1Sfk/11/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TMG , a.s., so sídlom: Priemyselná 9A, Prievidza, IČO: 31645909, zastúpeného: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 50595652, so sídlom: G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135990/2018 z 2. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/17/2021-37 z 26. októbra 2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3019200032.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde a Najvyššom súde Slovenskej republiky

Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu finančných orgánov dospel k záveru, že je dôvodná námietka žalobcu, týkajúca sa nezákonného postupu správcu dane počas daňovej kontroly spočívajúca postupe zamestnancov správcu dane, ktorí bez toho, aby vec predložili na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti z 13.07.2015 svojmu nadriadenému vykonávali ďalšie úkony a najmä dňa 25.08.2015 vypracovali protokol z daňovej kontroly a tento spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručili žalobcovi, čím sa dopustili porušenia § 60

vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože protokol z daňovej kontroly vypracovaný namietanými zamestnancami mohol byť nezákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia, považoval za nesprávne právne posúdenie veci. Po oboznámení sa s obsahom

3. V súvislosti s posúdením námietok uzavrel, že pri rozhodovaní krajského súdu zistil nedostatok právneho posúdenia v ustálení, že vydaním protokolu z kontroly a výzvy na vyjadrenie bez rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti sú napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane rozhodnutiami nezákonnými.

4. Poukázal tiež na zistenie, že vo veci rovnakých účastníkov konania a z rovnakých dôvodov, rozhodol totožný správny súd rozsudkom sp. zn. 11S/24/2019 z 13.09.2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3019200042.1 (DPH za marec 2014), v ktorom z rovnakých dôvodov vydané rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V tejto veci rozhodol iný senát

súdu.

5. Správny súd opätovne preskúmal preskúmavané rozhodnutie, postup žalovaného a správcu dane, a rozsudkom č. k. 11S/17/2021-37 z 26.10.2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3019200032.1 (ďalej „napadnutý rozsudok“), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a pri viazanosti právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/60/2019, dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom. Správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Sprostredkovanie malo byť uskutočnené aj formou outsourcingu, ale označený dodávateľ žalobcu k tomuto tvrdeniu predložil len faktúru na vstupe od spoločnosti TRIXXX s. r. o., ktorej konateľ si nespomenul, kto služby realizoval, s tým, že takých dodávateľov malo byť viac, v kontrolnom výkaze však mal na vstupe len nepodnikajúcu spoločnosť HONORUS s.r.o.

8. Správny súd na základe zistení správcu dane považoval pochybnosti o reálnom uskutočnení služieb dodávateľom uvedeným na spornej faktúre za oprávnené. Dodávateľsko-odberateľský reťazec začínajúci spoločnosťou HONORUS, pokračujúci spoločnosťou TRIXXX (subdodávateľom žalobcu) a spoločnosťou BD STAV (dodávateľom žalobcu) musel byť žalobcovi známy.

správne. K námietke o neprimeranom presúvaní dôkazného bremena správny súd poukázal na skutočnosť, že podstatou sporu bolo, či dodávateľ označený na faktúre reálne uskutočnil služby súvisiace so sprostredkovaním pre žalobcu. Je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a pokiaľ si túto povinnosť nesplní, nárok na odpočet DPH mu nemôže byť priznaný.

11. Žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku, ktorý navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonom krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že nerozhodnutím o námietke zaujatosti došlo k porušeniu zákona. 12. Kasačnú sťažnosť zameral na jadro argumentácie správneho súdu, ktoré rozčlenil na dve problematické otázky, a to a/ že nerozhodnutie o podanej námietke zaujatosti správcu dane nie je prekážkou, pre ktorú by správca dane nemohol rozhodovať a b/ žalobca neuniesol dôkazné bremeno o uskutočnených zdaniteľných plneniach. 13. Sťažovateľ k argumentu a/ zopakoval názor, že počas daňového konania bola vznesená námietka zaujatosti voči konkrétnemu zamestnancovi správcu dane činnému v daňovom konaní, ktorý napriek tomu vo veci konal a vydal rozhodnutie. Tvrdenie, že šlo o neodkladný úkon, považoval za nepravdivé, pretože nevyhnutnými úkonmi je potrebné rozumieť úkony, ktoré nie je možné opakovať a ktorých nevykonanie by znamenalo porušenie alebo zásah do práv účastníka konania alebo iných osôb. Takáto situácia však nenastala, pretože do skončenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly zostávali 3 mesiace. Vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/60/2019 tvrdil, že v tomto prípade ide o inú situáciu, pretože v prejednávanej veci nebolo o námietke zaujatosti rozhodnuté a správca dane napriek tomu robil ďalšie úkony. Správca dane tak postupoval v rozpore so zákonom a odklonil sa od záverov judikovaných v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/74/2019, pretože bez ohľadu na dôvodnosť námietky zaujatosti musí o nej príslušný orgán rozhodnúť. 14. Považoval za nesprávny záver správneho súdu o neunesení dôkazného bremena o uskutočnených zdaniteľných plneniach, pretože tieto boli preukázané celým sledom dôkazov, získaním objednávok alebo uzatvorením zmlúv. Podľa sťažovateľa všetky dôkazy vykonané v daňovej kontrole podľa sťažovateľa preukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, a správne uváženie a následne rozsudok krajského súdu sú preto nesprávne, v rozpore s judikatúrou. Sťažovateľ tvrdil, že správca dane bol povinný znášať vlastnú dôkaznú povinnosť o tom, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo (poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-285/11 Bonik, C-80/2011 a C-142/2011 Mahagében Kft. a Péter David). 15. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

16. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a náhodným spôsobom pridelená senátu č. 1 kasačného súdu. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do senátu č. 5 tohto súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Predmetom kasačnej sťažnosti je napadnutý rozsudok, zamietajúci ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie, ktorým správca dane sťažovateľovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014.

Kasačný súd v nadväznosti na túto námietku upriamuje pozornosť na zodpovedajúcu časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu, v ktorej pri viazanosti názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) vyslovil názor, že nie je povinnosťou žalovaného zaoberať sa meritom podanej námietky zaujatosti za situácie, kedy neboli splnené podmienky pre podanie námietky. Konajúce súdy v súdenej veci už opakovane vyslovili názor, že sťažovateľom uplatnené námietky zaujatosti spadajú pod prípady všeobecne formulovaných námietok, vznesených bez uvedenia konkrétnych skutoční a dôkazov preukazujúcich v nich tvrdené skutočnosti.

21. Navyše, odhliadnuc od vyššie uvedeného, nepravdivé je tiež tvrdenie sťažovateľa o tom, že o jeho podaniach označených ako námietky zaujatosti nebolo v daňovom konaní nikdy rozhodnuté. Kasačný súd poukazuje jednak na oznámenie správcu dane zo dňa 09.12.2015 o tom, že podanie žalobcu zo dňa 13.07.2015 nemožno považovať za námietku zaujatosti, pretože postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly nie je dôvodom pre vylúčenie zamestnancov z daňového konania. Tiež poukazuje na opakované rozhodnutia nadriadených vedúcich zamestnancov obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného z 12. júla a 2. augusta 2016, týkajúce sa zamestnancov správcu dane vykonávajúcich posudzovanú daňovú kontrolu (C.. F. M.), 15. augusta 2016 (C.. V. E. R. C. H.) a 6. septembra 2016 (opätovne C.. F. M.Š_) a ich ďalšie rozhodnutia, obsahom ktorých bol záver, že posudzovaní zamestnanci správcu dane nie sú vylúčení z daňového konania. V týchto rozhodnutiach bolo

Pre posúdenie veci je kľúčový skutkový záver, že námietky sťažovateľa nemali kvalitu námietky zaujatosti podľa Daňového poriadku; tento záver správneho súdu nebol v súdenej veci sťažovateľom napadnutý. 23.

24. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ tento sťažnostný bod bližšie nekonkretizoval. V § 440 ods. 2 SSP sa kasačnému sťažovateľovi ukladá povinnosť v prípade námietky nesprávneho právneho posúdenia namietané právne posúdenie vymedziť a tiež uviesť, v čom spočíva jeho nesprávnosť. Z obsahu napadnutého rozsudku je nepochybné, aké skutočnosti považoval správny súd a orgány finančnej správy za dostatočné na spochybnenie reálnosti sťažovateľom deklarovaného sprostredkovania obchodov prostredníctvom označeného dodávateľa BD STAV. Správca dane a žalovaný podľa správneho súdu vykonaným preverovaním preukázateľne spochybnili deklarovaný zdaniteľný obchod a poskytnuté služby. Sťažovateľ naopak v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach.

Preto po zistení nedôvodnosti uplatnených sťažnostných bodov kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti zamietajúcim rozsudkom podľa § 461 SSP. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu v zmysle § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Úspešnému žalovanému v postavení orgánu verejnej správy nárok na náhradu trov voči neúspešnému sťažovateľovi nepriznal (§ 168 SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2023