1Sfk/18/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r. o., so sídlom: Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34122419, právne zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, so sídlom: Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51019922, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101519716/2020 zo dňa 02. októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/170/ 2020 - 134 zo dňa 07. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi žalobcom a dodávateľom PAULINE s.r.o., Západní 258/37, 160 00 Praha 6, Česká republika (predmetom zdaniteľného obchodu bolo deklarované dodanie tovaru - kuracie prsia solené značky Coopavel, pôvodom z Brazílie). Správca dane zistil, že tovar od spoločnosti PAULINE s.r.o. bol dodávaný v reťazci spoločností KOVÁŘ plus s.r.o. - Ján Špilar - PAULINE s.r.o. - žalobca. Správca dane k dodaniu tovaru spoločnosťou PAULINE s.r.o. uviedol, že nespochybňuje dodaniu tovaru touto spoločnosťou pre žalobcu.

4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil žalobcom uplatnené právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Podľa správcu dane nebolo preukázané prepravenie sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 os.1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Správca dane mal za to, že doklad o preprave tovaru zo Slovenskej republiky do Poľska a doklad o preprave tovaru z Poľska späť na Slovensko boli iba účelovo vystavené a preprava tovaru nebola uskutočnená tak, ako je to na prepravných dokladoch uvedené.

do Poľska. 5. Správca dane mal zároveň za to, že dokazovanie jednoznačne preukázalo podvodné transakcie s komoditou - kuracie mäso. Podľa správcu dane žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že sa na pochybnej transakcii vedome nezúčastnil, resp., že prijal opatrenia, aby sa vyhol účasti na podvode s DPH. Zdôraznil, že žalobca dlhodobo preukazuje dodanie tovaru s oslobodením od dane pre deklarovaného odberateľa, čo je zrejmé z evidencií správcu dane za obdobie od

6. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. 100470404/2020 zo dňa 19. februára 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.583,40 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

Podľa správcu dane žalobca vedel, resp. mal vedieť, že je zapojený do transakcií pochybného charakteru so sporným tovarom, kde dochádza k podvodnému konaniu s DPH, pričom podľa správcu dane išlo o dopredu premyslenú a koordinovanú činnosť.

uviedol: - deklarovaný odberateľ síce potvrdil prijatie tovaru od žalobcu, avšak nepredložil dôkazy o tom, že tovar bol skutočne popravený na miesto určenia Obojna v Poľsku; skutočnosť, že tovar bol fyzicky prepravený na miesto určenia v inom členskom štáte (Poľsko) nebolo podľa žalovaného v konaní preukázané, - ku skladovej evidencii, ktorú viedla spoločnosť MRAZIARNE a.s. žalovaný uviedol, že preukazuje len to, že sporný tovar bol naložený na vozidlo, avšak nie je dôkazom toho, že tovar bol prepravený predmetným vozidlom do Poľska, - k námietke žalobcu o tom, že správca dane sa zaoberal tým, komu následne deklarovaný odberateľ tovar predal, žalovaný uviedol, že správca dane mal v prípade pochybností právo preverovať celý obchodný reťazec; v tejto súvislosti ďalej uzavrel, že v danom prípade išlo o obchodovanie s tým istým tovarom medzi viacerými subjektami pričom tovar bol v priebehu jedného až dvoch dní predmetom intrakomunitárneho nadobudnutia od českého dodávateľa PAULINE s.r.o. u žalobcu, následne intrakomunitárneho dodania s uplatnením práva na oslobodenie od dane zo strany žalobcu pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX a následne

konaní, - žalovaný mal za to, že správca dane nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo, správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v

vylučuje priznanie nároku;

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“). Žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) 9. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s otázkou, ako a čím žalobca porušil zákon a aké sú dôkazy a objektívne okolnosti preukazujúce účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalobca mal za to, že zákonné podmienky na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do Poľska v apríli 2015 splnil. Žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vyčerpal a z toho dôvodu dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly (a vyrubovacieho

