1Sfk/133/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo so sídlom Korzo Bélu Bartóka 790, Dunajská Streda, IČO: 00168831, právne zastúpený: Michalko Legal s.r.o., so sídlom Suché miesto 47, 900 25 Chorvátsky Grob, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406501/2018 zo dňa 29. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/224/2018 - 145 zo dňa 17. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

44092580 (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ 2“) v celkovej sume 63.886,08 eur za nákup tovaru (kryštálový cukor). 3. Správca dane v rámci daňovej kontroly ďalej zistil, že žalobca následne tovar dodaný od deklarovaného dodávateľa 1 dodal svojmu odberateľovi do iného členského štátu (Maďarsko) spoločnosti Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság (ďalej aj ako „Lbis Six“), a tovar dodaný od deklarovaného dodávateľa 2 dodal odberateľom do iného členského štátu (Maďarsko a Česká republika) spoločnostiam GÉP-INVEST KERESKEDELMI ÉS, Bacsó Béla utca, 8700 Marcali, Maďarsko (ďalej aj ako „GÉP-INVEST“) a MONTICELLO s.r.o., Hybernská 1009/ 24, 110 00 Praha 1 - Nové mesto, česká republika (ďalej aj ako „MONTICELLO s.r.o.“), pričom pri dodaní tohto tovaru si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH.

o DPH. 5. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi 1 spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o. správca dane poukázal na skutočnosť, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach apríl 2012 - september 2012 dodávala žalobcovi predmetný sortiment tovaru spoločnosť Porrima, s.r.o. a následne v kontrolovanom zdaňovacom období september 2012 - december 2012 dodávala žalobcovi ten istý sortiment tovaru spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o., ktorá nahradila dodávateľa Porrima s.r.o.

. 6. Správca dane zistil, že žalobca figuroval v obchodnom reťazci spoločností WELDER, s.r.o., prípadne CALLISTO, s.r.o. › NEVIA, s.r.o. › FOOD IMEX, s.r.o. (Porrima s.r.o.) › žalobca › maďarská spoločnosť Lbis Six › rumunská spoločnosť S.C_ Masine Store.

Zároveň zistil, že dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného členského štátu. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, t.j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, s.r.o., CALLISTO, s.r.o.).

8. Správca dane vyslovil dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými na preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa „točil“ medzi jednotlivými zúčastnenými spoločnosťami, čomu mali nasvedčovať nasledujúce

9. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosť, že odberateľ žalobcu spoločnosť Lbis Six si nesplnil povinnosti pri nadobudnutí tovaru, nepriznal jeho nadobudnutie a neodviedol daň z nadobudnutia tovaru. 10. Správca dane následne uviedol skutočnosti (ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach), na základe ktorých mohol žalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom: - veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a nevenoval sa jej dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi (FOOD IMEX, s.r.o. a Lbis Six Kft) začala v roku 2012, išlo teda o začínajúcu obchodnú spoluprácu, - tovar do svojich maloobchodných prevádzok žalobca nakupoval od iných dodávateľov, tovar od spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj, - deklarovaný dodávateľ 1 spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o. bola novovzniknutou spoločnosťou (vznikla v roku 2012), nebol to subjekt dlhodobo etablovaný na trhu s predmetným tovarom, - konateľom spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., bol občan maďarskej národnosti p.

išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu, nových obchodných partnerov, ktorí na trhu nepôsobili dlhodobo; zároveň transakcie, ktoré platiteľ uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného finančného rozsahu, - žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol aj potravinársky tovar (energy nápoje, špaldové nápoje, antioxidačné nápoje, šošovica, fazuľa); správca dane poukázal na § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (v znení platnom do 29.12.2012), podľa ktorého na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu, - správca dane z voľne dostupných internetových stránok zistil, že cena výrobkov, za ktorú platiteľ tovar nakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné tieto výrobky kúpiť bežne na trhu, - odberateľ uhrádzal faktúry prostredníctvom vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu v slovenskej banke; To znamená, že konateľ spoločnosti Lbis Six p. Albert Kovács takmer každý deň vycestoval z Maďarska na Slovensko s hotovosťou približne 100.000 eur až 130.000 eur, aby uhradil faktúru od žalobcu,

Six, - spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o. dodávala od septembra 2012 žalobcovi ten istý sortiment tovaru a v tých istých cenách ako spoločnosť Porrima s.r.o.; správca dane z uvedeného vyvodil záver, že spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o. od septembra 2012 nahradila v dodávateľskom reťazci spoločnosť Porrima, s.r.o.

