1Sfk/14/2022

1. Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 268647/2015/ 9104403 zo dňa 14.04.2015 podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2407,89 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa v zdaňovacom období november 2007 si odpočítala DPH vo výške 72539,34 eur z dodávateľskej faktúry č. 7135 od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. znejúcej na sumu 454325,34 eur za nákup kryštálového cukru 19380 kg. Správca dane zistil, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 negatívne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v prehľade vystavených faktúr za rok 2007 mala síce spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. zaevidované dve faktúry vystavené pre spoločnosť MILÉNIUM spol. s r.o., avšak k uvedeným vyfakturovaným dodávkam tovaru neevidovala žiadne nadobudnutie tovaru, čo potvrdzuje podané daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007, prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie roku 2007 a prehľad analytického účtu 343. Podľa správcu dane sa jedná o fiktívnu fakturáciu a v prípade odberateľa MILÉNIUM spol. s r.o. o použitie fiktívnych faktúr. Prijaté faktúry predložené platiteľom dane spoločnosťou MILÉNIUM spol. s r.o. nepreukázali skutočné dodanie deklarovaného tovaru, dodania sú nepreukázateľné a z toho dôvodu správca dane uvedené obchodné transakcie posúdil ako neuskutočnené a faktúry za účelovo vystavené.

3. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) opätovne v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/56/2017 zo dňa 28.11.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol.

dôvodu spochybniť ani závery správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru v zdaňovacom období november 2007. 6. Krajský súd dôvodil tým, že uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobkyňa - nesplnila. 8. Súd ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalobkyňa predložila správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bola žalobkyňa povinná preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou

Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v daňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Daňové orgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobkyne, ktorí jej vystavili faktúry, na základe ktorých si uplatnila v zdaňovacom období november 2007 nárok na odpočet dane.

10. Krajský súd ďalej dôvodil tým, že z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., úmyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala odpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi žalobkyne spoločnosti K.K_V_-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ O. Z. žalobkyňu ani jej konateľa nepoznali a prepravu pre ňu nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare a

a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018). 12. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobkyne a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca dane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Predvolal aj svedkyňu L.. W. F., no tá zostala nekontaktnou.

13. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra č. 7151 zo dňa 26.10.2007 a faktúra č. 7153 zo dňa 07.11.2007. Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobkyni nadmerný odpočet dane z vyššie uvedenej faktúry pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

16. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd nerešpektoval pri vydaní rozsudku právny názor kasačného súdu uvedený vo svojom prvom zrušujúcom rozsudku a svoje rozhodnutie opätovne neodôvodnil. Sťažovateľka opätovne nedostala zo strany krajského súdu odpovede na relevantné námietky, ktoré uviedla v žalobe. Rozsudok je odôvodnený síce rozsiahlo, avšak formálne bez akejkoľvek nadväznosti na konkrétnu faktúru, ktorej sa nárok na nepriznanie odpočtu žalobkyňou napadnutým rozhodnutím žalovaného v kontrolovanom

18. Sťažovateľka preukázala uskutočnenie dodávok tovarov dodacími listami potvrdenými jej odberateľom a to obchodnou spoločnosťou K.K_V_-UNION, s.r.o. na jej sklad v Lehniciach. Preukázala nákup dodaného tovaru od obchodnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. práve uvedenými potvrdenými dodacími listami ako aj faktúrami vystavenými spoločnosťou LUMA

a potvrdzoval. Obchodná spoločnosť K.K_V_-UNION, s.r.o. poskytla sťažovateľke a sťažovateľka predložila správcovi dane aj orgánom činným v trestnom konaní výpis z účtovnej evidencie, ktorým sťažovateľka preukázala, že ňou dodaný tovar obchodná spoločnosť K.K_V_- UNION, s.r.o. fyzicky prevzala do skladových zásob a riadne zaúčtovala do svojej účtovnej evidencie na príslušné syntetické resp. analytické účty.

20. V súvislosti s vyššie uvedeným sťažovateľka uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné ako i vzhľadom na založený rozsudok vydaný v trestnom konaní Okresným súdom Bratislava II pod č. k. 2T/85/2013-781 zo dňa 02.06.2016, na základe akých dôkazov či podkladov dospel krajský súd k záveru, že orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili faktúru obchodnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vystavenú sťažovateľke dňa 07.11.2007 za dodanie kryštálového cukru do skladu č. 7135, zaevidovanú sťažovateľkou pod jej int. č. 3070219 dňa 07.11.2007 ako fiktívnu, ale najmä takýto záver vyšetrovania orgány činné v trestnom konaní vôbec uviedli. Najmä preto, že dodanie tovaru - kryštálového cukru do skladu v Lehniciach potvrdila spoločnosť K.K_V_-UNION- s.r.o. na dodacom liste č. 0507110142 dňa 07.11.2007, prijala ho na sklad a zaevidovala do svojej účtovnej evidencie.

