← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 11. 2024

1Sfk/148/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
1S/53/2020
IČS
8020200509
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: CONSTRUCTOR - EU s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36836907, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16. júna 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u spoločnosti CONSTRUCTOR - EU s.r.o. (ďalej aj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie roka 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100355738/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 53.477,11 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2015.

2. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2015 neuznal žalobcovi ako daňové výdavky, výdavky na základe vystavených faktúr: od spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o., a to - faktúry č. FP150162 (FV150200) zo dňa 29.12.2015 v sume 163.740,18 Eur za zemné práce na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ (ďalej aj „faktúra 1“), - faktúry č. FP150049 (FV 150056) zo dňa 29.05.2015 v sume 3.750 Eur za stavebné práce v penzióne Banská Belá (ďalej aj „faktúra 2“); od spoločnosti SKANGROUP s.r.o., a to - faktúry č. FP150137 zo dňa 02.10.2015 v sume 40.000 Eur, predmet fakturácie:

"pomocné práce na stavbe Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa" (ďalej aj „faktúra 3“), - faktúry č. FP150139 zo dňa 28.10.2015 v sume 33.800 Eur, predmet fakturácie: "pomocné práce na stavbe Bardejov- ochrana na rieke Topľa" (ďalej aj „faktúra 4“), a od spoločnosti 4-one, s.r.o., a to - faktúry č. FP1500001, FP150007, FP150020, FP15003 a FP150048 v celkovej sume 1.787,61 Eur za ubytovanie jednotlivých osôb na nich uvedených (ďalej aj „faktúry 5“).

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o žalobcovom zahrnutí nákladov do daňových nákladov v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

4. Správca dane vo vzťahu k faktúre 1 uzavrel, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že práce pre žalobcu vykonala práve spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o., a to v takom rozsahu, ako boli fakturované. Vo vzťahu k faktúre 2 správca dane konštatoval, že žiaden z predvolaných svedkov sa k stavebným prácam v penzióne Banská Belá nevyjadroval, teda ich uskutočnenie nebolo taktiež preukázané.

Správca dane dospel k záveru, že uplatnené daňové výdavky nespĺňajú podmienku preukaznosti v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Správca dane nespochybňoval vykonanie prác na jednotlivých stavbách, ale mal pochybnosti o dodávke prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. (str. 4 prvostupňového rozhodnutia). 5. Čo sa týka faktúry 3 a faktúry 4 vystavených od spoločnosti SKANGROUP s.r.o., správca dane tiež prijal záver, že nedošlo k preukázaniu skutočného zrealizovania dodávok služieb tak, ako sú uvedené na faktúrach. Správca dane nespochybňoval vykonanie prác na stavbe, ale mal pochybnosti o dodávke prác spoločnosťou SKANGROUP s.r.o. (str. 13 prvostupňového rozhodnutia).

6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie (vynímajúc neuznané faktúry 5 od spoločnosti 4-one, s.r.o.), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101047313/2020 zo dňa 16.06.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového

poriadku potvrdil. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa vo vzťahu k dodávateľom žalobcu - spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. a spoločnosti SKANGROUP s.r.o. nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované dodávky prác boli skutočne vykonané a dodané dodávateľom uvedeným na

faktúrach. 8. V priebehu daňovej kontroly správca dane nadobudol vážne pochybnosti o dodávateľovi EFS group Slovakia s.r.o. a poukázal na to, že napriek tomu, že uvedená spoločnosť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 podala, nebolo objektívne preukázané, či údaje uvedené v podanom daňovom priznaní zahŕňajú aj preverované faktúry. 9. Žalovaný vo vzťahu k faktúre 1 ďalej uviedol, že zo Zmluvy o dielo „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ a zo Zmluvy o dielo „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa - stabilizácia päty koryta“, uzatvorenými medzi žalobcom ako zhotoviteľom stavby a spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. ako objednávateľom, vyplynulo, že žalobca ručí za to, že predmet plnenia musí mať v dobe prevzatia zmluvne dohodnuté vlastnosti, musí spĺňať projektové, technické a ekonomické parametre, musí zodpovedať technickým normám a zaručuje, že tieto vlastnosti bude mať dielo 60 (62) mesiacov od jeho protokolárneho odovzdania a prevzatia.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodávatelia žalobcu, resp. subdodávatelia v priebehu niekoľkých mesiacov po vyfakturovaní prác zanikli. Žalovaný taktiež poukázal na porušenie ďalších povinností žalobcu podľa predmetných zmlúv o dielo, a to porušenie povinnosti viesť denné záznamy o priebehu stavebných prác a iných prác riadne po celú dobu plnenia v stavebnom denníku tak, ako to ukladá stavebný zákon (údaje o stave staveniska a pracoviska, o počasí, o rozsahu a spôsobe vykonaných prác, o prítomných pracovníkoch, o dopravných prostriedkoch a strojoch a ďalšie) a taktiež porušenie povinnosti preškolenia zamestnancov ohľadne dodržiavania BOZP. Žalovaný akcentoval zistenie správcu dane, že v stavebnom denníku neboli ani v jednom dni uvedení zamestnanci dodávateľských spoločností a žalobca taktiež nepreukázal, že objednávateľovi diela - spoločnosti Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. predložil, o. i., denný menný zoznam zamestnancov a platné potvrdenie o preškolení z legislatívy BOZP a PO, a to všetkých zamestnancov zhotoviteľa vykonávajúcich pracovnú činnosť na stavenisku.

10. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že správca dane od neho žiadal nad rámec zákona, aby preukázal v daňovom konaní vedenie stavebného denníka, uviedol, že správca dane od žalobcu požadoval preukázať iba tie skutočnosti, ktoré sám zaznamenal v stavebnom denníku. Správca dane mal iba posudzovať dokument (stavebný denník), ktorý žalobca sám viedol a bol ho povinný viesť na základe zmlúv o dielo, ktoré uzavrel s objednávateľom.

11. Podľa žalovaného pochybnosti správcu dane, o tom, že fakturované práce boli skutočne vykonané a dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, sa nepodarilo odstrániť ani na základe vypočutia svedkov, ani na základe odpovede od poskytovateľa ubytovania Milan Košč - ELINEX. Žalovaný prijal záver, že dodanie vyfakturovaných prác nepreukázala ani výpoveď svedka p.

Tomáša Tatraya (bývalý konateľ EFS group Slovakia s.r.o.), ktorá podľa žalovaného nebola určitá, bola v rozpore so zistenými skutočnosťami a túto výpoveď nepotvrdili ani výpovede ostatných svedkov. Žalovaný mal za to, že dodávatelia a subdodávatelia žalobcu vykonanie prác potvrdili len formálne, ústne tvrdenia neboli podložené žiadnymi dokladmi. Poukázal na to, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. po polroku od vyfakturovania prác zanikla v dôsledku zlúčenia a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná, podobne ako spoločnosť SKANGROUP s.r.o.

.

II. Konanie pred správnym súdom

12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca zároveň krajský súd požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, vykazujúce znaky arbitrárnosti. Ďalej mal za to, že skutkový stav, ktorý považoval správca dane ako aj žalovaný za preukázaný, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň podľa žalobcu zistený skutkový stav bol nesprávne posúdený, nakoľko neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy a tiež, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 14. Žalobca poukázal na to, že správca dane nespochybnil, že práce na jednotlivých stavbách boli vykonané, avšak spochybňoval ich dodávateľa. Žalobca mal za to, že na preukazovaní

dodania služieb nemá vplyv, či práce boli dodané dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, nakoľko deklarované práce sa pre žalobcu vykonali. 15. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že práce fakturované spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané, čo podľa neho vyplývalo z výsluchu svedkov p. Tatraya, p. N., p. H. a p. C..