(posledné tri číslice sa na jednotlivých faktúrach líšili); ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvalé udržateľnej biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a

DPH), čo správca dane nepovažoval za dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu a nových obchodných partnerov; zároveň transakcie, ktoré žalobca uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného finančného

túto skutočnosť zistiť; - taktiež ak si žalobca overoval odberateľov prostredníctvom výpisov z obchodných registrov musel zistiť, že napr. hlavnou činnosťou odberateľa GÉP-INVEST bola výroba kovových konštrukcií (stavieb) a častí (dielcov) konštrukcií (stavieb); predmetom podnikania spoločnosti MONTICELLO s.r.o. bol podľa výpisu z obchodného registra prenájom nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov a výroba, obchod a služby; z uvedených informácií vyplýva, že odberatelia neboli spoločnosti založené predovšetkým na obchodovanie v oblasti veľkoobchodu s cukrom, resp. potravinami.

Zároveň správca dane skonštatoval, že na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojim plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom.

veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL.

16. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“). Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Žalobca zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. 17. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11 (Péter Dávid), z ktorého vyplýva, že platiteľovi DPH nemôže správca dane odmietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak táto splnila podmienky podľa § 49. 18. Žalobca mal za to, že konštatovanie správcu dane o tom, že preverované obchodné transakcie vykonávané žalobcom navodzujú stav bežných obchodov s predmetným tovarom avšak v skutočnosti išlo o dodanie toho istého tovaru, pravdepodobne v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska alebo iného členského štátu, nie je podložené žiadnymi dôkazmi, pretože správcovi dane boli predložené všetky potrebné doklady, a to faktúry ako aj

Tovar riadne prebrali skladníci a uskladnili ho, o čom chceli aj vypovedať avšak žalovaný, resp. správca dane ich nevypočul. Žalobca tvrdil, že v záujme transparentnosti na pokyn zodpovedných zástupcov žalobcu tovar bol vyskladnený. Následne bol tento tovar opätovne naložený na dopravu, o čom svedčia výpovede svedkov. O vykládke dotknutého tovaru v Maďarsku svedčia CMR doklady a podpis odberateľa. O zaplatení tovaru svedčia bankové výpisy. Žalobca uviedol, že pri preberaní tovaru odberateľom bola vykonaná fyzický kontrola tovaru pozostávajúca z kontroly kvality a kvantity tovaru, pričom rozdiely sa riešili dobropisom.

alebo kanceláriu 21. Podaním zo dňa 20. februára 2019, doručeným krajskému súdu dňa 22. marca 2019 žalobca doplnil ďalšie žalobné dôvody. Toto doplnenie bolo doručené súdu po uplynutí lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby (táto lehota uplynula dňa 11. februára 2019). Žalobca mienil doplnil žalobu, okrem iného, aj o námietku, že daňová kontrola bola prerušená takmer jeden rok (346 dní), čo považoval za neprípustné. Tiež namietal skutočnosti týkajúce sa dátumu, ku ktorému bola daňová kontrola prerušená - podľa žalobcu mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu skôr. Tiež namietal, že daňovej kontroly sa zúčastnil zamestnanec, ktorý bol ex lege vylúčený z dôvodu podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že správca dane ho obmedzoval vo výkone práv, ktoré mu patria podľa § 23 daňového poriadku, napríklad zo spisového materiálu mu účelovo vyhotovil fotokópie iba tých dokumentov, ktoré mu počas daňovej kontroly poskytol sám žalobca, výkon práva nazrieť do spisu mu umožnil až dňa 05.09.2017.

zamietol. 23. Krajský súd uznesením 5S/224/2018 - 94 zo dňa 24. júna 2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 24. Žalobca podaním zo dňa 06. mája 2022 podal návrh na prerušenie konania.

26. Krajský súd lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí zistil, že súd už právoplatne rozhodol vo viacerých veciach rovnakých účastníkov konania, a to vo veci sp. zn. 2S/223/2018 rozsudkom zo dňa 3.7.2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu august 2012 a vo veci sp. zn. 2S/222/2018 rozsudkom zo dňa 3.7.2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu december 2012, pričom krajský súd správnu žalobu totožného žalobcu v oboch prípadoch

27. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 140 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

29. Krajský súd ustálil, že totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 3.7.2019 je daná tým, že totožné žalobné námietky smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného.

