1Sfk/144/2022

1. Na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 100902818/2019 zo dňa 17.04.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 226.844,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 7.716,41 eur a vyrubil daň v sume 219.128,25 eur.

dane. 3. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu k dodávateľovi K2-trading, s.r.o. preveroval reťazec, v ktorom ako dodávatelia, resp. subdodávatelia pôsobili spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., SORTIE s.r.o., K2-trading, s.r.o., HIRK spol. s.r.o. a vo vzťahu k dodávateľovi PETROLCO s.r.o. preveroval reťazec spoločností ČEPRO, a.s. Česká republika, DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o. - KH marketing s.r.o. - PETROLCO s.r.o. a HIRK spol. s.r.o. Dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou K2-trading s.r.o. a žalobcom a medzi spoločnosťou PETROLCO s.r.o. a žalobcom je možné považovať za dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru. Správca dane konštatoval, že tieto dodávky boli uvedenými spoločnosťami nakúpené a dodané na území Rakúska, resp. Českej republiky a preto v týchto štátoch podliehali aj daňovej povinnosti.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 101861370/ 2019 zo dňa 02.08.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 5. Žalovaný označil námietky žalobcu uvedené v odvolaní za neopodstatnené.

Rozhodujúcou skutočnosťou je, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, to znamená, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Žalovaný sa odvolal na článok 14 smernice Rady 2006/112/ ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) a uviedol, že nejednotné posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod vlastníckeho práva podľa národnej právnej úpravy by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel o DPH členskými štátmi. Žalovaný mal za to, že ani dodacie podmienky CPT dohodnuté medzi žalobcom a dodávateľom K2-trading, s.r.o., na ktoré sa odvolával žalobca, neurčujú otázku prevodu vlastníckych práv k tovaru, ale určujú, že predávajúci vyberá prepravcu a hradí náklady spojené s prepravou až do miesta určenia.

OMV Slovensko, s.r.o. - SORTIE s.r.o. - K2-trading, s.r.o. - HIRK spol. s.r.o., tovar bol prepravený z miesta nakládky tovaru Lobau Rakúsko na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi cisternami žalobcu a ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo žalobcu. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. prebiehala nasledovne: DAMAZ OIL ADRIA d.o.o., Koper KH marketing s.r.o. - PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s.r.o., tovar bol prepravovaný z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi cisternami kontrolovaného daňového subjektu a miesto určenia bolo opäť v elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo žalobcu.

Z vykonaného dokazovania mal potom za to, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať.

6. Rozhodnutie žalovaného č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 žalobca napadol v zákonnej lehote na Krajskom súde v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 a rozhodnutie správcu dane č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/74/2020 zo dňa 24.02.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/ 2019 zo dňa 07.05.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku kasačný súd poukázal na spoločný systém DPH založený na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, ktorého súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu nakladať s tovarom ako vlastník, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva formálne nedošlo. To, či došlo k

V prípade dodávok od spoločnosti PETROLCO, s.r.o. sa kasačný súd stotožnil s postupom krajského súdu v tej časti, kde posudzoval otázku dodania tovaru žalobcovi s prihliadnutím na spôsob, akým došlo k odovzdaniu tovaru predávajúcim a prevzatiu tovaru kupujúcim do jeho faktickej držby. Kasačný súd v tomto ohľade súhlasil s názorom krajského súdu ohľadom nejednoznačného zdôvodnenia prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia orgánov verejnej správy.

11. Kasačný súd napokon uviedol, že krajský súd bude po vrátení veci povinný znovu rozhodnúť v zmysle vyslovených právnych záverov kasačného súdu a s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, pričom úlohou krajského súdu bolo vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci a určiť, či finančné orgány dostatočne zistili a odôvodnili, v ktorom okamihu došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na

12. Krajský súd vyhlásil následne dňa 30.06.2022 rozsudok sp. zn. 14S/27/2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v súlade s právnym názorom kasačného súdu, pri určovaní momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, vychádzal zo Smernice Rady 77/388 EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty a Smernice Rady 2006/112/S o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení a z výkladu

. Ak je teda dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru v zmysle čl. 32 Smernice Rady 2006/112/S o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ako aj § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odosielanie alebo preprava začala uskutočňovať. Uvedené platí bez ohľadu na to, či prepravu vykonáva dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na iný účet. Ak je dodanie

prepravy. Takýmto miestom dodania tovaru nebolo územie Slovenskej republiky, pretože v rámci uzatvorených zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava z Lobau, Rakúska na miesto určenia do sídla žalobcu, a to z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu, tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru ju miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začína

15. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade k dodaniu a nadobudnutiu tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo na území Slovenskej republiky, a teda nie je možné postupovať v zmysle zákona o DPH a zo strany žalobcu si uplatňovať vznik daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane v tuzemsku. Krajský súd pri opätovnom preverení pohybu a prepravy tovaru v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. a) a c) zákona o DPH zistil, že v preverovanom prípade vznikla daňová povinnosť v inom členskom štáte a nie na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné na predmetné zdaniteľné obchody aplikovať ustanovenie zákona o DPH.

a. krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia § 3 ods. 9 daňového poriadku, b. krajský súd pri posúdení otázky miesta nadobudnutia tovaru nedostatočne odôvodnil, na základe čoho určil moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že k dodaniu a nadobudnutiu tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo na území Slovenskej republiky, c. odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a arbitrárne aj v tom, že v rámci posudzovanej veci išlo o skúmanie vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcovi od dvoch rôznych dodávateľov tovaru, pričom v jednotlivých prípadoch bol rozdielny skutkový stav (najmä pokiaľ ide o spôsob zabezpečenia prepravy tovaru).

- sťažovateľ ako jednu zo svojich podstatných námietok proti napadnutým rozhodnutiam orgánov verejnej správy namietal porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, čo zdôvodnil v bodoch 69 až 79 správnej žaloby. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku touto námietkou vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal. Žalobca túto námietku už počas daňového konania podložil dôkazmi o vykonaných miestnych zisťovaniach a daňových kontrolách v typovo rovnakých prípadoch, kde si uplatňoval nárok na odpočítanie dane takým istým spôsobom, ako v posudzovanom prípade a príslušný správca dane nárok žalobcu na odpočítanie dane na rozdiel od posudzovaného prípadu nikdy

kontroly. Zamestnancom správcu dane pri každom preverovaní alebo daňovej kontrole boli zo strany sťažovateľa poskytnuté informácie, za akých podmienok vznikol obchod s pohonnými hmotami, ako prebehol obchod a ako bol ukončený obchod, boli poskytnuté tiež všetky doklady, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii, a to v podobnom rozsahu ako v posudzovanom

Napríklad: a. pri preverovaní oprávnenosti nadmerného odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie 09/2016 sťažovateľ poskytol podrobné vysvetlenia a doklady o spôsobe nákupu a prepravy pohonných hmôt od vtedajšieho dodávateľa pohonných hmôt OMV, pričom išlo o obdobný skutkový stav ako v posudzovanom zdaňovacom období. Sťažovateľ poskytol okrem iného správcovi dane dodávateľské a odberateľské faktúry, zmluvy, evidenciu prevádzky vozidla.

Správcovi dane boli zo strany sťažovateľa predložené aj listinné dôkazy týkajúce sa vykonaných obchodov, ako rámcové zmluvy, záznamy DPH za sledované obdobie, odberateľské a dodávateľské faktúry. Sťažovateľ tak bez akýchkoľvek pochybností preukázal správcovi dane podmienky a podstatu svojej obchodnej činnosti pri nákupe a predaji pohonných hmôt, ako aj spôsob zabezpečenia prepravy, ktoré boli obdobné ako v posudzovanej veci a správca dane nárok na odpočítanie DPH v tomto prípade posúdil ako oprávnený, c. pri preverovaní oprávnenosti nadmerného odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie 07/ 2017 správca dane položil okrem iného sťažovateľovi otázku ohľadom spôsobu zabezpečenia prepravy, k čomu sťažovateľ uviedol, že „doprava bola zabezpečená oboma spôsobmi. Dopravu zabezpečil dodávateľ svojimi vozidlami priamo zákazníkom sťažovateľa alebo dopravu zabezpečil sťažovateľ vlastnými vozidlami priamo svojim odberateľom“.

- vzhľadom na skutkový stav a posúdenie veci vo viacerých obdobných prípadoch, námietka porušenia princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní bola jednou zo zásadných námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňoval žalobu. Krajský súd preto pochybil, pokiaľ sa touto námietkou meritórne vôbec nezaoberal, napriek predloženiu listinných dôkazov zo strany sťažovateľa, čím porušil procesné práva sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva

Odôvodnenie

napadnutého rozsudku vo vzťahu k tejto kľúčovej otázke nie je možné považovať za dostatočné a presvedčivé, keďže krajský súd poukázal iba na to, že bola uskutočnená iba jedna preprava tovaru z iného členského štátu na územie Slovenska. Pre správne určenie miesta dodania však nepostačuje iba preukázanie skutočnosti, že išlo o jedinú dopravu týchto tovarov, ale je potrebné na základe riadne zisteného skutkového stavu zistiť aj to, kedy sťažovateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Krajský súd posudzoval obidva prípady spoločne bez akéhokoľvek prihliadnutia na rozdielny skutkový stav týchto dvoch rôznych dodávok, čo sa prejavilo najmä v tom, že konštatoval, že preprava bola zabezpečená samotným žalobcom a uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľmi K2-trading, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o., čo je v rozpore s obsahom spisov, keďže nebolo sporné, že sťažovateľ prepravu tovaru v prípade dodávok od spoločnosti PETROLCO, s.r.o. vôbec nezabezpečoval. Sťažovateľ poukázal na to, že v prípade spoločnosti PETROLCO, s.r.o. všetky prepravy vykonávala tretia osoba (prepravca DOS-SERVIS autodoprava, s.r.o.). Tohto prepravcu objednával, prepravu organizoval a cenu za prepravu uhrádzal vždy výlučne dodávateľ sťažovateľa (PETROLCO, s.r.o.) a sťažovateľ túto prepravu nijakým spôsobom neriadil, neuhrádzal cenu prepravy prepravcovi, ani nebol v žiadnom inom vzťahu s týmto

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že podľa článku VI. bodu 4 Rámcovej kúpnej zmluvy RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016 uzatvorenej medzi sťažovateľom a dodávateľom K2-trading, s.r.o. bol spôsob dodania tovaru dohodnutý v 2 alternatívach: 1/ v autocisternách dodávateľa, resp. ním organizovanou dopravou alebo 2/ dopravou zabezpečenou sťažovateľom na základe osobitnej zmluvy. Náklady na dopravu mal však v

nejednoznačne. Vo vzťahu k posúdeniu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy v časti týkajúcej sa posudzovaných dodávok tovaru sťažovateľovi od spoločnosti PETROLCO, s.r.o. preto krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v skoršom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, - právne posúdenie krajského súdu týkajúce sa určenia miesta dodania tovaru je nesprávne z dôvodu, že krajský súd sa obmedzil na zohľadnenie výlučne jedinej skutočnosti, a to existencie iba jednej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia do sídla sťažovateľa, bez zohľadnenia akýchkoľvek iných okolností prípadu a bez vykonania celkového posúdenia všetkých osobitných okolností veci samej.

koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnil skôr ako preprava v rámci Spoločenstva, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa.

09 (Euro Tyre Holding) zo dňa 16.12.2010 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-587/ 10 (VSTR) zo dňa 27.09.2012]. Súdny dvor v týchto rozhodnutiach už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci Spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva. O taký prípad však nejde, ak po prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania.

subjektmi, - krajský súd tiež neposudzoval vec správne, pokiaľ pri celkovom posúdení prípadu z hľadiska otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník ako jednu z okolností nebral do úvahy aj čas úhrady kúpnej ceny tovaru a s tým súvisiaci moment, kde sa nachádzalo vozidlo prepravujúce tovar v čase vyfakturovania dodávky tovaru jeho dodávateľom a vykonania úhrady sťažovateľom.

ich prepravy. Teda aj okolnosť, v akom momente bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môže byť podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátny súd rozhodujúca pri posúdení všetkých osobitných okolností takéhoto

tovaru. Krajský súd sa právnymi závermi vyplývajúcimi z týchto rozsudkov neriadil, aplikoval ich nedôsledne, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci samej, - krajský súd rovnako ako orgány verejnej správy opakoval iba to, že došlo iba k jednej preprave tovaru a sťažovateľ nakladal s tovarom už od začatia prepravy.

prepravy. Sťažovateľ pritom svojmu dodávateľovi nikdy neuhrádzal cenu tovaru vopred, ale cenu tovaru uhrádzal vždy až na základe faktúry, ktorá mu bola doručená až v čase, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Je pravdou, že v prípade dodávok tovaru od dodávateľa K2-trading, s.r.o. zabezpečoval niekedy prepravu tovaru sám, avšak vtedy nenakladal s tovarom ako vlastník. Prepravu uskutočňoval na základe osobitnej zmluvy s dodávateľom a čo je rozhodujúce, fakturoval dodávateľovi za to príslušnú cenu prepravy v súlade s osobitnou zmluvou, ktorá bola správcovi dane predložená, - rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Herst podporuje argumentáciu sťažovateľa, že treba prihliadať na všetky osobité okolnosti prípadu, vrátane presného momentu, kedy bola kúpna cena tovaru sťažovateľom zaplatená (sťažovateľ kúpnu cenu tovaru uhradil vždy až vtedy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky) a akým spôsobom bola organizovaná preprava (prepravu zabezpečovala tretia osoba zabezpečená dodávateľom tovaru a iba v

