1Sfk/13/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. KE-8Sa/11/2023 - 117 zo dňa 30.01.2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy tým, aby správny súd žalovanému uložil povinnosť konať v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. 013/2017/1.2.1/OPVaI/DP vo veci Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 18.07.2017 v zmysle. čl. 2.3 predmetnej zmluvy (ďalej ako „žaloba“). 2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia s poukazom na príslušné ustanovenia SSP konštatoval, že v správnom súdnictve je poskytovaná ochrana právam patriacim fyzickým a právnickým osobám a ich právom chráneným záujmom. Musí ísť o subjektívne práva fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tieto subjektívne práva môžu byť narušené niektorým z nedovolených konaní alebo opomenutí orgánov verejnej správy, vymedzených v § 2 ods. 2 SSP. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. 3. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhal, aby správny súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému konať v administratívnom konaní vedenom pod spis. zn. 013/2017/1.2.1/OPVaI/DP vo veci Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 18.07.2017 (ďalej ako „zmluva“) a poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok v zmysle čl. 2.3 predmetnej zmluvy do jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. 4. Správny súd uzavrel, že v danom prípade nie je daná na prejednanie a rozhodnutie veci právomoc správneho súdu, pretože žaloba žalobcu sa netýka oblasti výkonu verejnej správy, keďže v danej veci nejde o administratívne konanie. 5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnuté uznesenie je zaťažené vadami konania tým, že správny súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a (ii) odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania. 7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že správny súd mu napadnutým uznesením odmietol poskytnúť právnu ochranu, ktorý nemal inú možnosť domáhať sa svojich subjektívnych práv, než práve správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa výkladu správneho súdu by totiž žalobca vôbec nemohol namietať prieťahy v rámci nečinnosti orgánu verejnej správy, akým žalovaný objektívne je. 8. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že žalovaný si dlhodobo zo zmluvy neplní svoje povinnosti, a to napriek jeho viacerým písomným urgenciám. Ďalej uvádza, že v rámci prieťahov zo strany žalovaného sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky. Sťažovateľ sa na rozdiel od správneho súdu nedomnieva, že v danej veci nejde o administratívne konanie a iný spôsob nápravy než uložením povinnosti odstrániť nečinnosť žalovanému súdom totiž neexistuje. 9. Podľa názoru sťažovateľa má aktivita či pasivita žalovaného povahu rozhodnutia v administratívnom konaní, keďže sa ním zakladajú, menia sa i zanikajú právne vzťahy. V danej veci je právomoc správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci daná, pretože sa ňou preskúmava konanie, resp. nekonanie žalovaného ako orgánu verejnej moci. Sťažovateľ má za to, že pasívnym postupom žalovaného bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. 10. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, v ktorom správny súd konštatoval, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. 11. Žalovaný vzhľadom na to, že ide o obchodný spor a nie administratívne konanie v oblasti verejnej správy požiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a napadnuté uznesenie potvrdil.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa na účely tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 SSP, predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva sú také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Nie každý akt alebo postup orgánu verejnej správy je totiž vykonávaný v rámci jeho verejnosprávnej pôsobnosti. Orgány verejnej správy môžu byť totiž činné aj v právnych vzťahoch, z ktorých niektoré majú výlučne súkromnoprávny charakter.

Táto verejnosprávna rovina je pritom vymedzená ako administratívne konanie, ktorým sa rozumie len taký postup orgánu verejnej správy, ktorý sa vzťahuje na výkon jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Nečinnosť orgánu verejnej správy odkazuje práve na administratívne konanie vymedzené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

20. Sťažovateľ sa síce domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak z obsahu súdneho spisu má kasačný súd za preukázané, že žalobca sa domáha poskytnutia nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným. Ako pritom vyplýva z tejto zmluvy, táto bola medzi sťažovateľom a žalovaným uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z tohto dôvodu preto v uvedenom prípade nejde o administratívne konanie, tak ako je definované v § 3 ods. 1 písm. a) SSP. 22. Po podpise zmluvy medzi sťažovateľom a žalovaným došlo medzi nimi k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu ako medzi dvomi zmluvnými stranami. Z tohto záväzkovo- právneho vzťahu vyplývajú zmluvným stranám práva a povinnosti. Okrem iného, aj právo sťažovateľa na dohodnuté plnenie a povinnosť žalovaného toto plnenie poskytnúť.

23. Keďže v danom prípade po podpise zmluvy žalovaný nepostupoval ako orgán verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov nejde o administratívne konanie (ide o záväzkovo-právny vzťah súkromného charakteru), kasačný súd musí konštatovať, že v tejto veci nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP spojená práve s administratívnym konaním tak, ako je vymedzené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

IV. Záverečné poznámky a odôvodnenie v časti trov

25. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd po preskúmaní dôvodov vznesených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024