Podľa názoru žalobcu len samotnou výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. p. Tatraya došlo k odstráneniu rozporu, čo sa týka dodania prác touto spoločnosťou. Žalobca ďalej poukázal na viacero svedeckých výpovedí, o.i., na výpoveď svedka p.

N., ktorý na stavbe pracoval s bagrom a bol zamestnancom spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. . Nepovažoval za správne, ak správca dane neprihliadol na výpoveď tohto svedka iba z dôvodu, že označil iné miesto, odkiaľ mali pochádzať Rómovia, ktorí taktiež pracovali na stavbe (kým svedok N. uviedol, že Rómovia pochádzali z Čaklova a Zámutova, svedok Tatray uviedol, že pochádzali z Raslavíc). Žalobca poukázal na to, že svedok popísal priebeh prác autenticky a úplne reálne, pričom uviedol, že by vedel aj dnes priamo na mieste ukázať, kde práce

vykonával. Aj svedkovia p. H. a p. C. potvrdili, že na stavbe sa nachádzal Mgr. Tatray a tento vozil kamene pre svojich ľudí a zároveň, že títo ľudia ho čakali na stavbe za účelom výplaty. Ani s uvedenými výpoveďami sa žalovaný a správca dane podľa žalobcu nevysporiadali, napriek tomu, že sa jednalo o viacerých, neutrálnych svedkov, s ktorými žalobca nemal žiadny vzťah, ktorý by mohol spochybniť ich vierohodnosť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov žalobcu vo vzťahu k dodávateľským faktúram 1 a 2 od spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.

. 16. Žalobca vo svojej žalobe tiež poukázal na § 46d ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“) a § 28 ods. 2 vykonávacej vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k stavebnému zákonu, ktoré upravujú skutočnosti, ktoré sa zapisujú do stavebného denníka, pričom žalobca zdôraznil, že zákonná úprava nevyžaduje, aby sa v stavebnom denníku nachádzali údaje o počte pracovníkov podieľajúcich sa na stavbe aj s ich rozčlenením, k akému podnikateľskému subjektu patria.

Za nepodstatnú skutočnosť žalobca považoval aj odkaz žalovaného na zmluvy o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, nakoľko sa jedná len o zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi, preto podľa žalobcu žalovaný nemôže poukazovať na tieto zmluvy vo vzťahu k spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. . Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že správca dane nemôže prenášať povinnosti žalobcu na tretie subjekty, ako to urobil v prípade zodpovednosti za vady.

Ak by na diele vznikli vady, za tieto by zodpovedal žalobca a nie jeho dodávatelia. Žalobca nijako nepochybil, práve naopak postupoval v súlade so stavebným zákonom a zmluvami, keď do stavebného denníka zapisoval len údaje o svojich pracovníkoch, ktorí na diele pracovali.

Jeho zákonnou a ani zmluvnou povinnosťou nebolo uvádzať vo svojom stavebnom denníku mená, či počty svojich dodávateľov a subdodávateľov. Pre svoje potreby viedol v stavebnom denníku len záznamy o svojich pracovníkoch, čo do označenia ich počtu.

K nesplneniu povinnosti preukázať preškolenie zamestnancov ohľadom BOZP žalobca zotrval na tom, že zmluvný vzťah medzi objednávateľom diela a žalobcom ako zhotoviteľom sa týka len týchto subjektov, preto nebol povinný preukazovať preškolenie zamestnancov svojho dodávateľa. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2020 konštatoval, že považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a zotrval na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že správca dane oprávnene vylúčil z daňových nákladov zúčtované faktúry za práce, ktoré mali byť vykonané dodávateľskými spoločnosťami EFS group Slovakia, s.r.o. a SKANGROUP s.r.o. Žalovaný vo vzťahu k dodávateľovi EFS group Slovakia, s.r.o. konštatoval, že na základe rozsiahleho dokazovania správca dane spochybnil vykonanie fakturovaných prác predmetnou spoločnosťou, ktorá zanikla zlúčením a jej nástupnícka spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Zopakoval, že vykonanie prác nebolo preukázané ani stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré bol žalobca povinný predložiť ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP na základe Zmluvy o dielo,

t.j. nepredložil denný menný zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali pracovnú činnosť na pracovisku vedúcemu pracovníkovi objednávateľa ani potvrdenie o preškolení zamestnancov, prítomných na stavenisku z legislatívy BOZP a PO. K námietke žalobcu, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa vzťahujú len na zmluvné strany, žalovaný poukázal na bod 2.13. zmluvy, v zmysle ktorého v prípade, že niektoré úkony pri výkone diela vykoná tretia osoba, má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. Následne konštatoval,

že žalobca ani len nepreukázal, na základe akého zmluvného vzťahu pracovali na diele jeho dodávatelia v septembri až novembri 2015, pretože zmluva medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia bola podpísaná až dňa 25.11.2015.

Vo vzťahu k záručnej dobe žalovaný uviedol, že v prípade, ak by zhotoviteľ uplatnil vady zistené na vykonaných dielach počas záručnej doby, tak následne by žalobca tieto preniesol na dodávateľa. 18. Žalobca v replike zo dňa 29.10.2020, vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nástupnícke spoločnosti deklarovaných dodávateľov zanikli a ich právni nástupcovia so správcom dane nekomunikujú, zdôraznil, že uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko za tieto skutočnosti nemôže zodpovedať. Čo sa týka tvrdenia, že vykonanie prác nebolo preukázané stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré mal žalobca predložiť ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP, žalobca uviedol, že tieto pravidlá sa vzťahujú len na neho a jeho zamestnancov ako účastníka zmluvného vzťahu a nie na jeho subdodávateľov. Žalobca nie je zodpovedný za zamestnancov tretích strán na základe zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a ak má správca dane a žalovaný opačný názor, jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca

v zmysle predmetnej zmluvy o dielo bol oprávnený na realizáciu diela aj využitím tretích osôb, pričom za dielo zodpovedá tak, ako keby ho vykonal sám. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom prípade bola upravená iba zodpovednosť za dielo, avšak žalobca nebol zodpovedný za zamestnancov tretích osôb z pohľadu BOZP a PO. Žalobca taktiež poukázal na to, že nechápe, čo chcel žalovaný uviesť tým, že poukázal na záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a skutočnosťou, že dodávatelia žalobcu zanikli. Žalobca zotrval na dôvodnosti a opodstatnenosti podanej žaloby.

19. Krajský súd uznesením č. k. 1S/53/2020 - 122 zo dňa 19.11.2020 priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane do právoplatnosti skončenia veci.

20. Krajský súd následne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, rozsudkom č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči

žalovanému. 21. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní, nevysporiadal sa s relevanciou predmetných dôkazov a zároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane nepriznal ako daňový výdavok faktúru od spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. za práce vykonané v Banskej Belej bez toho, aby vypočul žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na správcom dane zistený skutkový stav, jednotlivé svedecké výpovede a na doplnené dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania. Krajský súd mal za to, že na základe doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania vo vzťahu k dodávateľskej faktúre 1 prešlo dôkazné bremeno zo strany žalobcu ako daňového subjektu opätovne na správcu dane, pretože žalobca doplnil ďalšie dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, avšak správca dane ako aj žalovaný sa pri nepriznaní predmetnej faktúry ako daňového výdavku v odôvodeniach svojich rozhodnutí opätovne opierali iba o zistenia, vyplývajúce zo stavebného denníka.

