1Sfk/16/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MRO, s.r.o., so sídlom Námestie M. R. Štefánika 25, 977 01 Brezno, IČO: 36046779, právne zastúpeného: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53556798 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101910242/2020, č. 101910570/2020, č. 101911280/2020, č. 101911145/2020, č. 101910775/2020, č. 101910683/2020, č. 101910104/2020 a č. 101910380/ 2020, všetky zo dňa 4. decembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-72S/8/2021 - 117 zo dňa 26. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-72S/8/2021 - 117 zo dňa 26. októbra 2023 sa mení tak, že rozhodnutia žalovaného č. 101910242/2020, č. 101910570/2020, č. 101911280/2020, č. 101911145/2020, č. 101910775/2020, č. 101910683/2020, č. 101910104/ 2020 a č. 101910380/2020, všetky zo dňa 4. decembra 2020, sa zrušujú a veci sa vracajú žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet a vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobia apríl až júl a september až december 2016 a to samostatnými rozhodnutiami, proti ktorým sa žalobca odvolal. O odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný opätovne po tom, ako mu boli jeho skoršie rozhodnutia o odvolaní (všetky z 11.03.2019) pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov krajským súdom zrušené a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol o odvolaniach žalobcu podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) tak, že: - rozhodnutím č. 101910380/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102498946/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 3033,09 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2936,07 EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 97,02 EUR;

- rozhodnutím č. 101910683/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102499838/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, vo výške 3089,57 EUR keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 7405,12 EUR na sumu 4315,55 EUR; - rozhodnutím č. 101911280/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102500318/2018 zo 06.12.2020, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 vo výške 2885,60 EUR, keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 6614,- EUR na sumu 3728,40 EUR; - rozhodnutím č. 101910570/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102500622/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 2592,50 EUR, keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 4814,69 EUR na sumu 2222,19 EUR;

3. Správca dane a žalovaný (ďalej aj „daňové orgány“) zistili, že žalobca si v dotknutých zdaňovacích obdobiach uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr s predmetom dodania - sprostredkovanie dodania tovaru (ďalej aj „sporné faktúry“) vystavených dodávateľskou spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. (ďalej aj „sprostredkovateľ“).

nasledovných zistení: - podľa obsahu Rámcovej kúpnej zmluvy z 31.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom šrotu - spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. (ďalej aj „Rámcová kúpna zmluva“) sa dodávateľ šrotu zaviazal žalobcovi dodať celý rozsah výskytu kovového šrotu (kategórie D52, D95, D27). Výška kúpnej ceny za predmetnú kategóriu kovového šrotu bola určená vo výške o 20 % nižšej, ako je aktuálna priemerná trhová cena. Dodávateľ sa tiež zaviazal dodať 50 % z celého rozsahu výskytu kovového šrotu (kategórie D16, D12), pričom výška kúpnej ceny bola dohodnutá vo výške o 40 % nižšej, ako je aktuálna priemerná trhová cena; - v Rámcovej kúpnej zmluve absentovala podmienka, že tovar bude dodaný len prostredníctvom sprostredkovateľa a tiež podmienka, že ak by bola sprostredkovateľská činnosť ukončená, došlo by aj k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom šrotu; - podľa obsahu Zmluvy o sprostredkovaní z 31.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a sprostredkovateľom LEGA TRADE, s.r.o. (ďalej aj „Zmluva o sprostredkovaní“) sa

Správca dane uvedené konanie vyhodnotil ako účelové, pretože sprostredkovateľ nemohol začať plniť predmet zmluvy („vyvíjať činnosť k . . .“) a Rámcová kúpna zmluva musela byť vopred pripravená; - správca dane spochybnil ekonomický prínos a existenciu sprostredkovania obchodu. Poukázal pritom na zmluvne dohodnutú cenu za kovový šrot a dohodnutú províziu za sprostredkovanie obchodu, kedy po zaplatení hodnoty kovového šrotu dodávateľovi šrotu a provízie sprostredkovateľovi dosiahne žalobca aktuálnu priemernú trhovú cenu; - správca dane poukázal aj na vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa, Jána Kána, podľa ktorého suma na faktúre mala byť ekonomickým prínosom činnosti sprostredkovania.