11. Krajský súd uznesením č. k. 11S/170/2020 - 88 zo dňa 23. júna 2021 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Krajský súd následne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je

13. Krajský súd námietku žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 17. júna 2015 a ukončená bola dňa 02. marca 2018 (dňom doručenia Protokolu spolu s výzvou zo dňa 22. februára 2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole). Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010) a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u dodávateľa a odberateľa žalobcu, správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky žiadostí o MVI do Poľska s tým, že možnosť prerušenia daňovej kontroly využil trikrát: od 08. júla 2015 do 01. mája 2016, od 07. júna 2016 do 28. novembra 2016 a od 19. júna 2017 do 20. decembra 2017.

14. Krajský súd ďalej ustálil, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva (aj keď nepresvedčivo), že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia založili na zistení o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od DPH žalobcom. Žalobca mal porušiť § 43 ods.1 zákona o DPH, keď nepreukázal prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Poľska deklarovanému odberateľovi ZUZANEX. Správca dane (a žalovaný) konštatovali, že žalobca nepreukázal, že sporný tovar, ktorého existenciu žalovaný nespochybnil, dodal do iného členského štátu - Poľska.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd poukázal na to, že v rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03) Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

odopreté. Skutočnosť, či konkrétny daňový subjekt v reťazci vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.

Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že vykonané dôkazy a zistené skutočnosti sú vyhodnotené v tom zmysle, že preverovaná transakcia indikuje konanie, ktoré smeruje k podvodnému konaniu.

18. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí si tak navzájom ako aj vnútorne odporujú. Zdôraznil, že nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho znaky daňového podvodu a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na oslobodenie od DPH. Krajský súd uzavrel, že skutočnosť, že dôvody, na ktorých žalovaný (a správca dane) založili svoje rozhodnutia si vnútorne odporujú, spôsobuje zmätočnosť, nezrozumiteľnosť navzájom si odporujúcich skutkových zistení a právnych záverov a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

19. V súvislosti s otázkou nepreskúmateľnosti podľa krajského súdu súvisí aj otázka, či dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, alebo naopak, správcu dane, nakoľko iná dôkazná situácia vzniká pri preukazovaní podvodu, a pri preukazovaní nároku na oslobodenie od dane. Krajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jasne vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH, resp. práva na oslobodenie od DPH na jednej strane a určením existencie podvodu na DPH na druhej strane (Ferimet, C-281/20, bod 41). Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH. 20.

žalovaného musí vyplývať, či a ktorú povinnosť žalobca pri uplatnení nároku na oslobodenie od dane porušil, resp. nesplnil bez toho, aby došlo k zmätočnej a vzájomne si odporujúcej argumentácii.

21. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/170/2020 zo dňa 07. septembra 2022 podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. Sťažovateľ konštatoval, že pokiaľ by išlo o rozhodnutie nepreskúmateľné, v podstate už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať, nemožno sa zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ rozhodnutie neobstojí ani po formálnej stránke. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že v žalobe žalobca brojil proti rozhodnutiu sťažovateľa aj z hľadiska hmotnoprávneho, potom namietanie nepreskúmateľnosti sa javilo sťažovateľovi ako účelové, čo uviedol aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. júna 2021. Ďalej sťažovateľ uviedol, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie, ktoré má buď vadný výrok alebo odôvodnenie. Nepreskúmateľný alebo nezrozumiteľný výrok je taký, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, komu bola uložená povinnosť, prípadne výrok, ktorý je vnútorne rozporný alebo nie je možné rozpoznať, čo je výrok rozhodnutia a čo odôvodnenie.

Takýmito vadami podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie netrpí. Sťažovateľ, aj správca dane rozhodnutia postavili na porušení zákona o DPH. 24. Na uvedenom podľa sťažovateľa nemení nič skutočnosť, že správca dane ako aj sťažovateľ vo svojich rozhodnutiach vyjadrenia žalobcu vyhodnotili v tom smere, že žalobca nepristupoval v obchodnom vzťahu s odberateľom ZUZANEX s primeranou opatrnosťou počas celej doby obchodovania s týmto odberateľom.