V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že údaje uvedené v stavebnom denníku považuje za spochybnené, pretože skutočnosti v ňom uvedené vyvracajú tvrdenia jednotlivých vypočutých svedkov, ktorí medzi sebou nemajú žiadne prepojenie a väzby a ich hodnovernosť nebola správnymi orgánmi

spochybnená. Svedkovia uviedli, že na stavbe okrem osôb vymenovaných v stavebnom denníku boli aj iné osoby, napr. také, ktoré vykladali žľaby kameňmi, pričom takéto osoby v stavebnom denníku uvedené nie sú. Podľa krajského súdu už len z uvedeného dôvodu je spochybnená správnosť údajov uvedených v stavebnom denníku.

Krajský súd taktiež poukázal na denné záznamy stavby za obdobie 07-12/2015, doručené spoločnosťou Eiffage group Slovakia, s.r.o., z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb ako je uvedený v stavebnom denníku žalobcu. Spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o. síce neuvádzala označenia spoločností, ktoré na stavbe pracovali, avšak na druhej strane v záznamoch uvádzala aj iné typy pracovníkov ako žalobca. Taktiež záznam z 24.8.2015 obsahuje poznámku o informovaní pracovníkov o bezpečnostných postupoch a ohrozeniach pri stavebných prácach v zmysle legislatívny BOZP. Vzhľadom na uvedené, krajský súd pri skutkových zisteniach vyplývajúcich z administratívneho spisu nemal za to, že len na základe údajov vyplývajúcich zo stavebného denníka je možné neprihliadať na ostatné dôkazy v administratívnom spise, nakoľko nebolo preukázané, že tieto sú správne, resp. úplné a žiadne iné osoby sa na stavbe nenachádzali. Práve naopak podľa názoru krajského súdu žalobca vysvetlil, akým spôsobom stavebný denník viedol a údaje o akých osobách tam zapisoval, preto nemožno bez akéhokoľvek iného ďalšieho, resp. podporného dôkazu vychádzať len

zo skutočností uvedených v stavebnom denníku a tieto priorizovať pred inými dôkazmi v spisovom materiáli. 23. Krajský súd ďalej považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné, pretože z výsluchu svedka p. Tatraya vyplynulo, že na stavbe v Bardejove mal štyroch kmeňových zamestnancov, ktorí by podľa jeho vyjadrenia boli spôsobilí potvrdiť dodanie deklarovaných prác žalobcovi, avšak správca dane nezisťoval, o akých pracovníkov sa jednalo, čo by taktiež mohlo prispieť k zisteniu pravdivosti údajov účtovnej evidencie, najmä za situácie, ak správca dane opiera svoje zistenia o jediný dôkaz, ktorým je stavebný denník.

24. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane zamietol vypočuť žalobcom navrhnutého svedka p. B.. T., pričom podľa názoru krajského súdu táto osoba, ako zástupca odberateľa, bola spôsobilá vyjadriť sa jednak k spochybňovaným údajom v stavebnom denníku ako aj k spôsobu vykonávania prác na diele, ako aj k množstvu pracovníkov a spoločnostiam, ktoré na diele pracovali.

25. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý poukázal na zákonné znenie § 46d ods. 1 stavebného zákona, ktoré upravuje údaje, ktoré sa do stavebného denníka zapisujú a následne na § 28 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorá bližšie špecifikuje tieto údaje, a zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by osoba, ktorá vedie stavebný denník, bola povinná podľa zákona tam uvádzať aj všetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu dodávateľovi patria. Krajský súd podotkol, že ak sa účastníci zmluvy na takejto podmienke dohodnú, teda na rozšírení povinností oproti zákonnému zneniu, v prípade jej nedodržania vzniká medzi stranami zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom dane na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou, najmä ak z výpočtu povolaní, uvedených v stavebnom denníku, je zrejmé, že sa nejedná o celý okruh pracovníkov, potrebných na vykonanie takéhoto diela.

26. Obdobne je tomu podľa názoru krajského súdu aj v prípade konštatovania správnych orgánov o nesplnení povinnosti preukázať preškolenie BOZP zamestnancov, resp. pracovníkov jeho dodávateľov, keďže objednávateľ diela týmito údajmi nedisponuje, pretože nebolo preukázané, či zmluvné strany na splnení uvedenej povinnosti trvali, a ani len nebolo preukázané, komu mali byť tieto doklady BOZP predložené. V prípade, ak došlo v zmluve k takémuto dojednaniu, resp. k dojednaniu o povinnosti predložiť menný zoznam zamestnancov, ktorí budú vykonávať pracovnú činnosť na pracovisku a to vedúcemu pracovníkovi objednávateľa (stavbyvedúcemu) bolo podľa názoru krajského súdu na objednávateľovi, aby trval na splnení tejto povinnosti a zisťoval tieto skutočnosti. Krajský súd argumentoval, že zo zistených skutočnosti (výsluch stavbyvedúceho objednávateľa diela p. C.) je zrejmé, že objednávateľ diela, spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o., tieto skutočnosti nezisťoval a žalobcu na ich preukázanie nevyzval, preto nemožno nepredloženie týchto dokladov zhotoviteľovi dávať na ťarchu žalobcu a konštatovať nevykonanie prác

fakturovaných na spornej faktúre, keďže je možné, že sa jednalo len o obchodnú prax medzi zmluvnými stranami, čo sa javí byť ako pravdepodobné, nakoľko svedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku ale či bolo vykonané dielo podľa Výkazu výmer.

27. Krajský súd mal za to, že je v danom prípade taktiež nesprávne poukazovanie na dohodnutú záručnú dobu 60 mesiacov a na skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku deklarovaných dodávateľov. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade zistenia vád na diele za tieto zodpovedá žalobca, bez ohľadu na tretie strany, ktoré na diele pracovali. Krajský súd konštatoval, že dĺžka dojednanej záručnej doby nemá relevanciu pri preukazovaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom.

28. Krajskému súdu bolo zrejmé, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nespochybňovali rozsah uskutočnených prác ale práve subjekt dodávateľa, pričom podľa názoru krajského súdu po vykonanom dokazovaní, najmä po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní, sa v administratívnom spise nachádzajú dôkazy svedčiace tomu, že minimálne dve osoby (p. Tatray a p. N.) vykonávali práce na danej stavbe v mene spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. pre žalobcu, pričom správca dane ani žalovaný tieto dôkazy nespochybnili, s výnimkou poukazu na stavebný denník a nepredloženie preškolenia zamestnancov o BOZP.

29. Krajský súd sa vyjadril aj k spochybneniu výpovede svedka p. Tatraya z dôvodu, že tento uviedol, že práce sa mali vykonávať cca 3 mesiace, pričom trvali od 21.9.2015 do 19.11.2015. Podľa krajského súdu uvedené nemožno brať doslovne, pretože s odstupom času svedok nemusel mať presnú vedomosť o dátume, kedy práce začali a kedy skončili ako aj to, že práce sa vykonávali jednak v septembri, októbri a novembri, teda by sa jednalo o tri mesiace, t. j. uvedené nemôže spôsobiť nevierohodnosť svedka.

