← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·29. 10. 2024

1Sfk/142/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200080.1

ZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
13S/25/2021
IČS
3021200080
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47068051, právne zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36722758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 102283200/2019 zo dňa 02. októbra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume 242.748,69 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2017. Správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 63.142,37 eur a vyrubil daň v sume 179.606,32 eur. Rozhodnutie žalovaného bolo doručované dňa 17. marca 2020 p. Q. P., na adresu I. XX, M., a to na základe všeobecného (generálneho) plnomocenstva zo dňa 10. apríla 2017 udeleného žalobcom pre splnomocnenkyňu. Rozhodnutie žalovaného sa vrátilo späť na adresu žalovaného dňa 23. apríla 2020 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný považoval za deň doručenia napadnutého rozhodnutia deň 20. apríl 2020 (32. deň od uloženia zásielky na pošte). 2. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) dňa 19. marca 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznania práva na náhradu trov konania. Zároveň žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalobca, okrem námietok voči meritórnemu posúdeniu veci žalovaným vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo v rozpore so zákonom doručované nesprávnej osobe. Uviedol, že o existencii napadnutého rozhodnutia sa dozvedel až z výkazu nedoplatkov dňa 20. januára 2021, ktorý žalobcovi zaslal správca dane e-mailom. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca požiadal o sprístupnenie rozhodnutia žalovaného za účelom oboznámenia sa s jeho

obsahom. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi následne sprístupnené odpisom zo spisu dňa 28. januára 2021 na príslušnom daňovom úrade. Žalobca k správnej žalobe ako dôkaz priložil kópiu e-mailu od správcu dane zo dňa 20. januára 2021 obsahujúceho informácie z výkazu nedoplatkov a rozhodnutie žalovaného s dátumom vyhotovenia odpisu (28. január 2021) a podpisom zamestnanca správcu dane. 4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 20. januára 2021 pri komunikácii so správcom dane zistil, že žalovaný vydal dňa 16. marca 2020 napadnuté rozhodnutie, ktoré malo byť údajne doručované p. Q. P., na adresu I. XX, M.. Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keďže nedoručil napadnuté rozhodnutie zástupcovi na to splnomocnenému, daňovému poradcovi, spoločnosti Accace k.s. a ani priamo žalobcovi. 5. Žalobca uviedol, že s p. Q. P. má uzatvorenú dohodu o výkone prác, v zmysle ktorej len vedie pre žalobcu účtovníctvo a teda v žiadnom prípade nebola a nie je oprávnená na vykonávanie úkonov a preberanie písomností žalobcu v rámci daňových kontrol a v

nadväzujúcich konaniach, akými sú vyrubovacie konanie, konanie o odvolaní ako aj konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Za týmto účelom splnomocnil na tieto úkony spoločnosť Accace k.s., ktorá sa venuje daňovému poradenstvu. Žalobca mal za to, že od momentu doručenia plnej moci pre spoločnosť Accace k.s. správcovi dane dňa 15. novembra 2019 bola spoločnosť Accace k.s. jediným splnomocneným zástupcom žalobcu na všetky úkony, ktoré akokoľvek súvisia s vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe iného splnomocnenia udeleného v rovnakom rozsahu spoločnosti Accace k.s. v roku 2018 (doručené správcovi dane dňa 13. decembra 2018) v konaní týkajúcom sa iného zdaňovacieho obdobia za rovnakej situácie žalovaný doručoval v roku 2019 rozhodnutie o odvolaní uvedenej spoločnosti Accace k.s.

. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v minulosti preukázateľne akceptoval predmetné splnomocnenie pre spoločnosť Accace k.s. na všetky úkony týkajúce sa daňovej kontroly bez obmedzení, keďže v prípade odvolaní v súvislosti s daňovými kontrolami za iné zdaňovacie obdobia doručoval žalovaný rozhodnutia o odvolaní správne spoločnosti Accace k.s.

. Ako dôkaz žalobca označil rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie 4/2017, 8/2017 a 9/2017 ako aj upovedomenie žalovaného o predĺžení lehoty na rozhodnutie za zdaňovacie obdobie 8,9/ 2017, ktoré žalovaný doručoval spoločnosti Accace k.s.

