1Sfk/12/2023

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správca dane“) vykonal u spoločnosti GEMER-ORR, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 821 08 Bratislava, IČO: 45720509 (ďalej aj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017.

2019. Dňa 01. júla 2019, t. j. v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, splnomocnený zástupca žalobcu p. Z.. J. U. požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že žalobca ho splnomocnil na zastupovanie dňa 27. júna 2019 a keďže lehota na vyjadrenie mala uplynúť o 4 kalendárne dni, z čoho boli 2 dni pracovné, v takejto lehote nebolo možné dostatočne podrobne preštudovať zistenia uvedené v protokole, spisový materiál a spísať dostatočne právne relevantné vyjadrenie sa k predmetným zisteniam. Ako ďalší dôvod uviedol pracovnú zaneprázdnenosť, keďže plynutie lehoty pripadlo na obdobie konca lehoty na podanie odložených daňových priznaní. Uvedené dôvody na predĺženie lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole správca dane považoval za neopodstatnené. Správca dane tak žiadosti daňového subjektu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole rozhodnutím č. 101651022/2019 zo dňa 8. júla 2019 nevyhovel.

- č. 201604 zo dňa 3.10.2016 v sume 10.974,00 Eur - č. 201605 zo dňa 24.10.2016 v sume 50.000,00 Eur - č. 201606 zo dňa 2.11.2016 v sume 28.125,00 Eur spolu v sume 247.099,00 eur (ďalej spolu aj „dodávateľské faktúry“ alebo „sporné faktúry“).

dražby. Záujemca má záujem využiť služieb koordinátora k posúdeniu majetku, tak nehmotného, ako aj hmotného, vzhľadom k existujúcemu stavu spoločnosti.“. Podľa zmluvy o koordinácii záujemca poveril koordinátora, aby preveril existujúci stav žalobcu vzhľadom k stavu majetku, a to predovšetkým nutných investícií do spoločnosti vzhľadom k zámeru podnikania.

uvedenú v zmluve o koordinácii vo výške 50.000,00 eur. Dňa 02. novembra 2016 koordinátor a záujemca uzatvorili Dodatok č. 2 k zmluve o koordinácii, predmetom ktorého bola dohoda medzi koordinátorom a záujemcom o úhrade odmeny opäť za zaistenie klienta so záujmom o kúpu majetku žalobcu. Koordinátor mal záujemcovi odovzdať kontakt a údaje k ďalšej osobe klienta. Zmluvné strany sa dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve o koordinácii vo výške 28.125,00 eur.

7. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“) požiadal finančnú správu Českej republiky o preverenie sporných faktúr vyhotovených spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. . Česká daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. sa zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou realitných agentúr. V súčasnej dobe je nekontaktná, nepodáva daňové priznania, nereaguje na písomnosti zaslané správcom dane, sídli na virtuálnej adrese.

Z predložených výpisov z bankového účtu správca dane nevedel posúdiť účel zaslaných platieb. Pochybnosť o reálnom poskytnutí služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. pre žalobcu na základe sporných faktúr vzbudila u správcu dane aj skutočnosť, že za tieto služby reálne neplatil žalobca, ale spoločnosť TRATEC, s.r.o. . Žalobca už nemal finančné prostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzal vôbec, čím mu vznikali vysoké záväzky. 9. Žalobca na výzvu správcu dane predložil zmluvu o úvere, platobné inštrukcie a e-mailovú komunikáciu medzi bývalou konateľkou žalobcu p. Natašou Malou a p. T. G., Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR o schválení zásob nerastov zo dňa 17. marca 2014, Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi o povolení banskej činnosti zo dňa 24. apríla 2014, e- mailovú komunikáciu, ktorá prebiehala po dátume platnosti zmluvy o koordinácii, t. j. po 30. októbri 2016. Žalobca tiež predložil „Vyjadrenie k obsahu a plneniu

Morgan&Morgan Finance Group Amsterdam 2. Advokátska kancelária JUDr. Václav Aubrecht 3. KGHM Polska Miedž SA, Lubin. V tomto oznámení súčasne spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. žiadala na základe poslednej ústnej dohody o uzatvorenie dodatku č. 2 na sumu 28.000,00 eur v súvislosti so zvýšenou intenzitou jednania so zástupcami spoločností. V závere je uvedené, že k zdokladovaniu vyššie špecifikovaných činností prikladá súpis jednaní, ktorý tvorí prílohu výkazu, tieto jednania sú vedené v režime dôverné. V predmetnom výkaze je uvedený stručný popis jednotlivých aktivít podľa záujemcov. Pod číslom 1. je uvedená aktivita:

