1Sfk/143/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200074.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/21/2021
- IČS
- 4021200074
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom, s miestom podnikania Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42044634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100995430/2019 zo dňa 29. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/21/2021 - 215 zo dňa 22. júna 2022, ECLI:SK:KSNR:2022:4021200074.2, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2016 až december 2016 (ďalej ako „daňová kontrola“). Daňová kontrola sa začala dňa 16.05.2017 na základe Oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 100624505/2017 zo dňa 13.04.2015. 2. Daňová kontrola bola od 08.08.2017 do 07.03.2018 prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č.
304/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „nariadenie o administratívnej spolupráci“). Správca dane teda požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej ako “MVI“) za účelom získania informácií týkajúcich sa spoločnosti UNITOTAL Kft., Rottenbiller utca 44, Budapest,
Maďarsko. 3. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28.05.2018 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101053718/2018 doručený žalobcovi dňa 30.05.2018.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 30.05.2018. 4. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z dôvodu, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona o DPH a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa žalobca, ten následne tento dodal pre spoločnosť UNITOTAL Kft., ktorá v Maďarsku daň neodviedla a rovnako táto spoločnosť nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila. Zároveň správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom konštatoval nesplnenie podmienok z dôvodu, že dodanie tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. nebolo reálne uskutočnené.
5. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101438772/2018 zo dňa 25.07.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 rozdiel dane na DPH v sume 346048,18 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4,17 eur a vyrubil mu daň v sume 346044,01 eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. V rámci odvolacieho konania žalovaný uložil správcovi dane doplniť konanie o úkony, ktoré považoval za nevyhnutné pre riadne zistenie skutkového stavu. Konkrétne považoval za potrebné preveriť prostredníctvom (MVI) do Maďarskej republiky, či druhý odberateľ (spoločnosti DualTrans Kft. a UNITOTAL Kft.) skutočne podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia, v ktorých v pozícii druhého odberateľa deklaroval nákup tovarov od slovenského daňového subjektu s tým, že je potrebné preveriť, či bola predmetná transakcia vykázaná a taktiež, či ju Maďarsko považuje za trojstranný
obchod. Taktiež bolo potrebné preveriť na základe akého oprávnenia slovenský daňový subjekt s predmetným tovarom manipuloval - písomná plná moc a podobne, keď bolo zo skutkového stavu zrejmé, že žalobca mal preberať predmetný tovar na rôznych adresách v Budapešti a následne ho odovzdávať maďarskému daňovému subjektu.
7. Po doplnení konania žalovaný rozhodnutím č. 100995430/2019 zo dňa 29.04.2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
správcom dane. 8. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „orgány finančnej správy“ alebo aj ako „daňové orgány“) neuznali žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 a § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu odberateľovi UNITOTAL Kft.
Daňové orgány ustálili, že v danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle § 45 zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca tiež nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru, z dôvodu, že tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa daňový subjekt a tam následne dodal spoločnosti UNITOTAL Kft., ktorá v Maďarsku daň neodviedla. Okrem toho spoločnosť UNITOTAL Kft. nadobudnutie deklarovaného tovaru od daňového subjektu nepotvrdila. Vo vzťahu k nesplneniu podmienok podľa § 43 zákona o DPH konštatovali daňové orgány nesplnenie podmienok oslobodenia od dane, pretože dodanie tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. nebolo reálne uskutočnené.
II. Konanie pred správnym súdom
9. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). 10. Mal za to, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v danom ustanovení. Nesplnenie podmienok vo vzťahu k § 43 zákona o DPH žalobca nenamietal. 11. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/21/2021 - 215 zo dňa 22. júna 2022 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 12. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. pri deklarovanom obchodovaní medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie. 13. Správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami v zdaňovacom období december 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod a to napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky stanovené pre trojstranný obchod. Poukázal na to, že prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nebola uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, ktorému mal byť tovar prepravený, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft. Z uvedeného preto vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku, v Českej republike a Veľkej Británii k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Nebolo preukázané, že by spoločnosť UNITOTAL Kft. mala prevádzku resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (Lörinczi street 61, Vecses, Hungary) resp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu uvedené adresy príjemcu Phone Trader s.r.o. nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať, ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.