. 6. Žalobca mal za to, že splnomocnenie pre spoločnosť Accace k.s. zo dňa 15. novembra 2019 sa vzťahuje nielen na samotné úkony v rámci daňovej kontroly, ale aj nadväzujúce úkony, ako sú vyrubovacie konanie, konanie o odvolaní a aj o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Splnomocnenie síce príkladom uvádza vybrané úkony, ktoré súvisia s daňovými kontrolami, podľa žalobcu však ide len o demonštratívny výpočet úkonov súvisiacich s daňovou kontrolou. Pritom je podľa žalobcu zrejmé, že splnomocnenie bolo udelené bez obmedzenia na všetky úkony súvisiace s daňovými kontrolami, t. j na celé daňové konanie, i odvolacie konanie, vrátane podania odvolania, úkonov počas odvolacieho konania a aj doručovania rozhodnutia o

odvolaní. 7. Žalobca namietal, že pokiaľ mal správca dane pochybnosti o plnomocenstve, mal žalobcu vyzvať na odstránenie týchto pochybností v súlade s § 9 ods. 4 Daňového poriadku. 8. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) žalobu žalobcu odmietol ako

oneskorene podanú. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 9. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

Pre posúdenie veci bolo pre krajský súd rozhodujúce, či žaloba bola podaná žalobcom v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného (§ 181 ods. 1 SSP). 10. Krajský súd mal za to, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku a § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a to splnomocnenej zástupkyni žalobcu p. Q. P., ktorá si zásielku s rozhodnutím neprevzala v odbernej lehote. Zásielka bola žalovaným odoslaná dňa 17. marca 2020 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., pričom z priloženej obálky vyplýva, že po neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka uložená na pošte dňa 19. marca 2020, žalobca si doručované rozhodnutie nevyzdvihol v odbernej lehote, preto dňa 21. apríla 2020 (33 dní od uloženia) Slovenská pošta, a.s. zásielku žalovanému vrátila, žalovanému bola doručená dňa 23. apríla

2020. 11. Krajský súd považoval za deň doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi deň 20. apríl 2020 (32. deň uloženia zásielky), a ustálil, že od nasledujúceho dňa, t. j. od 21. apríla 2020 začala žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorej posledným dňom bol 21. jún 2020.

Krajský súd konštatoval, že žalobca podal správnu žalobu až dňa 19. marca 2021, t. j. takmer 9 mesiacov po uplynutí uvedenej lehoty. Krajský súd s poukazom na zákonné ustanovenia vyhodnotil, že žaloba bola podaná

oneskorene. 12. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca udelil dňa 10. apríla 2017 všeobecné (generálne) plnomocenstvo p. Q. P. na zastupovanie pri všetkých úkonoch voči Finančnej správe na dobu neurčitú.

Uvedené plnomocenstvo oznámil Daňovému úradu Bratislava dňa 21. apríla 2017. Ďalej poukázal na to, že dňa 20. novembra 2019 oznámil žalobca Úradu pre vybrané hospodárske subjekty udelenie plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. voči príslušnému správcovi dane v súvislosti s daňovými kontrolami, vrátane následného vyrubovacieho konania (ďalej len „Účel“), a to najmä v rozsahu: predloženie dokladov v súvislosti s Účelom, zodpovedanie otázok v súvislosti s Účelom, podpísanie dokumentov v súvislosti s Účelom, podanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, podanie odvolania a iných opravných prostriedkov voči rozhodnutiam správcu dane, iné nevyhnutné úkony v súvislosti s účelom. Žalobca týmto splnomocnením zároveň odvolal všetky predchádzajúce plnomocenstvá udelené splnomocnencovi a/alebo inej osobe v tomto rozsahu a nahradil ich týmto plnomocenstvom. Podľa názoru krajského súdu z uvedených predložených plnomocenstiev pri aplikácii § 9 ods. 3 veta štvrtá a ods. 4 veta druhá Daňového poriadku vyplýva, že plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti Accace k.s. nahradilo vo vymedzenom rozsahu predchádzajúce

generálne - všeobecné plnomocenstvo udelené žalobcom p. Q. P.. Vzhľadom k tomu, že vyrubovacie konanie končí v súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku dňom doručenia rozhodnutia správcu dane daňovému subjektu, v danom prípade vyrubovacie konanie skončilo dňa 10. septembra 2019 doručením prvostupňového rozhodnutia správcu dane zástupcovi žalobcu spoločnosti Accace k.s. . Žalobca v súlade s plnomocenstvom udelením spoločnosti Accace k.s. podal prostredníctvom svojho zástupcu spoločnosti Accace k.s. voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom už ale rozhodoval v odvolacom konaní nie správca dane, ale žalovaný v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) bod 1 Daňového poriadku ako osoba zúčastnená na správe daní, a to ako druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane. Preto žalovaný napadnuté druhostupňové rozhodnutie správne doručoval p. Q. P. na základe všeobecného (generálneho) plnomocenstva.

