1Sfk/15/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: RV GAS, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 56, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51024934, právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec, so sídlom Novohradská 3035/9, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100741179/2021, č. 100742426/2021, č. 100743031/2021, č. 100744300/2021, č. 100742646/ 2021 a č. 100743519/2021, všetky zo dňa 4. mája 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/32/2021-68 zo dňa 17. augusta 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie august 2018 v sume 557.639,64 eur a (6) č. 100297159/2021 zo dňa 22.02.2021 za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 500.519,84 eur. 2. Vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane (1 až 6) boli žalobcovi doručené dňa 27.02.2021. Voči všetkým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca samostatné odvolania, ktoré boli správcovi dane doručené dňa 30.03.2021. Keďže lehota na podanie odvolaní vo všetkých uvedených veciach uplynula dňa 29.03.2021, správca dane zaslal žalobcovi oznámenia o zamietnutí odvolania zo dňa 12.04.2021, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 14.04.2021. 3. Podaním doručeným správcovi dane dňa 27.04.2021 žalobca požiadal o odpustenie zmeškania lehoty, a to vo všetkých uvedených veciach, pričom žiadosti zhodne odôvodnil tým, že odvolanie nemohol podať v zákonnej lehote, resp. zabezpečiť v skoršej lehote. Argumentoval najmä tým, že účtovníčka žalobcu, pani U., ktorá ako jediná mala prístupové údaje pre odosielanie elektronických podaní cez portál Finančnej správy, v rozhodnom čase náhle a neočakávane nastúpila do karantény (účtovníčka žalobcu bola v karanténe od 27.03.2021 do 09.04.2021, pozn. kasačného súdu). Žalobca tiež uviedol, že v uvedenom čase mal vymenovaného nového konateľa, ktorý bol do obchodného registra zapísaný až dňa 31.03.2021 a vzhľadom na podmienky registrácie používateľa služieb portálu verejnej správy nebolo možné zaslanie odvolania iným subjektom ako účtovníčkou. 4. Správca dane rozhodnutiami (1) č. 100741179/2021, (2) č. 100743031/2021, (3) č. 100744300/2021, (4) č. 100742426/2021, (5) č. 100742646/2021 a (6) č. 100743519/2021, všetky zo dňa 04.05.2021 (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), jednotlivým žiadostiam žalobcu nevyhovel, a to podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“), a zmeškanie lehoty na podanie odvolaní neodpustil. 5. Žalovaný preskúmavané rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal existenciu závažných dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty. Dospel k záveru, že žalobca mal už od 23.03.2021 splnomocneného zástupcu, pána V. U., ktorý bol oprávnený prijať opatrenia smerujúce k podaniu odvolania elektronicky z alternatívneho zdroja v zákonom stanovenej lehote, resp. odvolanie bolo možné podať ústne do zápisnice u správcu dane tak, ako je uvedené v poučení jednotlivých rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane na DPH žalobcovi. Správca dane zároveň vyjadril podozrenie, že splnomocnený zástupca žalobcu na elektronické doručovanie, p. I., ktorá uskutočnila dňa 30.03.2021 a dňa 07.04.2021 elektronické podanie, a teda v období, kedy bola povinná zotrvať v karanténe (od 27.03.2021 do 09.04.2021), opakovane nerešpektovala toto opatrenie vyplývajúce z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia v izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na COVID-19 (ďalej aj „vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR“), čo je priestupkom na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva ukladá pokutu.

7. Krajský súd uznesením č. k. 74S/32/2021-60 zo dňa 26.05.2022 spojil predmetné veci pôvodne vedené pod sp. zn. 74S/32/2021, 74S/33/2021, 73S/31/2021, 73S/32/2021, 74S/34/ 2021 a 74S/35/2021 na spoločné konanie s tým, že v ďalšom konaní budú prejednané spoločne pod sp. zn. 74S/32/2021.

Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v plnom rozsahu. V ďalšom konaní správcovi dane uložil povinnosť opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, súc viazaný právnym názorom uvedeným v napadnutom rozsudku, a to, že obmedzenie práva podať písomné odvolanie z dôvodu znemožnenia splnenia povinností doručiť ho správcovi dane elektronicky za skutkových okolností ako v týchto veciach, t. j. že sa tak stalo 3 dni (z toho 1 pracovný) pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, je objektívnou skutočnosťou, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako závažný dôvod, pre ktorý bola lehota na podanie odvolaní zmeškaná.

Poukazujúc na zásadu rovnakých práv a povinností daňových subjektov pri správe daní, krajský súd podotkol, že táto zásada bráni tomu, aby bolo možné neprihliadnuť na existenciu závažného dôvodu brániaceho žalobcovi podať odvolanie elektronicky s odôvodnením, že daňovník mohol podať odvolanie aj ústne do zápisnice.

podľa osobitného predpisu. 11. Správny súd argumentoval tým, že žalovaný nezistil, že by v rozhodnom čase malo za žalobcu viac osôb oprávnenie podpisovať elektronicky doručované podania zaručeným elektronickým podpisom. Hoci žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR, podľa ktorej osoby v karanténe boli povinné zdržiavať sa počas karantény iba v mieste karantény a miesto karantény mohli opustiť iba na nevyhnutný čas spojený s určitými činnosťami, medzi ktorými dochádzanie na pracovisko do kancelárie nebolo uvedené, žalovaný ale túto skutočnosť vyhodnotil ako nie závažnú z dôvodu, že žalobca mohol podať odvolanie z alternatívneho zdroja. Takýto argument bližšie neodôvodnil, a preto v tejto časti je podľa správneho súdu odôvodnenie nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Podľa správneho súdu nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za alternatívny zdroj za takej skutkovej situácie ako v preskúmavaných veciach, keď nebolo podľa správneho súdu sporné, že konať v mene žalobcu elektronicky t. j. podpisovať podania v jeho mene

27.03.2021, mala len jedna osoba a táto dňa 27.03.2021 nastúpila na karanténu. 12. Hoci žalovaný argumentoval aj tým, že žalobca mal už odo dňa 23.03.2021 splnomocneného zástupcu V. U., a teda podľa žalovaného mohol tento zástupca podať odvolania z alternatívneho zdroja, tak k tomuto žalovaný nič bližšie neuviedol a nie je zrejmé, ako si mohol V. U. takýto prístup v danom časovom období od 27. do 29.03.2021 zabezpečiť. Navyše takáto argumentácia podľa správneho súdu nič nemení na tom, že oprávnenie podpisovať elektronicky doručované dokumenty na strane žalobcu mala len osoba, ktorá bola v rozhodnom čase v karanténe. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe argumentoval v podstate nedostatočnou predvídavosťou a opatrnosťou na strane žalobcu, keď nedal skôr zapísať konateľa do obchodného registra, keď nevybavil skôr pre svojho zástupcu registráciu pre autorizáciu elektronických dokumentov a doručovaných elektronicky podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, tak takáto argumentácia nemá podľa správneho súdu žiadny právny význam pre posúdenie rozhodnej otázky, a to či na strane žalobcu nastali objektívne také

Z toho plynie, že predmetom posudzovania správcu dane pri rozhodovaní o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty nie je predchádzajúce správanie daňovníka či jeho predvídavosť a opatrnosť ale len okolnosti viažuce sa k dôvodu zmeškania lehoty, na základe ktorých správca dane posudzuje, či ide o dôvod závažný.

