1Sfk/18/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200230.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 75S/1/2020
- IČS
- 6020200230
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ADAM stavebniny s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 51207923, zastúpeného advokátskym spoločenstvom: SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/ C, 821 01 Bratislava, IČO: 36863980, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100608017/2020 zo dňa 05. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/1/2020-69 zo dňa 30. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na krajskom súde
1. Žalovaný rozhodnutím č. 100608017/2020 zo dňa 05.03.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 102458543/2019 zo dňa 29.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.264,65 eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie jún 2018. Orgány finančnej správy dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení (vecné naplnenie dodaní) relevantnými dôkazmi, a preto mu neuznali uplatnené odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom, a to titulom nesplnenia zákonných podmienok pre jeho priznanie. 2. Všeobecnou správnou žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 3. Krajský súd uznesením č. k. 75S/1/2020-48 zo dňa 03.09.2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Rozsudkom č. k. 75S/1/2020-69 zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“), správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 5. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že zo súdneho prieskumu nezistil žalobcom namietané skutočnosti: (i) nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, (ii) nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, (iii) rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi resp. že by v nich nemal oporu, ani to, (iv) že by došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v napadnutom rozsudku krajský sud dospel k presvedčeniu o správnosti neuznania žalobcom uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr. Krajský súd argumentoval najmä tým, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, a preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu a ďalší priebeh správneho súdneho konania po jej podaní
6. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to vo forme elektronického podania do elektronickej podateľne Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“) so zaručeným elektronickým podpisom podávateľa - odosielateľa podania (právneho zástupcu sťažovateľa konajúceho za žalobcu v správnom súdnom konaní). Predmetné podanie sťažovateľa bolo doručené do elektronickej schránky elektronickej podateľne MS SR dňa 24.08.2021 a bolo sťažovateľom formálne označené ako „Kasačná sťažnosť žalobcu“ so sprievodným textom „Žalobca týmto podáva kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu“ (ďalej aj „kasačná sťažnosť zo dňa 24.08.2021“). Po obsahovej stránke podanie sťažovateľa označené ako kasačná sťažnosť obsahovalo „len“ strohý sprievodný text a plnomocenstvo splnomocňujúce advokátske spoločenstvo SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36863980, na zastupovanie sťažovateľa, ktoré nebolo datované a ani podpísané splnomocnencom a splnomocniteľom. 7. Dňa 03.09.2021 bolo krajskému súdu (do elektronickej schránky) doručené podanie sťažovateľa datované dňom 24.08.2021 a označené ako „Doplnenie podania z 24.08.2021“ so sprievodným textom „Sťažovateľ týmto dopĺňa podanie z 24.08.2021“ (ďalej aj „doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 03.09.2021“). V doplnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ vymedzil sťažnostný dôvod (nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom), na základe ktorého brojil proti záverom uvedeným v napadnutom rozsudku krajského súdu. Sťažnostným návrhom, uvedeným („až“) v doplnení kasačnej sťažnosti zo dňa 03.09.2021, sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe sťažovateľa vyhovie v plnom rozsahu, zruší žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie. 8. Uznesením č. k. 75S/1/2020-91 zo dňa 22.09.2021 (zjavne omylom krajský súd uviedol rok 2020, pozn. kasačného súdu) krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie riadneho plnomocenstva (originálu alebo opatreného osvedčovacou doložkou zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby). V predmetnom uznesení zo dňa 22.09.2020 krajský súd sťažovateľa zároveň poučil o následku neodstránenia nedostatku procesnej podmienky spočívajúcej v preukázaní obligatórnej povinnosti sťažovateľa byť zastúpený advokátom v kasačnom konaní (tzn. o následku odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej podľa § 459 písm. d/ SSP). Na uznesenie krajského súdu zo dňa 22.09.2020 sťažovateľ nereagoval. 9. Následne krajský súd vyzval (i) sťažovateľa na splnenie poplatkovej povinnosti za podanú kasačnú sťažnosť a (ii) žalovaného na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci v napadnutom rozsudku krajského súdu. Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti považoval žalovaný za neopodstatnené a nedôvodné.
III. Konanie pred kasačným súdom a právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Prejednávaná vec bola dňa 01.03.2022 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/18/2022.
12. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa § 459 písm. e) SSP z dôvodu, že neobsahuje zákonné náležitosti.