Václav Aubrecht, počet hodín 28, zhodnotenie záujmu „úspešné“. Pod číslom 5. je uvedená aktivita: KGHM Polska Miedž SA, Lubin, počet hodín 12, zhodnotenie záujmu „úspešné“. 10. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa niektorá zo spoločností, ktoré spoločnosť REALITNÍ DÚM, s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní žalobcu. Žalobcom predložené doklady a písomnosti správca dane nepovažoval za dôkazy, ktorými by preukázal vznik výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca dane neignoroval predložené doklady a dôkazy, ale tie vyhodnotil ako nedostatočné pre preukázanie zaúčtovania sporných faktúr do daňových

11. Správca dane z obchodného registra ČR ďalej zistil, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. mala zapísaný predmet podnikania platný v roku 2016 iba uskutočňovanie verejných dražieb - dobrovoľných, uskutočňovanie stavieb, ich zmien a odstraňovanie, výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Všetky uvedené činnosti v zmysle živnostenského zákona sú voľnými živnosťami.

Z tohto dôvodu je otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť, bez odbornej spôsobilosti, ako je oceňovanie majetku a ako si žalobca preveril spoločnosť, ktorá mu mala oceniť majetok a na základe tohto ocenenia nájsť investora.

13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepreukázal (nepredložil dôkazy), že došlo k naplneniu predmetu zmluvy o koordinácii. Nepredložil správcovi dane žiadny výstup vypracovaný koordinátorom o stave majetku a hlavne o potrebe nutných investícií vzhľadom k zámeru podnikania. Argumentácia žalobcu, že preukázanie rozsahu vykonaných prác je založené na vzájomnej dôvere medzi zmluvnými stranami v tomto prípade podľa žalovaného neobstojí.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal, že na základe doposiaľ vykonaných prác môže pokračovať v súčasných rokovaniach s obchodnými partnermi, ktorí majú záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy, a že náklad (sporné faktúry) bol opodstatnený aj napriek tomu, že s uvedenými spoločnosťami nedošlo k uzavretiu spolupráce, žalovaný zdôraznil, že predmetom sporných faktúr bolo zaistenie záujemcu o financovanie, resp. vstup do projektu tohto banského diela, nejednalo sa o zabezpečenie partnera, ktorý má záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy. 16. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal aj s predloženou e-mailovou komunikáciou bývalej konateľky žalobcu p. Nataše Malej s pánom J.. T. X. (X.) z októbra a novembra 2016, ktorá mala podľa žalobcu preukázať komunikáciu

. Z predloženej komunikácie nie je možné posúdiť, v akom vzťahu bola spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. k jednotlivým pisateľom e-mailov. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal súvislosť predloženej komunikácie s fakturovanými službami spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.

18. Podľa žalovaného správca dane spochybnil reálnosť uzatvorených obchodných vzťahov na základe týchto skutočností: - Zmluva o koordinácii bola uzatvorená na dobu určitú, jej platnosť skončila dňa 30. októbra 2016. Koordinátor sa zaviazal do skončenia platnosti tejto zmluvy zaistiť predmet zmluvy pre záujemcu. Platnosť zmluvy nebola predĺžená ani v uzatvorenom Dodatku č. 1 zo dňa 10. októbra 2016 a napriek tomu dňa 02. novembra 2019, t. j. po skončení platnosti pôvodnej zmluvy bol uzatvorený Dodatok č. 2 k zmluve, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odmene nad čiastku uvedenú v zmluve vo výške 28.125,00 eur, - v zmluve o koordinácii žalobca poveril koordinátora posúdiť hmotný a nehmotný majetok vzhľadom k stavu majetku a to napriek skutočnosti, že koordinátor na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie a nemal ju zapísanú v predmete činnosti, - akceptačné protokoly (5 ks) boli vyhotovované k sporným faktúram, každý v znení: Objednávateľ sa dohodol, že poskytovateľ mu poskytne služby koordinácie, podľa Zmluvy o poskytovaní konzultačných a poradenských služieb zo dňa 25.05.2016.

zdaniteľného plnenia, - z predloženého výkazu plnenia zmluvy s prílohou obsahujúcou vykázané a odsúhlasené hodiny prác na koordinácií nebolo možné zistiť, kto konkrétne jednal za spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., kto sa jednania zúčastnil za druhú stranu, kde prebiehali rokovania resp. hľadanie záujemcov v Českej republike, - sporné faktúry neobsahovali súpis vykonaných prác ani žiadne prílohy, - ako dôkazy preukazujúce úhradu faktúr prostredníctvom čerpania úveru od tretej strany žalobca predložil Zmluvu o úvere č. 82016 zo dňa 10.08.2016 na peňažnú sumu 275.000,00 eur a Zmluvu o úvere č. 112016 zo dňa 14.11.2016 na peňažnú sumu 575.000,00 eur, uzatvorené medzi veriteľom TRATEC, s.r.o. a žalobcom. Podľa predmetných zmlúv za úver sa považuje čiastka odoslaná veriteľom a pripísaná priamo na účet majiteľa pohľadávky voči dlžníkovi. Správca dane v rámci MVI požiadal českú daňovú správu o preverenie čísla účtu, na ktorý mali byť úhrady faktúr smerované. Zo zaslaných pohybov na účte správca dane zistil, že na