II. Kasačná sťažnosť

13. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. 14. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené v súlade s § 30 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku dňa 20. apríla 2020, ale bolo doručené dňa 28. januára 202l pri nahliadnutí do spisu, kedy mal možnosť sa prvýkrát oboznámiť s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd podľa sťažovateľa tak nesprávne posúdil začatie a skončenie lehoty na podanie žaloby podľa § l81 ods. 1 SSP. Sťažovateľ namietal, že krajský súd odmietol žalobu ako neskoro podanú napriek skutočnosti, že žaloba bola podaná v lehote 2 mesiacov od oboznámenia sa s rozhodnutím žalovaného dňa 28. januára 2021.

15. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi a tvrdeniami krajského súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré podľa neho nemajú oporu v skutkovom stave, nezohľadňujú právne normy a námietky sťažovateľa vznesené v konaní. Taktiež sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom, ako sa krajský súd vysporiadal s jednotlivými námietkami sťažovateľa ako žalobcu, a poukázal na to, že napadnuté uznesenie v podstate len krátko kopíruje vyjadrenia žalovaného k žalobe, bez zohľadnenia všetkých skutkových okolností, rozporov v postupe žalovaného a jeho tvrdeniach a bez akéhokoľvek zaoberania sa s argumentmi sťažovateľa.

16. Sťažovateľ poukázal na nesprávne vyhodnotenie rozsahu splnomocnenia krajským súdom, ktoré bolo udelené podľa § 9 ods. 2 a 4 Daňového poriadku spoločnosti Accace k.s., keď napriek tomu, že predmetné splnomocnenie sa vťahovalo na všetky úkony v súvislosti s daňovými kontrolami, vrátane podania odvolania a iných nevyhnutných úkonov v súvislosti s daňovými kontrolami, krajský súd konštatoval, že sa toto splnomocnenie nevzťahovalo na doručovanie rozhodnutia o odvolaní. Zároveň krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne vyhodnotil zánik splnomocnenia, ktoré udelil p. Q. P. podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku v časti súvisiacej s daňovými kontrolami, vrátane konania o odvolaní a doručovania rozhodnutia

o odvolaní. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd, rovnako ako žalovaný nelogicky konštatujú, že splnomocneným zástupcom pre doručenie rozhodnutia žalovaného bola p. Q. P. a nie spoločnosť Accace k.s. Podľa sťažovateľa ide o zjavný rozpor vo vykonanom dokazovaní a aplikovaní právnych noriem na preukázateľne zistený skutkový stav, ako aj rozpor v postupe pri skutkovo rovnakých situáciách v iných konaniach o odvolaniach.

17. Sťažovateľ tvrdil, že udelením splnomocnenia spoločnosti Accace k.s, na všetky úkony súvisiace s daňovými kontrolami logicky očakával, že vo všetkých úkonoch podľa Daňového poriadku, ktoré súvisia s vykonávanými daňovými kontrolami, bude konať spoločnosť Accace k.s., čo sa popri splnomocnení na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane vzťahuje primerane aj na doručovanie rozhodnutia o odvolaní.

Toto očakávanie a jeho naplnenie bolo utvrdené aj samotným postupom žalovaného pri doručovaní rozhodnutí o odvolaniach v súvislosti s daňovými kontrolami DPH za iné zdaňovacie obdobia, keď žalovaný doručoval rozhodnutia o odvolaniach spoločnosti Accace k.s, ako oprávnenému zástupcovi na základe rovnakého splnomocnenia. Sťažovateľ v tejto súvislosti označil predmetné rozhodnutia o odvolaní, týkajúce sa iných zdaňovacích období, ktoré boli doručované spoločnosti Accace k.s. Skutočnosť, že žalovaný mal v iných prípadoch za to, že spoločnosť Accace k.s. je sťažovateľom zvolený zástupca pre doručovanie rozhodnutia žalovaného o odvolaní, podľa sťažovateľa potvrdzuje aj fakt, že žalovaný doručoval spoločnosti Accace k.s. rozhodnutia o odvolaní aj v roku 2022. Ako dôkaz označil rozhodnutie žalovaného č. 100957484/2022 zo dňa 20. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie 11/2017), doručené spoločnosti Accace k.s. dňa 20. apríla 2022. Sťažovateľ namietal postup pri doručovaní rozhodnutia žalovaného v prejednávanom prípade, ktorý označil za ojedinelý a výnimočne odlišný.

18. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v rozpore so základnými zásadami pri správe daní, žalovaný pri doručovaní rozhodnutia žalovaného nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a v rovnakej situácii rozhodol o odlišnom postupe, s čím sa krajský súd vôbec nevysporiadal. Podľa sťažovateľa z odlišného postupu pri doručovaní rozhodnutí o odvolaniach v súvislosti s daňovými kontrolami vyplýva, že žalovaný resp. správca dane mal alebo mal mať pochybnosť o rozsahu splnomocnenia udeleného žalobcom spoločnosti Accace k,s. Sťažovateľ zdôraznil, že v prípade akýchkoľvek pochybností bol žalovaný podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku a v súlade so zásadou súčinnosti povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie pochybností. Žalovaný ani správca dane tak neučinili.