14. Ďalej mal správny súd za to, že nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar.
V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, v Českej republike a Veľkej Británii pre žalobcu bol presne konkretizovaný. Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr vystavených žalobcom pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft., keď žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v decembri 2016 pre uvedenú spoločnosť, pričom pri každej je predmet definovaný ako „ 1 mobiltefonkészülék“ a „1 jutalék“ (provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).
15. Správny súd tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tovar v Maďarsku preberal konateľ žalobcu Attila Kovács (vyplýva to i z jeho vyjadrenia zo dňa 04.05.2016) a taktiež i v samotnej správnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvý odberateľ) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi.
V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku.
Mal za to, že za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie Attilu Kovácsa ako konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2017, že tovar prevzal Szabolcs Tóth alebo P. U. a vyhlásenie Szabolcsa Tótha ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft. zo dňa 31.07.2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t.j. Attilu Kovácsa), ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa
tovar prevzal. 16. K vyhláseniam zo dňa 19.07.2017 a 31.07.2017 správny súd uviedol, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní ako dôkaz a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, a preto predloženie vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. V tejto súvislosti poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp.zn. 2Sžf/102/2016, sp.zn. 3Sžf/37/2016). Dôvodil, že pokiaľ za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie) nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené preto v predmetnej veci znamená, že žalobca nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku, v Českej republike a Veľkej Británii sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach.
17. Správny súd tiež poukázal na informácie maďarskej finančnej správy, podľa ktorých podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál Szabolcsa Tótha (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on nemal prístup k svojmu elektronickému prístupu pre podávanie daňových priznaní, nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti.
Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom mieste nemohla prevziať tovar. 18. Podľa správneho súdu je nesporné, že správca dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie, s ktorým bol žalobca priebežne oboznamovaný.
Toto pritom správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 45 zákona o DPH. 19. Správny súd nepovažoval za relevantné dôkazy faktúry a vyhlásenia zo dňa 19.06.2017 a 31.07.2017 predložené žalobcom, ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.
20. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vypočúvaným osobám otázky) správny súd uviedol, že konateľ žalobcu Attila Kovács ako i štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft (Szabolcs Tóth) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť tento postup.
Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený.
Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť.
Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou UNITOTAL Kft, súhrnné výkazy a bankové prevody nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovanému druhému odberateľovi a zároveň by znamenali preukázanie naplnenia zákonných podmienok trojstranného obchodu. Ide iba o nepriame dôkazy, ktoré nepreukazujú aj reálne dodanie tovaru, navyše toto spochybňuje už aj vyššie uvedená spornosť vyhlásení Attilu Kovácsa a Szabolcsa Tótha, pokiaľ ide o tvrdenie, kto mal za druhého odberateľa tovar
prevziať. 21. Záverom správny súd poukázal na to, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z., pričom nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať dodajúc, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
22. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
24. Sťažovateľ mal za to, že správny súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.
V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.
25. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom, a nie je to ani obchodným zvykom a nie je to ani logická požiadavka dodajúc, že pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená práve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ sa nepoznajú. Namietal, že námietkou o jeho účasti na preprave sa súd vôbec nezaoberal, správny súd len argumentoval, že prvý dodávateľ neodoslal tovar na adresu druhého odberateľa, teda nezohľadňoval inú možnosť prepravy, respektíve vylúčil možnú účasť prvého odberateľa na preprave. 26.
Sťažovateľ namietal, že uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom, nie je to ani obchodným zvykom a nie je to ani logická požiadavka. Pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená práve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ sa nepoznajú. V tejto súvislosti sťažovateľ následne namietal, že námietkou o jeho účasti na preprave sa krajský súd vôbec nezaoberal a argumentoval len tým, že prvý dodávateľ neodoslal tovar na adresu druhého odberateľa, teda nezohľadňoval inú možnosť prepravy, respektíve vylúčil možnú účasť prvého odberateľa na preprave.
27. Ďalej sa nestotožnil s ďalším argumentom správneho súdu, ktorý zakladal nesplnenie zákonných podmienok trojstranného obchodu a to, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu toho istého tovaru. Uviedol, že je nepochybné, že ako prvý odberateľ nadobudol od spoločností Yukatel GmbH, Nemecko, 2P Agency CZECH s.r.o., Česká republika, TelePart Discount Distribution GmbH, Nemecko a Eurostar Global Electronics ltd., Veľká Británia mobilné telefóny a takto definovaný tovar - mobilné telefóny (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITOTAL kft., Budapešť. V tejto súvislosti dodal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom správny súd dospel k záveru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru tvoriaceho predmet obchodu.
28. K ďalšiemu dôvodu, pre ktorý správny súd zamietol žalobu, ktorým bol nedostatok obsahovej časti faktúry spočívajúci v tom, že vo vystavených faktúrach pre druhého odberateľa bolo namiesto textu „prenesenie daňovej povinnosti“ nesprávne uvedené, že sa má jednať o trojstranný obchod uviedol, že aj keď uvedením zastaralého textu došlo k porušeniu ustanovenia § 45 ods. 3 zákona o DPH, na režim zdanenia formou trojstranného obchodu táto podmienka nie je nutná, ale podľa § 45 ods. 2 je treba splniť podmienky uvedené v § 45 ods. 1 zákona, čo sa aj stalo.
29. Poukázal i na tú skutočnosť, že faktúry vystavené sťažovateľom obsahujú aj vetu v slovenskom jazyku „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“, a teda je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o trojstranný obchod a daň je povinný platiť odberateľ. 30. Vo vzťahu k šetreniam maďarskej finančnej správy považoval za potrebné uviesť, že toto šetrenie nebolo vykonané dostatočne tak, aby bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Nemal vedomosť o tom, kde a za akých okolností bol vypočutý konateľ spoločnosti UNITOTAL kft. Szabolcs Tóth, keď o tomto výsluchu nebol informovaný. Poukázal na to, že toto šetrenie je v rozpore s vyhlásením Szabolcsa Tótha zo dňa 31.7.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od ich spoločnosti a že Szabolcs Tóth tento tovar osobne prevzal v Budapešti od konateľa spoločnosti, ktorým bol v rozhodnom období Attila Kovács. Mal za to, že ak vznikli takéto zásadné rozpory mala maďarská finančná správa vykonať konfrontáciu medzi konateľom spoločnosti UNITOTAL kft. p. Tóthom a vtedajším konateľom spoločnosti p. Kovácsom za účelom objektivizácie celého obchodu. 31. Mal za to, že nadobudnutie tovaru potvrdzuje aj dodatočné daňové priznanie spoločnosti UNITOTAL kft. a tiež skutočnosť, že spoločnosť UNITOTAL kft. riadne za tovar zaplatila a to bankovými prevodmi. 32. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Konanie na kasačnom súde
33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 34. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 35. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30. marca 2023 (ďalej ako „rozsudok NSS SR“). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na
odôvodnenie
tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia rozsudku NSS SR sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.
36. „28. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
37. 29. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby zbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na skutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.
38. 30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ deklaroval v zdaňovacom období [december] 2016 trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom v rámci deklarovaného trojstranného obchodu boli dodávateľmi spoločnosti Yukatel GmbH, Nemecko a TelePart Discount Distribution GmpH, [2P Agency CZECH s.r.o., Česká republika, a Eurostar Global Electronics ltd., Veľká Británia] predmetom dodania boli mobilné telefóny. Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa ďalej deklaroval predaj predmetného tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom v Maďarsku.
39. 31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo
odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru.
40. 32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH].
41. 33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.
42. 34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.
43. 35. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými bodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.
V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach).
44. 36. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému odberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.
Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.
45. 37. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.
46. 38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. 47. 39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi. Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku.
S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo, keďže podmienkou tohto nároku je preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že sťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ - spoločnosť UNITOTAL Kft. síce podala dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1-3. štvrťrok 2016, avšak v súvisiacom dodatočnom daňovom priznaní deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod, naviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).“
48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť, s poukazom na ustanovenie § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
49. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP. 51. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024