1Sfk/142/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47068051, právne zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36722758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100689357/2020 zo dňa 16. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

3. Žalobca, okrem námietok voči meritórnemu posúdeniu veci žalovaným vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo v rozpore so zákonom doručované nesprávnej osobe. Uviedol, že o existencii napadnutého rozhodnutia sa dozvedel až z výkazu nedoplatkov dňa 20. januára 2021, ktorý žalobcovi zaslal správca dane e-mailom. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca požiadal o sprístupnenie rozhodnutia žalovaného za účelom oboznámenia sa s jeho

nadväzujúcich konaniach, akými sú vyrubovacie konanie, konanie o odvolaní ako aj konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Za týmto účelom splnomocnil na tieto úkony spoločnosť Accace k.s., ktorá sa venuje daňovému poradenstvu. Žalobca mal za to, že od momentu doručenia plnej moci pre spoločnosť Accace k.s. správcovi dane dňa 15. novembra 2019 bola spoločnosť Accace k.s. jediným splnomocneným zástupcom žalobcu na všetky úkony, ktoré akokoľvek súvisia s vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe iného splnomocnenia udeleného v rovnakom rozsahu spoločnosti Accace k.s. v roku 2018 (doručené správcovi dane dňa 13. decembra 2018) v konaní týkajúcom sa iného zdaňovacieho obdobia za rovnakej situácie žalovaný doručoval v roku 2019 rozhodnutie o odvolaní uvedenej spoločnosti Accace k.s.

. Ako dôkaz žalobca označil rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie 4/2017, 8/2017 a 9/2017 ako aj upovedomenie žalovaného o predĺžení lehoty na rozhodnutie za zdaňovacie obdobie 8,9/ 2017, ktoré žalovaný doručoval spoločnosti Accace k.s.

odvolaní. 7. Žalobca namietal, že pokiaľ mal správca dane pochybnosti o plnomocenstve, mal žalobcu vyzvať na odstránenie týchto pochybností v súlade s § 9 ods. 4 Daňového poriadku. 8. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/25/2021 - 221 zo dňa 15. augusta 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) žalobu žalobcu odmietol ako

Pre posúdenie veci bolo pre krajský súd rozhodujúce, či žaloba bola podaná žalobcom v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného (§ 181 ods. 1 SSP). 10. Krajský súd mal za to, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku a § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a to splnomocnenej zástupkyni žalobcu p. Q. P., ktorá si zásielku s rozhodnutím neprevzala v odbernej lehote. Zásielka bola žalovaným odoslaná dňa 17. marca 2020 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., pričom z priloženej obálky vyplýva, že po neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka uložená na pošte dňa 19. marca 2020, žalobca si doručované rozhodnutie nevyzdvihol v odbernej lehote, preto dňa 21. apríla 2020 (33 dní od uloženia) Slovenská pošta, a.s. zásielku žalovanému vrátila, žalovanému bola doručená dňa 23. apríla

Krajský súd konštatoval, že žalobca podal správnu žalobu až dňa 19. marca 2021, t. j. takmer 9 mesiacov po uplynutí uvedenej lehoty. Krajský súd s poukazom na zákonné ustanovenia vyhodnotil, že žaloba bola podaná

Uvedené plnomocenstvo oznámil Daňovému úradu Bratislava dňa 21. apríla 2017. Ďalej poukázal na to, že dňa 20. novembra 2019 oznámil žalobca Úradu pre vybrané hospodárske subjekty udelenie plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. voči príslušnému správcovi dane v súvislosti s daňovými kontrolami, vrátane následného vyrubovacieho konania (ďalej len „Účel“), a to najmä v rozsahu: predloženie dokladov v súvislosti s Účelom, zodpovedanie otázok v súvislosti s Účelom, podpísanie dokumentov v súvislosti s Účelom, podanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, podanie odvolania a iných opravných prostriedkov voči rozhodnutiam správcu dane, iné nevyhnutné úkony v súvislosti s účelom. Žalobca týmto splnomocnením zároveň odvolal všetky predchádzajúce plnomocenstvá udelené splnomocnencovi a/alebo inej osobe v tomto rozsahu a nahradil ich týmto plnomocenstvom. Podľa názoru krajského súdu z uvedených predložených plnomocenstiev pri aplikácii § 9 ods. 3 veta štvrtá a ods. 4 veta druhá Daňového poriadku vyplýva, že plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti Accace k.s. nahradilo vo vymedzenom rozsahu predchádzajúce

II. Kasačná sťažnosť

konanie. 14. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené v súlade s § 30 ods. 3 v spojení s § 9 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku dňa 20. apríla 2020, ale bolo doručené dňa 28. januára 202l pri nahliadnutí do spisu, kedy mal možnosť sa prvýkrát oboznámiť s obsahom napadnutého rozhodnutia.

15. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi a tvrdeniami krajského súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré podľa neho nemajú oporu v skutkovom stave, nezohľadňujú právne normy a námietky sťažovateľa vznesené v konaní. Taktiež sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom, ako sa krajský súd vysporiadal s jednotlivými námietkami sťažovateľa ako žalobcu, a poukázal na to, že napadnuté uznesenie v podstate len krátko kopíruje vyjadrenia žalovaného k žalobe, bez zohľadnenia všetkých skutkových okolností, rozporov v postupe žalovaného a jeho tvrdeniach a bez akéhokoľvek zaoberania sa s argumentmi sťažovateľa.

o odvolaní. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd, rovnako ako žalovaný nelogicky konštatujú, že splnomocneným zástupcom pre doručenie rozhodnutia žalovaného bola p. Q. P. a nie spoločnosť Accace k.s. Podľa sťažovateľa ide o zjavný rozpor vo vykonanom dokazovaní a aplikovaní právnych noriem na preukázateľne zistený skutkový stav, ako aj rozpor v postupe pri skutkovo rovnakých situáciách v iných konaniach o odvolaniach.

Toto očakávanie a jeho naplnenie bolo utvrdené aj samotným postupom žalovaného pri doručovaní rozhodnutí o odvolaniach v súvislosti s daňovými kontrolami DPH za iné zdaňovacie obdobia, keď žalovaný doručoval rozhodnutia o odvolaniach spoločnosti Accace k.s, ako oprávnenému zástupcovi na základe rovnakého splnomocnenia. Sťažovateľ v tejto súvislosti označil predmetné rozhodnutia o odvolaní, týkajúce sa iných zdaňovacích období, ktoré boli doručované spoločnosti Accace k.s. Skutočnosť, že žalovaný mal v iných prípadoch za to, že spoločnosť Accace k.s. je sťažovateľom zvolený zástupca pre doručovanie rozhodnutia žalovaného o odvolaní, podľa sťažovateľa potvrdzuje aj fakt, že žalovaný doručoval spoločnosti Accace k.s. rozhodnutia o odvolaní aj v roku 2022. Ako dôkaz označil rozhodnutie žalovaného č. 100957484/2022 zo dňa 20. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie 11/2017), doručené spoločnosti Accace k.s. dňa 20. apríla 2022. Sťažovateľ namietal postup pri doručovaní rozhodnutia žalovaného v prejednávanom prípade, ktorý označil za ojedinelý a výnimočne odlišný.

19. Sťažovateľ predniesol názor, že žalovaný v rozpore so základnými zásadami pri správe daní, ktoré sa vzťahujú aj na žalovaného, nedbal na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§3 ods. 9 Daňového poriadku), nepostupoval v úzkej súčinnosti so sťažovateľom ako daňovým subjektom (§3 ods. 2 Daňového poriadku) a nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov sťažovateľa ako daňového subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

Tento zákon bol vyhlásený a nadobudol účinnosť dňa 04. apríla 2020, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo podané na doručenie dňa 17. marca 2020 a uložené na pošte dňa 19. marca 2020, tzn. 17 dní pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona.

Q. P. deň ani hodinu, kedy bude doručovať zásielku opätovne a zároveň uložil zásielku na pošte po prvom neúspešnom doručovaní. Nakoľko podmienky náhradného doručenia podľa § 31 ods.

III. Konanie pred kasačným súdom

25. Prejednávaná vec bola dňa 29.11.2022 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/142/2022. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 27. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd postupoval správne, keď žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odmietol ako oneskorene podanú z dôvodu, že považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonne doručené sťažovateľovi už dňa 20. apríla 2020 a od uvedeného dňa počítal aj plynutie lehoty na podanie správnej žaloby. Kľúčovou otázkou bolo vyhodnotiť zákonnosť postupu žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia a určiť, v akom okamihu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného sťažovateľovi doručené, resp. v akom okamihu sa s napadnutým rozhodnutím sťažovateľ preukázateľne oboznámil na účely posúdenia včasnosti podania správnej žaloby. 28. Podľa § 9 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku: „Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.“

30. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku: „Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.“

Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.“ 32. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“

35. Podľa § 181 ods. 4 SSP: „Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.“ 36. Podľa § 462 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.“

„Účel“), a to najmä na: a/ predloženie dokladov v súvislosti s Účelom, b/ zodpovedanie otázok v súvislosti s Účelom, c/ podpísanie dokumentov v súvislosti s Účelom, d/ účasť na pojednávaniach v súvislosti s Účelom, e/ podanie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly, f/podanie odvolania a iných opravných prostriedkov voči rozhodnutiam správcu dane, g/ iné nevyhnutné úkony v súvislosti s Účelom.“ Sťažovateľ predmetným plnomocenstvom zároveň odvolal všetky predchádzajúce plnomocenstvá udelené inej osobe v uvedenom rozsahu a nahradil ich týmto plnomocenstvom.