Z dôvodu, že daňový subjekt TRATEC, s.r.o. je tohto času nekontaktný, daňové priznania nepodáva, nebolo možné finančným úradom českej daňovej správy zistiť, za čo boli tieto peniaze vyplatené, - pochybnosť o realizácii fakturovaných služieb vzbudila aj skutočnosť, že konateľom spoločnosti TRATEC, s.r.o. bol konateľ žalobcu v období od 06.12.2016 do 05.01.2017 (personálne prepojené osoby), - v dodatkoch č. 1 a č. 2 k zmluve o koordinácii neboli uvedené dôvody, na základe ktorých došlo k zmene výšky odmeny za činnosť koordinátora. Podľa Zmluvy o koordinácii odmena bola dohodnutá za činnosť koordinátora. Koordinátor bol oprávnený žiadať náhradu hotových výdavkov. Navýšenie odmeny nebolo žalobcom preukázané žiadnymi dokladmi, - písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy o koordinácii je iba všeobecné konštatovanie o realizovaní jednaní s potencionálnymi klientami bez uvedenia konkrétnych faktov a nepreukázalo vykonanie fakturovaných služieb; 19. Žalovaný ako neopodstatnené vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že v zmluve o koordinácii sa síce spomína predaj spoločnosti, avšak tento článok bol následne formou dodatkov zmenený a

Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal s tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti žalobcu, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný zdôraznil, že výzvy správcu dane počas daňovej kontroly boli konkrétne a splniteľné.

Corporation), žalovaný uviedol, že zmluva je vypracovaná v anglickom a ruskom jazyku, pri predkladaní dôkazov má daňový subjekt postupovať v súlade s § 5 ods. 1 Daňového poriadku, t. j., podania majú byť predkladané v štátnom jazyku. Zároveň uviedol, že na internetovej adrese obchodného registra https://www.gov.uk/govemment/organisations/companies-house nebolo možné dohľadať spoločnosť MMG Finance Group (podľa názvu spoločnosti). Žalovaný skonštatoval, že zmluva bola vypracovaná dňa 29.06.2016 a nie je známy dôvod, prečo ju žalobca nepredložil už v priebehu daňovej kontroly správcovi dane. Tiež uzavrel, že samotná predložená zmluva však nepreukazuje uskutočnenie služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.

predĺženú. Výklad žalobcu, že do dňa doručenia rozhodnutia o predĺžení lehoty sa lehota považuje za predĺženú, nie je v súlade s Daňovým poriadkom. Podľa tohto svojho výkladu žalobca pravdepodobne postupoval a preto rozhodnutie, o výroku ktorého mal vedomosť od správcu dane, prevzal v posledných dňoch lehoty na uloženie. Žalovaný tak považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.

Aby mohli byť výdavky na daňové účely akceptované, je daňový subjekt povinný ich preukázať nielen po stránke formálnej (vystavenými dokladmi), ale i po stránke obsahovej. Daňový doklad totiž sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňovník preukázať aj inak. 24. Žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého náklady účtované daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období nie sú daňovými nákladmi podľa § 2 písm. i) Daňového poriadku v tom prípade, ak daňový subjekt, ktorý tieto náklady účtoval, ich vynaloženie nebol schopný dostatočne preukázať.

25. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

27. Krajský súd podotkol, že žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe, rozoberá slovo „potenciálny“ záujemca, a to napriek skutočnosti, že v zmluve o koordinácii ani v dodatkoch slovo potenciálny nebolo použité. 28. Krajský súd konštatoval, že už zo samotného názvu zmluvy „Zmluva o koordinácii“ vyplýva, že by mala byť uzatvorená na koordináciu niečoho (nejakého projektu a pod.) t. j. zosúladenie a usporiadanie spolupráce medzi jednotlivými zložkami podľa určitého nastaveného pravidla tak, aby bol výsledok spolupráce čo najefektívnejší. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že k naplneniu zmluvy o koordinácii došlo - nepredložil žiadne štúdie vypracované koordinátorom o stave jeho majetku a o potrebe nutných investícií do spoločnosti.

30. Pokiaľ žalobca predložil kópie e-mailovej pošty medzi p. Natašou Malou, konateľkou žalobcu a J.. T. X. (X. ) zo dňa 26.10.2016, 08.11.2016 a 09.11.2016, krajský súd (v zhode so správcom dane) žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu nepovažuje za dôkaz o službách vykonaných spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu.