13. Podľa § 145 ods. 2 písm. a) SSP v rozhodujúcom znení: „Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane.“ 14. Podľa § 443 ods. 2 písm. a) SSP v rozhodujúcom znení: „Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2.“ 15. Podľa § 445 ods. 1 SSP: „V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).“
16. Podľa § 57 ods. 1 SSP: „Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.“
17. Podľa § 57 ods. 2 SSP: „Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.“ 18. Podľa § 445 ods. 2 SSP: „Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.“
19. Podľa § 453 ods. 2 SSP: „Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.“
20. Podľa § 459 písm. e) SSP v rozhodujúcom znení: „Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).“
21. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený dňa 25.07.2021 (do elektronickej schránky právneho zástupcu, doručenka). V zmysle § 443 ods. 2 písm. a) SSP v rozhodujúcom znení lehota na podanie kasačnej sťažnosti v danom prípade (t. j. prípad podľa § 145 ods. 2 písm. a/ SSP) je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd preto konštatuje, že posledným dňom lehoty na podanie kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci bol deň 24.08.2021 (t. j. utorok).
22. Kasačný súd sa pri posudzovaní podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 24.08.2021 v prvom rade zameral na jej obsahové náležitosti, ktoré sú vymedzené zákonom, konkrétne v ustanovení § 445 ods. 1 SSP. V tomto smere procesný predpis striktne vyžaduje, aby dotknutý opravný prostriedok (v kontexte súdenej veci kasačná sťažnosť zo dňa 24.08.2021, pozn. kasačného súdu) obsahoval nielen všeobecné náležitosti podľa § 57 SSP (t. j. údaj o tom, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), ale i osobitné náležitosti podľa § 445 ods. 1 SSP, medzi ktoré patrí označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (tzv. sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
23. Vo vzťahu ku sťažovateľom podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 24.08.2021 kasačný súd zistil, že napriek riadnemu poučeniu účastníkov konania krajským súdom podľa § 139 ods. 1 SSP v napadnutom rozsudku (poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote a mieste na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní), podaná kasačná sťažnosť zo dňa 24.08.2021 obsahuje len strohý sprievodný text a pripojené plnomocenstvo. V tomto bode kasačný súd zdôrazňuje, že podaná kasačná sťažnosť sťažovateľa zo dňa 24.08.2021 nenapĺňa ani požiadavky kladené § 57 SSP (tzv. všeobecné náležitosti podania) ani požiadavky kladené § 445 ods. 1 SSP týkajúce sa náležitostí kasačnej sťažnosti (tzv. osobitné náležitosti podania). V podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 24.08.2021 absentuje a) uvedenie označenia napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva („sťažnostné body“) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 24. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť zo dňa 24.08.2021 je len formálne označená ako „Kasačná sťažnosť žalobcu“ so sprievodným textom „Žalobca týmto podáva kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu“, avšak neobsahuje ani všeobecné náležitosti podania, ani náležitosti kasačnej sťažnosti - tzv. osobitné náležitosti. Sťažovateľom podaný opravný prostriedok tak predstavuje „bianco-kasačnú sťažnosť“, v ktorej predovšetkým absentuje uvedenie kasačných dôvodov a opísanie rozhodujúcich skutočností ozrejmujúcich rozsah a dôvody sťažnosti (sťažnostné body).
25. Hoci sťažovateľ kasačnú sťažnosť zo dňa 24.08.2021 doplnil podaním označeným ako „Doplnenie podania z 24.08.2021“ so sprievodným textom „Sťažovateľ týmto dopĺňa podanie z 24.08.2021“, doručeným krajskému súdu dňa 03.09.2021, učinil tak až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
26. Kasačný súd v tomto smere zdôrazňuje, že v súlade s koncentračnou zásadou uplynutím lehoty na podanie kasačnej sťažnosti zaniká možnosť meniť sťažnostné body a uvádzať dôvody sťažnosti (§ 445 ods. 2, § 453 ods. 2 veta druhá SSP). Pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že na predmetnú vec sa nevzťahuje výnimka podľa ustanovenia § 453 ods. 2 prvá veta SSP, v ktorom zákon prikazuje prihliadať len na tie sťažnostné body, ktoré boli uplatnené v kasačnej sťažnosti, okrem prípadov, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi, čo neplatí pre danú vec.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že kasačná sťažnosť má vadu, spočívajúcu v absencii jej obligatórnych zákonných náležitostí podľa § 445 ods. 1 SSP, a uvedený nedostatok predstavuje prekážku brániacu vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku krajského súdu v konaní o kasačnej sťažnosti (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/37/2018 zo dňa 12.12.2018). Sťažovateľ túto vadu napriek vedomosti o nej neodstránil v lehote, v ktorej procesný predpis ešte zásah do obsahu kasačnej sťažnosti umožňuje, a de facto neustrážil svoje právo takýto zásah uskutočniť, čo v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) má v konečnom dôsledku negatívny dopad na výsledok konania pre tohto účastníka. Sťažovateľ sa o možnosť doplniť/meniť obsah kasačnej sťažnosti pripravil tým, že opravný prostriedok podal v posledný deň zákonnej lehoty (t. j. 24.08.2021), ktorá je zároveň aj lehotou na jej doplnenie či zmenu vo vzťahu k sťažnostným bodom, resp. jej dôvodom (§ 445 ods. 2, § 453 ods. 2 druhá veta SSP).
