1Sfk/140/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200286.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Sa/15/2020
- IČS
- 7020200286
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum špeciálno- pedagogického poradenstva v Sečovciach, n.o., so sídlom v Sečovciach, Obchodná 25/57, IČO: 45732302, právne zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Ružová 33, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj (sťažovateľ), so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35541016, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/15/2020-141 zo dňa 30. mája 2022 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/15/2020-141 zo dňa 30. mája 2022 zrušujea vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Žalovaný Košický samosprávny kraj listom číslo: 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 oznámil žalobcovi, že na základe jeho žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 dáva nasledovnú odpoveď. 2. Hlavná školská inšpektorka Štátnej školskej inšpekcie, školského inšpekčného centra Košice, Hroncova 13, Košice v súvislosti s kontrolným zistením podala návrh na vyradenie Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a školských zariadení z dôvodu zistenia závažných nedostatkov v školskom zariadení podľa § 13 ods. 16 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), ktorým je nevykonávanie činnosti školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania. Vzhľadom na vyššie uvedené Košický samosprávny kraj pozastaví Vami požadované finančné prostriedky do doby právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení Súkromného centra špeciálno- pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a školských zariadení.
II. Konanie na krajskom súde
3. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6Sa/15/2020-141 zo dňa 30. mája 2022 rozhodol, že žalovaný je povinný upustiť od iného zásahu, ktorý spočíval v pozastavení financovania žalobcu na základe listu sp. zn. 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020, a to tak, že žalovaný je povinný oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2020, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 4. V odôvodnení uznesenia uviedol, že úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či sa žalobca domáha súdnej ochrany v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený žalovaný je orgánom verejnej správy pri rozhodovaní o poskytovaní finančných prostriedkov žalobcovi podľa zákona č. 596/2003 Z. z. (formálna stránka verejnej správy). Správny súd na tomto mieste konštatoval, že poskytnutie finančných prostriedkov na zákonom vymedzenú činnosť žalobcu je v kompetencii žalovaného ako orgánu verejnej správy. Uvedené prostriedky smerujú na zabezpečenie činností patriacich do kompetencie žalovaného, na ktoré činnosti žalovaný má vymedzené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a s týmito za podmienok bližšie upravených vo svojej legislatíve vo všeobecne záväzných nariadeniach rozhoduje čo do výšky a po splnení podmienok ich poskytuje uchádzačom, ktorí splnili jeho zákonné kritéria. Žalovaný je orgánom verejnej správy na úseku školstva, ktoré činnosti zabezpečuje aj prostredníctvom súkromných subjektov na to oprávnených ako je žalobca. Uvedené tak dáva odpoveď na to, či je daná a založená právomoc správneho súdu konať na ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý svoju činnosť vykonáva ako súkromná osoba v oblasti výkonu verejnej správy. Žalovaný preto podľa názoru správneho súdu nedôvodne namietal proti správnej žalobe vo veci proti inému zásahu žalovaného ako orgánu verejnej správy, že právomoc správneho súdu vo veci tohto preskúmavania zásahu nie je daná.
III. Konanie na kasačnom súde
5. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. a) S.s.p. Podľa jeho názoru krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon, nakoľko na rozhodovanie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a konanie zastavil.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 a 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
7. Podľa § 3 ods.1 S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy, správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p,. na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 10. Podľa § 252 ods. 2 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
11. Po oboznámení sa s predloženým spisom krajského súdu a najmä obsahom žaloby, prihliadajúc na kasačné námietky sťažovateľa ohľadne nedostatku právomoci súdu v danej veci konať v správnom súdnictve, najvyšší správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia uznesenia krajského súdu pre závažné procesné pochybenie.
12. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p. iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup (vrátane postupu pri výkone kontroly alebo inšpekcie) vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Od rozhodnutia alebo opatrenia sa iný zásah orgánu verejnej správy odlišuje svojou čisto faktickou povahou. Pri inom zásahu orgánu verejnej správy nejde o formalizované administratívne konanie (zavŕšené vydaním individuálneho správneho aktu), ale tento zásah je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pokiaľ činnosť orgánu verejnej správy je zavŕšená vydaním rozhodnutia alebo opatrenia, nemožno hovoriť o inom zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p., ktorý by bolo možné preskúmať v osobitnom konaní podľa § 252 a nasl. S.s.p., ale ide o administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. preskúmateľné správnym súdom na základe správnej žaloby podľa § 177 a nasl.
S.s.p. 13. Kasačný súd jednomyseľne dospel k právnemu názoru, že list žalovaného číslo 2483/ 2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 o pozastavení financovania žalobcu adresovaný žalobcovi, je opatrením orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, ktorý sa preskúmava na základe správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) S.s.p. Ak žalobca nadobudol presvedčenie, že toto rozhodnutie žalovaného zasiahlo do jeho práv a oprávnených záujmov, mal sa domáhať jeho preskúmania správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ako už bolo uvedené vyššie, v
konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa možno domáhať súdnej ochrany pred faktickým postupom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodovacím procesom v oblasti verejnej správy. 14. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na to, že v konaní pred krajským súdom sp. zn. 6Sa/15/2020 rozhodovala samosudkyňa. Samotné ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu.
15. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) S.s.p. totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. S.s.p. smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods. 1 S.s.p. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 o písm. a) S.s.p.] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 S.s.p. totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa obsahu. Ak teda žalobca označí žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. S.s.p., nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt verejnej správy, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. 16. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred
vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
17. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 S.s.p.) rozhodujú na správnych súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom.
18. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter správneho súdneho konania dospel preto kasačný senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch.
19. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca je neoddeliteľne spojené s tým, o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v § 23 ods. 2 S.s.p., v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný
súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2018, 1612 s.). 20. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy. Kasačný súd preto postupoval podľa § 462 ods. 1 S.s.p., zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci.
21. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy uvedeného listu rozhodol nesprávne obsadený senát. V prejednávanej právnej veci správny súd o správnej žalobe rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 S.s.p.), viazaný právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
22. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. 23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024