1Sfk/16/2022

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 101865326/2019 zo dňa 05.08.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) Daňový úrad Trnava ako správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.186,56 Eur. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru (kancelársky papier) spoločnosťou MARMANDE s.r.o. a z dodávok služby (kontrola označenia tovarov) spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., a to z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.

s.r.o. mala sídlo v paneláku, kde nebolo označenie tejto spoločnosti. Správca dane zaslal spoločnosti MARMANDE s.r.o. výzvu na predloženie dokladov a evidencií za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorá bola správcovi dane vrátená späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane predvolal na výsluch svedka A., ten sa výsluchu nezúčastnil a písomne oznámil správcovi dane, že využíva svoje zákonné právo odoprieť výpoveď z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Vo vyrubovacom konaní bol správcom dane vypočutý svedok p. D. W., ktorý uviedol, že spoločnosť MARMANDE s.r.o. pozná, pozná aj jej konateľa p. T., v mene spoločnosti nevystupoval, konateľov oboch spoločností len zoznámil, obchody nedohadoval, úhrady za faktúry nepreberal, fakturáciu neriešil, nebolo mu udelené žiadne splnomocnenie a na základe žiadneho splnomocnenia za spoločnosť MARMANDE s.r.o. nekonal. Spoločnosť MARMANDE, s.r.o. v čase deklarovaných obchodných transakcií nemala zamestnancov.

Podľa správcu dane sa nepodarilo preveriť reálnosť obstarania tovaru žalobcom od spoločnosti MARMANDE s.r.o. u žiadneho zo zapojených subjektov a samotný žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali dodanie predmetného tovaru, čo je i dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane.

Ondrejom Józsom, v tom čase konateľom spoločnosti LU - EU 135 s.r.o., ktorá vystupovala ako odberateľ služieb od žalobcu. 5. Správca dane v rámci daňovej kontroly vypočul svedka p. Štefana Kopčeka, ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom, išlo o lepenie etikiet na tovar nakúpený spoločnosťou Pannon Food Slovakia s.r.o. zo zahraničia. K poskytnutiu služieb uviedol, že boli vykonané živnostníkmi, ktorých mená si nepamätal, našiel asi dvoch - troch na internete, zmluvy neboli uzatvorené, pokyny im dávala osoba menom O.. Taktiež si nepamätal na čas poskytnutia služieb, na okolnosti vyplatenia odmeny živnostníkom, ani na obsah zmluvy č. 03072014, na základe ktorej boli fakturované. K zoznamom priloženým k faktúram uviedol, že nevie, kto ich vypracoval, nevedel uviesť, či bola vedená evidencia osôb, ktoré sa fyzicky zúčastňovali na poskytnutí služieb, avšak pri poskytovaní služieb bol prítomný, faktúry vystavovala externá účtovníčka, komunikácia s ňou prebiehala len e-mailom, finančné prostriedky z bankového účtu vyberal a vyplatil živnostníkov a ostatné dal do účtovníctva.

7. Vo vzťahu k spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. správca dane taktiež uviedol, že nie je a nebola registrovaná na daň zo závislej činnosti, nemala personálne zabezpečenie na výkon danej ekonomickej činnosti a za zdaňovacie obdobie február 2015 nepodala daňové priznanie na DPH. Správca dane preto uzavrel, že napriek skutočnosti, že zo strany spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. bolo uskutočnenie služby značenia tovaru potvrdené, žiadna zo spoločností zúčastnená v reťazci (Pannon Food Slovakia s.r.o., LU - EU 135 s.r.o., PIERO Slovakia spol. s r. o., TRADE CENTRUM s.r.o.) neoznačila osoby, ktoré túto službu poskytli, u žiadneho zo zapojených subjektov sa nepodarilo preveriť dodanie služby a ani samotný žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie predmetných služieb spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., čo je i dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie

II. Konanie pred správnym súdom

10. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok, v súvislosti s ktorými si žalobca odpočítanie dane uplatnil, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

12. Správny súd uviedol, že dôkazy predložené žalobcom nemožno považovať za dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie obchodov, ale iba za tvrdenia nepodložené prakticky žiadnym hodnoverným dôkazom. V prospech tvrdení žalobcu vyznela iba výpoveď svedka D. W., avšak táto vzhľadom na jej nekonkrétnosť (svedok iba počul, že žalobca kancelársky papier od uvádzaného dodávateľa kúpil, a takýto tovar videl na sklade) nemôže byť preukaznou vo vzťahu ku konkrétnym preverovaným obchodom. Poukázal, že realizáciu obchodov nepotvrdil ani žalobcom označený dodávateľ a o dodaní tovaru tak nesvedčí žiaden presvedčivý dôkaz.

14. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu správny súd poukázal okrem iného i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/8/2014 zo dňa 03.03.2015.

16. Záverom správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ, čo má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane.

17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho súdu za nezákonné a nesprávne, nakoľko žalovaný nedodržal základné zásady správy daní tým, že sa žalovaný nevysporiadal so skutkovým stavom a predloženými dôkazmi, a že žalovaný v deklarovaných kontrolných zisteniach neviedol dokazovanie s cieľom zistiť objektívnu pravdu, nesnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci a nevyhodnotil správne relevantné podklady a dôkazy nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie správneho súdu podľa sťažovateľa vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože už správca dane nesprávne viedol dokazovanie a nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy, a to tak každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

Uvedení svedkovia si konkrétne mená pracovníkov na jednotlivých prácach ani nemuseli pamätať, zamestnanci alebo brigádnici sa v sklade striedajú a s ohľadom na časový posun medzi vykonaním prác a vypočutím týchto svedkov v konaní je ich obmedzená pamäť pochopiteľná. Aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101852220/2019 zo dňa 01.08.2019 a zo Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej s konateľom spoločnosti TRADE CENTRUM s. r. o. Štefanom Kopčekom vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že spoločnosť TRADE CENTRUM s. r. o. dodala spornú službu žalobcovi. Na jednej strane sťažovateľ ako dôkaz predkladal výpovede štyroch svedkov potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu a na druhej strane správca dane nemal žiadny relevantný dôkaz resp. argument, ktorým by obhájil svoje kontrolné

Predložil správcovi dane všetky doklady a listiny v zmysle platnej legislatívy, pričom realizácia jednotlivých úkonov v rámci obchodovania bola potvrdená aj svedkami. Taktiež bola preukázaná dobrá viera sťažovateľa pri realizácii obchodov a to, že podozrenia správcu dane sú iba domnienkami a nie preukázanými skutočnosťami.

21. Podľa sťažovateľa sa žalovaný pri svojom rozhodovaní opieral aj o výsledky preverovania reálnosti dodania tovaru spoločnosťou MARMANDE s.r.o. Fakt, že žalovaný nenašiel uvedenú spoločnosť na adrese sídla spoločnosti, ešte nie je dôkaz, že k nákupu kancelárskeho papiera od tohto dodávateľa nedošlo. Dodávaný papier sa ani nemal nachádzať v sídle spoločnosti MARMANDE s.r.o., bol doručený do predajní sťažovateľa alebo do skladov jeho odberateľa. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, prečo by mal byť zodpovedný za prípadné porušovanie predpisov tretích osôb, s ktorými nemá iný vzťah ako obchodný, teda žiadne personálne ani majetkové prepojenie, keď postupoval pri realizácii daňových plnení obozretne a so všetkou starostlivosťou zodpovedného hospodára.

Teda ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného subjektu ako žalobcu, a teda za ne zodpovedá tento iný daňový subjekt. 23. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sú obdobné ako námietky uvedené v správnej žalobe.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Prejednávaná vec bola dňa 24.02.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/16/2022. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/8/2022 zo dňa 27.09.2023 (týkajúce sa dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015), sp. zn. 1Sfk/61/2022 zo dňa 27.09.2023 (týkajúce sa dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015) a sp. zn. 4Sfk/ 9/2022 zo dňa 31.01.2024 (týkajúce sa dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015).

s.r.o. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti tak považoval kasačný súd za podstatné zaujať právny názor predovšetkým k otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sťažovateľom a k otázke unesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi sťažovateľa a správcu dane, ako i to, či skutkový stav v rozsahu zistenom správcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery spojené s uložením

ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

· daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), · zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno sťažovateľa a?jeho rozsah

Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/ 20/2018 zo dňa 11.06.2019).