31. Krajský súd poukázal na zistenie správcu dane o tom, že spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku”, ktorý je aj v Českej republike viazanou živnosťou. Podľa krajského súdu je otázne, či spoločnosť mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť bez odbornej spôsobilosti oceňovania majetku. 32.

33. Krajský súd poukázal na zistenia správcu dane, s ktorými sa stotožnil (pozri bod 18. tohto rozsudku). 34. Poukázal na to, že žalobcom predložené písomné vyjadrenie koordinátora k obsahu zmluvy a jeho plneniu zo dňa 17. augusta 2017 bolo vyhotovené na základe žiadosti žalobcu. Predkladateľ vyjadrenia bola spoločnosť REALITNÍ DŮM s.r.o.

35. Krajský súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že predmetom zmluvy o koordinácii bolo zaistenie len potenciálnych investorov, z ktorých by na základe ďalších jednaní mohol vzísť investor, ktorý by participoval na projekte svojou finančnou účasťou, sa nezakladá na pravde, pričom poukázal na znenie zmluvy o koordinácii a jej dodatky. Taktiež považoval za

. 36. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly správcovi dane doklady a písomnosti, potrebné k prevereniu uskutočnenia fakturovaných služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. - žalobca nepredložil dôkaz o tom, že koordinátor preveril existujúci stav spoločnosti, identifikoval nutné investície do spoločnosti, že jednal s nejakým odborne spôsobilým subjektom z odboru geológie, stavebníctva a cenných komodít; žalobca ďalej nepredložil žiadny dôkaz o tom, že koordinátor jednal s tretími osobami z dôvodu získania finančných prostriedkov pre rozvoj spoločnosti, a to formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby. Pochybnosť o reálnom poskytnutí služieb spoločnosťou REALITNÍ DŮM s.r.o. pre žalobcu na základe vyššie uvedených faktúr vzbudzuje aj tá skutočnosť, že za tieto služby reálne neplatil žalobca ale spoločnosť TRATEC, s.r.o. . Žalobca nemal už finančné prostriedky ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z poskytnutých pôžičiek, resp. neuhrádzal vôbec, čím mu vznikali vysoké záväzky.

Správca dane poukázaním na záväzky, ktoré žalobca vykázal ku koncu kontrolovaného zdaňovacieho obdobie, zdôraznil skutočnosť, že je dosť nereálne, aby daňový subjekt, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami, potrebnými na pokrytie bežných prevádzkových výdavkov, uzatvoril zmluvu o koordinácii, na základe ktorej by bol ochotný zaplatiť koordinátorovi vyššiu čiastku bez toho, aby došlo k naplneniu predmetu zmluvy. Krajský súd konštatoval, že na základe činnosti koordinátora žalobca nezískal žiadneho investora, a nezískal žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na realizáciu svojho zamýšľaného projektu.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

40. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zopakoval skutkový stav veci a poukázal na závery správcu dane, žalovaného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach. 41. Sťažovateľ vzniesol predovšetkým námietky v procesnoprávnej rovine k priebehu daňovej kontroly, ktoré v podstatnom kopírovali žalobnú argumentáciu. Uviedol, že daňová kontrola neprebehla v súlade s daňovými predpismi, najmä mu nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Z dôvodu obsiahlosti a zložitosti problematiky podal Z.. U. dňa 01. júla 2019 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že sa v tom čase snažil zaistiť ďalší dôkaz, a to svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti REALITNÍ DUM, s.r.o. p. Milana Kuta. Žiadosti sťažovateľa na predĺženie lehoty správca dane nevyhovel, pričom ju označil za účelovú, keďže p. U. sťažovateľa už zastupoval skôr, bol splnomocnený aj na nahliadnutie do spisu, súčasťou ktorého už bol protokol.

bola p. Kutovi výpoveď umožnená, rozptýlilo by to pochybnosti správcu dane o plnení vyplývajúceho zo zmluvy o kooperácií. Sťažovateľ zdôraznil, že dobromyseľne očakával, že správca dane túto lehotu predĺži. Správca dane tak neučinil, túto lehotu navyše od počiatku stanovil v minimálnej dĺžke stanovenej zákonom a tiež o žiadosti o predĺženie lehoty do vydania prvostupňového rozhodnutia ani právoplatne nerozhodol. Sťažovateľ mal za to, že nie je možné, aby správca dane nerozhodol o predĺžení lehoty podľa §46 ods. 8 Daňového poriadku s tým, že rozhodne vo veci samej podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

42. Tým, že správca dane nakoniec neprihliadol na vyjadrenie sťažovateľa k protokolu, v ktorom navrhoval nový dôkaz - svedeckú výpoveď p. Kuta, bola sťažovateľovi odňatá možnosť ochrany jeho práv. Podľa sťažovateľa tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom zistenie skutkového stavu bolo vo svetle možnosti tejto svedeckej výpovede nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Sťažovateľ namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku nehodnotil (právne ignoroval) namietaný postup správcu dane.

