpise účinnom v čase rozhodovania (zákon č. 343/2015 Z. z.). Správny súd dodáva, že zákonodarca zveril žalovanému správnemu orgánu príslušnému na rozhodovanie o pokute možnosť rozhodnúť sa medzi pomerne širokým rozmedzím od 500,- eur do 30000,- eur, pričom v predmetnom prípade žalovaný žalobcovi uložil pokutu na hranici spodnej sadzby. Správnemu súdu sa javí pokuta uložená na spodnej hranici s ohľadom na závažnosť a trvanie porušenia právneho predpisu žalobcom uložená v primeranej výške
a zároveň poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie pokuty na spodnej hranici nekladie na správny orgán odôvodňujúci výšku uloženej pokuty také nároky, ako keď ukladaná pokuta správnym orgánom je rádovo vyššia.
III. Konanie na kasačnom súde
38. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o náhradu trov konania.
39. V kasačnej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („správny poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a to na skutočnosť, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zmätočný a nepreskúmateľný, pretože neobsahuje uvedenie skutočnosti, v súvislosti s ktorou je uložená pokuta. Absencia takejto podstatnej skutočnosti vo výroku rozhodnutia vedie nevyhnutne k záveru o nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Žalovaný sa touto námietkou žalobcu, uvedenou v rozklade, vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd úplne opomenul túto námietku žalobcu, čím ostáva výrok prvostupňového rozhodnutia naďalej nezrozumiteľný a zmätočný. Vzhľadom na výrok rozhodnutia, ako najdôležitejšej a záväznej časti rozhodnutia, boli porušené procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. 40. Podľa názoru sťažovateľa v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánmi verejnej správy, pretože rozhodnutie žalovaného vôbec nedáva odpoveď na to, kde v prvostupňovom rozhodnutí sú označené dôkazy a kde sú hodnotené jednotlivo a kde následne vo vzájomnej súvislosti. Z rozhodnutia prvostupňového úradu vôbec nie je možné zistiť, čo považuje správny orgán za dôkazy a čo za informácie.
Tejto procesnej námietke sťažovateľa sa vôbec nevenoval ani krajský súd, hoci ide o podstatnú námietku týkajúcu sa zákonných náležitostí rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Tým došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia a vysporiadanie sa so všetkými námietkami a to v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.
41. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd v napadnutom rozsudku doslovne a nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného, že účastník nepostupoval ako dobrý hospodár, pretože rovnaký predmet zákazky bolo možné obstarať o 83217,26 eur lacnejšie. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej uviedol, že pri posudzovaní vyhodnotenia podmienok súťaže účastník konania hodnotil i vecnosť ponúk, pričom ponuka spoločnosti ALFEX, a. s. neobsahovala konkrétne materiálové podklady, takže bolo už z toho zjavné, že takúto ponuku nemožno hodnotiť.
Taktiež poukázal aj na to, že ceny ostatných ponúk boli porovnateľné s cenou víťazného uchádzača a práve cena ponúkaná spoločnosťou ALFEX, a. s. bola neprimerane nízka. Druhostupňový správny orgán posúdil vec v rozpore so skutkovým stavom, pretože v tomto prípade sa ani cena neporovnávala, keďže uchádzať nesplnil vyžadované podmienky súťaže a bol preto zo súťaže vylúčený. Aj keď v obstarávaní bola jediným kritériom pri výbere víťaza cena, nemožno túto skutočnosť zohľadňovať v tejto veci, pretože pri posudzovaní oprávnenosti vylúčenia spoločnosti ALFEX, a. s., nedošlo k porovnávaniu cien jednotlivých ponúk.
Ak teda krajský súd dôvodí v napadnutom rozhodnutí tým, že obstarávateľ mal na možnú ušetrenú sumu prihliadať, ide z uvedených dôvodov o nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci.
42. Podľa názoru sťažovateľa, keďže ponuka spoločnosti ALFEX, a. s. neobsahovala konkrétne materiálové podklady, nebolo z tohto dôvodu ani potrebné požiadať spoločnosť ALFEX, a. s. o vysvetlenie jej ponuky, pretože išlo o zjavný materiálový nedostatok.
