1Sfk/146/2022

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2017. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 100664760/2018 zo dňa 05.04.2018.

3. Dôvodom zníženia uplatneného nadmerného odpočtu bolo neuznanie odpočítania dane z faktúry č. 2017004 (DPH 9.876,- eur) žalobcovi od dodávateľa LEWEL s.r.o. (ďalej aj „LEWEL, s.r.o.“ alebo „deklarovaný dodávateľ“) za výrobu výrobných dielov (predmet fakturácie bol žalobcom bližšie špecifikovaný ako dodanie služieb - jednoduchých zváračských a zámočníckych prác vykonaných na komponentoch, ktoré sa následne využili pri výrobe bankomatov v pevnostných triedach a jednotlivých dielov poľnohospodárskych strojov). Výroba výrobných dielov bola podľa zistení správcu dane fakturovaná v reťazci spoločností: K&J PLUS s.r.o. › PA-STAV Group, s.r.o. › actuelle, s.r.o. › LEWEL, s.r.o. › žalobca.

5. Podľa správcu dane si žalobca nepreveril deklarovaného dodávateľa, a to tak, aby mal istotu, že disponuje materiálnym, technickým, priestorovým a personálnym vybavením pre výkon predmetných služieb. Deklarovaný dodávateľ mal poskytnúť fakturované služby, avšak nedisponoval ani priestormi na zváranie, ani zváracou technikou a ani pracovníkmi s potrebnými certifikátmi na vykonávanie zváračských prác.

Rozdiel bol správcom dane zistený aj v dátume dodania predmetu fakturácie. Spoločnosť K&J PLUS s.r.o. vystavila pre PA-STAV Group, s.r.o. faktúru za predmetné služby s dátumom dodania 08.03.2017, pričom PA-STAV Group, s.r.o. vystavila za rovnaký predmet fakturácie pre actuelle, s.r.o. faktúru s dátumom dodania už 28.02.2017, teda skôr ako služby sama prijala. Následne actuelle, s.r.o. a deklarovaný dodávateľ fakturovali služby už s dátumami dodania 28.02.2017.

V danom prípade ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili, že žalobca vyrábal, resp. kompletizoval bankomatové skrine, avšak správcom dane bolo preukázané, že pozvárané výrobné diely neboli dodané tak, ako to deklaruje žalobca predloženými dokladmi.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe namietal, že jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nie je absolútne a vzťahuje sa len k povinnosti preukázať nárok na odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom LEWEL s.r.o. Hoci nemôže niesť zodpovednosť za ním nezavinené nedostatky, žalovaný spolu so správcom dane mu podľa jeho názoru pričítali existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. 11. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd dospel k záveru, že dodanie výrobných dielov fakturované spornou faktúrou je deklarované len formálne, bez preukázania skutočného materiálneho dodania spoločnosťou LEWEL, s.r.o. a jej subdodávateľmi.

12. Vzhľadom na zistenia z administratívneho spisu krajský súd skonštatoval, že výroba výrobných dielov bola fakturovaná v reťazci spoločnosti K&J PLUS, s.r.o. › PA-STAV Group › actuelle, s.r.o. › LEWEL, s.r.o. › V+S Welding, s.r.o. (žalobca). V snahe preveriť, či fakturované služby boli reálne dodané uvádzanými spoločnosťami, správca dane z výsluchu PhDr.

. Šetrením správcu dane bolo zistené, že predmetné motorové vozidlo nie je v preverovanom období zaznamenané na diaľničnom úseku Košice - Prešov a tiež toto vozidlo nie je evidované v knihe príchodov a odchodov areálu SBAJ INMART, a.s. Bardejov, kde má žalobca prevádzku. Ivan Kuba nevedel uviesť mená osôb, ktoré zváračské práce vykonali, ako dodávateľa označil spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o., konkrétne jednal s pani Z. Pani Z. sa vo výpovedi odvolávala na S. U., ktorý jednal za spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o. Pán S. U. uviedol (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.01.2018 č. 100208197/2018 ), že v období 1. štvrťrok 2018 spoločnosť PA - STAV Group, s.r.o. dodávala spoločnosti actuelle, s.r.o. drevo, pneumatiky, náhradné diely na nákladné motorové vozidlá a servis vozidiel. Vo výpovedi pán S. U. žiadne zváračské práce neuviedol. Tiež uviedol, že spoločnosť nemala ani nemá žiadnych zamestnancov. V tomto období mala