30. Vzhľadom na to, že krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 3.7.2019 v súlade s ustanovením § 140 SSP v ďalšom len poukázal na rozhodujúcu časť jeho odôvodnenia.

32. Krajský súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 3.7.2019, na ktorý napadnutý rozsudok odkazuje, vo všeobecnosti vymedzil najmä zákonné podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, dôkazné bremeno v rámci preukazovania nároku na odpočítanie DPH, tiež povinnosť daňového subjektu prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, a vyslovil apel na výber dôveryhodných obchodných partnerov ako základný predpoklad riadneho obchodného styku.

Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu "odoslanie" tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z.

Ak s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína aj končí v Maďarsku a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality dane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie tovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou personálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis Six Kft (Ing. Krčmárik) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (C. V.) vyberala peňažné prostriedky z účtu a vkladala ich spoločnosti Lbis Six Kft (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu Ing. Krčmárik) a vkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho obchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali Ing. Krčmárik a A.. F., ktorí mohli porušiť zákaz konkurencie

66. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z.

67. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry a CMR doklady preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi dane objednávky konkrétneho tovaru, komunikáciu medzi obchodnými partnermi (inú ako faktúru), prípadné reklamácie tovaru, a podobne. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťami FOOD IMEX, s.r.o., a RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., v zdaňovacom období december 2012.

obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa 23.1.2019).

70. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 243a ObZ) pri výbere obchodného partnera. Rovnako je nedostatočné preverovanie svojho obchodného partnera len cez obchodný register a register správcu dane. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že

predstavenstva družstve. 71. Takisto nemôže obstáť prípadná nevedomosť žalobcu o činnosti predsedu jeho predstavenstva Ing. Ľudovíta Kulcsára (v období od 25.6.1996 do súčasnosti), ktorý ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Ing. Ľudovít Kulcsár - VOX, prenajímal spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., teda dodávateľovi žalobcu, kanceláriu, kde vykonávala obchodnú činnosť.

Aj týmto by žalobca mohol preukázať skutočný záujem o svoju obchodnú činnosť a dodržanie náležitej ostražitosti pri obchodovaní so svojimi obchodnými partnermi, čo neurobil. Žalobca ani netvrdí, že si pred začatím obchodovania so svojimi zmluvnými partnermi overoval ich referencie na trhu obchodovania s potravinami u iných obchodníkov.

Správny súd dospel k záveru, že správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom; tento záver podrobne a presvedčivo odôvodnili.

34. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa 20. mája 2019, ktorým súd rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 3.7.2019 tak, že túto zamietol, ako aj na skutočnosť, že voči predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 144/2021 odmietnutá.

35. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu sp. zn. 5S/224/2018 zo dňa 17. mája 2022 v časti, ktorou krajský súd zamietol žalobu žalobcu (výrok II.) a v časti, v ktorej rozhodol o trovách konaniach (výrok III.) podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného. 36. Nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ videl v nesprávnom právnom posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý pri rozhodovaní o nároku na odpočet DPH uplatneného žalobcom za zdaňovacie obdobie 11/2012 posudzoval a zohľadnil skutočnosti, ktoré podľa sťažovateľa nie sú podmienkami na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Krajský súd tak podľa sťažovateľa aproboval nezákonné rozhodnutie žalovaného, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na rozsudok vo veci sp. zn. 2S/222/2018 (zdaňovacie obdobie 12/2012) 37. Sťažovateľ namietal, že zvoleným postupom podľa § 140 SSP krajský súd v napadnutom rozsudku nerozlišuje medzi zdaňovacím obdobím 11/2012 a 12/2012 (resp. 8/2012), hoci boli k týmto zdaňovacím obdobiam vydané samostatné rozhodnutia a mal za to, že skutkové zistenia z nich vyplývajúce nie sú totožné, napriek tomu, že boli zistené v rámci jednej daňovej kontroly. 38. K bodom 64. a 66. rozsudku krajského súdu sp. zn. 2S/222/2018 zo dňa 3.7.2019, ktoré boli citované v odôvodnení napadnutého rozsudku, sťažovateľ uviedol, že zákon o DPH neuvádza ako podmienku uplatnenia nároku na odpočítanie DPH predloženie zápisov zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadných doplnení, opráv, komunikácie s obchodnými partnermi. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že odpočet bol uplatnený z kúpy tovaru od spoločností FOOD IMEX, s.r.o. a RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o. pričom tento tovar bol zo strany sťažovateľa aj zaplatený. Sťažovateľ tvrdil, že sa nejednalo o žiadne formálne splnenie podmienok, ale tovar bol sťažovateľom kúpený/ nadobudnutý od iného platiteľa, bol zaplatený vrátane DPH a následne bol odoslaný (vyvezený a dodaný) do iného členského štátu, subjektu registrovanému pre daň. 39. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd nezohľadnil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/ 1/2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen a C-355/03