Krajský súd ako i žalovaný pri svojom rozhodovaní jasne zasiahli do správnej úvahy obstarávateľa, ktorý pri vylúčení preskúmateľne a transparentne uviedol dôvody, pre ktoré musel uchádzača vylúčiť. Takýto zásah zo strany krajského súdu do kompetencie obstarávateľa použiť správnu úvahu vo verejnom obstarávaní nie je vôbec v napadnutom rozhodnutí odôvodnený a zasahuje do procesných práv sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces. 43. Ďalej sťažovateľ uviedol, že ponuka spoločnosti ALFEX, a. s. neobsahovala rozsah diela tak, ako to požadoval obstarávateľ, a preto nešlo o formálne ale podstatné porušenie podmienok súťaže. Výkaz výmer predložený spoločnosťou ALFEX, a. s. bol zmenený tým, že oproti požadovanému výkazu výmer chýbal materiál na upevnenie výložníkov na stĺp, bez ktorých nie je možné výložník upevniť, čím chýbala podstatná materiálová položka. Ďalej chýbal materiál na upevnenie montážnych nehrdzavejúcich pások - spona, bez ktorých nie je možné uchytiť pásiky na stĺp, pričom oproti požiadavke predmetu obstarávania nespĺňali dĺžku
60 cm, keďže to uchádzač neuviedol. Ďalej v položke práca montážnej plošiny nie je zrejmé do akej výšky je pracovná výška plošiny, pretože je rozdiel v cene týchto prác, pričom požiadavka bola min. do výšky 8 metrov. Ak by bola použitá plošina s nižšou pracovnou výškou, nie je možné toto dielo realizovať, ak by bola s vyššou pracovnou výškou, išlo by o zvýšenie ceny diela. Z uvedeného je zrejmé, že obstarávateľ neporušil princíp transparentnosti, ale práve naopak, spoločnosť ALFEX, a. s. zjavne svojou ponukou nespĺňala kritériá podmienky súťaže.
44. Ako ďalej uviedol sťažovateľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že väčšina predpokladanej ceny zákazky tvorí položka svietidiel. Žiadnym spôsobom sa ale nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že bez zvyšných položiek by nebolo vôbec možné dielo uskutočniť. Krajský súd sa touto námietkou sťažovateľa vôbec nezaoberal.
45. Zopakoval, že v uvedenom verejnom obstarávaní nebola žiadna iná možnosť, iba postupovať spôsobom, ktorý obec aj v tomto prípade zvolila, inak by k realizácii predmetu obstarávania nikdy nedošlo. Tým, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku námietkami sťažovateľa vôbec nezaoberal porušil procesné práva sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 46. Ďalej uviedol, že žiadny verejný orgán nemôže obstarávateľa nútiť, aby odstraňoval také vady ponuky, ktoré zjavne nespĺňajú kritériá stanovené obstarávateľom, je vždy na uchádzačovi, aby svoju ponuku predložil tak, ako to obstarávateľ zadal v podmienkach súťaže. Ak by platili závery správneho orgánu, že obstarávateľ mal požiadať spoločnosť ALFEX, a. s. o vysvetlenie, potom si nie je možné predstaviť reálny postup obstarávateľa, ak by každý z uchádzačov predložil ponuky, ktoré nespĺňajú kritériá zadania.
47. Podľa názoru sťažovateľa princíp transparentnosti, tak ako na neho poukazoval krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, je potrebné posudzovať spoločne s ostatnými princípmi verejného obstarávania s prihliadnutím na skutkový stav veci a správnu úvahu vykonanú verejným orgánom.
48. Zdôraznil, že vzhľadom na časovú tieseň, nebol fyzicky priestor na prípadnú komunikáciu s uchádzačmi na vysvetlenie ponúk. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný mal uvedenú skutočnosť zohľadniť a hodnotiť konanie obstarávateľa ako konanie dobrého a starostlivého hospodára, ktorý urobil všetko pre to, aby využil ponúkané možnosti na investíciu v obci a s čo najvýhodnejšími podmienkami v cene ale aj v ďalších určených podmienkach súťaže. 49. Ďalej konštatoval, že záver žalovaného o tom, že požiadavka obstarávateľa na odporúčanú záručnú dobu min. 10 rokov od výrobcu je neprimeranou požiadavkou, nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním, čo viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie, je v rozpore s princípom logiky a závermi uvedenými v rozhodnutí Úradu, kde poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sžf/47/20212, podľa ktorého obstarávateľ má postupovať ako dobrý a starostlivý hospodár. V tomto prípade sťažovateľa presne takto postupoval a ako dobrý hospodár pred zadaním podmienok súťaže zisťoval podklady pre podmienky obstarávania.