14. K tvrdeniu žalovaného, že závažným dôvodom, pre ktorý možno odpustiť zmeškanie, je len taký dôvod, ktorý vylúči daňovníka z úkonu, správny súd uviedol, že otázku, či existuje závažný dôvod, pre ktorý bola lehota zmeškaná, je potrebné vždy posudzovať podľa individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Alternatívou k písomnému podaniu odvolania je podanie odvolania ústne do zápisnice.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu sťažovateľ namietal:

I. nesprávne právne posúdenie povinnosti doručovať podania výlučne elektronickými prostriedkami;

II. nesprávne právne posúdenie skutkového stavu, že oprávnenie podať odvolanie mala len jedna osoba, ktorá bola v rozhodnom čase v karanténe;

III. nesprávne právne posúdenie skutočnosti, že karanténa osoby oprávnenej podpisovať takéto podania za žalobcu, a teda doručovať ich prostredníctvom elektronickej podateľne, je sama o sebe objektívna prekážka, a to bez možnosti posudzovania ďalších rozhodujúcich skutočností správcom dane.

podania. Ten rieši § 13 ods. 5 a nasl. Daňového poriadku (podanie prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy alebo ÚPVS), a to krajský súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy; - žalobca mohol podať odvolanie akýmkoľvek spôsobom v určenej lehote a správca dane by ho následne vyzval na odstránenie nedostatkov. Po odstránení nedostatkov, ktorými môže byť napr. podanie neoprávnenou osobou, podanie urobené v listinnej forme atď., bude podanie považované správcom dane za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania; - krajský súd sa nevysporiadal s možnosťou podania odvolania v listinnej forme, e-mailom s doplnením do piatich pracovných dní a ani s možnosťou podania odvolania nielen osobou splnomocnenou na elektronické doručovanie, ale aj zástupcom, ktorý mohol odvolanie podať prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy cez vlastný elektronický prístup. Správny súd sa taktiež nevysporiadal s možnosťou podávať podania prostredníctvom ÚPVS spôsobom podľa osobitného predpisu, aj keď ju ako možnosť uviedol v bode 40. napadnutého

Predmetné plnomocenstvo nemal žalovaný k dispozícii v daňovom konaní a ani o jeho existencii nemal vedomosť. Právny zástupca žalobcu túto skutočnosť správcovi dane neoznámil, napriek trvaniu zastupovania plnomocenstvo nepredložil, a preto správca dane existenciu ďalšej osoby, ktorá by bola oprávnená na podanie odvolania, nepredpokladal. Právny zástupca žalobcu o existencii

Rovnako nič nebránilo podaniu odvolania prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy cez vlastný elektronický prístup právneho zástupcu. 19. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutočnosti, že karanténa osoby oprávnenej podpisovať podania za žalobcu, a teda doručovať ich prostredníctvom elektronickej podateľne, je objektívna prekážka bez možnosti posudzovania ďalších rozhodujúcich skutočností správcom dane, sťažovateľ uviedol: - posudzovanie ďalších rozhodujúcich skutočností predstavuje napr. či zdravotný stav osoby nedovoľoval podanie, či mala prístup k služobnému počítaču, či je naozaj jedinou oprávnenou osobou uskutočniť podanie a či tejto osobe nič nebránilo podať podania; - ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho

má bezvýhradne charakter ospravedlniteľného dôvodu. Predloženie dokladu o práceneschopnosti samo osebe taký dôvod nepredstavuje; - správca dane je oprávnený posudzovať, či zástupca na doručovanie preukázal takú závažnosť ochorenia, ktorá by mu znemožňovala vyvinutie akejkoľvek aktivity na obhajobu nárokov

nebola. 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v konaní. Plne sa stotožňujúc s právnymi závermi krajského súdu žalobca považoval napadnutý rozsudok za zákonný, spravodlivý a vecne správny. Navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. Sťažovateľom v kasačnej sťažnosti prezentovanú právnu argumentáciu žalobca označil ako absolútne nezmyselnú, nelogickú, rozporuplnú a nezákonnú. „Radu“ sťažovateľa podať podanie radšej neoprávneným spôsobom alebo neoprávnenou osobou než o 10 hodín neskôr no z objektívnych dôvodov vnímal ako absurdnú a tendenčnú. Žalobca mal za to, že zákonodarca určite nezamýšľal aplikovať ani interpretovať ustanovenia Daňového poriadku o nedostatkoch podania spôsobom zmieneným sťažovateľom, kedy ide o návod na obchádzanie zákona, čo je v rozpore s jeho účelom a