. Spoločnosti Accace k.s. bolo doručované prvostupňové rozhodnutie správcu dane, voči ktorému následne spoločnosť v mene sťažovateľa podala odvolanie. Správca dane v rámci Predkladacej správy k odvolaniu zo dňa 22. novembra 2019 žalovanému avizoval, že sťažovateľ ako daňový subjekt má ustanoveného splnomocneného zástupcu - spoločnosť Accace k.s.

Zásielka s doručovaným rozhodnutím sa žalovanému vrátila dňa 23. apríla 2020 ako neprevzatá v odbernej lehote. 39. Žalovaný po vydaní napadnutého rozhodnutia zasielal p. Q. P. oznámenie o oprave chýb pri písaní v súvislosti s vydaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. januára 2021, ktoré jej bolo doručené dňa 29. januára 2021. Následne p. P. podaním zo dňa 11. februára 2021 označeným ako „Vrátenie zásielky doručenej dňa 29.1.2021“ žalovanému vrátila zásielku o oznámení o oprave chýb pri písaní z dôvodu, že toto oznámenie bolo doručené nesprávnemu adresátovi. Uviedla, že jej splnomocnenie sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa v tejto veci a z toho dôvodu nie je doručené oprávnenej osobe. Taktiež uviedla, že v súlade s Daňovým poriadkom má byť toto oznámenie doručené spoločnosti Accace k.s., nakoľko ide o úkony súvisiace a nadväzujúce na vykonanú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie na DPH. Uvedenie podanie bolo žalovanému doručené 18. februára 2021.

má zvoliť. 41. Kasačný súd predovšetkým skúmal, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom pri doručovaní napadnutého rozhodnutia o odvolaní, keď toto doručoval splnomocnenej zástupkyni p. Q. P.. Kasačný súd sa oboznámil so znením plných mocí, tak, ako boli sťažovateľom udelené p. Q. P. a spoločnosti Accace k.s. a uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a krajského súdu o tom, že spoločnosť Accace k.s. jednoznačne nebola oprávnená na prijímanie doručovaných zásielok žalovaného v odvolacom konaní, teda i rozhodnutia žalovaného o odvolaní.

43. Podľa kasačného súdu je v tejto súvislosti dôležitý aj deklarovaný zámer sťažovateľa splnomocniť na konanie o daňových kontrolách daňového poradcu, t. j. iný subjekt ako svoju účtovníčku, ktorej udelil generálnu plnú moc na konanie pre správcom dane v rámci bežných úkonov. Zároveň sťažovateľ jasne komunikoval správcovi dane, že udelené plnomocenstvo pre

Kasačný súd uznáva, že znenie plnomocenstva explicitne neoprávňovalo spoločnosť Accace, k.s. prijímať písomnosti žalovaného v odvolacom konaní. Taktiež uznáva, že argumentácia žalovaného a krajského súdu, že plnomocenstvo sa nevzťahovalo na prijímanie rozhodnutia o odvolaní, má oporu v doslovnom legálnom vymedzení obsahu pojmov použitých v plnomocenstve (pojem správca dane, daňová kontrola, vyrubovacie konanie).

45. Bez ohľadu na skutočnosť, že obsah plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. sa mal podľa kasačného súdu vykladať širšie, t. j. ako zahrňujúci aj prijímanie písomností v odvolacom konaní, možno tiež konštatovať, že vzhľadom na skutočnosť, že obsah plnomocenstva pre spoločnosť Accace k.s. bolo možné vykladať dvoma odlišnými spôsobmi - užším a širším, kasačný súd v tejto súvislosti dôrazne akcentuje, že žalovaný mal mať minimálne pochybnosti, o tom, ktorý subjekt mienil sťažovateľ splnomocniť na doručovanie rozhodnutia žalovaného (teda či p. P. na základe skoršieho plnomocenstva alebo spoločnosť Accace k.s. na základe neskoršieho plnomocenstva). Žalovaný prezentuje, že tieto pochybnosti nenadobudol, avšak toto konštatovanie nemá oporu v administratívnom spise. V tejto súvislosti kasačný sú poukazuje na e-mailovú komunikáciu zamestnancov žalovaného, z ktorej je zrejmé, že bol rozpor v tom, ktorému subjektu napadnuté rozhodnutie malo byť doručované, ale tiež najmä na preukázateľne rozdielny postup žalovaného pri doručovaní rozhodnutí o odvolaniach za iné zdaňovacie obdobia.