Z verejne dostupných zdrojov zistil, že výrobcovia svietidiel bežne ponúkajú cca 10-ročnú záruku. Odporúčaná záručná doba min. 10 rokov daná od výrobcu je daná aj v špecifikácii minimálnych technických a dizajnových parametrov v svetelno- technickej štúdii pre projekt, ktorá bola prílohou súťažných podkladov.
Táto podmienka bola zadaná, pretože obstarávateľ predvídateľne mal za cieľ, aby prípadné poruchy svetelných zdrojov boli vylúčené na minimum. V žiadnom prípade nešlo o diskrimináciu. Všetci uchádzači túto podmienku splnili a žiaden túto skutočnosť nenamietal.
50. Taktiež konštatoval, že druhostupňový správny orgán sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ohľadom určenia a zdôvodnenia výšky pokuty. 51. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti a navrhol ju zamietnuť ako nedôvodnú.
Podľa jeho názoru krajský súd rozhodol vecne správne a napadnutý rozsudok riadne a podrobne odôvodnil. Uviedol, že v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými argumentmi sťažovateľa ako účastníka konania, v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu
52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. októbra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
53. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov o uložení pokuty, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
54. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
55. Predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo rozhodnutie žalovaného č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorým zamietol rozklad sťažovateľa a potvrdil rozkladom napadnuté rozhodnutie vydané v prvom stupni č. 12218-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 o uložení pokuty, ktoré vydal v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní.
Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu o dôvodnosti udelenej pokuty sťažovateľovi. 56. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeného v napadnutom rozsudku, že pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti.
Tieto princípy musí verejný obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. 57. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.
58. Podľa názoru kasačného súdu žalobca tým, že ako účastník konania a verejný obstarávateľ nevyzval za účelom odstránenia tých nedostatkov, ktoré potom boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača ALFEX, a. s. z procesu verejného obstarávania, konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a porušil princíp transparentnosti.
59. Je zrejmé, že žalobca vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s. bez toho, aby žalobca v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. žalobca uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň žalobca pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to aj napriek tomu, že samotný žalobca v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015“ uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené žalobcom a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156068,34 eur s DPH bola o 83217,26 eur nižšia ako ponuka
úspešného uchádzača Infralux, s.r.o. vo výške 239285,6 eur s DPH. 60. Taktiež kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru a to na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/13/2011 zo dňa 21.11.2011, z ktorého vyplýva, že ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná, a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky.
61. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH. 62. Je nepochybné, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, že žalobca po tom ako mu bola predložená ponuka uchádzača ALFEX, a. s. vyzval uchádzača listom zo dňa 23.10.2015 na predloženie vysvetlenia. Uvedená výzva neobsahuje informáciu o nesprávne uvedenom počte alebo názve položiek v ponuke (rozpočte) predloženej uchádzačom. Žalobca žiadal o vysvetlenie ponuky bez toho, aby sa dopytoval na nezrovnalosti, ktoré boli potom dôvodom na vylúčenie uchádzača. Uchádzač však na výzvu reagoval.
63. Kasačný súd konštatuje, že v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyhodnocuje ponuky predovšetkým z hľadiska obsahu a z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky. Účelom a zmyslom vyhodnocovania nie je klásť formálne prekážky prijatia ponuky. V danom prípade bolo opodstatnené a to vzhľadom na skutočnosť, že ponuka ALFEX, a. s. bola o 83217,26 eur lacnejšia, vyzvať uvedeného uchádzača na odstránenie nejasností v jeho ponuke, ktoré spočívali v označení jednotlivých položiek vo výkaze výmer a v ich počte, čo však verejný obstarávateľ neurobil.
64. Kasačný súd udáva, že verejný obstarávateľ konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä § 42 ods. 2, ods. 5 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože účelom uvedených zákonných ustanovení je ponechať v súťaži čo najvyšší počet uchádzačov a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vylúčeniu záujemcov alebo uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné vysvetlením odstrániť.