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že svoju dôkaznú povinnosť si v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyčerpal a vo vzťahu k nemu uplatnil správca dane extenzívny výklad daného ustanovenia a zaťažil ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. V tomto smere krajský súd argumentoval tým, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnych podmienok, a tak neuniesol svoje dôkazné bremeno. Podľa krajského súdu povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že predmetné služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť s poukazom na Zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou LEWEL, s.r.o., či odkazom na výpovede svedkov, ktoré sa k jednotlivým plneniam vyjadrovali všeobecne, konkrétne mená osôb, resp. iné konkrétne dôkazy preukazujúce reálne dodanie služby - vykonanie zváračských prác, označiť nevedeli. V predmetnej veci tieto skutkové zistenia boli spochybnené. Keďže žalobca dôveryhodne nevysvetlil a nepredložil ani vierohodné dôkazy k prijatým zdaniteľným plneniam, daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, ak konštatovali, že bol porušený § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 14. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd argumentáciu žalobcu rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 Mahageben kft Peter David zo dňa 21.06.2010. V tomto bode krajský súd uviedol, že v prípade žalobcu nešlo o účasť na plnení, ktoré je súčasťou podvodného konania na DPH, z výsledkov daňovej kontroly nevyplýva záver, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti a uvedené netvrdia ani daňové orgány. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry bolo nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, pričom správny súd zdôraznil, že dôvodom nepriznania nebolo spochybnenie dodania služby (plnenia) ako takého, ale spochybnenie dodania služby (plnenia) spoločnosťou LEWEL, s.r.o. v reťazci jej subdodávateľov. S poukazom na uvedené mal krajský súd za to, že správca dane nepochybil, keď neakceptoval požiadavku žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania z oblasti strojárstva a ekonómie, nakoľko znalecké dokazovanie nebolo spôsobilé túto skutočnosť preukázať.

15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

dokumentácie dodanej objednávateľom, na svoje nebezpečenstvo a na svojom pracovisku. Sťažovateľ poukázal na to, že v záujme obozretnosti sťažovateľ v zmluve zaviazal spoločnosť LEWEL s.r.o., aby predmet zmluvy plnila sama, na vlastnú zodpovednosť, čím vylúčil akýkoľvek subdodávateľský záväzok na strane zhotoviteľa. K priebehu dodávky uviedol, že konateľ zhotoviteľa PhDr. Jozef Hric si vždy osobne vyzdvihol a odviezol materiál v súlade s výrobnou dokumentáciou z areálu na Duklianskej 21, Bardejov (skladové priestory v ktorých má sťažovateľ prevádzku) a doviezol späť zvarené komponenty, ktoré boli ďalej použité vo výrobnom procese.

poukázal na dôkazy svedčiace v jeho prospech. V tejto súvislosti uviedol, že predložil všetky daňové a účtovné doklady požadované správcom dane, ako aj že podal daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie a odviedol daň, rovnako tak urobila aj dodávateľská spoločnosť LEWEL s.r.o. Poukázal na výpovede sťažovateľa a výpovede svedkov - konateľa deklarovaného dodávateľa LEWEL s.r.o. (J. Hrica) a konateľa subdodávateľa actuelle s.r.o. (I. Kubu), ktorí realizáciu dodávok potvrdili a podrobne popísali ich realizáciu.

19. Sťažovateľ mal za to, že ak žalovaný (a správca dane) má pochybnosti o tvrdeniach sťažovateľa a dôkazy ním predložené nemieni akceptovať, potom je tiež povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia sťažovateľa jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy žalovaného musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené sťažovateľom. Dôkazy, ktorými žalovaný odôvodňuje nepriznanie odpočítania dane, nemajú podľa sťažovateľa žiadnu výpovednú hodnotu k preukázateľnému spochybneniu dôkazov predložených sťažovateľom. Sťažovateľ namietal, že zistenia správcu dane a žalovaného nie je možné osvedčiť ako postačujúce k prijatiu záveru, že deklarovaný dodávateľ výrobu výrobných dielov nezrealizoval a nedodal.

11 Mahagében Kft. a Péter Dávid z 21.06.2010, bod 48). 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v rozhodnutiach finančných orgánov. S právnym posúdením správneho súdu sa bez ďalšieho stotožnil. 22. Žalobca v replike dal kasačnému súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/37/2022 zo dňa 30.04.2024 vydaný vo veci sťažovateľa a poukázal na to, že v skutkovo zhodných/obdobných veciach je potrebné rozhodovať rovnako.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“

33. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiam finančných orgánov, na základe ktorých došlo k neuznaniu práva sťažovateľa na odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti LEWEL, s.r.o. za výrobu dielov, ktorá bola fakturovaná v reťazci spoločností K&J PLUS s.r.o. › PA-STAV Group, s.r.o. › actuelle, s.r.o. › LEWEL, s.r.o. › sťažovateľ.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho?dvora EÚ vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24).

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho?súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, č. R?26/2021, bod?40; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, č. R 6/2020, body 49 a 50).

týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/ 2022 zo dňa 15.02.2022).

36. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom, a teda pri ich posudzovaní musí byť každá transakcia sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za?predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Gemeente Woerden C-267/15 zo dňa 22.06.2016).

38. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ predloženými dokladmi a svedectvami osôb, ktoré mali byť prítomné pri manipulácii s predmetným tovarom - výrobnými dielmi, preukazoval, že prijal fakturovanú službu od deklarovaného dodávateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o., u ktorého si jej dodanie objednal. Napriek tomu, že podľa zmluvy so sťažovateľom mal deklarovaný dodávateľ LEWEL, s.r.o. službu poskytnúť sám, výsledky vykonaného dokazovania ukázali, že vykonanie zváračských a zámočníckych prác zabezpečil u subdodávateľa actuelle, s.r.o. a ten ich poskytnutie zadal ďalšiemu subdodávateľovi.

Podstatné je preukázanie alebo relevantné spochybnenie, či sťažovateľ dodávku služieb prijal pričinením spoločnosti LEWEL, s.r.o., ktorej ako platiteľovi dane vznikla dodaním služby daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

40. Pokiaľ správny súd (a obdobne i žalovaný) uviedli, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo spochybnenie dodania služby (plnenia) spoločnosťou LEWEL, s.r.o. v reťazci jej subdodávateľov, uvedené samo o sebe nie je dostatočné na spochybnenie práva na odpočítanie dane sťažovateľovi. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, v ktorom Súdny dvor konštatoval: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli

sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“ (sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 23/2022).

43. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu dane, ktorými správca dane spochybnil vierohodnosť sťažovateľom predložených dôkazov, spočívali najmä v absencii personálnych a technických kapacít deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov pre vykonanie prác, nezrovnalosti v dátume vyhotovenia faktúry od tretieho subdodávateľa v reťazci (K&J PLUS s.r.o.) pre druhého subdodávateľa v reťazci (PA-STAV Group, s.r.o.) vystavenej až dňa 08.03.2017, hoci predmetné práce mali byť dodané vo februári 2017, nestotožnení fyzických osôb - zváračov, ktoré práce skutočne vykonali, nepotvrdení prác zo strany tretieho a druhého subdodávateľa v reťazci a v nepreukázaní prechodu vozidiel deklarovaného dodávateľa, resp. subdodávateľa cez areál žalobcu v súvislosti s nakladaním materiálu a vykladaním už zvarených dielov.

K. odovzdávajúce materiál a preberajúceho už zvarené diely, konateľa deklarovaného dodávateľa LEWEL s.r.o. J. Hrica a konateľa subdodávateľa actuelle s.r.o. I. Kubu, ktorí realizáciu dodávok potvrdili a popísali ich realizáciu.

sťažovateľa. K spochybneniu prejazdu vozidiel deklarovaného dodávateľa, resp. subdodávateľa cez areál sťažovateľa poukazuje kasačný súd na výpoveď zamestnanca spoločnosti SBAJ INMART, a.s. - poskytovateľa strážnej služby v areáli prevádzky sťažovateľa, ktorý uviedol, že do evidencie sa nezaznamenávajú motorové vozidlá majiteľov spoločností, ktorí majú v areáli prenajaté priestory, pričom správca dane nevykonal sťažovateľom navrhovanú opätovnú miestnu obhliadku alebo výsluch svedka za spoločnosť SBAJ INMART, a.s. s umožnením účasti sťažovateľa a to na vyjasnenie skutočnosti, ako vrátnica pristupovala k evidencii vozidiel deklarovaného dodávateľa a či je ich prejazd cez areál skutočne vylúčený.

podvodom. Kasačný súd podotýka, že nakoľko dôvodom pre odmietnutie práva na odpočítanie dane v predmetnej veci bolo nesplnenie materiálnych podmienok a zavinená účasť sťažovateľa na daňovom podvode nebola zo strany finančných orgánov ani tvrdená ani skúmaná, nemal kasačný súd nateraz dôvod vec skúmať z tohto pohľadu.

46. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal sťažovateľ aj porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ku ktorému malo dôjsť arbitrárnym odôvodnením napadnutého rozsudku nereflektujúcim na podstatné žalobné body. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa kritériá preskúmateľnosti, nakoľko z neho vyplývajú dostatočné právne úvahy krajského súdu vedúce k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby sťažovateľa.

VII. Záver

47. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná a rozsudok správneho súdu je potrebné zmeniť ako vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bude podľa § 462 ods. 2 SSP zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s poukazom na jeho odôvodnenie bude úlohou žalovaného opätovne zvážiť, či je možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane. 48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj pred kasačným súdom, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v konaní úspešný. Zmena výroku rozsudku krajského súdu má za následok zákonnú povinnosť kasačného súdu rozhodnúť aj o trovách konania pred krajským súdom podľa príslušných ustanovení SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. decembra 2024