1Sfk/14/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200541.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/53/2021
- IČS
- 8021200541
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): KOREX networks, s.r.o. so sídlom Fučíkova č. 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36683710, právne zastúpeného: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova č. 13, 040 10 Košice, IČO: 36866563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100333200/2018 zo dňa 9. februára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2021 - 45 zo dňa 08. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100583558/2017 zo dňa 07. 04. 2017, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100583558/ 2017 zo dňa 07.04.2017 doručený daňovému subjektu dňa 12.04.2017. Na základe výsledkov uvedených v protokole správca dane vydal rozhodnutie č. 102134240/2017 zo dňa 09. 10. 2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 7601,60 eur za zdaňovacie obdobie september 2014. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 100333200/2018 zo dňa 09. 02. 2018 toto rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
II. Konanie pred krajským súdom
2. Krajský súd v Prešove uviedol, že v predmetnom konaní ďalej postupujúc v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. 10Sžfk/47/2019 zo dňa 17. 06. 2021) vychádzal z jeho dôvodov, ktoré nepovažuje za potrebné zopakovať, s poukazom tiež na prejednanú vec v konaní pod sp. zn. 1S/70/2020, obdobne pod sp. zn. 5S/44/ 2018, pričom ide o totožné veci, týkajúce sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, v ktorých bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl a december 2014 na základe vykonanej kontroly u žalobcu za zdaňovacie január - december 2014, z ktorej bol vyhotovený protokol identický ako v danej veci pod č. 100583558/2017 zo dňa 07. 04. 2017. 3. Správny súd preto v rámci odôvodnenia rozhodnutia v predmetnej veci na základe všeobecnej správnej žaloby rovnako v plnom rozsahu odkazuje na dôvody rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/47/2019 zo dňa 17. 06. 2021. 4. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, na základe vyššie uvedených skutočností, viazaný právnym názorom kasačného súdu a s poukazom na uvedenú doterajšiu rozhodovaciu prax v prípade totožných účastníkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
5. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
IV. Konanie na kasačnom súde
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd preskúmal napadnutý
rozsudok
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
8. Podľa § 464 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 9. Predmetom kasačného konania je takmer totožný skutkový a právny stav, rozdiel je iba v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol predmetom konaní a rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/27/2022 zo dňa 24.04.2024 (zdaňovacie obdobie február 2014), sp. zn. 4Sfk/ 6/2023 zo dňa 24.04.2014 (zdaňovacie obdobie január 2014), sp. zn. 1Sfk/22/2023 zo dňa 27.06.2024 (zdaňovacie obdobie december 2014), sp. zn. 6Sžfk/69/2019 zo dňa 18.06.2019 (zdaňovacie obdobie júl 2014) a sp. zn. 3Sžfk/48/2019 zo dňa 19.11.2020 (zdaňovacie obdobie november 2014). Kasačný súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konania v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 464 ods. 2 SSP už ďalšie dôvody neuvádza. 10. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne ( § 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 11. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025