30. Krajský súd k datovaniu zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. ku dňu 25.11.2015 uviedol, že táto skutočnosť je spôsobilá spochybniť dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, keďže je zrejmé, že právny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku zmluvného vzťahu, bol spísaný až po dokončení diela. Ďalej však uviedol, že je nevyhnutné, aby nevykonanie diela bolo podporne podložené aj iným dôkazom ako touto skutočnosťou, pretože je možné, že došlo k chybe v písaní, resp. že došlo k dodaniu prác aj bez uzatvorenia zmluvy, keďže v prípade zmluvy o dielo sa na jej platnosť nevyžaduje písomná zmluva. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru krajského súdu nevyhnutné zistiť, či reálne došlo k vykonaniu prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu.

31. Vo vzťahu k dodávateľskej faktúre 2 krajský súd poukázal na to, že žalobca ako dôkazy na preukázanie reálneho dodania služieb na základe predmetnej faktúry navrhol vypočuť svedkov p. R., p. N., p. I., p. D., p. A., p. H. a p. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador a stavbe v Banskej Belej. Medzi správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné osoby v prípade, ak sa preukáže, že tieto boli ubytované v Hosteli Star.

Podľa názoru krajského súdu uvedená skutočnosť bola preukázaná, avšak napriek tomu správca dane predmetný výdavok neuznal. Čo sa týka odôvodnenia nepriznania výdavku z dôvodu, že práce mali byť podľa účtovnej evidencie dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., uvedené podľa krajského súdu neobstojí, pretože aj v prípade prác vykonaných na stavbe Matador, aj v prípade prác v Banskej Belej z účtovnej evidencie dodávateľa zistil, že tieto práce mali byť dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o. a napriek tomu faktúry týkajúce sa stavby Matador ako daňové výdavky správca dane priznal.

32. Krajský súd ďalej konštatoval, že nemožno ako daňový výdavok odoprieť výdavok za práce fakturované deklarovaným dodávateľom, ak v jeho mene by uvedené práce boli dodané subdodávateľom. V tomto prípade by bolo nepriznanie možné iba v prípade úmyselnej účasti daňového subjektu na daňovom podvode, avšak táto skutočnosť nebola podľa krajského súdu správcom dane ani tvrdená a ani preukázaná. Krajský súd prijal záver, že ak mal správca dane za to, že práce deklarované na faktúre 2 neboli dodané deklarovaným dodávateľom, bol povinný vykonať dokazovanie a vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, inak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

33. Krajský súd sa na druhej strane stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania prác deklarovaným dodávateľom vo vzťahu faktúram 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o. . Podľa krajského súdu je zrejmé, že v administratívnom konaní nebolo preukázané, kto za dodávateľa deklarované práce na sporných faktúrach žalobcovi dodal, keďže dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani nebola označená žiadna subdodávateľská spoločnosť, ktorá by predmetné práce reálne dodala a ani nebola označená žiadna osoba, ktorá by na stavbe bola a vykonávala by prácu pre tohto dodávateľa. Krajský súd mal za to, že dôkazné bremeno o preukázaní, že práce boli reálne dodané práve spoločnosťou SKANGROUP, s.r.o., žalobca neuniesol.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

34. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu, a to tak, že žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov konania, eventuálne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

35. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zopakoval skutkový stav veci a poukázal na závery správcu dane, žalovaného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach. 36. Sťažovateľ v súvislosti s preverovanou faktúrou 1 poukázal na to, že správca dane vychádzal aj zo stavebného denníka (denné záznamy stavby), ktorého vedenie, spôsob vedenia a údaje v ňom uvádzané boli dohodnuté s odberateľom prác Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., podobne ako aj predloženie zoznamu osôb pracujúcich na stavbe o preškolení BOZP v zmluve o dielo, ktoré podpísali obidve zmluvné strany. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti opätovne tvrdil, že zo stavebného denníka nevyplýva skutočnosť, že sporné práce dodala žalobcovi spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.

. Poukázal tiež na to, že žalobca si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP, hoci mu táto povinnosť vyplývala z podpísanej zmluvy o dielo s odberateľom Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.

. Sťažovateľ mal za to, že žalobca si v priebehu výkonu prác nezabezpečoval potrebné dôkazy, ktorými by preukázal výkon prác v reálnom čase. 37. Sťažovateľ zdôraznil, že dodané práce neboli spochybnené len na základe stavebného denníka, ale aj na základe skutočnosti, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác. Sťažovateľ tvrdil, že podľa údajov v stavebnom denníku boli práce vykonávané od 21.09.2015 do 19.11.2015, Zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o. bola podpísaná dňa 16.09.2015. Zmluvu o dielo so spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. žalobca podpísal dňa 25.11.2015. Sťažovateľ poukázal na čl. II. Čas plnenia bod 2.1 zmluvy, podľa ktorého „Zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo riadne a bez vád a odovzdať ho Objednávateľovi (ďalej len „lehota výstavby“) s okamžitým začatím odo dňa účinnosti tejto Zmluvy, najneskôr do 10.01.2016.“ Na základe uvedeného mal sťažovateľ za to, že žalobca

nepreukázal, že práce na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vykonala spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. . Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, ktorý k neskoršiemu datovaniu zmluvy uviedol, že mohlo dôjsť ku chybe v písaní, resp. že došlo k dodaniu prác bez uzavretia zmluvy a poukázal na to, že žalobca nikdy neuviedol, že zmluva nebola uzavretá písomne a ani že došlo k dodaniu prác bez zmluvy.

38. Podľa sťažovateľa správca dane neodôvodňoval neuznanie faktúr nedodržaním zmluvných podmienok v zmluve o dielo, ale poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalobca, okrem faktúry a neskôr aj zmluvy o dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal vykonanie prác uvedeným dodávateľom a naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť preukázať vykonanie prác na správcu dane - vypočutím svedkov.

39. Čo sa týka konštatovania krajského súdu (bod 56. napadnutého rozsudku), že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vo vyrubovacom konaní, sťažovateľ uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedkov p. T., p. N., p. H. a p. C. a prihliadol na odpovede svedkov a skonštatoval, že práce fakturované spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. vo vzťahu k faktúre 1 neboli žalobcom dostatočne preukázané. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na výpovede jednotlivých svedkov, pričom uviedol, že svedok p. T. (dňa 16.09.2019) potvrdil svoju účasť na prácach v Bratislave - Matador a uviedol, že v Banskej Belej a ani v Bardejove nerobil. Svedok p. N. sa dňa 10.09.2019 vyjadril, že bol v Bratislave (zákazka Matador) ubytovaný v Hosteli STAR, k stavbe "Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ uviedol, že tam robil na traktor-bagri (poskytla ho EFS group Slovakia s.r.o.) úpravu terénu, plus dovoz materiálu, kameňa a podobné veci, ale jeho výpoveď

nebola potvrdená údajmi v stavenom denníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. Svedok p. H. dňa 09.09.2019 uviedol, že pracoval pre brata G.. V roku 2015 pracoval na stavbe "Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky", kde vykladali z kameňa žľaby. Na otázku, či robil práce pre pána Tatraya, teda pre žalobcu, svedok odpovedal, že nie, robil iba pre brata. Brat práce fakturoval práce košickej firme pána Kubu (konateľa dodávateľa SKANGROUP s.r.o. - pozn. kasačného súdu), teda nie EFS group Slovakia s.r.o. a ani žalobcovi. Svedok p. C. dňa 09.09.2019 uviedol, že v roku 2015 bol zamestnaný ako stavbyvedúci pre spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.