19. Sťažovateľ predniesol názor, že žalovaný v rozpore so základnými zásadami pri správe daní, ktoré sa vzťahujú aj na žalovaného, nedbal na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§3 ods. 9 Daňového poriadku), nepostupoval v úzkej súčinnosti so sťažovateľom ako daňovým subjektom (§3 ods. 2 Daňového poriadku) a nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov sťažovateľa ako daňového subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

20. Sťažovateľ taktiež namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval na splnenie podmienok doručenia v čase doručovania rozhodnutia žalovaného neexistujúcu právnu normu, a to § 5 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19.

Tento zákon bol vyhlásený a nadobudol účinnosť dňa 04. apríla 2020, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo podané na doručenie dňa 17. marca 2020 a uložené na pošte dňa 19. marca 2020, tzn. 17 dní pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona.

Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne konštatuje splnenie podmienok náhradného doručenia rozhodnutia žalovaného podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, a to napriek tomu, že mal za preukázané, že poštový doručovateľ nedoručoval rozhodnutie žalovaného opätovne a ani neoznámil p.

Q. P. deň ani hodinu, kedy bude doručovať zásielku opätovne a zároveň uložil zásielku na pošte po prvom neúspešnom doručovaní. Nakoľko podmienky náhradného doručenia podľa § 31 ods.

2 a ods. 3 Daňového poriadku neboli splnené, podľa sťažovateľa nebolo a nemohlo byť ani z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného považované za platne doručené dňa 20. apríla 2020. 21. Sťažovateľ uviedol, že bol aktívny a súčinný počas všetkých daňových kontrol, vyrubovacích konaní aj ostatných daňových konaní. Za účelom riadneho preberania všetkých zásielok súvisiacich s daňovými kontrolami si zvolil splnomocneného zástupcu - spoločnosť Accace k.s.. Napriek tomu žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie žalovaného nesprávnej osobe a k tomu ešte aj nesprávnym postupom v rozpore s § 31 Daňového poriadku. 22. Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne posúdil námietku žalobcu ohľadne nesprávneho doučovania rozhodnutia žalovaného, keď akceptoval a stotožnil sa s účelovou logikou žalovaného, ktorý tvrdil, že dané splnomocnenie bolo udelené na podanie odvolania, avšak už nie na doručovanie písomností vyplývajúcich z odvolacieho konania (hoci v iných konaniach postupuje žalovaný inak), pričom splnomocnenie udelené zástupcovi spoločnosti Accace, ks. bolo udelené na všetky úkony súvisiace s daňovými kontrolami, vrátane vyrubovacieho konania. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že splnomocnenie bolo udelené na všetky úkony, ktoré súvisia a teda sa viažu na daňovú kontrolu, pričom v texte plnomocenstva bol uvedený len demonštratívny výpočet niektorých konaní a úkonov. 23. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/7/2021 zo dňa 30. marca 2022 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/18/2018 zo dňa 08. júla 2020. 24. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 08. novembra 2022 v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch v napadnutom uznesení, ako aj vo svojom stanovisku k žalobe a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.

III. Konanie pred kasačným súdom

25. Prejednávaná vec bola dňa 29.11.2022 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/142/2022. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 27. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd postupoval správne, keď žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odmietol ako oneskorene podanú z dôvodu, že považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonne doručené sťažovateľovi už dňa 20. apríla 2020 a od uvedeného dňa počítal aj plynutie lehoty na podanie správnej žaloby. Kľúčovou otázkou bolo vyhodnotiť zákonnosť postupu žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia a určiť, v akom okamihu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného sťažovateľovi doručené, resp. v akom okamihu sa s napadnutým rozhodnutím sťažovateľ preukázateľne oboznámil na účely posúdenia včasnosti podania správnej žaloby. 28. Podľa § 9 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku: „Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.“

29. Podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku: „Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.“

30. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku: „Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.“

31. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku: „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi.

Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.“ 32. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“

33. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku: „Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.“ 34. Podľa § 181 ods. 1 SSP: „Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

35. Podľa § 181 ods. 4 SSP: „Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.“ 36. Podľa § 462 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.“

37. Z obsahu administratívneho spisu je pre kasačný súd zrejmé, že sťažovateľ plnomocenstvom zo dňa 10. apríla 2017, doručeným Daňovému úradu Bratislava dňa 21. apríla 2017, udelil p. Q. P. všeobecné (generálne) plnomocenstvo na zastupovanie pri všetkých úkonoch voči Finančnej správe. V administratívnom spise sa zároveň nachádza plnomocenstvo sťažovateľa pre p. Q. P. zo dňa 27. februára 2018 na daňové zastupovanie, vrátane elektronického doručovania, okrem úkonov týkajúcich sa daňových kontrol sťažovateľa a splnomocnenie zo dňa 02. februára 2018, ktorým sťažovateľ splnomocnil p. Q. P., aby v jeho mene konala vo veci podávania vysvetlení a dôkazov pred daňovým úradom v rámci prebiehajúcich daňových kontrol. Zároveň sťažovateľ doručil dňa 20. novembra 2019 správcovi dane, Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, plnomocenstvo udelené spoločnosti Accace k.s. „aby zastupovala Splnomocniteľa pri úkonoch voči príslušnému správcovi dane v súvislosti s daňovými kontrolami, vrátane následného vyrubovacieho konania (ďalej len

„Účel“), a to najmä na: a/ predloženie dokladov v súvislosti s Účelom, b/ zodpovedanie otázok v súvislosti s Účelom, c/ podpísanie dokumentov v súvislosti s Účelom, d/ účasť na pojednávaniach v súvislosti s Účelom, e/ podanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, f/podanie odvolania a iných opravných prostriedkov voči rozhodnutiam správcu dane, g/ iné nevyhnutné úkony v súvislosti s Účelom.“ Sťažovateľ predmetným plnomocenstvom zároveň odvolal všetky predchádzajúce plnomocenstvá udelené inej osobe v uvedenom rozsahu a nahradil ich týmto plnomocenstvom.

38. Kasačný súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že správca dane v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 počas celého konania konal so splnomocneným zástupcom sťažovateľa - spoločnosťou Accace k.s.

. Spoločnosti Accace k.s. bolo doručované prvostupňové rozhodnutie správcu dane, voči ktorému následne spoločnosť v mene sťažovateľa podala odvolanie. Správca dane v rámci Predkladacej správy k odvolaniu zo dňa 22. novembra 2019 žalovanému avizoval, že sťažovateľ ako daňový subjekt má ustanoveného splnomocneného zástupcu - spoločnosť Accace k.s.

. Napriek tejto skutočnosti napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní sťažovateľa voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, žalovaný následne doručoval p. Q. P.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nakoľko sťažovateľ obmedzil plnú moc pre spoločnosť Accace k.s. na daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie po podanie odvolania, doručuje rozhodnutie o odvolaní p. Q. P..

Zásielka s doručovaným rozhodnutím sa žalovanému vrátila dňa 23. apríla 2020 ako neprevzatá v odbernej lehote. 39. Žalovaný po vydaní napadnutého rozhodnutia zasielal p. Q. P. oznámenie o oprave chýb pri písaní v súvislosti s vydaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. januára 2021, ktoré jej bolo doručené dňa 29. januára 2021. Následne p. P. podaním zo dňa 11. februára 2021 označeným ako „Vrátenie zásielky doručenej dňa 29.1.2021“ žalovanému vrátila zásielku o oznámení o oprave chýb pri písaní z dôvodu, že toto oznámenie bolo doručené nesprávnemu adresátovi. Uviedla, že jej splnomocnenie sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa v tejto veci a z toho dôvodu nie je doručené oprávnenej osobe. Taktiež uviedla, že v súlade s Daňovým poriadkom má byť toto oznámenie doručené spoločnosti Accace k.s., nakoľko ide o úkony súvisiace a nadväzujúce na vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie na DPH. Uvedenie podanie bolo žalovanému doručené 18. februára 2021.

40. V administratívnom spise sa taktiež nachádza žiadosť spoločnosti Accace k.s. o doručenie rozhodnutia o odvolaní zo dňa 10. februára 2021 a následná komunikácia so žalovaným, ktorý žiadosti nevyhovel. V administratívnom spise sa taktiež nachádza interná komunikácia zamestnancov finančnej správy zo dňa 03. júna 2020 a 18. marca 2021, ktorá preukazuje, že žalovaný mal vedomosť o dvoch plnomocenstvách a vyhodnocoval, aký postup pri doručovaní

má zvoliť. 41. Kasačný súd predovšetkým skúmal, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom pri doručovaní napadnutého rozhodnutia o odvolaní, keď toto doručoval splnomocnenej zástupkyni p. Q. P.. Kasačný súd sa oboznámil so znením plných mocí, tak, ako boli sťažovateľom udelené p. Q. P. a spoločnosti Accace k.s. a uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a krajského súdu o tom, že spoločnosť Accace k.s. jednoznačne nebola oprávnená na prijímanie doručovaných zásielok žalovaného v odvolacom konaní, teda i rozhodnutia žalovaného o odvolaní.

