1Sfk/122/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Virtual Reality Media, a.s., so sídlom Rybárska 1, 911 01 Trenčín, IČO: 36318388, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy - kontrole č. 17589-6000/2016-ODI vykonanej žalovaným, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/79/2017 - 102 zo dňa 18. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

5. Krajský súd zamietol návrhy žalobcu na priznanie odkladného účinku a uznesením č. k. 8Sa/79/2017 - 102 zo dňa 18.05.2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol aj žalobu žalobcu, a to podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

- žalovaný mal v čase kontroly právomoc na výkon kontroly postupu zadávania zákazky, ktorú mu zverovalo ust. § 112 písm. c/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z. Zároveň správne postupoval v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „neskorší ZoVO“ alebo aj „zákon č. 343/2015 Z. z.“) (§ 187 ods. 1 a 4), keď aplikoval predpis účinný do 17.04.2016, t. j. zákon č. 25/2006 Z. z. Keďže priame rokovacie konanie bez zverejnenia bolo začaté dňom 07.03.2013 a žalovaný začal s výkonom kontroly dňa 07.10.2016, správne uplatnil znenie zákona č. 25/2006 Z. z., účinné do 30.06.2013 (v zmysle prechodných ust. zákon č. 25/2006 Z. z. k úpravám účinným od 01.07.2013 - § 155m ods. 1 a 4); - zmluvu o dielo možno kvalifikovať ako zákazku na poskytnutie služieb, a preto žalobca bol povinný pri zadávaní zákazky postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

- žalovaný postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonnými ustanoveniami, a preto nemohol zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu; - vydaním protokolu o výsledku kontroly a prerokovaním tohto protokolu nemohol byť žalobca priamo dotknutý na svojich právach tak, ako to uvádza v žalobe.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

Sťažovateľ požiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 8. Sťažovateľ v rámci kasačného dôvodu spočívajúceho v porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces uviedol najmä tieto sťažnostné body: - napadnuté uznesenie obsahuje protichodné a nedostatočne odôvodnené právne závery, čoho dôsledkom je jeho nepreskúmateľnosť; - vo vzťahu k posudzovaniu dopadu už skončeného iného zásahu na subjektívne práva žalobcu môže správny súd vychádzať aj zo skutočností vzniknutých alebo existujúcich aj po skončení

osoby. Krajský súd výslovne uviedol, že sťažovateľ uniesol svoju aktívnu legitimáciu, keď tvrdil, že dotyk na subjektívnych právach smeroval voči jeho osobe a súčasne naplnil predpoklad preukázania, že rozhodnutie o vyhovení žalobe je dôležité pre ochranu jeho práv. Logicky potom nemôže obstáť právny záver krajského súdu, že sťažovateľ nemohol byť vykonanou kontrolou priamo dotknutý na svojich právach ako ani záver, že na právnom postavení sťažovateľa sa vykonaním kontroly nič nezmenilo; - pokiaľ podľa krajského súdu je úspech určujúcej zásahovej žaloby potrebné považovať za predpoklad úspechu v rámci administratívneho konania, nie je súčasne prípustný záver, že výsledok kontroly vykonanej žalovaným je irelevantným z pohľadu právneho postavenia

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže domáhať súdnej ochrany proti rozhodnutiu ministerstva; - nepreskúmateľným zostáva aj dôvod, pre ktorý krajský súd žalobu zamietol, keďže na jednej strane uzatvára, že protokol nemá vplyv na právne postavenie sťažovateľa, no súčasne nepriamo tvrdí, že žaloba je predčasná, keďže súdnej ochrany sa môže sťažovateľ dovolávať až v prípade výsledku správneho konania podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Uvedené dôvody sa pritom vzájomne vylučujú, keďže predčasnosť žaloby by bola dôvodom pre odmietnutie žaloby a nie pre jej zamietnutie; - pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ sa žalobou snažil vyriešiť nepreskúmateľnosť protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, uvedené nezodpovedá žalobným dôvodom uvedeným v žalobe. Sťažovateľ namietal, že pri výkone kontroly postupoval žalovaný nesprávnym procesným postupom a namietal, že nie je daná právomoc žalovaného vykonať kontrolu.

namieta, čím nerešpektoval princíp rovnosti účastníkov konania. Krajský súd mal možnosť a aj povinnosť posudzovať predmet zákazky oboznámením sa s dokumentáciou z verejného obstarávania, ktoré predložil sťažovateľ. Z čl. I. zmluvy o dielo vôbec nevyplýva, že by predmetom zmluvy bolo poskytnutie služieb, ale bolo ním odovzdanie balíku dát, kde služby tvorili iba predpoklad pre splnenie predmetu zmluvy, avšak netvorili predmet zmluvy.