44. Sťažovateľ ďalej vyslovil názor, že napadnutý rozsudok neobsahuje samostatné posúdenie, krajský súd sa uspokojil s právnym hodnotením skutkového stavu správcom dane a žalovaným. Sťažovateľ namietal, že krajský súd len odkázal na argumentáciu správnych orgánov a z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ napadnutý rozsudok za nesprávne právne posúdenie veci a zároveň ho považuje za nepreskúmateľný. Namietal absenciu riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

. Podľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok špekulatívny a krajský súd nijak právne nehodnotil (t. j. nesubsumoval nemožnosť daňového uznania fakturovaných nákladov pod právnu normu), krajský súd nesprávne právne posúdil zmluvu o koordinácii, možnosť jej uzatvorenia zo strany REALITNÍ DŮM, s.r.o. a možnosť plnenia povinností sťažovateľa prostredníctvom úveru zo strany TRATEC, s.r.o.

činnosti. Výsledok príkazom sledovaný je síce príkazcovým cieľom, nie však predmetom príkaznej zmluvy. Sťažovateľ mal za to, že podľa zmluvy o koordinácii bol povinný hradiť odmenu bez ohľadu na to, či sťažovateľ uzavrel akúkoľvek zmluvu alebo si obstaral akékoľvek financovanie na základe kooperácie spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii. Podľa sťažovateľa zo zmluvy o koordinácii ani zo zákona nevyplývajú závery krajského súdu, ako aj správcu dane a žalovaného, podľa ktorých za účelom preukázania oprávnene vyplatenej odmeny podľa zmluvy o koordinácii mala spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. vypracovať akýkoľvek (písomný) výstup hodnotenia či zaistiť samotné financovanie. Podľa sťažovateľa žiadny výstup nemal byť nikdy vypracovaný, jednalo sa o vnútorné posúdenie spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., aby táto mohla prilákať (akoukoľvek formou, nie nutne akýmsi písomným posudkom) investorov k sťažovateľovi a aby sama spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. mala informácie o sťažovateľovi pre týchto potenciálnych investorov.

Sťažovateľ považoval za irelevantné aj úvahy krajského súdu nad pojmom „kooperácia“ uvedený v hlavičke zmluvy o kooperácii, keďže dôležitý je obsah zmluvy a nie jej názov. 47. Sťažovateľ ďalej predniesol argumentáciu k neprávnemu právnemu posúdeniu e-mailovej komunikácie Uviedol, že krajský súd neuviedol, z akého dôvodu nepovažuje sťažovateľom predloženú komunikáciu za dostatočnú pre preukázanie plnenia zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.

48. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie krajským súdom, ktorý konštatoval, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku“ a preto je podľa krajského súdu otázne, či mohla vôbec uzatvoriť zmluvu na tak odbornú činnosť bez odbornej spôsobilosti oceňovania majetku. Sťažovateľ uviedol, že zmluva o koordinácii bola uzatvorená podľa českého občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že uplatňovanie súkromného práva je nezávislé na uplatňovaní práva verejného. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že ak niekto tvrdí, že je držiteľom koncesovanej živnosti, hoci ním nie je, nebude to mať vplyv na platnosť zmluvy, a teda platí, aj keď sa určitá osoba zaväzuje vykonať určitú činnosť , na ktorú nemá príslušné oprávnenie, ak taká osoba vykonáva túto činnosť bez príslušného (živnostenského) oprávnenia, môže sa dopúšťať priestupku, ale chýbajúce oprávnenie nemá vplyv na platnosť zmluvy. S ohľadom na

Keďže v danú dobu nedisponoval dostatočnými prostriedkami hradiť odmenu podľa zmluvy o koordinácii, zaistil si úver zo strany spoločnosti TRATEC, s.r.o. . Úver bol poskytnutý v súvislosti s úhradou odmeny spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii.

napadnutého rozsudku); Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, akú relevanciu k veci majú tieto skutočnosti, resp., z akého dôvodu mohla byť na základe uvedeného sťažovateľovi vyrubená daň z príjmu. 51. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal, o. i., na to, že sťažovateľ nepredložil správcovi dane žiadny výstup vypracovaný koordinátorom o stave majetku a hlavne o potrebe nutných investícii vzhľadom k zámeru podnikania. Konštatovanie sťažovateľa, že preukázanie rozsahu vykonaných prác je založené na vzájomnej dôvere medzi zmluvnými stranami neobstojí v prípade, keď sťažovateľ zahrnul faktúry za služby do daňových výdavkov, ktorými znížil základ dane z príjmov právnickej osoby.