právo využil. Predmetné odvolanie pripravovala v jeho mene a na jeho účet účtovníčka, p. I., ktorá využila celú odvolaciu lehotu, ktorá skončila dňa 29.03.2021. Keď odvolanie pripravila, išlo ho elektronicky podať sťažovateľovi, avšak následne zistila, že nemá údaje na prihlásenie do portálu finančnej správy a ani nainštalovaný potrebný softvér na svojom domácom počítači. Predmetné odvolanie už nebolo možné podať ani poštou, ani ústne do zápisnice, nakoľko dané odvolanie išla podať vo večerných hodinách posledného dňa danej lehoty.

podal v stanovenej lehote on. Odvolanie nemohol podať ani právny zástupca, lebo rovnako ako p. U. ho nemal a nemohol mať k dispozícii. 22. Žalobca ďalej argumentoval, že plnomocenstvo je jednostranný, avšak adresný právny úkon. Z plnomocenstva predloženého k žalobe vôbec nevyplýva, kedy ho právny zástupca žalobcu prijal. Žalobca plnomocenstvo predložil právnemu zástupcovi neskôr, až keď bolo treba podať žalobu. V čase podania odvolania žalobca týmto nedisponoval.

I.. V tomto bode žalobca taktiež podotkol, že sťažovateľ bol povinný uviesť pripomienky k plnomocenstvu udelenému právnemu zástupcovi už v konaní o správnej žalobe a kasačný súd by na tieto tvrdenia nemal prihliadať. Záverom vyjadrenia

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Prejednávaná vec bola dňa 06.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/15/2023. 24. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

lehoty. Krajský súd preskúmavané rozhodnutia zrušil ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotiac uvedený dôvod ako závažný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Zároveň ako nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov vyhodnotil krajský súd odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí v časti, kde správca dane bez bližšieho zdôvodnenia argumentoval tým, že žalobca mal možnosť podať odvolania z alternatívneho

37. S poukazom na znenie § 29 ods. 1 Daňového poriadku kasačný súd na úvod podotýka, že pre vyhovenie žiadosti daňového subjektu o odpustenie zmeškania lehoty zákonodarca stanovil splnenie troch podmienok, a to (1) dodržanie 30-dňovej lehoty od odpadnutia dôvodov zmeškania na podanie žiadosti, (2) urobenie zmeškaného úkonu v tej istej lehote a (3) existencia závažných dôvodov na strane daňového subjektu.

38. Kasačný súd ďalej uvádza, že Daňový poriadok v ustanovení § 13 ods. 5 upravuje spôsob doručovania podania elektronickými prostriedkami, pričom toto podanie je potrebné doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo doručiť ho prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného

zástupca (ak ním nie je daňový poradca, resp. advokát) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Skutočnosť, že žalobca resp. jeho zástupcovia boli povinní odvolania podať elektronicky spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku medzi účastníkmi konania tiež nebola sporná.

40. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že proti rozhodnutiam správcu dane o vyrubení rozdielu dane (rozhodnutia 1 až 6, bližšie špecifikované v odseku 1 tohto rozsudku) mohol žalobca podať odvolania v lehote do dňa 29.03.2021 (t. j. pondelok). Žalobca podal odvolania až dňa 30.03.2021 (t. j. utorok), teda jeden deň po uplynutí lehoty na podanie odvolaní. Následne žalobca podaniami doručenými správcovi dane dňa 27.04.2021 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty v jednotlivých veciach z dôvodu, že účtovníčka žalobcu, pani U. I., ktorá ako jediná mala prístupové údaje pre odosielanie elektronických podaní cez portál finančnej správy, bola odo dňa 27.03.2021 do dňa 09.04.2021 v karanténe.