Závery uvedené v protokole nevyhnutne vedú k vydaniu správneho rozhodnutia o povinnosti vrátiť NFP v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., pričom ministerstvo nie je oprávnené skúmať správnosť záverov a zistení uvedených v protokole a rozhodnutia vydané v zmysle § 27a cit. zákona nemožno podrobiť súdnemu prieskumu. Nesprávne právne posúdenie krajského súdu vo vzťahu k dopadom iného zásahu žalovaného sa prejavilo aj v posudzovaní návrhov sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žaloby; - krajský súd sa nevysporiadal s vyjadreniami sťažovateľa k zisteniam žalovaného uvedeným v protokole, ale osvojil si závery žalovaného. Sťažovateľ citoval zo svojho vyjadrenia, v ktorom uviedol, že žalovaný určoval predmet zmluvy podľa slovenského zákona o DPH (kedy prevzal definíciu tovaru a služieb zo zákona o DPH), hoci použitie analógie iuris je v odvetví správneho a finančného práva neprípustné. Neuviedol, z akého dôvodu nemohla byť použitá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES, ktorá v zmysle čl. 1 ods. 2 písm. d)

10. Sťažovateľ požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu, že právnymi následkami napadnutého uznesenia mu hrozí vznik závažnej ujmy a nastolenie právnej neistoty, najmä by došlo k vzniku finančnej škody, ktorá môže viesť k ekonomickému zániku sťažovateľa, a to vydaním rozhodnutia, ktorým sa sťažovateľovi uloží povinnosť vrátiť 1,5 násobok poskytnutého nenávratného finančného príspevku (1.018.000,- eur).

Podľa žalovaného nemožno výkon kontroly podľa zákona o verejnom obstarávaní kvalifikovať ako spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Pokiaľ ide o jeho oprávnenie kontrolovať predmet zákazky, ako aj o zadefinovanie predmetu zákazky ako služby, zotrval na doterajších tvrdeniach. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/26/2018 zo dňa 18.06.2020, podľa ktorého protokol nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Protokol ako záznam o výsledkoch vykonanej kontroly slúži predovšetkým ako podklad pre ďalší administratívny postup. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Prejednávaná vec bola dňa 25.10.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/122/2022. 13. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

14. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP tak, že sa ním rozumie aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Pri výkone kontroly alebo inšpekcie totiž dochádza k vrchnostenskému uplatňovaniu kontrolných a inšpekčných oprávnení, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované. Tvrdenie o priamom dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby a osvedčenie, že tento dotyk mohol/ môže aspoň potencionálne nastať, je pritom nevyhnutnou podmienkou pre unesenie aktívnej legitimácie pre podanie žaloby proti inému zásahu.

Dotyk na subjektívnych právach založil sťažovateľ jednak na tvrdení, že k tomuto dotyku dochádzalo samotným kontrolným postupom žalovaného a jednak na tvrdení, že výsledky kontroly boli pretavené do protokolu a zápisníc o jeho prerokovaní, ktoré budú tvoriť nevyhnutný skutkový podklad pre ďalší procesný postup ministerstva ako riadiaceho orgánu oprávneného kontrolovať podmienky poskytnutia príspevku z fondov EÚ, ktorý sťažovateľ čerpal na realizáciu predmetu zákazky. Tento procesný postup mal spočívať v tom, že ministerstvo môže zaslať sťažovateľovi výzvu na vrátenie sumy neoprávneného príspevku (táto skutková okolnosť po podaní žaloby aj nastala, o čom sťažovateľ krajský súd informoval) a následne vydať rozhodnutie podľa § 27a zákona o pomoci a podpore z fondov ES o uložení povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve.

27. Pokiaľ ide o dotyk na subjektívnych právach samotným kontrolným postupom, tento postup môže vo všeobecnosti pozostávať z takých úkonov orgánu vykonávajúceho kontrolu či dozor, ako je oprávnenie vstupovať do objektov, vyžadovať od kontrolovaného súčinnosť, doklady a vysvetlenia či zhromažďovať skutkové podklady s cieľom preveriť dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok činnosti kontrolovaného (porov. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el.

zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace potom, čo sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Shk/2/2022 zo dňa 30.03.2023, bod 35). Pokiaľ teda žalovaný vykonával vrchnostenské kontrolné oprávnenia spočívajúce vo vyžadovaní súčinností od sťažovateľa v období od 07.10.2016 a sťažovateľ v týchto prejavoch videl zásah do jeho práv a mal za to, že na ich uplatňovanie nemá žalovaný právomoc, mal sa včas brániť negatórnou zásahovou žalobou, čo však neurobil.