Podľa žalovaného sťažovateľ tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože deklarované služby nepreukázal a tiež nepreukázal, že služby od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov. Žalovaný dospel k záveru, že podaná kasačná sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

53. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 54. Kľúčovými právnymi otázkami v prejednávanej veci boli otázky: 1) či bol postup správcu dane, týkajúci sa nevyhovenia žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a postup pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia v súlade s Daňovým poriadkom, 2) či sťažovateľ v daňovom konaní preukázal splnenie podmienok pre uznanie sporných výdavkov (úhrad na základe zmluvy o koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. 55. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

64. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že splnomocnenej zástupkyni sťažovateľa bol dňa 10. júna 2019 doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorej určil správca dane lehotu 15 pracovných dní na podanie písomného vyjadrenia sa k protokolu, označenie dôkazov, ktoré sťažovateľ nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a na predloženie listinných dôkazov. Kasačný súd konštatuje, že lehota bola určená v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku v rozhodnom znení.

J. U.. Podľa úradného záznamu si splnomocnený zástupca vyhotovil fotokópie vlastným technickým zariadením, o. i., aj protokolu. 66. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 28. júna 2019, ktorá bola podaná v posledný deň lehoty na vyjadrenie dňa 01. júla 2019. Splnomocnený zástupca sťažovateľa p.

67. Podľa úradného záznamu č. 101608586/2019 zo dňa 02. júla 2019 správca dane dôvody uvedené splnomocneným zástupcom v žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole posúdil ako neopodstatnené, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ splnomocnil p.

nevyhovel. Správca dane zároveň v predmetnom úradnom zázname konštatoval, že sťažovateľ v lehote určenej správcom dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole nepodal. 68. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101651022/2019 zo dňa 08. júla 2019, na základe ktorého žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole

70. Sťažovateľ podal dňa 11. júla 2019 (10 dní po lehote) vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole. Správca dane vydal Oznámenie o bezpredmetnosti podania - vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 06. augusta 2019, s odôvodnením, že žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nebolo vyhovené, o čom správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 08. júla 2019 a následne bolo správcom dane vydané prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 09. júla 2019, voči ktorému sa sťažovateľ môže odvolať do 30 dní odo dňa jeho doručenia.

Pokiaľ sťažovateľ v rámci daňového konania podal žiadosť o predĺženie lehoty k zisteniam uvedeným v protokole, kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že správca dane nebol žiadnym spôsobom viazaný vyhovieť predmetnej žiadosti sťažovateľa a zároveň podanie žiadosti nemá odkladný účinok.

72. Pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený, že uvedená žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole bola opodstatnená a v dôsledku jej nevyhovenia bol dotknutý na svojich právach, kasačný súd argumentuje, že sťažovateľovi bol doručený protokol spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 10. júna 2019, splnomocnený zástupca požiadal o predĺženie lehoty v posledný možný deň na vyjadrenie sa k protokolu dňa 01. júla 2019, pričom splnomocnený zástupca mal preukázateľne k dispozícii protokol 5 dní pred jeho prevzatím, t.j. dňa 05. júna 2019, keď bol nahliadať do spisu o daňovej kontrole u sťažovateľa, a tiež preukázateľne si vyhotovil fotokópiu, o.i., aj protokolu a ďalších podkladov z daňovej kontroly. Sťažovateľ, resp. jeho splnomocnený zástupca mal tak k dispozícii protokol skôr ako začala plynúť lehota určená správcom dane na vyjadrenie sa k protokolu.

účelové. Sťažovateľ tak prišiel o možnosť vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v dôsledku vlastnej nedôslednosti, nie v dôsledku pochybenia správcu dane. 73. Sťažovateľ ďalej namietal, že predmetná žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola oprávnená aj z dôvodu, že sa v tom čase snažil zaistiť ďalší dôkaz, a to svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. p. Milana Kuta. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ navrhol vypočuť svedka prvý krát vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré podal 10 dní po lehote na podanie vyjadrenia (11. júla 2019). Z uvedeného dôvodu správca dane bol oprávnený na uvedenú žiadosť nereflektovať. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s administratívnym spisom a nenašiel v ňom zmienku o tom, že by sťažovateľ navrhoval vypočuť svedka v rámci daňovej kontroly, resp. pred vydaním protokolu. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že v rámci (neskoro podaného) vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole

Uvedenú námietku sťažovateľa tak kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 74. Ďalej sťažovateľ namietal, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 09. júla 2019, ale rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty nadobudlo právoplatnosť až jej doručením dňa 25. júla 2019. Sťažovateľ argumentoval, že správca dane tak rozhodol o vyrubení dane skôr ako právoplatne rozhodol o žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Kasačný súd opakovane poukazuje na to, že správca dane vydal rozhodnutie č. 101651022/2019 dňa 08. júla 2019, na základe ktorého žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyhovel a až následne vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09. júla 2019, ktorým sťažovateľovi vyrubil rozdiel dane v sume 24.233,48 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 01.07.2016 do 30.06.2017. Obe rozhodnutia si sťažovateľ prevzal

odôvodnil vydanie prvostupňového rozhodnutia v uvedenej lehote plynutím zákonných lehôt na jeho vydanie rozhodnutia - správca dane bol tak naopak povinný v súlade s Daňovým poriadkom vo veci vydať rozhodnutie v stanovenej lehote. Námietku sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

rozhodnutia podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku. Podanie žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, ako kasačný súd už vyššie uviedol, nemá odkladný účinok, a teda podanie žiadosti nepredstavuje prekážku pre vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku.

77. Kasačný súd dáva do pozornosti, že na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku).

78. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových výdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový

79. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/ 2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

81. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v

83. Kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov (nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok.

Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. 85.

Podľa sťažovateľa zo zmluvy o koordinácii nevyplývalo a ani úmyslom strán nebolo, aby odmena alebo hradené náklady boli podmienené zaistením skutočného financovania sťažovateľa alebo zaistením vstupu tretej osoby do spoločnosti. Spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. podľa zmluvy o koordinácii mala podľa sťažovateľa zaisťovať len príležitosť (úsilie) k takému zaisteniu. Sťažovateľ argumentoval, že zmluva o koordinácii bola obsahovo najbližšie príkaznej zmluve podľa českej právnej úpravy. Kasačný súd k predmetnej námietke poukazuje na Dodatok č. 1 k zmluve o koordinácii zo dňa 10.10.2016 a Dodatok č. 2 k zmluve o koordinácii zo dňa 02.11.2016, podľa ktorých bola dohodnutá odmena pre koordinátora, ktorý zaistil klienta pre sťažovateľa, teda nešlo o jednanie o možnosti vstupu osôb do spoločnosti z dôvodu získania finančných prostriedkov alebo ako sťažovateľ tvrdí len o úsilie k zaisteniu.

87. Navyše podľa zmluvy o koordinácii mala spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. posúdiť majetok sťažovateľa ako nehnuteľného tak aj hnuteľného vzhľadom k stavu spoločnosti sťažovateľa. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz, že by k takejto službe zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. došlo. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentuje, že žiadny výstup nemal byť nikdy vypracovaný, jednalo sa len o akési vnútorné posúdenie veci zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., aby táto mohla prilákať (akoukoľvek formou, nie nutne akýmsi písomným posudkom) investorov k sťažovateľovi a aby sama spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. mala informácie o sťažovateľovi pre týchto potenciálnych investorov. Kasačný súd v nadväznosti na prednesenú kasačnú námietku sťažovateľa poukazuje na peňažnú hodnotu služieb od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., ktoré spolu podľa sporných faktúr predstavovali sumu 247.099,00 eur. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že podľa zmluvy o koordinácii bol povinný hradiť

Sťažovateľ namietal, že predložil e-mailovú komunikáciu, ktorá podľa jeho názoru preukazuje plnenia zo strany spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. . Kasačný súd poukazuje na predloženú e-mailovú komunikáciu bývalej konateľky žalobcu p. Nataše Malej s pánom J.. T. X. (X.) z októbra a novembra 2016, ktorá má podľa sťažovateľa preukázať komunikáciu sťažovateľa ohľadne možného vstupu spoločnosti KGHM do projektu. Žalovaný, správca dane a krajský súd zastávajú názor, že z predloženej komunikácie nie je zrejmé, kto je T. X. a koho vlastne zastupoval. Dôkaz preto považovali za neopodstatnený. K e-mailu zo dňa 28.09.2016 - komunikácia sťažovateľa so spoločnosťou LEMON INVEST, s.r.o. (bez uvedenia mena, kto za spoločnosť LEMON INVEST, s.r.o. komunikoval), správca dane, žalovaný a krajský súd taktiež uviedli, že predmetná e-mailová komunikácia nie je dôkazom, ktorý by preukázal služby fakturované spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o.

. Sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, okrem vlastného tvrdenia, o tom, že ku komunikácii medzi konateľkou spoločnosti p. Natašou Malou a spoločnosťou KGHM a LEMON INVEST, s.r.o. došlo v dôsledku činnosti spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o.