štátu. 41. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nezohľadnil nedodržanie lehoty na ukončenie daňovej kontroly z dôvodu, že s poukazom na koncentračnú zásadu sa nezaoberal námietkami sťažovateľa uvedenými v doplnenej žalobe, doručenej súdu po uplynutí lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby. Podľa sťažovateľa krajský súd mohol a mal zvážiť zohľadnenie dĺžky daňovej kontroly, protokol z ktorej bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia ako výnimku z koncentračnej zásady.

43. Sťažovateľ namietal, že krajský súd využil postup podľa § 140 SSP, keď v napadnutom rozsudku odkázal na predchádzajúce rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp. zn. 2S/222/2018 (za zdaňovacie obdobie 12/2012 ), sp. zn. 2S/223/2018 (za zdaňovacie obdobie 08/2012). Podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadania sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov, čím postihol napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti.

44. V závere sa sťažovateľ vyjadril k odmietnutiu ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 a to tak, že Ústavný súd SR posudzovanú vec neprejedával meritórne, avšak krajský súd mal prejednať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto nemá odkaz na odmietnutie ústavnej sťažnosti žiadne opodstatnenie.

47. Prejednávaná vec bola dňa 11. novembra 2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako kasačnému súdu a bola náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S.

48. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

50. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd má za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané a správne vyhodnotené, že samotné dodanie tovaru v rámci reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, tak v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu.

Vo všetkých uvedených konaniach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. 52. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 53.

Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

. . .93. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

97. Najvyšší súd nemôže akceptovať námietku sťažovateľa, že krajský súd nedostatočne vysvetlil svoje dôvody podstatné pre rozhodnutie. Práve naopak, rozsudok krajského súdu je dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Správny súd sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a nenechal otvorenú žiadnu otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde.

99. Najvyšší súd pritom musí konštatovať, že v prejednávanej veci nenastala situácia, že by daňové orgány zaťažili sťažovateľa dôkazným bremenom ohľadne podvodného konania iného daňového subjektu, len požadovali, aby sťažovateľ preukázal tie skutočnosti, ktoré sám deklaroval. 100.

Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Kasačný súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca (sťažovateľ) v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu (Maďarská republika), t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za splnenia podmienky, že ide o skutočnú firmu, nie o fiktívnu spoločnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

105. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti rozhodnutie ESD č. C-409/04 04 (Teleos), v ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a v ktorom bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie ESD C-146/05 (Albert Colleé).

54. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že voči vyššie citovanému rozsudku Najvyššieho súdu

vyberá: „31. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z vyššie uvedených ustanovení § 3 ods. 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane. Preto je daňový subjekt už v dostatočnom časovom predstihu oprávnený vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Samozrejme že daňový subjekt je aj v týchto prípadoch oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že sa nezúčastnil zneužívajúceho alebo podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o tom nevedel; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho oprávnením, nie povinnosťou, t.j. môže odmietnuť sa k týmto veciam vyjadriť.

Súdny dvor však vo svojej judikatúre (sp.zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) stanovil, že: „. . . právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“.

34. V uvedenej súvislosti nie je možné kasačným súdom prehliadnuť to, že Súdny dvor stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).

Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. 36. Pre kasačný súd zo skutkových zistení správcu dane vyplýva, že niekoľko spoločností sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých predmetom bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru, pričom tieto zdaniteľné obchody sa uskutočnili nielen na území Slovenskej republiky, ale aj formou intrakomunitárneho dodania.