Na stavbe "Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky" bolo za žalobcu prítomných možno 20 osôb, spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. mala podpísanú zmluvu o dielo a súčasťou zmluvy bol výkaz-výmer, na základe ktorého sa robilo. Na otázku správcu dane, či sa vie vyjadriť k údajom v stavebnom denníku žalobcu ako stavbyvedúci, ktorý bol prítomný na tejto stavbe za odberateľa, kde sú uvedené 2-4 osoby, ako aj subdodávatelia žalobcu a nie je medzi nimi uvedená spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. sa svedok vyjadril, že jeho nezaujímal počet pracovníkov, jeho zaujímalo, či bola naplnená zmluva o dielo, výkaz výmer, kvalita prác a dodržanie termínu.

40. Sťažovateľ uviedol, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie uvedenom na sporných faktúrach deklarovaným dodávateľom spravidla nie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich preukázaní priamo zainteresované a môžu mať z takéhoto svedectva prospech. 41.

Sťažovateľ poukázal na vybrané ustanovenia zákona o dani z príjmov a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018. 42. Podľa sťažovateľa žalobca nepredložil správcovi dane konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované práce zahrnul do daňových výdavkov oprávnene.

43. Sťažovateľ vo vzťahu k faktúre 2 uviedol, že k stavebným prácam v penzióne Banská Belá sa žiadny z predvolaných svedkov nevyjadroval, faktúra 2 nebola dostatočne preukázaná ani vo vyrubovacom konaní, preto správca dane oprávnene zotrval na neuznaní sumy 3.750 Eur za daňový výdavok. Sťažovateľ zdôraznil, že správca dane faktúru 2 neuznal nie z dôvodu rozporu, či práce boli dodané pracovníkmi EFS group Slovakia s.r.o. alebo práce mala dodať spoločnosť BRUTON Ltd., s.r.o., ale z dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej Belej. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca a ani p. Tatray neuviedol, kde mali byť ubytovaní pracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej Belej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom označení prevádzkovatelia v

Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej (ako to uviedol p. Tatray). Správca dane faktúry, u ktorých bolo potvrdené ubytovanie žalobcom navrhnutých osôb, uznal do daňových výdavkov. 44. Sťažovateľ k požiadavke žalobcu vypočuť ďalších svedkov uvádza, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednávacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Sťažovateľ považoval tvrdenie krajského súdu o tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci za neopodstatnené a trval na tom, že postup správcu dane, ako aj postup sťažovateľa, boli v súlade so zákonom a práva žalobcu neboli porušené.

45. Sťažovateľ mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednoznačne, dostatočne a nespochybniteľne nepreukázal, aké práce uvedené na jednotlivých sporných dodávateľských faktúrach boli žalobcovi dodané. Zdôraznil, že žalobca nemôže požadovať od správcu dane, aby prevzal za neho jeho úlohu preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní.

46. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že správca dane chcel obojstranný zmluvný vzťah preveriť aj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho výmazu a zlúčenia s právnickou osobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené preveriť vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016, v zmysle ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v obchodnom reťazci vrátane účtovníctva a iných dokladov sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí na ťarchu žalobcu, aj keď to priamo nezavinil.

Nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny konateľov v týchto spoločnostiach, totiž sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení.“

47. Pokiaľ krajský súd v bode 49. napadnutého rozsudku poukazoval na denné záznamy stavby predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. nachádzajúce sa v administratívnom spise s dátumom 24.08.2015 a 25.08.2015, sťažovateľ tvrdil, že správcovi dane boli uvedenou spoločnosťou na základe výzvy správcu dane doručené tieto

dokumenty: Kópia Zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2015 stavba „Bardejov“, kópia Dodatku č. 1 k tejto zmluve, Kópia Zmluvy o dielo, stavba Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa stabilizácie päty koryta, dodávateľské faktúry a vydané faktúry, prehľad platieb a zápočtov faktúr + kópie bankových výpisov, Stavebný denník list č. 6559001 (dátum 21.09.2015) až č. 6559025 (dátum 19.11.2015). 48. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07. decembra 2022 uviedol, že mu nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný kasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola pripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá kasačnú sťažnosť za žalovaného podala. V tejto súvislosti apeloval na preskúmanie splnenia (procesných) zákonných podmienok a preskúmanie toho, či kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má.

49. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného nie je podoprená žiadnym hodnoverným spôsobom a dôkazom, kasačná sťažnosť bola podaná nedôvodne s cieľom oddialiť rozhodovací proces na administratívnej úrovni. Žalobca považuje výroky napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. za správne. Poukázal na to, že správca dane ani žalovaný nemôžu konať arbitrárne, nemôžu vo veci rozhodnúť tak, že sa svojvoľne rozhodnú nevykonať navrhované dôkazy zo strany žalobcu a nemôžu rozhodnúť zákonne, ak v rozhodnutí nezohľadnili všetky skutočnosti, ktoré sú v prospech žalobcu.

50. Vo vzťahu k faktúre 1 žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane disponoval nielen zmluvu o dielo zo dňa 25.11.2015, ale aj rozpočtom, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa v administratívnom konaní nepreukázal rozsah vykonaného diela zo strany spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu. Žalobca podporne uviedol, že to, čo spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. vykonala pre žalobcu, to žalobca ďalej fakturoval hlavnému objednávateľovi spoločnosti Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., čo už bolo predmetom posudzovania zo strany správcu dane v daňovej kontrole žalobcu na DPH r. 2015. Žalobca opätovne tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pôsobila na dotknutej stavbe, vyplýva z viacerých vykonaných výsluchov (konateľ žalobcu

p. Mati, konateľ EFS group Slovakia, s.r.o. p. Tatray, stavbyvedúci za spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., p. C., ďalej svedkovia p. H. a p. N.), od ktorých sa správca dane aj žalovaný bez hodnoverného vysvetlenia dištancujú. 51. Žalobca konštatoval, že uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. vnímali len ako formalitu, zmluvná spolupráca medzi nimi začala skôr, pričom to, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny, to si neskôr zapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať. 52. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že dôležité bolo to, čo sa malo vykonať, v akej lehote a za akú cenu, pričom nacenenie a položkovitý popis/rozsah diela ako akýsi výmer, či výkaz prác, to vyplývalo práve aj z rozpočtu, ktorým už správca dane aj žalovaný disponovali. Podľa žalobcu tento rozpočet bol smerodajný a spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. z neho rovnako vychádzala, teda dojednané dielo (rozsah diela, cena diela) vykonala pre žalobcu a ten ďalej pre spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.

. Žalobca uviedol, že predmetné skutočnosti vyplývajú z dokazovania, avšak správca dane a žalovaný to opomínali uviesť správne, pretože je to v prospech žalobcu. Žalobca opakovanie namietal, že správca dane v predmetnej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby odmietol vykonať obhliadku miesta, kde sa práce vykonávali. Túto obhliadku vykonal až v rámci daňovej kontroly žalobcu DPH r. 2015, na ktorej sa mal možnosť presvedčiť, že práce boli skutočne vykonané spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o.

. 53. Na záver žalobca uviedol, že s kasačnou sťažnosťou nesúhlasí a navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného odmietnuť alebo zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

54. Prejednávaná vec bola dňa 23.12.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/148/2022. 55. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 56. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

57. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11...“ 58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané....“ 59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ 60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“ 61. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“ 62. Podľa § 46d ods. 1 stavebného zákona: „Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

63. Kasačný súd sa primárne zaoberal žalobcovou námietkou, vznesenou vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, o tom, že mu nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný kasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola pripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá kasačnú sťažnosť za žalovaného podala. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti vymedzil dôvod na jej podanie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, čomu zodpovedá aj jej obsahové vymedzenie, a taktiež dňa 02.11.2022 krajskému súdu doručil Poverenie č. 112013/2021 zo dňa 17.03.2021 spolu s vysokoškolským diplomom z odboru právo povereného zamestnanca p.