. Viaceré e-maily sa týkajú informácií o ťažobnej činnosti sťažovateľa a žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom zmluvy o koordinácii. Ďalej z obsahu niektorých e-mailov vyplýva, že (zrejme) potenciálny klient má záujem o základné informácie od konateľky sťažovateľa (napr. e-mailová komunikácia z

. Bolo na sťažovateľovi, aby v čase vykonávania služieb apeloval na koordinátora na doloženie podkladov za úkony a služby, ktoré priebežne vykonával, aby v prípade daňovej kontroly tieto sťažovateľ vedel správcovi dane predložiť a hodnoverne tak preukázať splnenie podmienok pre uznanie výdavkov (úhrad na základe zmluvy o koordinácii) ako daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. Kasačný súd po podrobnom oboznámení sa s predloženou e-mailovou komunikáciou založenou v administratívnom spise dospel k záveru, že uvedený dôkaz nemá potenciál preukázať oprávnenosť zaradenia uplatnených výdavkov za služby od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o. do daňových výdavkov sťažovateľa podľa zákona o dani z príjmov.

JUDr. Václav Aubrecht a spoločnosť KGHM Polska Miedž SA, Lubin, pričom popis aktivít vykázala v nasledujúcom znení: spolupráca s objednávateľom na príprave na jednanie s potenciálnymi záujemcami o financovanie (110 hodín), vyhľadávanie záujemcov ČR (100 hodín - neúspešné), Morgan&Morgan, Finance group Amsterdam (15 hodín - úspešné), advokátska kancelária JUDr. Václav Aubrecht (28 hodín - úspešné) a KGHM Polska Miedž SA, Lubin (12 hodín - úspešné). Ďalším podkladom bolo vyjadrenie k obsahu a plneniu služby podľa zmluvy o koordinácii na základe žiadosti sťažovateľa podané spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o. v zastúpení p. Jozefa Slámu, konateľa zo dňa 18. augusta 2017. Kasačný súd v zhode so správcom dane, žalovaným a krajským súdom konštatuje, že sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa niektorá zo spoločností, ktoré spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. uviedla na zozname, podieľala na financovaní žalobcu. Hoci spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. uvádza jednania ako úspešné, za ktoré si dokonca vyžiadala odmenu nad rámec pôvodne dohodnutej odmeny podľa zmluvy o koordinácii, uvedenie tvrdenie o úspešnosti nemá oporu

. Kasačný súd poukazuje na hodnotenie predmetných dôkazov zo strany správcu dane, ktorý uviedol, že predložené doklady neignoroval avšak tie vyhodnotil ako nedostatočné pre preukázanie zaúčtovania sporných faktúr do daňových nákladov, s čím sa kasačný súd

. Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, akého porušenia zákonných povinností sa mal sťažovateľ dopustiť. Kasačný súd poukazuje na to, že správca dane, žalovaný a krajský súd nezaložili svoje rozhodnutia výhradne na týchto namietaných záveroch, avšak tie skutočnosti dokreslili skutkový stav zistený v rámci daňovej kontroly v neprospech sťažovateľa. Je možné súhlasiť so sťažovateľom, že skutočnosť, že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o. nemala zaregistrovaný predmet podnikania „oceňovanie hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku“ nezakladá neplatnosť zmluvy o koordinácii ako takej avšak bezpochyby táto skutočnosť vyvoláva, resp. podčiarkuje pochybnosti, ktoré správca dane počas daňovej kontroly nadobudol. Taktiež skutočnosť, že úhrady za služby reálne neplatil sťažovateľ ale spoločnosť TRATEC, s.r.o. sama o sebe nie je žiadnym porušením právnych predpisov zo strany sťažovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že sťažovateľ v rozhodnom období nedisponoval finančnými prostriedkami ani na bežnú prevádzku, t. j. na úhradu faktúr za čerpanie vôd zo zatopenej bane a za nájom kancelárskych priestorov, ktoré uhrádzal z

. 91. Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje, že správca dane a žalovaný zistili dostatok relevantných okolností a podkladov, ktoré predstavujú pochybnosti o preukázateľnosti vynaloženia/vzniku daňového výdavku ako jednej z materiálnych, zákonných podmienok uznania daňového výdavku. Tieto svoje pochybnosti (opakovane) komunikovali sťažovateľovi, ktorý mal dostatočný priestor na ich vyvrátenie. Týmto bolo dôkazné bremeno v daňovom konaní prenesené na sťažovateľa.

93. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že správny súd výslovne neuviedol, ktorú zo zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov nesplnil, s týmto jeho záverom kasačný súd nesúhlasí. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že tento potvrdil spochybnenie reálnosti obchodov (napr. bod 72, 73 napadnutého rozsudku), teda preukázateľnosti vynaloženia/vzniku daňového výdavku a tiež odkázal na príslušné ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, čo je podľa kasačného súdu spolu s vecnou argumentáciou dostačujúce.

94. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.