65. K argumentácii sťažovateľa, že ponuka ALFEX, a. s. neobsahovala rozsah diela tak, ako to požadoval sťažovateľ, a preto nešlo o formálne ale podstatné porušenie podmienok súťaže, kasačný súd udáva, že sťažovateľom vytýkané konkrétne zmeny vo výkaze výmer (chýbajúci materiál na upevnenie výložníkov na stĺp, materiál na upevnenie montážnych nehrdzavejúcich pások - spona, nesplnenie dĺžky 60 cm., neuvedenie výšky montážnej plošiny) neboli uvedené v odôvodnení vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015 ani v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015. Ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. sťažovateľ uviedol v dokumentoch iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer sťažovateľa a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s.
66. Kasačný súd taktiež konštatuje, že predmetom verejného obstarávania bola v danom prípade modernizácia verejného osvetlenia v obci, a teda z toho hľadiska je vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a. s. bez riadnej výzvy na vysvetlenie formálnych dôvodov vylúčenia v rozpore so zmyslom a účelom verejného obstarávania. Cieľom verejného
obstarávania nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, kedy by dôraz na presnosť výkazu výmer bol na mieste. Vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a. s. bez riadneho postupu teda bez riadnej výzvy na vysvetlenie a len formálne dôvody vylúčenia nezodpovedajúce účelu a cieľom verejného obstarávania sú podľa kasačného súdu zjavne neproporčné a netransparentné. Je nepochybné, že konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s princípom transparentnosti, malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
67. Následne kasačný súd uvádza, že nesúhlasí s kasačnou námietkou sťažovateľa týkajúcej sa neuvedenia skutočností v súvislosti s ktorými bola uložená pokuta a túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedená námietka je podľa názoru kasačného súdu všeobecného charakteru a nie je z nej zrejmé, čo presne sťažovateľ uvedenou námietkou sledoval a čo v podstate napáda. Napriek tomu podľa názoru kasačného súdu je výrok prvostupňového rozhodnutia jasný a zrozumiteľný. Je z neho jednoznačne zrejmé, akým konaním sa sťažovateľ dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Podľa názoru kasačného súdu prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím nijakým spôsobom neporušil ustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v časti týkajúcej sa náležitostí výroku rozhodnutia. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí v jeho výrokovej časti sa uvádza, že účastníkovi konania sa ukladá pokuta v celkovej výške 4500,-eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poniky“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/ 2015 z 29.09.2015 po zn. 19609-WYP: [.
. . . . . .] 68. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa ukončenia diela a skutočnosti, že stavebné práce boli vykonávané v časovej tiesni (vyhodnotenie ponúk sa vykonalo 05.11.2015 a stavebné práce museli byť ukončené do 31.12.2015) vyhodnotil kasačný súd ako právne irelevantnú.
Termín ukončenia diela absolútne nesúvisí s rozhodovaním správneho orgánu, či uchádzač a verejný obstarávateľ porušil ustanovenia právneho predpisu v danom prípade zákona o verenom obstarávaní. 69. Pokiaľ sa jedná o požiadavku verejného obstarávateľa ohľadne poskytnutia desať ročnej záručnej doby na svietidlá priamo od výrobcu, podľa názoru kasačného súdu takto formulovaná požiadavka nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstaraním.
Táto požiadavka bola diskriminačná a ako správne uviedol krajský súd a žalovaný odrádzala mnohých potenciálnych záujemcov od účasti pri danom verejnom obstarávaní. Takáto požiadavka potom jednoznačne obmedzovala i hospodársku súťaž. Skutočnosť, že účastníci predmetnú požiadavku nenamietali, neznamená že ju nebolo možné vyhodnotiť uvedeným spôsobom.
70. Kasačný súd sa zhoduje s názorom krajského súdu, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Podľa názoru kasačného súdu správne uváženie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Odôvodnenie výšky pokuty bolo jednoznačne správne a dostačujúce. Pokuta, ktorá bola uložená na dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby, bola s ohľadom na závažnosť a trvanie protiprávneho stavu uložená v primeranej výške. Pokuta pre žalobcu nemala likvidačný charakter ale zároveň bola citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Žalovaný, ako správne uviedol krajský súd, postupoval správne, keď pokutu vo výške 4500,-eur uložil aplikujúc priaznivejšiu právnu úpravu ustanovenú v právnom predpise účinnom v čase rozhodovania (zákon č. 343/2015 Z. z.), ktorá umožnila správnemu orgánu možnosť rozhodovať o pokute v rozmedzí od 500,-eur do 30000,-eur.
71. K námietkam týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia. 72. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
73. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
74. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024