JUDr. Miriam Kurilovej (súdny spis, č. l. 184 a 185), ako osoby oprávnenej podať kasačnú sťažnosť podľa § 449 SSP a konať za žalovaného pred správnymi súdmi podľa SSP. Ak žalobca apeloval na preskúmanie splnenia (procesných) zákonných podmienok na podanie kasačnej sťažnosti a na preskúmanie toho, či kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má, kasačný súd uzatvára, že procesné podmienky na podanie kasačnej sťažnosti boli zo strany sťažovateľa splnené a kasačná sťažnosť spĺňa všetky zákonné náležitosti. Po vyhodnotení splnenia procesných podmienok kasačný súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci.

64. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho, aby sa vysporiadal s relevanciou predmetných dôkazov a zároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane rozhodol bez toho, aby vypočul žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti v podstatnom tvrdí, že skutkový stav, ktorý správca dane zistil, je dostatočný pre prijatie záverov o neuznaní daňových výdavkov podľa faktúry 1 a faktúry 2, a že práva žalobcu v daňovej kontrole a v daňovom konaní boli rešpektované.

65. Kasačný súd na úvod uvádza, že pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci a uznateľnosť daňových výdavkov, všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov vyplývajú z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Tieto možno v zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu zhrnúť tak, že tieto výdavky musia splniť (1) podmienku vecnosti (daňový výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), (2) podmienku preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že daňový výdavok skutočne vznikol, pričom nestačí len realizácia platby), (3) podmienku zaúčtovania (preukázateľný daňový výdavok musí byť zaúčtovaný) a (4) podmienku rozsahu (daňový výdavok musí byť uplatnený iba vo výške ustanovenej zákonom) (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 8Sžfk/32/2021 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022).

Len v prípade, ak sú splnené tieto zákonné podmienky, výdavky sa uznajú za daňové výdavky. 66. Na proces daňovej kontroly, dokazovania, určovania a vyrubovania daňových povinností vrátane dane z príjmov sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov preukazuje daňový subjekt, t. j. žalobca (viď napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Žalobca ako daňový subjekt má vo všeobecnosti dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie

dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v uplatnení určitého výdavku ako výdavku daňového a následne povinnosť preukázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).

67. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by sa pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňovalo správcovi dane poprieť túto dodávku. Je na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná, na strane druhej však musí umožniť daňovému subjektu uniesť jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019).

Ak tak správca dane urobí, je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov obnoví dôveryhodnosť transakcie, teda vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, a ak tak daňový subjekt urobí, presúva sa dôkazné bremeno zasa na správcu dane.

68. V uvedenom prípade krajský súd k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane správne podotkol, že správca dane spochybňoval vykonanie prác deklarovanými dodávateľom EFS group Slovakia s.r.o., čím dôkazné bremeno preniesol na žalobcu. Žalobca však na rozptýlenie pochybností správcu dane produkoval ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, najmä návrhy na vykonanie výsluchov svedkov či miestne obhliadky, s ktorými sa však už správca dane opomenul riadne vysporiadať (resp. ich vykonať) a zotrvával na neuznaní faktúr ako daňových výdavkov na pôvodne spochybňujúcich zisteniach, ktoré vo svetle dôkazov produkovaných žalobcom nemali dostatočnú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť na odopretie uznania faktúr ako daňových výdavkov. K faktúre 1 - stavebné práce v Bardejove na rieke Topľa

69. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojej kasačnej sťažnosti, opakovane tvrdí, že nebolo preukázané, že sporné práce podľa faktúry 1 žalobcovi dodala spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o., a to predovšetkým z dôvodu, že spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. nebola uvedená ani v jednom zázname v stavebnom denníku žalobcu.

70. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a tiež z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane a žalovaný sa opierali najmä o údaje v stavebnom denníku a tento dôkaz priorizovali pred ostatnými dôkazmi, a to najmä pred výpoveďami svedkov, ktorí práce vo vzťahu k faktúre 1 potvrdili. Kasačný súd má za to, že z obsahu administratívneho spisu je možné ustáliť záver, že údaje v stavebnom denníku boli v konfrontácii s ostatnými dôkazmi spochybnené.

K uvedenému záveru sa priklonil aj krajský súd v napadnutom rozsudku (bod 49 napadnutého rozsudku), ktorý údaje v stavebnom denníku považoval za spochybnené jednak výpoveďami svedkov (ktorí hovorili aj o iných osobách prítomných na stavenisku než boli osoby uvedené v stavebnom denníku) a jednak porovnaním stavebného denníku a denných záznamov odberateľa Eiffage group Slovenská republika, s.r.o. za obdobie 07-12/2015 (z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb, ako je uvedený v stavebnom denníku žalobcu). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedka p. C. (stavbyvedúci pracujúci pre odberateľa Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.), ktorý sa vyjadril, že „do denníka sa asi písali len THP pracovníci, strojníci a vodiči firiem, ktoré mu poskytovali služby“, a že za žalobcu bolo na stavenisku prítomných cca. 20 osôb, pričom v stavebnom denníku boli za žalobcu uvedení len 2 - 3 zamestnanci.

71. V nadväznosti na námietku sťažovateľa v podstatnom o tom, že krajský súd spochybnil stavebný denník vedený žalobcom na základe porovnania s dennými záznamami stavby za 07 - 12/2015 doručenými spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. poukazujúc pritom na záznamy zo dňa 24.08.2015 a 25.08.2015, pričom zmluva o dielo medzi žalobcom a touto spoločnosťou bola podpísaná až dňa 16.9.2015, kasačný súd uvádza, že krajský súd týmto pravdepodobne mienil vo všeobecnosti deklarovať nezrovnalosti vo vedení oboch dokumentov a tiež týmto zdôraznil odlišný spôsob vedenia záznamov o stavbe, ktorých obsah záležal od osoby, ktorá ich zapisovala. Kasačný súd však následne taktiež pristúpil k porovnaniu denných záznamov stavby za 07 - 12/2015 doručených spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika so stavebným denníkom v rozhodnom období (t. j. po 16.09.2015). V tejto súvislosti poukazuje napríklad na denný záznam zo dňa 17.09.2015: počet prac.:3 THP, 4 x p. rob., 2 x strojník, 29 HSV, 3x vodič, skladník, 5 x zakl. , 3x žeriavnik,

20 x kamenári, pričom stavebný denník za tento deň nebol vedený napriek už platnej zmluve alebo na denný záznam zo dňa 19.11.2015, kde sa k počtu pracovníkov uvádza: 4 THP, 74 R, pričom v stavebnom denníku sú uvedené počty pracovníkov nasledovne: „Constructor:

THP - 1, robotník - 2, GP-TRANS: strojník - 2, vodič - 1, Elinex: vodič - 1“. Pokiaľ sťažovateľ nepriamo naznačil, že denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., nemal k dispozícii, kasačný súd poukazuje na to, že uvedené denné záznamy stavby sú súčasťou administratívneho spisu (č. listu 941 až 1070).

72. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd potvrdzuje záver krajského súdu o tom, že úplnosť a relevancia údajov v stavebnom denníku bola spochybnená a stavebnému denníku nemožno priznať vyššiu dôkaznú silu a výpovednú hodnotu vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam (vykonanie sporných prác pracovníkmi deklarovaného dodávateľa) než iným vykonaným dôkazom, najmä svedeckým výpovediam.