42. Kasačný súd s prihliadnutím na znenie plnomocenstva udeleného sťažovateľom pre spoločnosť Accace k.s. konštatuje, že dané plnomocenstvo možno považovať za plnomocenstvo, ktoré sa vzťahuje aj na doručovanie rozhodnutia o odvolaní. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené plnomocenstvo jasne definovalo svoj účel, a to súvislosť s daňovými kontrolami a následným vyrubovacím konaním, pričom následne demonštratívne uvádza úkony, v rámci ktorých je uvedené aj splnomocnenie na podanie odvolania a zároveň splnomocnenie na iné nevyhnutné úkony. Z uvedenej formulácie plnomocenstva, a to s prihliadnutím na slovo najmä a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že ak sťažovateľ splnomocní na podanie odvolania konkrétnu spoločnosť, primerane očakáva, že na to odvolanie dostane táto spoločnosť aj odpoveď, možno vyvodiť záver, že dané plnomocenstvo sa vzťahuje aj na doručovanie rozhodnutí o odvolaní.

43. Podľa kasačného súdu je v tejto súvislosti dôležitý aj deklarovaný zámer sťažovateľa splnomocniť na konanie o daňových kontrolách daňového poradcu, t. j. iný subjekt ako svoju účtovníčku, ktorej udelil generálnu plnú moc na konanie pre správcom dane v rámci bežných úkonov. Zároveň sťažovateľ jasne komunikoval správcovi dane, že udelené plnomocenstvo pre

p. P. je mimo vykonávaných daňových kontrol. Podľa názoru kasačného súdu z formulácie plnomocenstiev a komunikácie sťažovateľa so správcom dane vyplýva zámer sťažovateľa o tom, že pre daňové kontroly a úkony s tým súvisiace splnomocnil iný subjekt ako p. P.. 44.

Kasačný súd uznáva, že znenie plnomocenstva explicitne neoprávňovalo spoločnosť Accace, k.s. prijímať písomnosti žalovaného v odvolacom konaní. Taktiež uznáva, že argumentácia žalovaného a krajského súdu, že plnomocenstvo sa nevzťahovalo na prijímanie rozhodnutia o odvolaní, má oporu v doslovnom legálnom vymedzení obsahu pojmov použitých v plnomocenstve (pojem správca dane, daňová kontrola, vyrubovacie konanie).

Znenie plnomocenstva však umožňovalo prijať aj širší výklad, a síce že sa vzťahovalo aj na prijímanie písomností v odvolacom konaní, pričom z celkových okolností prípadu popísaných vyššie vyplývala potreba v prospech prijatia práve takéhoto širšieho výkladu obsahu plnomocenstva, ktorý zodpovedal aj prejavenej vôli sťažovateľa. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž právne úkony (teda aj plnomocenstvo) vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Ako kasačný súd uviedol vyššie, jazykový prejav (vyjadrený najmä slovami „najmä“ a „iné nevyhnutné úkony“) umožňoval prijať aj širší výklad obsahu plnomocenstva, a preto sa malo prihliadať na vôľu (zámer) sťažovateľa, ktorá zo všetkých okolností prípadu bola zrejmá. V tomto kontexte sa preto kasačnému súdu javí zvolený postup žalovaného ako príliš rigidný a formalistický.

45. Bez ohľadu na skutočnosť, že obsah plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. sa mal podľa kasačného súdu vykladať širšie, t. j. ako zahrňujúci aj prijímanie písomností v odvolacom konaní, možno tiež konštatovať, že vzhľadom na skutočnosť, že obsah plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. bolo možné vykladať dvoma odlišnými spôsobmi - užším a širším, kasačný súd v tejto súvislosti dôrazne akcentuje, že žalovaný mal mať minimálne pochybnosti, o tom, ktorý subjekt mienil sťažovateľ splnomocniť na doručovanie rozhodnutia žalovaného (teda či p. P. na základe skoršieho plnomocenstva alebo spoločnosť Accace k.s. na základe neskoršieho plnomocenstva). Žalovaný prezentuje, že tieto pochybnosti nenadobudol, avšak toto konštatovanie nemá oporu v administratívnom spise. V tejto súvislosti kasačný sú poukazuje na e-mailovú komunikáciu zamestnancov žalovaného, z ktorej je zrejmé, že bol rozpor v tom, ktorému subjektu napadnuté rozhodnutie malo byť doručované, ale tiež najmä na preukázateľne rozdielny postup žalovaného pri doručovaní rozhodnutí o odvolaniach za iné zdaňovacie obdobia.