sprostredkovania; - správca dane zistil, že konatelia všetkých dotknutých spoločností sa dlhodobo poznajú zo vzájomných obchodných vzťahov, ktoré medzi sebou realizovali. Poukázal na predchádzajúcu spoluprácu medzi P. Medveďom (konateľom žalobcu a predtým ako fyzickou osobu podnikateľom Pavol Medveď - MEDMETAL) s dodávateľom šrotu, preto nebolo preukázané, že žalobca by bez sprostredkovania nerealizoval obchody; - daňové orgány mali pochybnosti aj na základe rozporných vyjadrení konateľa žalobcu a splnomocnenej osoby za dodávateľa šrotu (p. Q.) ohľadom toho, či sa konateľ žalobcu (P. Medveď) a konateľ dodávateľa šrotu (A. Beljajev) stretávajú, resp. priamo rokujú; - sprostredkovateľ nedisponuje žiadnymi písomnými záznamami o rokovaniach medzi ním a konateľom dodávateľa šrotu;

6. Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca samostatné správne žaloby na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Domáhal sa zrušenia rozhodnutí žalovaného, vrátane im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“).

8. Podľa správneho súdu žalobcom namietaná skutočnosť, že Rámcová kúpna zmluva bola s dodávateľom šrotu uzavretá v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. nemá význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH. Toto tvrdenie žalobcu nepreukazuje reálnosť obchodnej transakcie, pretože uzatvorenie oboch zmlúv (Rámcovej kúpnej zmluvy a Zmluvy o sprostredkovaní) v rovnaký deň vylučuje tvrdenie, že bez sprostredkovania by k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy nedošlo. Správny súd poukázal aj na to, že za sprostredkovanie Rámcovej kúpnej zmluvy si sprostredkovateľ nenárokoval žiadnu províziu a tiež na to, že spoločnosť ALFAFIN, s. r. o., nebola a nie je priamym producentom kovového odpadu, ale odoberá ho od spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a.s., Poprad, preto sa žalobca na základe tvrdeného sprostredkovania nedostal k priamemu producentovi kovového šrotu.

podľa správneho súdu absentuje podmienka, podľa ktorej kupujúcemu (žalobcovi) bude tovar dodaný, len ak bude tovar dodaný prostredníctvom sprostredkovateľa a taktiež podmienka, že ak by bolo ukončené sprostredkovanie prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., došlo by k ukončeniu spolupráce so žalobcom.

Aj podľa správneho súdu nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by sprostredkovanie bolo potrebné za účelom dojednania lepších cenových podmienok, ani to, že bez sprostredkovania by žalobca nemohol byť odberateľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., zvlášť v situácii, keď konateľ žalobcu Pavol Medveď bol v minulosti obchodným partnerom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., a to pod obchodným menom Pavol Medveď - MEDMETAL (fyzická osoba).

Na základe toho správny súd konštatoval, že správca dane a aj žalovaný správne považovali jeho vyjadrenia za irelevantné vo vzťahu ku konaniu spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. v roku 2016. 12. Námietka žalobcu o nesprávnom vyhodnotení výpovede Ľ. Q. správcom dane podľa správneho súdu nezodpovedala obsahu prvostupňových rozhodnutí. Uviedol, že správca dane preskúmal všetky vyjadrenia Ľ. Q. a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a zistil, že jeho vyjadrenia nie sú relevantné vo vzťahu ku konaniu dodávateľa v preverovaných zdaňovacích obdobiach.