38. Vo vzťahu k faktúram za dodanie tovaru od dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o., išlo o reťazec: maďarské spoločnosti SUGAR TREND Kft › M-REAL.sk, s.r.o. › RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o. › sťažovateľ › maďarská spoločnosť New Trend Home Kereskedelmi és Szolg. Kft. › rumunská spoločnosť Creative Economy s.r.l.

40. Sťažovateľ bol označený daňovými orgánmi za článok koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný mechanizmus tohto podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k úniku, resp. neodvedeniu dane.

Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

44. Súdny dvor prostredníctvom svojej judikatúry (citovaný rozsudok vo veci účastníka Axel Kittel) naznačil, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení. Je dôležité pripomenúť, že sťažovateľovi nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom. Daňové orgány a však sústredili na preukázanie, že sťažovateľ musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode.

46. Daňové orgány v súvislosti s dodávkami tovaru od Porrima, s.r.o. dôvodne poukázali okrem iného najmä na to, že veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou sťažovateľa, resp. tejto činnosti sa nevenoval dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi (Porrima, s.r.o., a Lbis Six Kft) začala v roku 2012, a teda išlo teda o začínajúcu obchodnú spoluprácu, tovar do svojich maloobchodných prevádzok sťažovateľ nakupoval od iných dodávateľov (tovar od spoločnosti Porrima, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj), dodávateľ sťažovateľa - spoločnosť Porrima, s.r.o. - bola novovzniknutou spoločnosťou (vznikla v roku 2012), nebol to subjekt dlhodobo pôsobiaci na trhu s predmetným tovarom, spoločnosť Porrima, s.r.o., nemala zriadené sídlo, kde by reálne vykonávala svoju ekonomickú činnosť; išlo len o virtuálne sídlo spoločnosti, ktoré sa nachádzalo v rodinnom dome; na tejto adrese malo sídlo množstvo iných spoločností (o tejto skutočnosti sa mohol sťažovateľ dozvedieť prostredníctvom internetu alebo osobne), odberateľ

Možno celkom jasne konštatovať, že pokiaľ podnikateľ začína obchodovať vo veľkoobchode, t.j. inak ako jeho dovtedajšie zameranie, a uzatvárať nové obchodné vzťahy, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami, prípadne aj pôvod a vlastnosti tovaru, s ktorým mu vznikne právo nakladať, vrátane možnosti jeho podnikateľského zhodnotenia. Ako príklad takéhoto nedôsledného prístupu sťažovateľa možno uviesť aj to, že v prípade obchodovania s kryštálovým cukrom sťažovateľ nemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať, nakoľko bol dopravovaný priamo od jeho dodávateľa - RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., k jeho odberateľovi - maďarskej spoločnosti New Trend Home Kft, ktorá ho dodala rumunskej spoločnosti Creative Economy s.r.l., z čoho daňové orgány i krajský súd vyvodzovali, že sťažovateľ bol len medzičlánkom medzi týmito dvoma subjektmi. Sťažovateľ pritom neposkytol daňovým orgánom žiadne akceptovateľné vysvetlenie, z akého

47. Pokiaľ si sťažovateľ overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodného registra takýto postup nemožno hodnotiť s ohľadom na závažnosť vyššie popísaných skutočností ako dostatočný, resp. preukazujúci splnenie podmienky prijatia potrebných opatrení za účelom vylúčenia účasti na podvodnom konaní.

žiadať a už vôbec ju nemožno považovať za odporujúcu zákonu, keďže ide o štandardné podklady, ktorých dispozícia má pre podnikateľa nielen evidenčný význam, ale je podstatnou i pri riešení sporov/konaní majúcich pôvod, resp. súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou.

obchodovať. Sťažovateľ však okrem predloženia formálnych dokladov neumožnil správcovi dane v daňovom konaní preveriť konkrétne okolnosti uzavretia predmetných obchodných transakcií a posúdiť vystupovanie sťažovateľa v nich, ktoré by muselo svedčiť v jeho prospech a osôb konajúcich v jeho mene, ak by išlo o štandardné veľkoobchodné operácie, ako to sám sťažovateľ tvrdil.

Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. (Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.

56. Kasačný súd považuje sťažovateľom namietaný postup krajského súdu ohľadom aplikácie §140 SSP za dôvodný a právne posúdenie veci vykonané krajským súdom, opierajúce sa aj o výsledky kasačného prieskumu v obdobnej veci, za správne. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd nesprávne aplikoval rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 12/2012 na preskúmavané obdobie 11/2012.

58. K ustanoveniu § 140 SSP kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk/117/2020 zo dňa 25. mája 2022, bod 55): „Sledujúc záujem na hospodárnosti súdneho konania zákonodarca v ustanovení § 140 SSP upravil výnimku z povinnosti správneho súdu v plnom rozsahu odôvodniť svoje rozhodnutie možnosťou použiť skrátenú formu odôvodnenia odkazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať identické dôvody rozhodnutia. Oba účely odôvodnenia rozhodnutia - či už dovnútra alebo navonok - sú už totiž naplnené predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré má poskytovať náležité odpovede na všetky sporné otázky, ktoré mali byť riešené aj v odkazujúcom rozhodnutí. Z takéhoto poňatia následne vyplývajú podmienky pre uplatnenie skráteného odôvodnenia rozhodnutia súdu podľa § 140 SSP. Ide o (i) totožnosť žalobcu a (ii) totožnosť predmetu

59. Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy kasačný súd konštatuje, že skrátenú formu odôvodnenia podľa § 140 SSP v zásade možno použiť vtedy, ak v prípade totožného žalobcu ide o obdobné veci vo vzťahu k svojmu predmetu a žalobným námietkam, nemusí ísť však o nevyhnutne identické súdne konania. Odlišnosti medzi vedenými súdnymi konaniami môžu byť v zásade len technického, teda pre vec nie významného, charakteru a odôvodnenie hlavného/odkazovaného rozsudku musí poskytovať odpovede na všetky relevantné námietky nastolené aj v odkazujúcej veci.

o tej istej/identickej veci totožných účastníkov konania je totiž dôvodom na odmietnutie žaloby [§ 98 ods. 1 písm. a) a b) SSP], nie na vydanie skráteného rozsudku. Kasačný súd má za to, že je potrebné podmienku totožnosti predmetu konania v § 140 SSP vykladať ako totožnosť/ obdobnosť právnych problémov riešených v daných veciach.

V (oboch) prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z faktúr od spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o. v súvislosti s dodávkami tovaru - drogistický tovar, nealkoholické nápoje, potraviny, a RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. v súvislosti s dodávkami tovaru - kryštálový

. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zistenia správnych orgánov vo vzťahu k dodávke kryštálového cukru spoločnosti BELLE HUNGARY TRADING Kft. (12/2012) boli založené na tom, že uvedená spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a zistenia správcu dane vo vzťahu k dodávke kryštálového cukru spoločnostiam GÉP-INVEST a MONTICELLO s.r.o. (11/2012) odôvodňovali prijatie záveru, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné preveriť/potvrdiť nadobudnutie tovaru od žalobcu (str. 24 a 25 rozhodnutia žalovaného).

Kasačný súd preto uzatvára, že v predmetnej veci boli (napriek sťažovateľom akcentovanej odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná. 63. Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti nedôvodne namietal uplatnenie koncentračnej zásady v nadväznosti na oneskorene uplatnený žalobný dôvod prekročenia prípustnej dĺžky

Nad rámec už uvedených sťažnostných dôvodov sťažovateľ v závere uviedol, že I. výrok rozsudku krajského súdu, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, súd v rozsudku vôbec neodôvodnil. Kasačný súd musí dať za pravdu sťažovateľovi v tom, že krajský súd pochybil, keď predmetný výrok žiadnym spôsobom neodôvodnil. Na druhej strane kasačný súd uvádza, že toto pochybenie nie je takej intenzity, že v jeho dôsledku by bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok ako celok, resp., kasačný súd má za to, že uvedené pochybenie krajského súdu sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť výroku, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol. Navyše lustráciou súdnych rozhodnutí vzťahujúcich sa k predmetnej daňovej kontrole DPH v zdaňovacom období apríl 2012 - december 2012 kasačný súd zistil, že v rozsudku krajského súdu 6S/222/2018 zo dňa 19. mája 2022 (zdaňovacie obdobie 10/2012) súd náležite odôvodnil zamietnutie sťažovateľovho návrhu na prerušenie konania, ktorý bol podaný z rovnakých dôvodov a s rovnakou argumentáciou ako návrh na prerušenie konania

V. Záver

65. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 67. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. septembra 2024