73. Kasačný súd má za to, že vo vzťahu k preukázaniu vykonania prác spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. pre žalobcu podľa faktúry 1 nemôže byť kľúčové, či žalobca v stavebnom denníku uvádzal aj všetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu dodávateľovi patria aj z dôvodu, že táto povinnosť mu zo zákona ani z vykonávacieho právneho predpisu nevyplýva. Sťažovateľ zdôrazňoval, že táto povinnosť vyplývala zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca so svojím odberateľom. Kasačný súd však v tejto súvislosti súhlasí so záverom krajského súdu, podľa ktorého: „Ak sa účastníci zmluvy medzi sebou dohodnú na takejto podmienke, teda na rozšírení povinností oproti zákonnému zneniu, v prípade nedodržania takejto podmienky vzniká medzi stranami zmluvy zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom dane na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou.“

74. Kasačný súd teda vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že skutočnosť, že spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. nie je uvedená v záznamoch stavebného denníka a skutočnosť, že v stavebnom denníku nie sú vedené záznamy o všetkých pracovníkoch s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu dodávateľovi patria, nemôže byť, samo o sebe (no ani v spojitosti s ďalšími zisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu dane o neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov

žalobcu. Tento dôkaz (stavebný denník) nemôže slúžiť ako kľúčový dôkaz pre prijatie záveru o neuznaní daňových výdavkov žalobcovi bez následného vysporiadania sa s ďalšími dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami.

75. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti zotrval na svojom závere o tom, že žalobca porušil zmluvu o dielo tým, že si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež nepredkladal denný menný zoznam zamestnancov. Kasačný súd v tejto súvislosti súhlasí so závermi krajského súdu, podľa ktorých bolo na objednávateľovi, aby trval na splnení týchto zmluvne dohodnutých povinností, pričom zo zistených skutočností (výsluch stavbyvedúceho objednávateľa diela - svedka C.) je zrejmé, že objednávateľ diela tieto skutočnosti nezisťoval a žalobcu na ich preukázanie nevyzval. Svedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku, ale či bolo vykonané dielo podľa Výkazu výmer. Z uvedeného dôvodu ani podľa kasačného súdu nemožno nepredloženie týchto dokladov odberateľovi dávať na ťarchu žalobcovi ako daňovému subjektu a konštatovať nevykonanie prác fakturovaných na spornej faktúre. Nie je neobvyklé, že v zmluve sú niektoré povinnosti zmluvných strán síce formálne zakotvené, no v praxi na ich dodržiavaní zmluvné strany

netrvajú. Uvedené však neznamená, že dielo sa podľa zmluvy nevykonáva, ak existujú dôkazy o realizácii diela. V daňovom konaní platí zásada „obsah nad formou“ (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku), teda podstatná je fakticita obchodného vzťahu a nie formálne dojednania zmluvných strán (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/47/2021 zo dňa 28.09.2023, body 41 a 46).

Zmluvné dojednania je potrebné považovať len za dôkazy formálnej povahy, ktoré však nemajú dostatočnú dôkaznú silu, ak nezodpovedajú preukázanému faktickému priebehu zdaniteľného obchodu. 76. Na dôvažok kasačný súd poukazuje na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., pričom zo záznamu zo dňa 17.09.2015 vyplýva, že pracovníci boli informovaní o bezp. prac. postupoch a ohrozeniach pri stav. prácach v zmysle legislatívy BOZP. Podľa záznamu bolo v daný deň na stavbe prítomných bezmála 70 pracovníkov, a teda nie je vylúčené, že medzi nimi boli prítomní aj pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.

. Odhliadnuc od uvedeného kasačný súd uzatvára, že porušenie zmluvy o dielo v časti povinnosti žalobcu preverovať, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež porušenie povinnosti predkladať denný menný zoznam zamestnancov nemôže byť, bez ďalších dôkazov (no ani v spojitosti s ďalšími zisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu dane o neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov žalobcu.

77. Kasačný súd v zhode s krajským súdom ďalej uvádza, že ani dĺžka dojednanej záručnej doby nemá nijakú relevanciu pri preukazovaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom. Sťažovateľ poukazuje na dohodnutú záručnú dobu 60 mesiacov podľa zmluvy o dielo a v tejto súvislosti považuje pre svoje závery za dôležitú skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku deklarovaných dodávateľov žalobcu. Kasačný súd podotýka, že v prípade zistenia vád na diele za tieto zodpovedá voči odberateľovi žalobca. Prípadný zánik dodávateľa žalobcu bez právneho nástupcu by mal za následok len toľko, že vady diela by si nemohol uplatňovať žalobca voči svojmu dodávateľovi, pričom v uvedenom prípade však deklarovaný dodávateľ Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o. ani len nezanikol bez právneho nástupcu, ale zlúčením, t. j. s právnym nástupcom, na ktorého prešli všetky práva a povinnosti deklarovaného dodávateľa (viď s. 3 prvostupňového rozhodnutia).

78. K sťažovateľovmu poukazu na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác, kasačný súd má za to, že táto skutočnosť vo svetle ďalších dôkazov tiež nemá potenciál dokázať, že práce podľa faktúry 1 spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. žalobcovi nedodala. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre platnosť zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma uzatvorenia zmluvy, tzn. práce mohli byť vykonané bez toho, aby zmluva bola formálne podpísaná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti, v ktorom žalobca naznačil obchodnú prax medzi zmluvnými stranami v súvislosti s podpisom zmluvy o dielo, keď uviedol, že „.

. .uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. vnímali len ako formalitu, zmluvná spolupráca medzi nimi začala skôr, pričom to, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny, to si neskôr zapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať.“. Aj svedok Tatray, konateľ deklarovaného dodávateľa, vo výpovedi pred správcom dane uviedol, že zmluvu nečítal, že išlo o formalitu a k zmluve bol nacenený výkaz výmer, na ktorom bola dohoda so sťažovateľom (s. 6 prvostupňového rozhodnutia).

Kasačný súd podotýka, že zmluvný vzťah vznikne medzi zmluvnými stranami vtedy, keď sa dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy, v prípade zmluvy o dielo ide o predmet diela a cenu, resp. spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (§ 536 Obchodného zákonníka). Kasačný súd tak uzatvára, že neskoršie datovanie zmluvy nemôže mať vo svetle vyššie uvedených záverov a za existencie dôkazov o realizácii diela deklarovaným dodávateľom zásadný vplyv na závery správcu dane o neuznaní výdavkov do

daňových výdavkov. 79. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď okrem faktúry a neskôr aj zmluvy o dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal vykonanie prác uvedeným dodávateľom a naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť preukázať vykonanie prác na správcu dane - vypočutím svedkov. Kasačný súd konštatuje, že z prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedkov p. T., p. N., p. H. a p. C., pričom

prijal záver, že svedkovia vykonanie prác vo vzťahu k faktúre 1 nepotvrdili. Kasačný súd sa nestotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí a v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka p. N., ktorý vo výpovedi zo dňa 10.09.2019 potvrdil, že na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ vykonával práce typu úprava terénu, dovoz materiálu, kameňa a podobné veci na traktorbagri poskytnutom spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o.

. Správca dane tvrdil, že táto výpoveď nebola potvrdená údajmi v stavebnom denníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje opäť na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., kde sa opakovane v jednotlivých záznamoch v rámci mechanizácie na stavbe uvádza traktorbager (napríklad záznam z 17.09.2015, 19.11.2015).