Táto osoba nastúpila podľa priloženého potvrdenia od lekára dňa 27.03.2021 (t. j. v sobotu) do karantény (v ktorej zotrvala do dňa 09.04.2021) z dôvodu kontaktu s osobou pozitívne testovanou na ochorenie COVID-19 v čase účinnosti protipandemických opatrení. Do karantény pritom táto osoba nastúpila v čase, kedy na podanie odvolaní ostal žalobcovi jediný pracovný deň - 29.03.2021 (t. j. pondelok). Zároveň z konania účtovníčky žalobcu je zrejmé, že napriek povinnosti zotrvať v karanténe vyvinula úsilie podať odvolania elektronicky v čo najkratšom čase po nastúpení prekážky, a teda vykonala úkon nasledujúci pracovný deň po uplynutí lehoty na podanie odvolania - teda 30.03.2021 o 9:29 hod. ráno (t. j. utorok), ešte počas trvania karantény. 42. Čo sa týka vyhodnotenia povahy karantény ako objektívnej prekážky pre vykonanie úkonu (podanie odvolania), aj podľa kasačného súdu bol nástup účtovníčky žalobcu do karantény neočakávanou a náhlou udalosťou, o ktorej žalobca vopred nemusel vedieť, a ktorý, keďže nastal v sobotu, objektívne mohol zabrániť účtovníčke žalobcu dostať sa k služobnému

43. V tejto súvislosti vyhodnotil kasačný súd ako celkom irelevantnú argumentáciu sťažovateľa, ktorý v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí poukazoval na možné porušenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR zo strany účtovníčky žalobcu, keď si účtovníčka žalobcu mala zabezpečiť prinesenie jej pracovného počítača a komponentov k elektronickému podpisovaniu rodinným príslušníkom (podľa tvrdenia žalobcu pred dvere jej bytu) a následne podania elektronicky doručovala správcovi dane. Táto argumentácia nemá nijaký vecný súvis s rozhodovaním správcu dane o odpustení zmeškania lehoty, pričom správcovi dane nepatrí právomoc prejednávať a rozhodovať priestupky na úseku verejného zdravotníctva. Zabezpečenie si pracovného počítača účtovníčkou žalobcu aj v čase trvania karantény však podľa kasačného súdu možno naopak hodnotiť z daňovo-procesného hľadiska, ktoré je vo veci relevantné, ako poskytnutie súčinnosti žalobcu voči správcovi dane, teda konanie súladné so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 8 Daňového poriadku.

stotožniť. Zákon (§ 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku) jednoznačne ustanovoval žalobcovi povinnosť elektronického doručovania podaní (viď bod 38 odôvodnenia tohto rozsudku). Iné spôsoby urobenia podania nie sú síce vylúčené, ale nepredstavujú perfektný spôsob urobenia podania a je nutné následne odstraňovať nedostatky takéhoto podania.

Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani znenie poučenia obsiahnutom v odvolaní, podľa ktorého mohol žalobca podať odvolanie aj ústne do zápisnice, keďže žalobca ako daňový subjekt má priamo zákonom uloženú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronicky.

46. Podľa názoru sťažovateľa oprávnenie podať odvolanie mala aj iná osoba, a to splnomocnený zástupca, p. V. U.. Kasačný súd podotýka, že hoci táto osoba bola žalobcom generálne splnomocnená na konanie za žalobcu odo dňa 23.03.2021, toto splnomocnenie nebolo správcovi dane oznámené, a teda nebolo voči správcovi dane právne účinné.

47. Pokiaľ ide o konateľa žalobcu, p. Martina Grica (v rozhodnom čase síce už vymenovaného do funkcie konateľa ku dňu 23.03.2021, ale v Obchodnom registri SR ešte nezapísaného), kasačný súd podotýka, že tento síce bol priamo oprávnený konať v mene žalobcu, avšak existujú pochybnosti o tom, či táto osoba bola aj objektívne schopná a technicky vybavená doručiť podanie elektronicky v súlade s § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku (k iným spôsobom podania touto osobou viď bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku). Konateľ žalobcu totiž má podľa výpisu z Obchodného registra SR pobyt v Českej republike a v rozhodnom čase nemal podľa žalobcu oprávnenie podávať podania elektronicky a z dôvodu pandémie ani nemohol vycestovať na územie SR.

