1Sfk/13/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MILÉNIUM spol. s r.o., so sídlom Karpatské nám. 11, 831 06 Bratislava 35, IČO: 35812851, právne zast. JUDr. Daniela Simanová, advokátka so sídlom Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/246/2019 zo dňa 22.04.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

4. Dňa 14.07.2016 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) vyhlásil rozsudok sp. zn. 1S/240/2015, ktorým zamietol žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Krajský súd mal rovnako ako daňové orgány za to, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“), keď nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 5. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 1S/240/2015 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/55/2017 zo dňa 24.10.2019, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že žalobca nedostal zo strany krajského súdu odpovede na relevantné námietky zo žaloby, ale krajský súd len všeobecne konštatoval, že vykonané dokazovanie bolo náležité, bolo dostatočne vyhodnotené, pričom žalobca nepreukázal, že obchodné transakcie, z ktorých si uplatnil v predmetnom zdaňovacom období odpočítanie dane, sa uskutočnili deklarovaným spôsobom. Najvyšší súd SR konštatoval, že ide o odôvodnenie takmer univerzálne (možno ho použiť takmer v každom rozsudku o zamietnutí žaloby proti rozhodnutiu o nepriznaní odpočítania dane pre neunesenie dôkazného bremena zo strany daňového subjektu). Krajský súd v odôvodnení nedal konkrétnu odpoveď na žiadnu zo žalobných námietok a medzi tvrdeniami žalobcu a závermi krajského súdu nie je bezprostredná logická väzba, absentujú právne úvahy súdu, čím krajský súd porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu v takej miere, ktorá bezpochyby mala za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR uviedol, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a kasačnej sťažnosti a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 6. V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR krajský súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 1S/246/2019 zo dňa 22.04.2021, ktorým zamietol žalobu a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že: - správca dane v daňovom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie. Konateľ žalobcu uviedol, že prepravu kávy objednával osobne aj telefonicky u B., ktorý tovar prepravoval svojím vozidlom priamo k odberateľovi žalobcu, ktorými boli napr. Q. M. a Ing. W., konateľ spoločnosti GLOBAL-

. Správca dane zistil, že spoločnosť JUKOL CZ, spol. s r.o. na adrese sídla spoločnosti písomnosti nepreberá, daňové priznania za obdobia 2 - 6/2007 boli podané s nulovými hodnotami, za nasledujúce obdobia daňové priznania už podané neboli, funkcia konateľa V. skončila dňom 05.10.2007 a jediným spoločníkom od 01.01.2008 je Q.. Dodávateľ kávy J.. F. T., ktorá

objasniť. Taktiež B. nepredložil o preprave žiaden ani podporný dôkaz (napr. doklad o čerpaní pohonných hmôt), - krajský súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, že spoločnosť GLOBAL- SERVIS, spol. s r.o. potvrdila dodanie tovaru sklenených váz a kávy žalobcom dodacími listami, na základe čoho žalobca vystavil riadne faktúry, uplatnil daň na výstupe, zaúčtoval ich do svojej účtovnej evidencie a uviedol, že toto tvrdenie nie je spôsobilé zvrátiť pochybnosti správcu dane o existencii samotného predmetu deklarovaného obchodu.

dodávateľov. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane vznikli oprávnené pochybnosti o nákupe a dodaní tovaru deklarovaného žalobcom od jeho dodávateľa B. - STANLEY-CO a jeho následného predaja odberateľovi spoločnosti GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o., keďže nebola preukázaná preprava, ako aj samostatná existencia kávy a váz, - pozornosti krajského súdu neušlo, že odberateľom kávy a váz bol aj pán Šuda, ktorý bol od 01.01.2008 jediným konateľom spoločnosti JUKOL CZ, spol. s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom kávy B., a teda správcovi dane vzniklo dôvodné podozrenie, že tu vznikol reťazec od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s.r.o. cez B. - STANLEY-CO, cez žalobcu ku spol.

obchodnej spoločnosti GLOBAL-SERVIS, spol. s r.o. nadbytočné, - obavy správcu dane, že ide o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi, sú dôvodné.

dodávateľom, - zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočet DPH nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Krajský súd tu poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/ 2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, - pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka, ale je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. K tomu krajský súd poukázal na rozsudok

Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, konajúcou ako takou hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl.5 ods. 1 smernice o DPH, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré prechádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House), - subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod

Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 P. K. a Recolta Recycling, bod 61), - žalobca bol so zistením správcu dane oboznámený a teda mal vedomosť o tejto skutočnosti, no správcovi dane neposkytol ďalej žiadne dôkazy a ani informácie, ktorými by pochybnosť správcu dane vysvetlil a odstránil. Neposkytol správcovi dane žiadny podporný dôkaz ohľadom emailovej komunikácie so svojím dodávateľom a ani žiadne bližšie informácie o svojom dodávateľovi. Je preto otázne, s akou zodpovednosťou žalobca pristupoval k uskutočneniu predmetných obchodných transakcií. V tejto súvislosti možno žalobcovi vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere svojho obchodného partnera, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o obchod nemalej hodnoty. Žalobca v žiadnom

Krajský súd uviedol, že správca dane záver ohľadom spochybnenia existencie deklarovaného tovar neodvodil len z preverovania dodávateľa žalobcu, ale tento odvodil aj z následného preverovania u deklarovaného odberateľa žalobcu, - žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených B. - STENLEY-CO za nákup kávy a váz.

súlade so zákonom č. 511/1992 Z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj „zákon o správe daní“) a zákonom o DPH.

A) Kasačná sťažnosť 8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. i) SSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie

Ing. Q.. Sťažovateľ zároveň uviedol, že v rozhodnutiach daňových orgánov nebolo spochybnené dodanie tovaru žalobcom pre jeho odberateľa GLOBAL-SERVIS, spol. s r.o., ktoré sťažovateľ deklaroval odberateľskými faktúrami. K uvedenej námietke sťažovateľa uviedol krajský súd, (bod 63 napadnutého rozsudku), že vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane bolo vykonanie navrhovaného výsluchu nadbytočné.

Sťažovateľ mal za to, že daňové orgány bez zdôvodnenia ignorovali návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom konateľa spoločnosti GLOBAL-SERVIS, spol. s r.o. s vedomím, že vykonanie takéhoto dôkazu by jednoznačne svedčilo v prospech žalobcu a ten by preukázal, že ním deklarované zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Sťažovateľ uviedol, že Ing. Q. by vyvrátil deklarované tvrdenia o fiktívnych obchodoch v trojstrannom obchode.

14. Krajský súd v rozhodnutí uvádza, že konateľ spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. V. má rovnaké priezvisko ako B. a teda mohlo ísť o rodinu, pričom B. sa k tejto skutočnosti nevyjadril. Sťažovateľ namietal, že počas daňovej kontroly správca dane žiadne takéto skutočnosti nezistil a preto ich ani v protokole neuvádza. Sťažovateľ uviedol, že z pohľadu uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty pri prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach žalobcu v mesiaci august 2007 je absolútne irelevantné, či išlo o menovcov alebo osoby v príbuzenskom vzťahu. Zákonodarca nevylúčil ani nezakázal uzatváranie obchodných vzťahov medzi príbuznými a preto tento argument krajského súdu nemá oporu v zákone.

Sťažovateľ poukázal na to, že B. nebol schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti vzhľadom na skutočnosť, že mu účtovné doklady týkajúce sa kontrolovaných obchodov boli zhabané políciou. Sťažovateľ taktiež uviedol, že orgány činné v trestnom konaní nezistili a ani do dňa podania kasačnej sťažnosti nepreverovali sťažovateľa v súvislosti s daňovými trestnými činmi, spáchanými podľa názoru krajského súdu v tomto „zahmlenom“ reťazci.

3Sžf/125/2013 a sp. zn. 8Sžf/108/2014 bol karuselový obchod preukázaný orgánmi činnými v trestnom konaní. 17. Tvrdenie krajského súdu, že pán M. bol konateľom spoločnosti JUKOL CZ, spol. s.r.o. je nepravdivé, čo napokon vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Pán M. nebol konateľom tejto spoločnosti, čo napokon neuvádzajú ani daňové orgány.