Pokiaľ krajský súd pri posudzovaní veci samej takto nepostupoval a svoje posúdenie predmetných dodávok tovaru založil výlučne na existencii jedinej prepravy tovaru, ide o nesprávne právne posúdenie veci v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou, - na podporu vyššie uvedeného poukázal sťažovateľ na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs 15/ 2020 zo dňa 27.04.2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 Afs 146/2020 zo dňa 29.01.2021 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 Afs 66/2021 zo dňa 14.10.2021 ). B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Za kľúčovú zodpovedanú otázku označil skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva sa nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. dodanie tovaru je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie na prevod vlastníckeho práva k tomuto tovaru,

V prípade dodávateľa PETROLCO, s.r.o. tento potvrdil, že tovar sa načerpáva v ČEPRE, a.s. a vykladá u sťažovateľa. Preváža sa cisternami vo vlastníctve sťažovateľa, ktoré boli zapožičané dopravnej spoločnosti bezodplatne len zložením zábezpeky vo výške 5.000,- eur, kedy sa po dopravení k sťažovateľovi prepol ťahač a tovar pokračoval k zákazníkom sťažovateľa.

Rovnaké pritom boli aj námietky sťažovateľa týkajúce sa nedôslednej aplikácie judikatúry Súdneho dvora EÚ. V súvislosti s porušením právnej istoty žalovaný uviedol, že v každom daňovom konaní je a bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v

obdobia. Takýto výklad môže viesť k situácii, že nezákonný postup by sa stal základom pre ďalšie daňové kontroly, čím by aj tieto následne trpeli vadami nezákonnosti. Preto je potrebné každú vec posudzovať jednotlivo v nadväznosti na vykonané dokazovanie.

19. Kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto podľa § 462 ods. 1 SSP pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

21. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd

. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika.

26. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

29. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

Pre určenie takejto transakcie je rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci Spoločenstva [rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 (Euro Tyre) zo dňa 06.04.2006]. S prihliadnutím na uvedené kasačný súd najprv skúmal namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 32. Kasačný súd tu poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/35/2019 zo dňa 29.09.2021, podľa ktorého „právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

33. V zmysle tohto rozsudku nie je nevyhnutné, aby sa krajský súd vysporiadal s každým argumentom účastníkov konania, avšak z odôvodnenia rozsudku krajského súdu „musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú

sa kasačný súd musel stotožniť s námietkou sťažovateľa, že krajský súd posudzoval nárok na odpočítanie dane z dodávok tovaru (pohonných hmôt) spoločne, a to napriek tomu, že v tomto zdaňovacom období (august 2017) sťažovateľ odoberal tovar od dvoch rôznych dodávateľov. Je pritom potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že preprava tovaru bola v prípade týchto dvoch dodávateľov odlišná, keď pri dodávkach od spoločnosti K2-trading, s.r.o. sťažovateľ tovar dopravil z Viedne svojimi nákladnými vozidlami, pričom prepravu fakturoval spoločnosti K2-trading, s.r.o.

. Náklady na prepravu v tomto prípade znášal dodávateľ - spoločnosť PETROLCO, s.r.o. . Krajský súd nezobral do úvahy rozdiely v skutkovom stave v prípade dodávok od dvoch rozdielnych dodávateľov a v odôvodnení napadnutého rozsudku len uzavrel, že „preprava bola zabezpečená samotným žalobcom“ (bod 28 napadnutého rozsudku). Kasačný súd súhlasí s kasačnou námietkou sťažovateľa, že predmetom skúmania boli dve skutkovo odlišné skupiny dodávok od dvoch rôznych dodávateľov, pričom krajský súd neprihliadol na odlišný skutkový stav tej-ktorej dodávky.

36. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí zohľadnil jedine existenciu jednej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia do sídla sťažovateľa, a to bez zohľadnenia ďalších okolností danej veci. Krajský súd stručne zhodnotil, že sa uskutočnila len jedna preprava, preto dodávku (bez toho, aby špecifikoval, ktorú dodávku konkrétne má na mysli, prípadne či mal na mysli obe dodávky) označil za pohyblivú dodávku a miestom dodania tovaru označil miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať.

37. Kasačný súd mal za to, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. V odôvodnení napadnutého rozsudku síce citoval právne názory kasačného súdu a poukázal na to, že dodanie tovaru je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie na prevod vlastníckeho práva k tomuto tovaru, resp. jeho fyzickej držbe, avšak tieto právne závery neaplikoval na danú vec.

39. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 40.

41. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP krajský súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 30. marca 2023