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).

38. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako [aj] Súdneho [dvora] EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/ služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/ 11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/

39. Pre ďalšie úvahy kasačného súdu je podstatné, že v prejednávanej veci boli správcom dane pri sporných dodávateľoch MARMANDE s.r.o. a TRADE CENTRUM s.r.o. spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v rámci konkrétneho vzťahu medzi sťažovateľom a sťažovateľom deklarovanými dodávateľmi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tovar/služby neboli dodané tak, ako to uviedol sťažovateľ a že reálnosť dodania tovaru/služieb nebola hodnoverným spôsobom preukázaná. Správny súd v napadnutom rozsudku tiež uviedol, že realizácia obchodov nebola potvrdená a o dodaní tovaru/služieb tak nesvedčí žiaden presvedčivý dôkaz. Vo vzťahu k hmotnoprávnej podmienke osoby dodávateľa kasačný súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie, ktorý je možné zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je, a b) dôkazné bremeno

V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. V danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

dodávateľa.] 41. Pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi TRADE CENTRUM s.r.o., ktoré sťažovateľ následne relevantne nevyvrátil, boli najmä nasledovné: a. sťažovateľ nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných služieb (etiketovanie pre odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o.), b. boli pochybnosti o obsahu služieb (sprostredkovanie kontroly etikiet tovaru/samotné etiketovanie), c. nebolo zrejmé, kto vypracoval zoznamy priložené k faktúram, d. svedok O. S. (vedúci skladu Pannon Food Slovakia s.r.o.) nepoznal sťažovateľa, jeho konateľa a ani deklarovaného dodávateľa TRADE CENTRUM s.r.o., e. žiadna zo zainteresovaných spoločností ani svedkov sa nevedela k deklarovanej službe konkrétne vyjadriť, predložiť konkrétne vyjadrenia a dôkazy a ozrejmiť, kto reálne službu vykonal (pričom služby mali byť vykonané živnostníkmi, ktorých nikto nevedel identifikovať), f. [dodávateľ nemal personálne ani materiálne vybavenie na poskytnutie služby, nepodal za dotknuté zdaňovacie obdobie daňové priznanie.]

43. Rovnako je možné súhlasiť so sťažovateľom, že vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi TRADE CENTRUM s.r.o. si svedkovia konkrétne mená pracovníkov s odstupom času už pamätať nemusia, avšak dôležité je, že v konaní nebola identifikovaná žiadna osoba, ktorá by služby mala vykonávať. Za podstatnú skutočnosť v tejto súvislosti kasačný súd považuje to, že zástupcovia spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. (Z. síce potvrdili, že služby - kontrola tovaru a olepovanie slovenskými etiketami v skladových priestoroch spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. vykonané boli, avšak toto sa týkalo vzťahu medzi spoločnosťou

44. Kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa smerujú najmä k spochybneniu toho, či vyššie uvedené pochybnosti správcu dane boli relevantné. Sťažovateľ však opomína uviesť, ako tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako písomnými podkladmi alebo dôkazmi, ktoré boli správcom dane spochybnené) a ako dodanie tovaru a služieb od sporných dodávateľov relevantne preukázal. Keďže sťažovateľ si túto svoju dôkaznú povinnosť následne nesplnil, svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane neuniesol. Kasačný súd preto taktiež konštatuje, že sťažovateľ pochybnosti správcu dane ohľadom tovarov a služieb od sporných dodávateľov MARMANDE s.r.o. a TRADE CENTRUM s.r.o. nevyvrátil, a preto si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane sťažovateľom.

46. Kasačný súd dopĺňa, že to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že sťažovateľ je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

Pokiaľ si sťažovateľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Za stavu, keď sťažovateľ nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby vyvrátili pochybnosti správcu dane, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie

. .] nedostatkom dôvodov. Správny súd postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku, s ktorého závermi sa stotožňuje i kasačný súd.

Za tieto považoval kasačný súd splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sťažovateľom a unesenie dôkazného bremena sťažovateľom. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).“