Sťažovateľ mal vzhľadom na uvedené za to, že krajský súd nerešpektoval právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/55/2017 zo dňa 24.10.2019 a vydal nové rozhodnutie, ktoré nie je presvedčivé, neuvádza dôvody, na základe ktorých je založené. Sťažovateľ konštatoval, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

súdu.

preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

24. V predmetnej veci je predmetom posúdenia kasačnej sťažnosti rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou bolo vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2007 napadnuté v poradí tretie rozhodnutie žalovaného a správcu dane. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, bolo v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH.

Rozhodnutím správcu dane, s ktorým sa žalovaný stotožnil, bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane v sume 3.294,95 eur. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z dvoch dodávateľských faktúr od dodávateľa B. - STENLEY - CO, ktorými bol deklarovaný nákup kávy a váz (faktúra č. 2122007 a faktúra č. 2522007).

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 139 ods. 1 SSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 31. Sťažovateľ prieskum napadnutého rozsudku krajského súdu vymedzil v prvom rade podľa sťažnostného dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a v sťažnostných bodoch uviedol, že rozsudok krajského súdu je neurčitý a nepreskúmateľný, keď tvrdenia a závery správneho súdu sú v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály a preukázaným skutkovým stavom veci.

33. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že povinnosťou súdu v rámci správneho súdnictva je v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s preskúmavanou právnou vecou. Ako správne poznamenal sám sťažovateľ (bod 28 kasačnej sťažnosti) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 sp. zn. III. ÚS 60/04, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/61/2012 z 18.12.2013).

35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že mu krajský súd nedal odpoveď na „základnú námietku“, prečo žalovaný ani správca dane nevykonali sťažovateľom navrhovaný dôkaz - výsluch svedka Ing. Q. - konateľa spoločnosti GLOBAL - SERVIS, s r.o.

Krajský súd pritom konštatoval, že potvrdenie tejto spoločnosti o dodaní tovaru (sklenených váz a kávy) sťažovateľom na dodacích listoch a čestným prehlásením konateľa spoločnosti nie je spôsobilé zvrátiť pochybnosti správcu dane o existencii samotného predmetu deklarovaného

Zákon o DPH nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru resp. služby. Právo na odpočet DPH sa viaže na splnenie jednak procesnoprávnych podmienok zakotvených v daňovom poriadku ako aj na splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených v zákone o DPH. Zákon o DPH vyžaduje, aby zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb vyplýva z daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí majú postavenie zdaniteľných osôb. Základnou povinnosťou daňového subjektu bolo preukázať, že na uplatnenie práva na odpočet DPH má právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným

37. Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu a administratívneho spisu zistil, že dodávateľ sťažovateľa B. - STENLEY - CO síce mal zaevidované sporné faktúry vo svojom účtovníctve, avšak nevedel preukázať nadobudnutie tovaru ani jeho prepravu. Tovar mal nakupovať od spoločnosti JUKOL, spol. s r.o. a od J.. F. T., o čom ale nepredložil doklady.

Dodávateľ sťažovateľa nevedel predložiť žiadne dôkazy vo vzťahu k existencii a preprave kávy a váz. Kasačný súd sa na základe takto zisteného skutkového stavu musel stotožniť s názorom krajského súdu a daňových orgánov, že vo vzťahu k sporným faktúram od dodávateľa B. - STENLEY - CO sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa Stanislav Mazúr - STENLEY - CO.

V citovaných rozhodnutiach sa Najvyšší súd SR rovnako venoval problematike dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane a prípadný prenos dôkaznej povinnosti z jedného subjektu na druhý. 40. Kasačný súd na záver poznamenáva, že si je vedomý, že o kasačných sťažnostiach sťažovateľa bolo v obdobných veciach už kasačným súdom rozhodnuté. V konaní vedenom

V konaniach vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Sžfk/64/2017, sp. zn. 2Sžfk/56/2017 a sp. zn. 2Sžfk/55/2017 súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané v rozhodnutí krajského súdu sú nepostačujúce pre vecné preskúmanie tohto rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutia zrušil pre ich nepreskúmateľnosť, pričom sa nezaoberal vecnými kasačnými dôvodmi sťažovateľa.

41. Vzhľadom na uvedené kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

43. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.