Takáto situácia však v prejednávanej veci nenastala, a teda pokiaľ chcel sťažovateľ zakladať dotyk na subjektívnych právach v určovacej žalobe samotnými kontrolnými úkonmi žalovaného, kasačný súd konštatuje, že na podanie určovacej žaloby neboli splnené procesné podmienky, pretože vo veci bolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu a túto žalobca nepodal v zákonnej subjektívnej lehote dvoch mesiacov, od kedy sa o zásahu dozvedel. 29. Ďalej však skúmal kasačný súd iný zásah z pohľadu jeho prejavov vo forme zaznamenávania kontrolných zistení do protokolu a spisovanie zápisníc o prerokovaní protokolu a sťažovateľom tvrdený dotyk na subjektívnych právach spočívajúci v tom, že skutkové zistenia zaznamenané v protokole a zápisniciach o prerokovaní protokolu budú použité v následnom procesnom postupe ministerstva. Pokiaľ totiž námietky proti trvajúcemu zásahu nebolo možné z povahy veci a s prihliadnutím na meniaci sa charakter iného zásahu v čase uplatniť v subjektívnej či objektívnej lehote od momentu, keď nastal prvotný faktický úkon začínajúci trvajúci iný zásah, žaloba obsahujúca takéto námietky bude včas podaná, ak

30. Krajský súd s poukazom na stabilnú judikatúru najvyššieho i ústavného súdu konštatoval, že protokol ako výsledok z vykonanej kontroly je podkladovým rozhodnutím, má predbežnú povahu a nie je preskúmateľný súdom, keďže nejde o individuálny správny akt s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach kontrolovaného subjektu. V nadväznosti na to uzavrel, že protokol nie je zásahom v zmysle faktického konania podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a že žalobca sa snažil vyriešiť nepreskúmateľnosť protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu podaním žaloby proti inému zásahu. S uvedeným názorom sa kasačný súd stotožňuje.

Uplatnenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu (kontrole) v podstate zredukovanému len na protokol a zápisnice z prerokovania protokolu, je tak vo svojej podstate obchádzaním účelu zásahovej žaloby i správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, keďže protokol, ktorým sa len zaznamenávajú kontrolné zistenia a neukladajú sa kontrolovanému žiadne povinnosti nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu.

Kasačný súd v tomto smere uvádza, že žaloba proti inému zásahu je plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 26.01.2022 zverejnené pod č. 19/2022 ZNSS).

33. K uvedenému kasačný súd uvádza, že rozhodnutie vydané podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z fondov ES je preskúmateľné správnym súdom. Najvyšší správny súd SR výslovne judikoval, že „Z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších

34. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ by sa mohol proti rozhodnutiu, ktoré by ministerstvo vydalo podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z fondov ES, brániť správnou žalobou. V rámci správneho súdneho konania o takejto žalobe by bol potom možný aj správny súdny prieskum protokolu žalovaného. K tomuto záveru takisto dospel Najvyšší správny súd SR vo svojej rozhodovacej praxi: „Protokol Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní je na účely konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie potrebné považovať za skôr vydané opatrenie v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Jeho súdny prieskum je preto možný na návrh žalobcu a až s rozhodnutím vydaným podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023).

jeho práv pred vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z fondov ES je totiž vo svetle vyššie uvedeného nutné posúdiť ako nedôvodnú. Súdnej ochrany v prejednávanej veci by sa sťažovateľ mohol dovolávať priamo proti rozhodnutiu ministerstva o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť vydanému podľa ust. § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z fondov ES.

37. Pre zamietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa postačuje záver, že pri žalobe proti inému zásahu v podstate zredukovanej na žalobu proti protokolu a zápisniciam o jeho prerokovaní už nejde o iný zásah v zmysle § 3 písm. e) SSP a aj keby súd pripustil výklad, že ide o iný zásah, nebude splnená podmienka, že žaloba je dôležitá pre ochranu práv žalobcu. Kasačný súd preto nemusí skúmať, či namietaný iný zásah aj bol alebo nebol nezákonný.

39. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú absenciu oprávnenia žalovaného na výkon kontroly podľa neskoršieho ZoVO, konštatuje kasačný súd nedôvodnosť tejto námietky. 40. Sťažovateľ odvodzuje absenciu oprávnenia na výkon kontroly zo skutočnosti, že neskorší ZoVO už neupravuje kontrolu postupu zadávania zákazky ako kompetenciu žalovaného, a preto ani nemožno uplatniť prechodné ustanovenia § 187 ods. 1 a 4 neskoršieho ZoVO, v zmysle ktorých v konaní, ktoré začne úrad po 17.04.2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.04.2016. K tomu kasačný súd uvádza, že zákonodarca prijatím neskoršieho ZoVO rozhodne nemal v úmysle odňať žalovanému jeho právomoc pri výkone dohľadu nad kontrolovanými subjektmi - príjemcami pomoci z fondov EÚ na dodanie služieb a kontrola postupu zadávania zákazky nepochybne spadá pod dohľad, ktorý žalovaný vykonáva aj podľa § 167 ods. 1 a 2 neskoršieho ZoVO. Ustanovenie § 169 neskoršieho ZoVO pritom výslovne upravuje konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy začaté na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli

Nemožno sa stotožniť so sťažovateľom v tom, že predmetom zmluvy o dielo bol len prevod práva k nehmotnému majetku - databáze bez toho, žeby predmetom zákazky boli aj činnosti, resp. služby. V čl. II ods. 2 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ výslovne zaväzuje vykonať za účelom riadneho zhotovenia predmetu zmluvy aspoň tam uvedené činnosti majúce povahu služieb. Čl. XIV zmluvy o dielo zasa stanovuje, že v prípade, ak zhotoviteľ pri činnosti podľa tejto zmluvy vytvorí databázu podľa autorského zákona, jej zhotoviteľom bude objednávateľ.

Správny súd preto správne dospel k záveru, že zmluvu o dielo možno kvalifikovať ako zákazku na poskytnutie služieb, a preto bol sťažovateľ povinný pri zadávaní zákazky postupovať podľa skoršieho ZoVO. 42. K sťažnostnému dôvodu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces kasačný súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nemožno označiť za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Judikatúra ESĽP ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko vo veci č. 30544/96 zo dňa 20.01.1999). Správny súd teda nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

43. Kasačný súd neprisvedčil v tejto súvislosti námietke o protichodnosti záverov krajského súdu, ktorá mala podľa sťažovateľa spôsobovať nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Sťažovateľ túto protichodnosť videl v podstate v tom, že krajský súd úvodom odôvodnenia akceptoval možný dotyk na subjektívnych právach sťažovateľa, no záverom konštatoval absenciu tohto dotyku. K tomu kasačný súd uvádza, že krajský súd v úvode svojho odôvodnenia skúmal splnenie procesných podmienok pre konanie o zásahovej žalobe a skonštatoval ich splnenie, pretože identifikoval aspoň potenciál porušovania práv (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/3/2019 zo dňa 26.01.2021, bod 41).

Odmietnuť žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie správny súd môže len vtedy, ak by žalobu podala zjavne neoprávnená osoba (§ 98 písm. e/ SSP), obdobná zjavnosť musí byť prítomná aj pri odmietnutí žaloby pre neprípustnosť súdneho prieskumu.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k § 98 SSP). Kasačný súd preto nevzhliadol protichodnosť záverov krajského súdu spôsobujúcu zmätočnosť a nepreskúmateľnost napadnutého uznesenia. 44. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd skonštatoval predčasnosť podania správnej žaloby, ale túto neodmietol ako predčasne podanú podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, ale ju

VII. Posúdenie odkladného účinku kasačnej sťažnosti

45. Kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti posudzoval zohľadniac ustanovenie § 447 ods. 1 SSP, podľa ktorého môže kasačný súd priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 46. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačným súdom znamená zmrazenie účinkov rozhodnutia správneho súdu. Kasačný súd nemôže samostatne odložiť aj účinky administratívneho rozhodnutia (tu iného zásahu). Odkladný účinok kasačnej sťažnosti by sťažovateľa chránil pred účinkami napadnutého iného zásahu len vtedy, ak by bol priznaný aj odkladný účinok žalobe. Uvedené však v predmetnej veci nenastalo, keďže krajský súd návrhy žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol. Kasačný súd prízvukuje, že priznanie odkladného účinku určovacej zásahovej žalobe ani nie je možné, pretože pri už skončenom inom zásahu nemôže dôjsť k odloženiu jeho účinkov. Preto § 258 SSP umožňuje priznať odkladný účinok len pri negatórnej žalobe. Aj uvedené dosvedčuje nevhodnosť sťažovateľom zvolených procesných inštitútov, pretože určovacou žalobou s návrhom na priznanie odkladného účinku nie je možné dosiahnuť to, čo sťažovateľ zamýšľal, teda aby sa protokol žalovaného nepoužil ako podklad pre následný postup ministerstva, a aby nedošlo k vydaniu rozhodnutia podľa § 27 a zákona o pomoci a podpore z fondov ES. Naopak, podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu podľa § 27a zákona o pomoci a podpore z fondov ES s návrhom na priznanie odkladného účinku proti tomuto rozhodnutiu by bolo vhodnejším prostriedkom na ochranu práv sťažovateľa. 47. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP a § 258 SSP zamietol.