25. Sťažovateľ zdôraznil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly opakovane vyzýval a oboznamoval žalobcu o svojich pochybnostiach súvisiacich s preukázaním prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH a tieto pochybnosti správca dane zopakoval aj v Protokole a následne aj vo vyrubovacom konaní. Správca dane zároveň vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým zistil, že tovar kuracie rezne prebehol v obchodnom reťazci: KOVÁŘ plus s.r.o. (CZ) › Jan Špilar (CZ) › PAULINE s.r.o. (CZ) › žalobca (SK) › ZUZANEX, resp. Tomasz Giec (PL) › Access line s.r.o.(SK), pričom išlo o podozrivé obchodné transakcie s komoditou kuracie rezne, s predmetným tovarom bolo nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania, ktorého sa dopustil odberateľ

26. Sťažovateľ považoval konštatovanie krajského súdu o tom, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí si navzájom ako aj vnútorne odporujú, pretože nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho znaky daňového podvodu a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na oslobodenie od DPH, za nedôvodné, nakoľko dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemsko do iného členského štátu, bola podľa sťažovateľa celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola žalobcom preukázaná preprava fakturovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

Zdôraznil, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade vykonanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čo žalobca v predmetnej veci neurobil, napriek skutočnosti, že bol správcom dane vyzvaný.

29. Sťažovateľ tak považoval rozhodnutia správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v nich orgány finančnej správy vyhodnotili skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedli, z akých dôkazov vychádzali, ako ich zhodnotili a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. 30. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09. januára 2023 uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Poukázal na argumentáciu, ktorú uviedol v podanej žalobe a mal v zhode s krajským súdom za to že zistenia správcu dane a žalovaného ohľadne nesplnenia podmienok pre oslobodenie od dane sú nepresvedčivé. Žalobca tvrdil, že preukázal prepravu sporného tovaru do Poľska deklarovanému odberateľovi, pričom za dôležitý a jediný relevantný údaj, ktorý sa nachádza v mýtnom systéme, považoval ten, že vozidlo dňa 17. apríla 2015 prekročilo štátnu hranicu do Poľska. Aký je ďalší pohyb vozidla na území Poľska je podľa žalobcu vo vzťahu k vykonávanej kontrole irelevantné. Žalobca tiež uviedol, že správca dane a žalovaný neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a na vysvetlenie žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli. Žalobca tiež vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je napriek rozsiahlemu dokazovaniu zmätočné, nakoľko sťažovateľ si neujasnil dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku, tento riadne nevysvetlil a neuviedol právne úvahy, ktorými sa riadil. Žalobca mal za to, že sťažovateľ v konaní nepreukázal jeho podvodný úmysel, hoci podvodné konanie alebo účasť na takomto konaní použil ako dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku. Žalobca zotrval na argumentácii, podľa ktorej žalovaný a správca dane svojim postupom porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 Daňového poriadku a z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom žalobca navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov kasačného konania. 31. Prejednávaná vec bola dňa 09. februára 2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako kasačnému súdu a bola náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S.

32. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 33. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd dospel k správnemu záveru, ak napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.

35. Podľa zistení kasačného súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, pomerne jasne a bez akýchkoľvek pochybností opakovane poukazovali na to, že žalobca bol účastný daňového podvodu na DPH a zároveň na druhej strane taktiež (opakovane) tvrdili, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, keď žalobca nepreukázal prepravu sporného tovaru zo Slovenskej republiky do Poľska deklarovanému odberateľovi spoločnosti ZUZANEX. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na str. 29 prvostupňového rozhodnutia, keď správca dane uviedol: „Dokazovanie jednoznačne preukazuje podvodné transakcie s uvedenou komoditou. Daňový subjekt CORAL spol. s r.o. nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce, že sa na uvedenej pochybnej transakcii vedome nezúčastnil.“ Správca dane ďalej konštatoval: „Na základe zisteného stavu kontrolovaný daňový subjekt CORAL spol. s r.o. svojho obchodného partera pozná dlhodobo (pozn. deklarovaný odberateľ ZUZANEX), zúčastňuje sa obchodných transakcií s uvedeným