Keďže táto skutková okolnosť správcom dane posudzovaná nebola, netvorí ani predmet rozhodovania kasačného súdu. 49. Kasačný súd teda uvádza, že správca dane len skratkovito poukazoval na možnosti žalobcu doručiť odvolanie z alternatívneho zdroja avšak bez akéhokoľvek zistenia skutkových okolností (najmä či správcom dane označované iné osoby boli nielen formálne oprávnené, ale aj skutočne schopné a technicky vybavené podať odvolania v posledný deň lehoty).

50. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalobca v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty konkretizoval svoje tvrdenie o existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej mu doručenie odvolaní včas (spočívajúcej v karanténe jedinej osoby oprávnenej za žalobcu elektronicky doručovať) a túto aj náležite preukázal. Ak mal správca dane pochybnosti o žalobcom deklarovanom tvrdení alebo ak toto tvrdenie považoval za nedostatočné pre právne posúdenie veci a prijatie rozhodnutia, mohol daňový subjekt vyzvať na vyjadrenie, resp. na podanie vysvetlenia alebo aj sám vykonať dokazovanie. Takto však správca dane nepostupoval a konštatoval možnosť žalobcu podať odvolanie z alternatívneho zdroja en bloc, bez dostatočného skutkového podkladu.

o povinnosti podnikateľa konať obozretne a vykonať úkony na zabezpečenie súčinnosti so správcom dane. 52. V okolnostiach súdenej veci však žalobca mal zabezpečenú osobu na komunikáciu so správcom dane a poverenú na elektronické doručovanie dokumentov správcovi dane, tak aby si mohol plniť svoje povinnosti, a to právne i technicky spôsobilú (teda voči správcovi dane konal súčinne a obozretne), u ktorej prekážka nastúpila náhle a tak, že na realizáciu nápravy mal žalobca jeden pracovný deň, čo je nutné pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty zohľadniť. Samotná dikcia Daňového poriadku jasne zakotvovala povinnosť žalobcovi doručovať podania elektronicky (§ 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1) a umožňovala existenciu len jedného zástupcu daňového subjektu v tej istej veci (§ 9 ods. 3 štvrtá veta).

nemožno podľa kasačného súdu odvodiť ani zo všeobecnej povinnosti daňového subjektu poskytovať správcovi dane súčinnosť a konať s odbornou starostlivosťou. Práve na takéto prípady totiž slúži inštitút odpustenia zmeškania lehoty. Ak by správca dane vždy a za každých okolností v absolútnej rovine trval na tom, že daňový subjekt musí mať k dispozícii oprávnený a technicky vybavený alternatívny zdroj pripravený na doručenie podania ešte v deň nastúpenia prekážky u splnomocneného zástupcu, potom by inštitút odpustenia zmeškania lehoty stratil svoje opodstatnenie a poprel by sa účel, na ktorý bol do Daňového poriadku zavedený.

Podľa názoru kasačného súdu sa sťažovateľ uvedenými zásadami a povinnosťami v prejednávanej veci dostatočne neriadil, pretože nevenoval náležitú pozornosť tvrdeniam žalobcu prezentovaným v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, vybrané právne otázky nesprávne posúdil (viď najmä bod 44 odôvodnenia tohto rozsukdu), nezistil dostatočne skutkový stav a preskúmavané rozhodnutia dostatočne neodôvodnil. Preskúmavané rozhodnutia správcu dane pritom nesporne predstavujú pre žalobcu výrazný zásah do jeho subjektívnych práv vyúsťujúci do odmietnutia odvolacieho a následne i súdneho prieskumu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vo výške cez 3,2 mil. eur.

VII. Záver

55. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. V danom prípade je nevyhnutné, aby sťažovateľ opätovne posúdil žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, a to pri viazanosti v napadnutom rozsudku prezentovaným právnym názorom krajského súdu korigovaným názorom kasačného súdu. 56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalovaný) v kasačnom konaní úspech nemal, a preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024