Správny súd poukázal na vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa (z 01.06.2018), podľa ktorého o. i. mal konateľ žalobcu odoberať a voziť kovový odpad svojím vozidlom; celá spolupráca vznikla, aby sa tento obchod zjednodušil, aby konateľ žalobcu obchodoval s dodávateľom šrotu priamo a on následne vystavil zmluvu o sprostredkovaní; jeho úlohou bolo niekoľkokrát v mesiaci komunikovať s konateľom dodávateľa šrotu a žalobcu a tiež šéfom šrotoviska (v tom čase pánom T.); podklady na fakturáciu získaval od šéfa šrotoviska. Podľa správneho súdu sám

14. Namietaný dôvod nezákonnosti rozhodnutí podľa § 190 ods. 1 písm. g) SPP z dôvodu neuznania ústneho vyjadrenia konateľa sprostredkovateľa (Jána Kána) ako dôkazu nemôže podľa správneho súdu obstáť. Správca dane k vyjadreniu konateľa sprostredkovateľa uviedol, že nie je dôkazom o vecnej realizácii preverovaných zdaniteľných plnení. Nepovažoval ho za preukazný dôkaz, pretože vyjadrenie Jána Kána je len tvrdením o určitých skutočnostiach, ktoré nie je podložené takými dôkazmi o vecnej realizácii sprostredkovania, ktorých obsah je možné overiť aj s odstupom času, teda napr. listinnými dôkazmi. Správny súd konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď sa zaoberal týmto dôkazom a zaujal stanovisko k jeho dôkaznej hodnote.

Podľa správneho súdu, správca dane nezaťažoval žalobcu povinnosťou predkladať dôkazy, ktorými nemôže disponovať, ale vyzýval ho len na predloženie takých dôkazov, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 18. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body:

I. K materiálnej stránke dodania služby

správny súd nesprávne vyhodnotil, pretože uvedené práve naopak preukazuje materiálnu existenciu plnenia. Správny súd v bode 41 napadnutého rozsudku (zhrnutého v bode 13 tohto rozsudku) naznačuje, akým spôsobom by mohlo dôjsť k preukázaniu skutočného vykonávania sprostredkovateľskej činnosti (zhodnými výpoveďami osôb zúčastnených na rokovaniach) a na strane druhej opomína dôkazy, ktoré za týmto účelom sťažovateľ predkladá a žiadnym spôsobom ich do svojho hodnotenia nezahŕňa; - posúdenie správneho súdu, že sprostredkovateľ za sprostredkovanie uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy nedostal províziu, je nesprávne a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Správny súd opomenul, že ust. § 646 Obchodného zákonníka umožňuje, aby nárok na províziu vznikol až samotným splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkovateľskej zmluvy; - správny súd nesprávne vyvodil to, že sťažovateľ sa na základe sprostredkovania nedostal k priamemu producentovi kovového šrotu. Uvedené je irelevantné vzhľadom na predmet Zmluvy o sprostredkovaní, ktorá mala smerovať k uzatvoreniu zmluvy s ALFAFIN, s.r.o.

Správny súd opomenul hospodársky význam sprostredkovania (uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy, ku ktorému by bez sprostredkovania nedošlo). Sprostredkovateľ sa vzdal obchodnej pozície voči spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. a prepustil obchod žalobcovi, za čo vyžaduje platenie provízie.

Správny súd tieto skutočnosti označil ako nepreukázané a bez právneho významu k prejednávanej veci (bod 38 napadnutého rozsudku) a tento záver neodôvodnil; - správca dane spochybňuje jednotlivé predložené dôkazy avšak bez náležitého vysvetlenia, a už vôbec nie uvedením dôkazu o opaku, resp. aspoň označením relevantných skutočností, ktoré by to vyvracali.

- je neprípustné, aby správca dane na dôkazy predkladané sťažovateľom odmietal prihliadať, resp. ich vyhodnotil ako nepreukázané, čo žiadnym spôsobom nešpecifikuje, resp. špecifikuje, ale v rozpore so zákonom. Sťažovateľ bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010 a sp. zn. 8Szfk/1/2018; - správny súd nemal prihliadať na pochybnosti, ktoré vyjadril správca dane, avšak nepodložil dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, resp. v tomto prípade k nim neposkytol ani žiadne vysvetlenie. Hoci je dôkazné bremeno na strane sťažovateľa, správny súd je taktiež povinný vyargumentovať svoje pochybnosti a náležite ich podložiť. Správny súd nemá vysvetľovať sťažovateľovi, ako to žalovaný a správca dane v napadnutom rozhodnutí skutočne mysleli; - správny súd žiadnym spôsobom neposúdil spochybnenie listinných dôkazov - potvrdenie spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. podpísané konateľom Alexejom Beljajevom a potvrdenie spoločnosti LEGA TRADE s.r.o. Správca dane ich spochybnil len na základe rovnakej štruktúry a obsahu a obmedzil sa na konštatovanie, že nevykazujú znaky dôkazu.