daňou z pridanej hodnoty.“ Uvedené závery správcu dane prevzal do svojho rozhodnutia aj žalovaný. Je zrejmé, že argumentácie sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti o tom, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok žalobcom pre uplatnenie nároku a oslobodenie od dane v kontexte citovanej textácie záverov správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, neobstojí.

37. Kasačný súd na dôvažok uvádza, že uvedený záver kasačného súdu automaticky neznamená, že žalobcovi má byť nárok na oslobodenie od dane uznaný. Kasačný súd má za to, že daňové orgány v predmetnom konaní zistili skutkový stav riadne a dostatočne na vyvodenie jednoznačných záverov Tak ako v napadnutom rozsudku načrtol krajský súd v ďalšom konaní však bude úlohou sťažovateľa, aby v naznačenom smere opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, najmä si jednoznačne na základe vykonaného dokazovania ozrejmil, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru spoločnosti ZUZANEX do

konaní. 38. Na záver kasačný súd uvádza, že pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožných účastníkov konania, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správnych orgánov a krajského súdu (iba v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na oslobodenie od dane z dodávok z tuzemska do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX), zaoberal obdobnou právnou otázkou v rozhodnutí sp. zn. 2Sfk/70/2022 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa taktiež ako nedôvodnú zamietol.

uvedie. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok sp. zn. 2Sfk/70/2022 z 31. júla 2023 (zdaňovacie obdobie január 2016), v ktorom konajúci kasačný súd uviedol: „13.

14. S týmto právnym posúdením správneho súdu sa kasačný súd stotožňuje v dôsledku čoho považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Skutočne sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí na jednej strane konštatuje, že existencia deklarovaného tovaru nebola v konaní spochybnená. Ďalej potom uvádza, že akýsi zodpovedajúci tovar síce na skladoch spoločnosti MRAZIARNE a.s Sládkovičovo bol, avšak nebolo ho jednoznačne možné jednoznačne stotožniť s tovarom uvedeným na faktúrach, čo by svedčalo absencii hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH - materiálnej existencii plnenia deklarovaného na faktúrach. Sťažovateľ ďalej pokračoval s argumentáciou, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a preukázal reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, avšak odpočet DPH mu bol odmietnutý z dôvodu vedomej účasti na podvodnom reťazci, ktorého cieľom bolo získanie daňovej výhody spočívajúcej v uplatnení neoprávneného odpočtu DPH.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery sťažovateľa vyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia je vskutku nutné konštatovať, že vo vzájomnej súvislosti spôsobujú značný chaos čo do účelu daňového konania, ktorým v danom prípade bolo preveriť, či si žalobca zákonne uplatnil odpočet/oslobodenie od DPH, pretože nie je možné nepochybne určiť, čo bolo v samotnej podstate dôvodom vyrubenia rozdielu dane. Na druhú stranu kasačný súd považuje za vhodné poznamenať, že daňové orgány v predmetnom konaní zistili skutkový stav riadne a dostatočne na vyvodenie jednoznačných záverov (tohto názoru bol aj správny súd v napadnutom rozsudku).

reťazci; - zneužitie práva. 18. Súdny dvor EÚ v rámci ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH upraveného smernicou o DPH vyvodil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť právo na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že dovolávanie sa tohto práva je podvodné alebo zneužívajúce. Ďalej rozhodol, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona,

19. Dôvody odmietnutia nároku na odpočet DPH, respektíve nepriznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnej dodávke tovaru, je nutné striktne rozlišovať. Toto rozlíšenie je osobitne dôležité pre určenie, či dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt (žalobcu) alebo správcu

20. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018).

V. Záver

40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024