21. Podľa názoru sťažovateľky postup správcu dane bol v rozpore s ustanovením § 22 ods.2 Daňového poriadku, nakoľko správca dane sám posúdil mieru zapojenia sťažovateľky do podvodného konania a tvrdil, že bola vedome zapojená do daňového podvodu, pričom správca dane si nemôže sám urobiť úsudok o predbežnej otázke, či a akým spôsobom bol spáchaný trestný čin alebo priestupok.

IV. Konanie na kasačnom súde

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.9.2023. 25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým tento podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 268647/205/9104403 zo dňa 04.05.2019, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobkyni (sťažovateľke) vyrubil rozdiel dane v sume 2407,89,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007.

V. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

27. Podľa § 134 ods.1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 19 ods.1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 34. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

37. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V právnej veci totožných účastníkov, týkajúcej sa iného zdaniteľného obdobia, už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 3Sfk/32/2019 zo dňa 25.09.2019, na ktorého prevzatú časť odkazujeme. „ 30. Zo zistení kasačného súdu, z prehľadu vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie október 2007 u dodávateľa žalobcu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že táto síce mala zaevidované obe sporné faktúry vyhotovené pre žalobcu, avšak k vyfakturovaným dodávkam kryštálového cukru neevidovala žiadne nadobudnutie tovaru a nemala zaevidovanú žiadnu dodávateľskú faktúru za nákup cukru (analytický účet 321 - dodávatelia). Tovar mala spoločnosť nakupovať od svojich dodávateľov CHEESE & WINE s.r.o., Trieda SNP 3, 040 11 Košice, Václav Man, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava a Agentúra KaPa, spol. s r.o., Ipeľská 9, 821 07 Bratislava. Z vykonaného miestneho zisťovania u CHEESE & WINE s.r.o. dňa 18.08.2009 a z ústneho pojednávania s S. O. dňa 31.03.2009 vyplynulo, že títo spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. žiaden tovar, a teda ani kryštálový cukor nedodali.

O. Z. na výzvu zo dňa 21.09.2009). Prípadnú prepravu kryštálového cukru nepotvrdili ani medzinárodné prepravné listy - CMR, záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy a ani predložené tachografické kotúče. I keď konateľ spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. O. A. vo svedeckej výpovedi uviedol, že táto spoločnosť v období asi marec až jún 2007 so žalobcom obchodovala, uvedené nevedel preukázať žiadnymi relevantnými dôkazmi. Svedok nevedel

. . 34. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci videl predovšetkým v postupe krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality stanovenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku a nesúhlasil s jeho názorom, že správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Sťažovateľ tvrdil, že v čase výkonu daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že správca dane a žalovaný vykonávajú daňovú kontrolu v súvislosti s podvodmi na DPH. Sťažovateľ o

36. Správne správca dane pri posudzovaní uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr vyhotovených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. vychádzal z vyjadrení prepravcov I. a T. (konateľ prepravnej spoločnosti HAKY TRANS s.r.o.), ktorých za prepravcov deklarovaného tovaru označil konateľ sťažovateľa G.. Ako už bolo vyššie konštatované, vykonanie prepravy nebolo týmito subjektmi preukázané. Rovnako ani reálne dodanie kryštálového cukru deklarovaného preverovanými faktúrami vyhotovenými spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. pre sťažovateľa nepotvrdili navrhnutí svedkovia O. (bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), Y. U., nezávislý konzultant spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. a ani Ing. G. W., poradca spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.

38. Z predloženého administratívneho spisu je navyše zrejmé, že v tejto súvislosti proti osobám T. L., O. R., Ing. G. W. a Y. U. bolo vedené trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva, v zmysle ktorého menovaní zabezpečením a následným zaevidovaním falošných faktúr do účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. skrátili daň z pridanej hodnoty a spôsobili škodu. Ak sám konateľ sťažovateľa G. uviedol, že dodávky tovaru v období podliehajúcom vykonanej mimoriadnej daňovej kontrole boli vopred dohodnuté s Y. U. a O. R., javí sa potom ako neudržateľná obrana sťažovateľa, že vynaložil dostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere svojho obchodného partnera. Preto krajský súd správne uzavrel, že sťažovateľ následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (bližšie napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez

41. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné [rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej aj „ESĽP“) vo veci Abdullayev proti Rusku]. Správny súd však v zmysle judikatúry ESĽP nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok WSĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

43. V tomto kontexte preto podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľky o tom, že správny súd sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V napadnutom rozsudku správny reflektoval na všetky podstatné námietky sťažovateľky namietané v správnej žalobe.

45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.