28. Vytýkanú vadu kasačnej sťažnosti nemohol odstrániť ani krajský súd podľa § 450 a nasl. SSP s ohľadom na to, že takýmto postupom možno sťažovateľa vyzvať len na odstránenie vád právneho zastúpenia (§ 450 ods. 1 v spojení s § 449 SSP), nie však vád spočívajúcich v absencii zákonných náležitostí opravného prostriedku. Postup podľa § 450 ods. 1 SSP smerujúci k odstráneniu vád právneho zastúpenia krajský súd uplatnil, nakoľko mal za to, že kasačnú sťažnosť zo dňa 24.08.2021 resp. presnejšie pripojené plnomocenstvo je potrebné doplniť (predložením originálu plnomocenstva alebo plnomocenstva opatreného osvedčovacou doložkou zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby alebo plnomocenstva udeleného v elektronickej forme opatreného zaručeným elektronickým podpisom splnomocnenca a splnomocniteľa, viď uznesenie krajského súdu zo dňa 22.09.2020). Kasačný súd zastáva názor, že zjavne uniklo pozornosti krajského súdu, že takéto plnomocenstvo, spĺňajúce všetky náležitosti a splnomocňujúce splnomocniteľa na
zastupovanie splnomocnenca v správnom súdnom konaní, ale i v konaní o kasačnej sťažnosti, sa v súdnom spise nachádza (č. l. 26 spisu). Bez akýchkoľvek pochybností je preto zo súdneho spisu zrejmé a kasačný súd má za preukázané, že sťažovateľ bol v správnom súdnom konaní, ale i v konaní o kasačnej sťažnosti, zastúpený advokátskym spoločenstvom SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36863980, za ktoré koná konateľ a advokát Mgr. Peter Svitok.
Napriek riadnemu a preukázanému zastúpeniu sťažovateľa predmetným advokátskym spoločenstvom, krajský súd, v rozpore s ustálenou súdnou praxou (viď napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 348/ 2020 zo dňa 05.11.2020), postupoval nesprávne, keď vyzýval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie splnomocnenia udeleného sťažovateľom predmetnému advokátskemu spoločenstvu na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti (uznesenie krajského súdu obsahujúce predmetnú výzvu sa nachádza na č. l. 91 spisu, pozn. kasačného súdu). Okrajom kasačný súd poznamenáva, že plnomocenstvo zo dňa 18.05.2020 je plnomocenstvom udeleným advokátskemu spoločenstvu, a hoci nie je udelené výslovne aj na konanie pred kasačným súdom resp. na podávanie kasačnej sťažnosti, expressis verbis sa v ňom uvádza, že „klient“ - splnomocniteľ resp. sťažovateľ zmocňuje splnomocnenca (predmetné advokátske spoločenstvo) okrem iného i na „podávanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov“, pričom toto splnomocnenie je udelené „v rozsahu práv a povinností
podľa Správneho súdneho poriadku“. 29. Kasačný súd zdôrazňuje, že právne udržateľný a správny je taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zhŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré nepochybne patrí i kasačná sťažnosť. Opačný výklad by podľa názoru kasačného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv a právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy poskytovanej v správnom súdnictve.
Kasačná sťažnosť je široko-otvoreným mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu vydané v správnom súdnom konaní. Kasačná sťažnosť tak v systéme opravných prostriedkov „nahrádza“ inštitút odvolania.
Na podporu tejto argumentácie kasačný súd poukazuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/2020 zo dňa 05.11.2020, podľa ktorého splnomocnenie udelené advokátovi na „celé konanie“, resp. zahŕňajúce podávanie opravných prostriedkov bez bližšej výslovnej špecifikácie druhu opravného prostriedku, treba vykladať tak, že zahŕňa aj dovolacie
konanie. 30. V súlade s už uvedeným dospel kasačný súd k záveru, že plnomocenstvo zo dňa 18.05.2020 zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom predmetnému advokátskemu spoločenstvu i na zastupovanie v kasačnom konaní, bolo udelené platne, pričom v priebehu správneho súdneho konania pred krajským súdom nebolo odvolané sťažovateľom a ani vypovedané advokátom.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
31. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľom podaná kasačná sťažnosť zo dňa 24.08.2021 nemá náležitosti ustanovené SSP, pričom zo strany krajského súdu bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c) SSP. Z tohto dôvodu kasačný súd podľa § 459 písm. e) SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú bez ďalšieho odmietol. 32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP a contrario. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, pretože podal kasačnú sťažnosť bez jej obligatórnych náležitostí. Z tohto dôvodu má žalovaný má právo na náhradu trov kasačného konania. Tieto však žalovanému neboli priznané, pretože mu zo súdneho spisu nevyplývajú. 33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024