IV. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Prejednávaná vec bola dňa 18.04.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/16/2024. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

26. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia, ktorými správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane, pretože nepreukázal existenciu materiálneho plnenia - služby spočívajúcej v sprostredkovaní nákupu kovového šrotu.

dane. Toto nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v podstate v tom, že správca dane a žalovaný spochybnili existenciu služby na základe nepodložených tvrdení a neprimerane na neho preniesli dôkazné bremeno, pričom na ním predložené dôkazy bez dostatočného vysvetlenia neprihliadali. 27. Úvodom kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie smernice Rady 2006/112/ES z ?28. ?novembra 2006 o?spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne podmienky sú nasledovné: (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené a týka sa len tých skutočností, na ktoré má sám vplyv. V tejto súvislosti konštatoval Ústavný súd SR, že: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami.

29. V zmysle konštantnej judikatúry tiež platí, že „Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.“ (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

31. V administratívnom konaní bolo zistené, že deklarovaným predmetom fakturácie v reťazci spoločností TATRAVAGÓNKA a.s. - ALFAFIN, s.r.o. - sťažovateľ bol kovový šrot a predmetom fakturácie v obchodnom vzťahu LEGA TRADE, s.r.o. - sťažovateľ bola služba sprostredkovania nákupu kovového šrotu. Existenciu služby spočívajúcej v sprostredkovaní nákupu kovového šrotu preukazoval sťažovateľ najmä Zmluvou o sprostredkovaní, Potvrdeniami o spolupráci podpísanými štatutárom konateľa sprostredkovateľa Jána Kána i štatutára dodávateľa šrotu A. Beljajeva, svedeckou výpoveďou konateľa sprostredkovateľa Jána Kána a napokon aj Rámcovou kúpnou zmluvou podpísanou medzi sťažovateľom a dodávateľom šrotu. Daňové orgány pritom nespochybnili, že sťažovateľ v dotknutých zdaňovacích obdobiach na základe Rámcovej kúpnej zmluvy aj vskutku odoberal kovový šrot od dodávateľa šrotu, spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. Sťažovateľovi však odpočítanie DPH z faktúr za sprostredkovateľskú províziu neuznali, pretože spochybnili, že tento odber bol

32. Rovnaký dátum uzavretia Zmluvy o sprostredkovaní a Rámcovej kúpnej zmluvy. Kasačný súd podotýka, že podľa samotnej Zmluvy o sprostredkovaní malo byť predmetom sprostredkovania uzavretie rámcovej kúpnej zmluvy s konkrétne označeným dodávateľom - spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. (na rozdiel od hľadania nových obchodných partnerov).

33. Absencia podmienky v Rámcovej kúpnej zmluve, že tovar bude dodaný len prostredníctvom sprostredkovateľa a tiež podmienka, že ak by bola sprostredkovateľská činnosť ukončená, došlo by aj k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom šrotu. Kasačný súd pripúšťa, že ide o istú neštandardnosť zmluvného nastavenia obchodov, ktorá však sama o sebe ani v spojení s nateraz identifikovanými pochybnosťami správcu dane nestačí pre záver o neexistencii služby sprostredkovania v posudzovaných zdaniteľných obdobiach, keďže k samotnému odberu kovového šrotu v týchto obdobiach došlo (resp. správca dane ho nespochybnil).

35. Skutočnosť, že za sprostredkovanie Rámcovej kúpnej zmluvy si sprostredkovateľ nenárokoval žiadnu províziu . Táto pochybnosť podľa kasačného súdu neobstojí, keď provízia bola v predmetnom prípade dohodnutá ako percento z hodnoty uskutočnených odberov kovového šrotu anticipovaných v Rámcovej kúpnej zmluve a Zmluve o sprostredkovaní, čo potvrdil aj konateľ sprostredkovateľa Ján Kán v jeho svedeckej výpovedi.

Vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa, Jána Kána, podľa ktorého kovový odpad odoberal pre sťažovateľa už pred uzatvorením zmlúv a obchod chcel zjednodušiť cez sprostredkovateľskú činnosť, ako odporujúce záväzku zo Zmluvy o sprostredkovaní a spochybňujúce reálne dodanie služby sprostredkovania. Kasačnému súdu nie je z napadnutých rozhodnutí zrejmé, ako sa uvedené vyjadrenie Jána Kána logicky vylučuje s existenciou sprostredkovania. V súlade s pravidlami logiky možno toto vyjadrenie vykladať aj tak, že kým v minulosti sprostredkovateľ nakupoval šrot vo vlastnom mene (od ALFAFIN, s.r.o.

38. Skutočnosť, že P. Medveď (konateľ žalobcu) už predtým ako fyzická osoba podnikateľ Pavol Medveď - MEDMETAL odoberal v minulosti šrot od ALFAFIN, s.r.o. Podľa kasačného súdu môže byť táto skutočnosť istou pochybnosťou, či obchody medzi sťažovateľom a ALFAFIN, s.r.o. boli výsledkom sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE s.r.o., avšak k tomuto záveru nemôže viesť automaticky. Jednak sťažovateľ mal na základe Zmluvy o sprostredkovaní a Rámcovej kúpnej zmluvy získať odber celého, resp. 50 % rozsahu výskytu kovového šrotu dodávateľa šrotu a jednak sťažovateľ predložil potvrdenia podpísané štatutármi LEGA TRADE, s.r.o. ako aj ALFAFIN, s.r.o. o tom, že bez sprostredkovania by k obchodom so šrotom medzi sťažovateľom a dodávateľom šrotu, spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. nedošlo. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že nebolo preukázané, že sťažovateľ by bez sprostredkovania nerealizoval obchody, kasačný súd podotýka, že jednak nie je možné požadovať od sťažovateľa preukázanie neexistencie určitej skutočnosti a jednak ide o domnienku daňových orgánov

39. Pochybnosti na základe vyjadrení splnomocneného zástupcu dodávateľa šrotu p. Q. ohľadom existencie priamych kontaktov medzi P. Medveďom a A. Beljajevom - kasačný súd prisvedčil námietke sťažovateľa, že pokiaľ správca dane pri miestnom zisťovaní kládol splnomocnenému zástupcovi dodávateľa šrotu otázky týkajúce sa nadviazania obchodnej spolupráce so sťažovateľom (na rozdiel od všeobecných informácií o obchodnej činnosti dodávateľa šrotu), porušil ustanovenia Daňového poriadku, ak k uvedenému nepristúpil ako k výsluchu svedka a neumožnil sťažovateľovi účasť na takomto výsluchu.

40. V súhrne tak kasačný súd uvádza, že spochybnenie existencie plnenia zo strany finančných orgánov nebolo v konaní nateraz dostatočné. Jednotlivé pochybnosti neboli náležite zdôvodnené, resp. neboli podložené konkrétnymi skutkovými zisteniami a dôkazmi a stáli na subjektívnych domnienkach finančných orgánov. Opätovne dáva kasačný súd do pozornosti stabilnú judikatúru, podľa ktorej finančná správa nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022) a ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.

Finančné orgány však neprodukovali také konkrétne dôkazy, ktoré by tvrdenia sťažovateľa a existenciu sprostredkovania dostatočne vyvracali. Nepoukázali na zásadné rozpory vo výpovediach ohľadne realizácie sprostredkovania (osobitne J. Kána a sťažovateľa).

42. V ďalšom konaní finančné orgány v prípade nepriznania práva na odpočítanie dane buď relevantne spochybnia splnenie hmotnoprávnych podmienok (za prípadného doplnenia dokazovania, napríklad výsluchom predstaviteľov dodávateľa šrotu k okolnostiam uzavretia a realizácie Rámcovej kúpnej zmluvy so sťažovateľom) alebo inak môžu odpočítanie dane neuznať len, ak preukážu sťažovateľovi zneužitie práva alebo zavinenú účasť na daňovom

VII. Záver

44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), nezákonnosťou podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP). Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. októbra 2025