Možno teda uzatvoriť, že žalovaný nielen mal mať pochybnosti o rozsahu plnomocenstiev, ale tieto pochybnosti vzhľadom na dôkazy založené v spise aj v skutočnosti mal. Bola tak naplnená hypotéza právnej normy § 9 ods. 4 Daňového poriadku (existencia pochybností o rozsahu plnomocenstva pre Accace k.s. vo vzťahu ku skoršiemu plnomocenstvu pre p. P.) a správca dane, resp. žalovaný bol v zmysle tohto ustanovenia povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie týchto pochybností. Kasačný súd teda uzatvára, že v dôsledku nedodržania postupu podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku doručoval žalovaný rozhodnutie o odvolaní neoprávnenej osobe, čím zároveň došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a čo v konečnom dôsledku prinieslo so sebou vážny zásah do procesných práv sťažovateľa.

46. Keďže s doručovaním v daňovom konaní sú spájané významné účinky, je nevyhnutné, aby spôsob doručenia vyplýval priamo zo zákona, a teda bol daňovým subjektom predvídateľný a nemohol byť podľa potreby správcom dane ovplyvňovaný. Kasačný súd má za to, že zvolený postup žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia vo svetle skutkových okolností nemožno považovať za zákonný a doručenie O. za účinné. V nadväznosti na to neobstojí ani právne posúdenie krajského súdu, ktorý už od okamihu tohto doručenia počítal plynutie lehoty na podanie správnej žaloby so záverom, že žaloba bola podaná oneskorene.

47. Kasačný súd sa ďalej v intenciách sťažnostných bodov zameral na posúdenie, či a v akom okamihu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného sťažovateľovi účinne doručené, resp. v akom okamihu sa s napadnutým rozhodnutím sťažovateľ preukázateľne oboznámil na účely posúdenia včasnosti podania správnej žaloby. Vychádzal pritom z okolností posudzovaného prípadu, ktoré považoval za výnimočné.

48. Kasačný súd dáva do pozornosti základný princíp, na ktorom je postavené správne súdnictvo v SR - na princípe generálnej klauzuly je v správnom súdnictve poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam, patriacim fyzickým a právnickým osobám a ich verejným právom chráneným subjektívnym záujmom, pokiaľ tomu nebránia zákonnom zakotvené prekážky. Zároveň, ako uvádza aj odborná spisba cit: „Ustanovenie § 2 ods. 2 SSP je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a v ňom obsiahnutého práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. V tomto previazaní treba vidieť aj preferenciu takého výkladu Správneho súdneho poriadku, pri ktorom sa prípadne nejasné alebo viacerými spôsobmi vyložiteľné ustanovenia zákona budú aplikovať spôsobom umožňujúcim prístup k správnemu

súdu. Len takýto výklad totiž možno považovať za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a súladný so základnými princípmi Správneho súdneho poriadku.“ (Správny súdny poriadok, 1. vydanie, BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL.).

Cieľom je zabezpečenie súdnej ochrany pred výkonom verejnej moci a prístupu k súdu v čo najširšej miere. 49. Kasačný súd má zo súdneho spisu za preukázané, že po doručení e-mailu zo dňa 20. januára 2021 zo strany správcu dane sťažovateľovi o výkaze nedoplatkov na DPH sťažovateľ podnikol rad aktívnych krokov, ktorými správcu dane a žalovaného upozornil, že rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené, resp. že nemal vedomosť o jeho vydaní.

O uvedenom svedčí komunikácia splnomocnenej spoločnosti Accace k.s. zo dňa 10. februára 2021, ktorou sa spoločnosť neúspešne dožadovala doručenia rozhodnutia žalovaného o odvolaní, a to opakovane, ale najmä skutočnosť, že sťažovateľ dňa 28. januára 2021 požiadal správcu dane o odpis zo spisu, v rámci ktorého sa po prvýkrát preukázateľne oboznámil s obsahom rozhodnutia žalovaného. Uvedené nemal za sporné ani žalovaný.

50. Kasačný súd, s prihliadnutím na závažné procesné pochybenie žalovaného uvedeného vyššie, v záujme zachovania procesných práv sťažovateľa na podanie správnej žaloby (vzhľadom na nemožnosť v danom prípade iným procesným spôsobom a iným právnym inštitútom tieto práva garantovať, kedy správnu žalobu sťažovateľa nemožno považovať za žalobu opomenutého účastníka a kedy by podanie žaloby opomenutého účastníka po skončení tohto súdneho konania už bolo po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie) a opierajúc sa o materiálny prístup k doručovaniu v zmysle názoru veľkého senátu citovaného nižšie, považuje za deň preukázateľného a nesporného doručenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi deň 28. január 2021, odpisom zo spisu. Keďže žaloba bola podaná dňa 19. marca 2023, kasačný súd uzatvára, že lehota na podanie správnej žaloby bola zachovaná.