Pokiaľ teda správca dane výpoveď svedka p. N. spochybnil len na tom, že mechanizmus nebol uvedený v stavebnom denníku, kasačný súd považuje spochybnenie výpovede svedka za nedostatočné. Sporné práce podľa faktúry 1 zároveň potvrdil v rámci výpovede zo dňa 10.05.2019 aj svedok p. Mati - konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. vykladali riečisko toku dovezeným kamením. Taktiež kasačný súd poukazuje na výpoveď svedka p. C., stavbyvedúceho spoločnosti Eiffage Slovenská republika a.s., ktorý na otázku správcu dane o vedomosti o subdodávateľoch žalobcu uviedol, že vo vzťahu k prácam podľa faktúry 1 si pamätá, že z času na čas ráno Rómovia čakali pána Tatraya, že kedy ich vyplatí a na otázku o prítomnosti spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. tiež uviedol, že v prípade, ak bol pán Tatray majiteľom alebo zamestnancom EFS group Slovakia s.r.o., tak áno, bol prítomný. Prítomnosť pána Tatraya na stavbe potvrdil aj svedok p.

H. v rámci výpovede zo dňa 09.09.2019. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti mal za to, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie spravidla nie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich preukázaní priamo zainteresované a môžu mať z takéhoto svedectva prospech.

Kasačný súd považuje takéto spochybnenie výpovedí potvrdzujúcich dodanie prác za všeobecné a vágne a konštatuje, že správca dane sa s uvedenými svedeckými výpoveďami nevysporiadal dostatočne, resp. v zhode s krajským súdom kasačný súd uzatvára, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho, aby sa vysporiadal s relevanciou predmetných dôkazov.

80. V súvislosti so svedeckými výpoveďami má kasačný súd zároveň za to, že vo svetle skutkového stavu, tak ako ho zistil správca dane, bolo žiaduce, ak nie nevyhnutné, vypočuť žalobcom navrhovaného svedka p. B.. T. - riaditeľa Divízie Vodohospodárskych stavieb ako odberateľa prác. Podľa názoru kasačného súdu výpoveď uvedeného svedka by mohla mať potenciál pre rozptýlenie pochybností najmä v súvislosti s tým, ktoré osoby boli za spoločnosť EFS group prítomné na stavbe, resp. svedok sa mohol vyjadriť k vedeniu stavebného denníka a k ďalším skutočnostiam. Žalobca v konaní pred orgánmi finančnej správy opakovane navrhoval vypočuť p. B.. T., správca dane tento návrh vyhodnotil ako neopodstatnený s poukazom na to, že už disponuje zmluvou o dielo zo dňa 16.09.2015 uzavretou medzi žalobcom a Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a stavebným denníkom stavby „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vedený žalobcom.

Takéto odmietnutie vykonania výsluchu svedka považuje kasačný súd za nedostatočne odôvodnené a upierajúce žalobcovi jeho procesné práva smerujúce k uneseniu jeho dôkazného bremena. 81. Kasačnému súdu tiež neuniklo, že správca dane sa v rámci výpovede svedka p. Tatraya (konateľa EFS group Slovakia s.r.o.) dňa 07.05.2019 dopytoval, či by vedel preukázať na jednotlivých stavbách na mieste alebo podľa fotografií, čo konkrétne robil pre žalobcu podľa jednotlivých faktúr, svedok uviedol, že určite áno, nemá s tým problém. Žalobca následne opakovane aj navrhoval vykonanie dôkazu - realizáciu spoločnej návštevy miesta, kde boli práce vo vzťahu k faktúre 1 realizované. Správca dane tento návrh zamietal s odôvodnením, že uvedené vykonanie dokazovania by neviedlo k preukázaniu relevantných skutočností opierajúc sa o údaje v stavebnom denníku.

82. Kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z výpovedí svedkov opakovane vyplýva skutočnosť, že na stavbe za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. pracovali o. i. štyria kmeňoví zamestnanci. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a konštatuje, že správca dane túto skutočnosť ďalej nepreveroval, resp. dokazovanie nezameral na identifikovanie týchto kmeňových zamestnancov a ich následného predvolania a vypočutia.

Z kmeňových zamestnancov dodávateľa bol identifikovaný a vypočutý iba svedok p. N., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. . Kasačný súd konštatuje, že vedenie dokazovania správcom dane nebolo zvolené správnych smerom, čo v konečnom dôsledku neviedlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu. Správca dane a žalovaný tak prijali svoje závery predčasne, keď priorizovali ako dôkazy stavebný denník a zmluvu o dielo namiesto toho, aby dokazovanie viedli aj iným naznačeným smerom (napr. k preverovaniu kmeňových zamestnancov EFS group Slovakia s.r.o.). K faktúre 2 - stavebné práce v Banskej Belej

83. Vo vzťahu k faktúre 2 týkajúcej sa stavebných práv v Banskej Belej z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako dôkazy na preukázanie reálneho dodania služieb navrhol vypočuť svedkov G. R., A. N., D. I., Y. D., C. A., E. H. a E. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador v Bratislave a stavbe v Banskej Belej.

84. Medzi správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné osoby v prípade, ak sa preukáže ubytovanie označených osôb. Z administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k stavbe Matador v Bratislave sa ubytovanie osôb potvrdilo a správca dane následne tieto výdavky žalobcovi uznal. Čo sa týka faktúry 2 za stavebné práce v Banskej Belej, správca dane túto neuznal z dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe Banskej Belej. Správca dane svoj záver odôvodnil tak, že žalobca a ani

p. Tatray (konateľ dodávateľa) neuviedol, kde mali byť ubytovaní pracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej Belej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom označení prevádzkovatelia v Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej (ako to uviedol p. Tatray).

Kasačný súd sa na tomto mieste nestotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého ubytovanie osôb v súvislosti s prácami v Banskej Belej bolo preukázané, avšak napriek tomu, správca dane predmetný výdavok neuznal. Z administratívneho spisu vyplýva, že ubytovanie osôb v Banskej Belej v rámci vyrubovacieho konania nebolo

potvrdené. Kasačný súd má však za to, že správca dane bol následne povinný vypočuť navrhovaných svedkov, keďže žalobca prijal dohodu o upustení od ich vypočutia iba v prípade, ak správca dane bude mať ubytovanie potvrdené a ďalšie vypočutie by už nebolo v konaní potrebné s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti v konaní. Podľa názoru kasačného súdu bol správca dane vo vzťahu k faktúre 2 povinný vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, inak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

85. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti napokon poukazuje na skutočnosť, že správca dane chcel obojstranný zmluvný vzťah preveriť aj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho výmazu a zlúčenia s právnickou osobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené preveriť vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov, čo pripísal na ťarchu žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/ 14/2016. Kasačný súd má za to, že ani nemožnosť preveriť zaúčtovanie faktúr a odvedenie dane z príjmov u dodávateľa nemôže viesť k záveru o nedodaní prác spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. (a to ani v spojitosti s inými spochybňujúcimi zisteniami správcu dane, ku ktorých relevancii sa kasačný súd už vyjadril vyššie) bez vysporiadania sa so svedeckými výpoveďami a vykonaním ďalšieho dokazovania z jeho strany.

86. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že pri kasačnom prieskume je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 435 SSP). Hoci žalobca v správnej žalobe napádal aj správnosť záverov daňových orgánov o neuznaní faktúr 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o., krajský súd správnosť týchto záverov daňových orgánov v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil. Následne sťažovateľ proti týmto záverom nebrojil, a preto sa nimi nezaoberal ani kasačný súd v tomto kasačnom konaní.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

87. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 88. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 89. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sfk/148/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik