1Sfk/116/2022

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, jún, september, október a december 2017.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101006828/2020 zo dňa 09.06.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 4.937,30 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.000,35 eur a vyrubil mu daň v sume 936,95 eur.

4. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH tým, že odpočítal od dane, ktorú je povinný platiť, daň z dodania tovaru, pri ktorom vznik daňovej povinnosti u dodávateľa nebol preukázaný.

Súčasne boli na kontrolných záznamoch zaznamenané údaje, ktoré deklarovali, že pri nákupe PHL boli použité zákaznícke bonusové karty vydané spoločnosťou SLOVNAFT, resp. že platba za nákup PHL nebola hotovostná, ale bola použitá banková platobná karta a na žalobcom predloženom doklade z ERP takýto údaj absentoval. Čo sa týka návrhu na výkon výsluchov svedkov, ktorí mali potvrdiť tankovanie, žalobca neuviedol ich identifikačné údaje, t. j. nenavrhol výsluch žiadneho svedka a podľa správcu dane by tento dôkaz ani nebol spôsobilý preukázať právo na odpočítanie dane.

Zoltán Farkas, - jediným dodávateľom spoločnosti GASTRO BISTRO s.r.o. bola spoločnosť Otel, s.r.o., ktorá je taktiež nekontaktná a za december 2017 podala nulové daňové priznanie k DPH, - správca dane v protokole z daňovej kontroly neuznal platiteľovi dane BRS trade odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa GASTRO BISTRO s.r.o., ktorý deklaroval nadobudnutie tovarov od dodávateľa Otel, s.r.o. z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie

7. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101865702/2020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

Zároveň rozhodol, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. 11. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že správcom dane zistený skutkový stav považuje za dostatočný a vyčerpávajúci. K zisteniam správcu dane vo vzťahu k obchodom s dodávateľom BRS trade správny súd dodal, že tovar na sporných faktúrach nie je ani dostatočne špecifikovaný. Vzhľadom na to, že faktúra, ani dodací list neobsahovali podrobný popis tovaru tak, aby bol presne určiteľný a nezameniteľný s iným tovarom, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú žalobcovu námietku týkajúcu sa aplikácie rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom toho, že by správne orgány neprihliadali na výpovede svedkov. Podľa názoru krajského súdu predmetné výpovede boli všeobecné, preukazujúce existenciu tovaru, avšak nie jeho pôvod, dodávateľa a pod. Žiadnym svedkom nebolo potvrdené, že tovar uvedený na sporných faktúrach bol dodaný deklarovaným dodávateľom. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že nie je podstatná len tá skutočnosť, že žalobca materiálnym plnením disponoval, ale podstatná skutočnosť je tá, že toto

13. Vo vzťahu k nákupu PHL od dodávateľa SLOVNAFT správny súd uzavrel, že žalobcom predložené pokladničné doklady nespĺňali požiadavky vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu. V tejto súvislosti správny súd dodal, že sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady z ERP, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte neznamená, že tovar bol aj skutočne dodaný označenou spoločnosťou a v deklarovanom množstve. Správny súd rovnako ako správne orgány dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné dodanie pohonných hmôt žalobcovi deklarovaným dodávateľom SLOVNAFT. V danom prípade bolo preukázané, že predložené doklady z ERP neboli zhodné s údajmi nachádzajúcimi sa na kontrolnom zázname, absentovali údaje o použití zákazníckych kariet a tiež sa nezhodoval číselný kód.

14. Vo vzťahu k obom dodávateľom a sporným obchodom krajský súd uzavrel, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. pri dodávke tovaru napr. aj prepravu, a tiež označenie tovaru na faktúre tak, aby bol určiteľný, a teda aj zistiteľný pri miestnej obhliadke. Rovnako tak aj pri PHM mal žalobca jednoznačne preukázať, že ich nakúpil od spoločnosti SLOVNAFT na predmetnej čerpacej stanici tak, ako boli vystavené doklady z ERP. Povinnosťou žalobcu ďalej bolo odstrániť všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, čo zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá vykonáva prepravu tovaru, resp. zistiť pôvod tovaru.

K námietke žalobcu týkajúcej sa neúplného zistenia skutkového stavu správny súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane, aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Nedôvodnosť tejto námietky krajský súd odôvodňoval i poukazom na obsah administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Krajský súd zastával názor, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane vykonal ďalšie výsluchy svedkov a tiež miestne zisťovanie. K uvedenému správny súd dodal, že sporným v danom prípade nebolo len to, či tovar existoval, ale aj tá skutočnosť, že nebolo zrejmé, ako sa tovar do reťazca dostal. Uvedené neodstránili ani žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov, ako ani preverovanie dodania

16. S poukazom na výsledky dokazovania bol i správny súd toho názoru, že ak žalobcom deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, nemôže ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 2Sžf/35/2016 zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011.

aj nesprávne uvedený reťazec obchodných spoločností žalovaným, a to najmä za stavu, že išlo o spoločnú daňovú kontrolu, týkajúcu sa obidvoch obchodných reťazcov. 18. Následne krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ďalším námietkam žalobcu nemohol vyhovieť, lebo nemali žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. 19.

20. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa právnej úpravy dane z pridanej hodnoty, dôkaznej povinnosti v daňovom konaní ako i nároku na odpočítanie dane. Správny súd mal za to, že daňové orgány poskytli žalobcovi dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil. Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené. Argumentujúc tým, že nie je postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, krajský súd zdôraznil, že je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru krajského súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ C-610/19, C-80/ 11, C-142/11, C-439/04, C-440/04, C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Zároveň poukázal aj na

rozsudok

Súdneho dvora EÚ C-277/17 (Stehcemp), v zmysle ktorého nemožno zdaniteľnej osobe odmietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu účasti daňového subjektu na daňovom podvode; - dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Podľa sťažovateľa daňové orgány od neho požadovali dokazovanie nad rámec potrebného a nevyhnutného. V tomto bode namietal, že žalovaný postupoval v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 (Vikingo) a podľa sťažovateľa žalovaný v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie účasti sťažovateľa na podvodnom konaní; - správny súd v napadnutom rozsudku vyslovil závery bez hlbšieho odôvodnenia a bez vyhodnotenia žalobných námietok. Sťažovateľ mal za to, že správny súd sa jeho námietkami ohľadom ním uvádzanej judikatúry Súdneho dvora EÚ vôbec nezaoberal; - krajský súd vec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok navyše neodôvodnil tak, aby bolo zrejmé, v čom vidí súd súlad postupu správcu dane ako i žalovaného s ustanoveniami Daňového poriadku, v dôsledku čoho mal sťažovateľ za to, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Sťažovateľ tvrdil, že zo strany krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že trvá na výroku preskúmavaného rozhodnutia ako i rozhodnutia správcu dane. Zároveň poukázal na odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov a na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu s tým, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ 32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“ 33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.“ 34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“ 35. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21.02.2024 vydaného v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako dôvodné a postupom podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oba reťazce však boli obdobné, modus operandi zúčastnených subjektov vykazoval rovnaké črty (nekontaktnosť subjektov, nulové daňové priznania), subdodávatelia GASTRO BISTRO s.r.o. a luTT s.r.o. boli personálne prepojené, kedy konateľka luTT s.r.o. (Erika Farkas) a konateľ GASTRO BISTRO (Zoltán Farkas) boli manželmi. V oboch prípadoch (v prejednávanej veci i vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/11/2023) išlo o jednu a tú istú daňovú kontrolu ukončenú rovnakým protokolom.

prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 41. I keď je nesporné - ako to správne uviedol aj žalovaný - že svedecká výpoveď konateľa dotknutej spoločnosti má obmedzenú hodnotu ako svedecká výpoveď, nie je v okolnostiach veci možné opomenúť, že konateľ dodávateľa sťažovateľa výslovne potvrdil dodanie fakturovaného tovaru (V17/045) [v tejto veci VF17/216, VF17/217]. Obdobne dodanie tovaru spoločnosti BRS s.r.o. potvrdila aj konateľka spoločnosti luTT s.r.o., ktorá mala tento tovar dodať priamemu dodávateľovi sťažovateľa. [V predmetnej veci bola dodávateľom spoločnosti BRS trade spoločnosť GASTRO BISTRO (avšak personálne prepojená na luTT s.r.o.), ktorej konateľa, p. Farkasa - maďarského občana, sa v administratívnom konaní nepodarilo vypočuť. Z účtovných záznamov a dokladov dodávateľa BRS trade sa však zistilo, že tento eviduje dodávateľské faktúry od spoločnosti GASTRO BISTRO a spoločnosť GASTRO BISTRO zasa eviduje dodávateľské faktúry od spoločnosti Otel, s.r.o., a to znejúce na rovnaký tovar, ako bol dodaný sťažovateľovi.]

Orgány verejnej správy síce uvádzajú, že ich odpovede na položené otázky boli všeobecné, nie je však možné opomenúť, že uvedení svedkovia vypovedali v prospech dodania fakturovaného tovaru [a dokonca uvádzajú aj osobu R. Rácza, konateľa deklarovaného dodávateľa BRS trade, ako osobu privážajúcu tovar], čo vyplýva aj z napadnutých rozhodnutí. Obdobne, nie je možné nechať bez povšimnutia to, že zabudovanie fakturovaného tovaru vo vzťahu k správcovi dane potvrdil aj odberateľ sťažovateľa, ako ani to, že v priebehu konania bola správcovi dane doručená fotodokumentácia, ktorá znázorňuje (niektoré) tovary tvoriace predmet spornej faktúry na stavbách, na ktorých sa tieto mali použiť.

43. Kasačný súd sa s týmto postupom orgánov verejnej správy nemohol stotožniť. Absencia adekvátneho odôvodnenia, prečo orgány verejnej správy dospeli k záveru, že tieto dôkazy sú vo veci bezpredmetné, dopadá na zákonnosť rozhodnutia, a to minimálne v otázke nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v uvedenej časti. Toto totiž sekundárne dopadá na to, či naozaj na základe vykonaných dôkazov neboli dostatočne vyvrátené pochybnosti o tom, že fakturovaný tovar bol sťažovateľovi naozaj dodaný [a to dodávateľom BRS trade]. Je pravda, že v priebehu konania nebol produkovaný žiadny priamy listinný dôkaz o existencii tovaru. Na strane druhej, tak konatelia dotknutých spoločností, ako aj viacerí svedkovia, ale aj existujúca fotodokumentácia svedčiace v prospech existencie fakturovaného tovaru, resp. jeho časti (ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie nároku na DPH) zvyšujú nároky na orgány verejnej správy v tom, aby odôvodnili, prečo vykonané dôkazy (svedčiace v prospech daňového subjektu) tieto pochybnosti kvalifikovane nerozptýlili.

Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022).

45. Tým, že sťažovateľ svoj záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane postavil v zásade len na nekontaktnosti subjektov v reťazci a na všeobecnosti svedeckých výpovedí (s ktorých obsahom sa ale dostatočne nevysporiadal), neformuloval podľa kasačného súdu ani konkrétne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o pochybnosti reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom. Dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/ 40/2018 zo dňa 03.09.2019). Nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v

46. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že je potrebné, aby žalovaný vo veci opätovne rozhodol. V novom rozhodnutí sa dôkladne vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi - s ich právnou a skutkovou relevanciou. Reálne uskutoční vyčerpávajúce hodnotenie dôkazov osobitne a aj v ich vzájomných súvislostiach. Následne ustáli, či takto uskutočnené hodnotenie vykonaných dôkazov akýmkoľvek spôsobom dopadá na skutkové okolnosti veci a ich nadväzujúce právne posúdenie a v zmysle tohto záveru uskutoční prípadne ďalšie procesné úkony a opätovne rozhodne. [Pokiaľ správca dane a žalovaný mienia spochybniť právo na odpočítanie dane, je potrebné, aby relevantne a konkrétne spochybnili dôkazy predložené sťažovateľom, ktoré preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Alternatívne aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou].

. Záver orgánov verejnej správy vo vzťahu k neuznaniu výdavkov na pohonné hmoty v rozsahu tvoriacom predmet tohto konania považuje kasačný súd za vecne správny a primerane odôvodnený. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v predmetnom kontexte sťažovateľ kvalifikované dokazovanie vo svoj prospech nenavrhol vykonať, keď dôkazy ním navrhnuté boli orgánmi verejnej správy vyhodnotené ako nespôsobilé preukázať skutočnosti tvoriace predmet dokazovania. Návrh sťažovateľa na výkon výsluchov svedkov neobsahoval ich identifikačné údaje, t. j. sťažovateľ fakticky riadne nenavrhol výsluch žiadneho svedka. Napokon kasačný súd v súvislosti s riešenou právnou otázkou (falošné účty z ERP) nemohol opomenúť, že obdobné právne otázky už boli predmetom konania na najvyššom správnom súde, pričom niektoré právne názory z uvedených rozhodnutí je možné analogicky aplikovať aj na súdenú vec (k tomu porovnaj napr. sp. zn. 4Sžfk/38/2020 zo dňa 28. septembra 2022: „Kasačný súd však má za to, že v skutkových okolnostiach veci po závere o nepravosti pokladničných blokov a zistenom nesúlade viacerých záznamov z knihy jázd bolo namieste

. .S poukazom na § 4 písm. a/ bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali.

Uvedenú vadu krajský súd nevyhodnotil ako tak závažnú vadu odôvodnenia, ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Prihliadol pritom na to, že žalobca túto vadu v správnej žalobe nenamietal a že rozhodnutia žalovaného a správcu dane tvoria jeden celok, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, ako aj použil správne určenie

jeho rozhodnutia. Pokiaľ správca dane a žalovaný budú vo veci vydávať nové rozhodnutia v zmysle právnych záverov kasačného súdu vyslovených vyššie, budú dbať aj na to, aby sa v odôvodnení vyjadrovali primárne k reťazcu Otel, s.r.o. - GASTRO BISTRO s.r.o. - BRS trade - sťažovateľ, ktorý je relevantný v tu posudzovanom zdaňovacom období december 2017. Zamerajú sa na vyhodnotenie skutkových okolností príznačných pre toto zdaňovacie obdobie, pričom iné skutočnosti viažuce sa k iným zdaňovacím obdobiam, ktoré budú prípadne uvádzať pre úplnosť, jasne odlíšia.

V Bratislave dňa 27. augusta 2024