46. Keďže s doručovaním v daňovom konaní sú spájané významné účinky, je nevyhnutné, aby spôsob doručenia vyplýval priamo zo zákona, a teda bol daňovým subjektom predvídateľný a nemohol byť podľa potreby správcom dane ovplyvňovaný. Kasačný súd má za to, že zvolený postup žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia vo svetle skutkových okolností nemožno považovať za zákonný a doručenie O. za účinné. V nadväznosti na to neobstojí ani právne posúdenie krajského súdu, ktorý už od okamihu tohto doručenia počítal plynutie lehoty na podanie správnej žaloby so záverom, že žaloba bola podaná oneskorene.

48. Kasačný súd dáva do pozornosti základný princíp, na ktorom je postavené správne súdnictvo v SR - na princípe generálnej klauzuly je v správnom súdnictve poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam, patriacim fyzickým a právnickým osobám a ich verejným právom chráneným subjektívnym záujmom, pokiaľ tomu nebránia zákonnom zakotvené prekážky. Zároveň, ako uvádza aj odborná spisba cit: „Ustanovenie § 2 ods. 2 SSP je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a v ňom obsiahnutého práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. V tomto previazaní treba vidieť aj preferenciu takého výkladu Správneho súdneho poriadku, pri ktorom sa prípadne nejasné alebo viacerými spôsobmi vyložiteľné ustanovenia zákona budú aplikovať spôsobom umožňujúcim prístup k správnemu

Cieľom je zabezpečenie súdnej ochrany pred výkonom verejnej moci a prístupu k súdu v čo najširšej miere. 49. Kasačný súd má zo súdneho spisu za preukázané, že po doručení e-mailu zo dňa 20. januára 2021 zo strany správcu dane sťažovateľovi o výkaze nedoplatkov na DPH sťažovateľ podnikol rad aktívnych krokov, ktorými správcu dane a žalovaného upozornil, že rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené, resp. že nemal vedomosť o jeho vydaní.

50. Kasačný súd, s prihliadnutím na závažné procesné pochybenie žalovaného uvedeného vyššie, v záujme zachovania procesných práv sťažovateľa na podanie správnej žaloby (vzhľadom na nemožnosť v danom prípade iným procesným spôsobom a iným právnym inštitútom tieto práva garantovať, kedy správnu žalobu sťažovateľa nemožno považovať za žalobu opomenutého účastníka a kedy by podanie žaloby opomenutého účastníka po skončení tohto súdneho konania už bolo po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie) a opierajúc sa o materiálny prístup k doručovaniu v zmysle názoru veľkého senátu citovaného nižšie, považuje za deň preukázateľného a nesporného doručenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľovi deň 28. január 2021, odpisom zo spisu. Keďže žaloba bola podaná dňa 19. marca 2023, kasačný súd uzatvára, že lehota na podanie správnej žaloby bola zachovaná.

Veľký senát však považuje za dôležité doplniť, že vyššie opísaný prístup k doručovaniu písomností, ktorý je považovaný za tzv. formálny, musí niekedy pri posúdení konkrétnych okolností ustúpiť tzv. materiálnemu prístupu vnímania právneho inštitútu doručovania, ktorým je v súlade s jeho zmyslom a účelom predovšetkým oboznámenie sa účastníkov konania s doručovanou

44. V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. To platí napr. vtedy, ak účastník včas podá opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv.“

Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu a s cieľom zachovania práv sťažovateľa na účinnú súdnu ochranu je potrebné považovať toto doručenie na účely počítania lehoty na podanie správnej žaloby za účinné a umožniť tak sťažovateľovi realizáciu jeho práva na súdnu ochranu meritórnym prieskumom napadnutého rozhodnutia.

vyššie výslovne umožnil zohľadňovať materiálny prístup k doručeniu, čo kasačný súd v tu prejednávanej veci urobil. 54. Na základe týchto úvah kasačný súd uzatvára, že vychádzajúc z potreby zabezpečiť prístup k súdu a z vôle prejavenej samotným sťažovateľom, treba uprednostniť ustálenie dátumu doručenia rozhodnutia žalovaného materiálnym prístupom a následne meritórne preskúmanie žaloby. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Nakoľko však kasačný súd ustálil, že doručovanie napadnutého rozhodnutie p. Roškovej bolo nezákonné a neúčinné z dôvodov uvedených vyššie a za okamih doručenia ustálil okamih materiálneho oboznámenia sa s obsahom napadnutého rozhodnutia sťažovateľom, s námietkou nesprávnosti doručovania

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

56. Po vyhodnotení kasačných námietok sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že napadnuté

uznesenie

krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z toho dôvodu ho kasačný súd zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Trenčíne na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). 57. Po vrátení veci bude úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body a následne vo veci rozhodnúť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 58. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024