51. Kasačný súd v tomto prípade uprednostnil materiálny prístup k doručovaniu a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/3/2023 zo dňa 04. decembra 2023, v ktorom veľký senát zaujal nasledujúci právny názor k materiálnemu prístupu k doručovaniu: „43.

Veľký senát však považuje za dôležité doplniť, že vyššie opísaný prístup k doručovaniu písomností, ktorý je považovaný za tzv. formálny, musí niekedy pri posúdení konkrétnych okolností ustúpiť tzv. materiálnemu prístupu vnímania právneho inštitútu doručovania, ktorým je v súlade s jeho zmyslom a účelom predovšetkým oboznámenie sa účastníkov konania s doručovanou

písomnosťou. Akokoľvek je totiž tento inštitút v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr. fikcia doručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný prostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie účastníkom konania o úkonoch správnych orgánov, v tomto prípade daňových.“

44. V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. To platí napr. vtedy, ak účastník včas podá opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv.“

52. Aplikujúc závery veľkého senátu na prejednávanú vec kasačný súd konštatuje, že hoci doručovanie rozhodnutia žalovaného p. P. bolo nezákonné, keďže tomuto doručovaniu nepredchádzala výzva žalovaného na odstránenie pochybností ohľadne rozsahu dvoch kolidujúcich plnomocenstiev v zmysle § 9 ods. 4 Daňového poriadku a v dôsledku absencie tejto výzvy bolo rozhodnutie doručené neoprávnenej osobe, sťažovateľ sa s obsahom rozhodnutia žalovaného preukázateľne oboznámil, a to dňa 28. januára 2021.

Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu a s cieľom zachovania práv sťažovateľa na účinnú súdnu ochranu je potrebné považovať toto doručenie na účely počítania lehoty na podanie správnej žaloby za účinné a umožniť tak sťažovateľovi realizáciu jeho práva na súdnu ochranu meritórnym prieskumom napadnutého rozhodnutia.

53. Kasačný súd si je vedomý, že v žalobcom odkazovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/7/2021 zo dňa 30. marca 2022 krajský súd v obdobnej veci rozhodol o vrátení veci krajskému súdu s názorom, že si má ustáliť, či žalobca podal správnu žalobu alebo žalobu opomenutého účastníka s cieľom dosiahnuť účinné doručenie administratívneho rozhodnutia. Rozdielnosť s prejednávanou vecou však spočíva v tom, že v tu prejednávanej veci nebol nijaký rozpor v tom, či žalobca podal žalobu opomenutého účastníka alebo správnu žalobu, ale sťažovateľ podal proti napadnutému rozhodnutiu celkom zjavne a bezrosporne správnu žalobu, a to v lehote od skutočného oboznámenia sa s rozhodnutím. Rozdielnosť spočíva tiež v tom, že v prejednávanej veci po skončení tohto súdneho konania by zákonná lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka žalobcovi uplynula, naproti čomu v odkazovanom rozhodnutí lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka po vrátení veci krajskému súdu ostala žalobkyni zachovaná Zároveň veľký senát v rozhodnutí citovanom

vyššie výslovne umožnil zohľadňovať materiálny prístup k doručeniu, čo kasačný súd v tu prejednávanej veci urobil. 54. Na základe týchto úvah kasačný súd uzatvára, že vychádzajúc z potreby zabezpečiť prístup k súdu a z vôle prejavenej samotným sťažovateľom, treba uprednostniť ustálenie dátumu doručenia rozhodnutia žalovaného materiálnym prístupom a následne meritórne preskúmanie žaloby. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

55. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti napádal právne závery krajského súdu nielen v otázke doručovania napadnutého rozhodnutia neoprávnenej osobe - p. P., ale aj v otázke nesprávneho spôsobu doručovania p. P..

Nakoľko však kasačný súd ustálil, že doručovanie napadnutého rozhodnutie p. Roškovej bolo nezákonné a neúčinné z dôvodov uvedených vyššie a za okamih doručenia ustálil okamih materiálneho oboznámenia sa s obsahom napadnutého rozhodnutia sťažovateľom, s námietkou nesprávnosti doručovania

p. P. sa z dôvodu procesnej ekonómie nezaoberal.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

56. Po vyhodnotení kasačných námietok sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že napadnuté

uznesenie

krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z toho dôvodu ho kasačný súd zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Trenčíne na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). 57. Po vrátení veci bude úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body a následne vo veci rozhodnúť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 58. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Sfk/142/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik