1Sfk/2/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200081.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/24/2021
- IČS
- 4021200081
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 42044634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100713962/2019 zo dňa 21. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/24/ 2021-204 zo dňa 21. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia máj až december 2016. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28.05.2018 (ďalej aj „protokol“).
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101435247/ 2018 zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 225.512,72 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016.
3. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona o DPH. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, (i) že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, (ii) že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a (iii) že v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa žalobca a následne tento tovar dodal pre spoločnosť DualTrans Kft., Erdőalja út 110, 1037 Budapest, IČ DPH HU23934029 (ďalej aj „DualTrans Kft.“). Nadobudnutie deklarovaného tovaru od žalobcu spoločnosť DualTrans Kft. nepotvrdila, nepriznala v daňovom priznaní a daň v Maďarsku neodviedla.
4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100713962/2019 zo dňa 21.03.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane.
5. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov (potvrdení o prevzatí tovaru a vyhlásení konateľa DualTrans Kft.) a nesprávnej interpretácie zákona o DPH správcom dane v súvislosti s trojstranným obchodom žalovaný uviedol, že ani prípadné faktické prevzatie predmetného tovaru spoločnosťou DualTrans Kft. od žalobcu na území Maďarska neznamená, že sa tomu tak udialo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon o DPH spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom v zmysle § 45 zákona o DPH - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou (ďalej aj „SR“), tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho žalobca prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa „Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko”, a spoločnosť DualTrans Kft. sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovaných dokumentov.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že v posudzovanom prípade išlo o sústavnú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej boli podľa prepravných dokumentov a dodacích listov parametre obchodu nastavené tak, že príjemcom tovaru je žalobca, a nie DualTrans Kft., pričom konateľ žalobcu nebol na prevzatie tovaru spoločnosťou DualTrans Kft. preukázateľne splnomocnený. Faktickú participáciu prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívajúcu v preberaní tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektorii dodávateľ - druhý odberateľ, žalovaný vyhodnotil ako nezodpovedajúcu zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosti v štáte skončenia prepravy.
6. K odvolacej námietke žalobcu, že spoločnosť DualTrans Kft. dodatočne, v júni 2017, podala daňové priznanie, v ktorom nadobudnutie predmetného tovaru priznala, žalovaný uviedol, že z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“) vyplýva, že spoločnosť DualTrans Kft. deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. Spoločnosť DualTrans Kft. predložila nulové priznania k DPH za 1.- 3. štvrťrok 2016. Potom, ako slovenský správca dane prijal odpoveď od maďarskej daňovej správy, spoločnosť DualTrans Kft „prekontrolovala“ priznania k DPH (v júni 2017) týkajúce sa obdobia 1.- 2. štvrťrok 2016. Priznanie k DPH za 3. štvrťrok 2016 je stále nulové. Spoločnosť DualTrans Kft. predložila dňa 01.03.2016 súhrnné výkazy za 1.-3. štvrťrok 2016, v ktorých deklarovala IC nadobudnutie od žalobcu.
Keďže DualTrans Kft. bola v minulosti nekontaktná, DIČ bolo deregistrované, nebolo možné potvrdiť transakcie medzi týmito dvomi spoločnosťami.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane) a priznania práva na náhradu trov konania.
8. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/24/2021-204 zo dňa 21.09.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
9. Vo vzťahu k spornej otázke, či žalobca uniesol dôkazné bremeno, krajský súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Nemecku, prvý odberateľ - žalobca so sídlom v SR, druhý odberateľ - DualTrans Kft. so sídlom v Maďarsku) nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 takto deklaroval.
Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH. Argumentoval tým, že žalobca nepredložil žiadny relevantný listinný a ani iný dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, ktorého totožnosť nebola taktiež preukázaná, sa od prvých dodávateľov v Nemecku dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku.
10. Z predložených listinných dokladov - faktúr vystavených v zdaňovacom období júl 2016 vyplýva, že dodávateľom tovaru pre žalobcu bola spoločnosť Yukatel GmbH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach, IČ DPH DE813392743, Nemecko, a spoločnosť TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller Str. 17, D 73271 Holzmoden, IČ DPH DEI96993648, Nemecko (ďalej aj „prví nemeckí dodávatelia“). Prví nemeckí dodávatelia vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny, tablety, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov.
Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (SK 2120154883) a adresa príjemcu (lieferadresse: Phonetrader S 326 Trade, Lőrinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresa dodania (delivery address, resp. deliver to: Phone Trader s.r.o., Váci street 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali prví nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými nemeckými dodávateľmi v Nemecku nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný určený tovar a ktorého žalobca označil ako DualTrans Kft., Budapest.
Krajský súd skonštatoval, že z uvedeného vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. že splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Následne krajský súd argumentoval tým, že z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti DualTrans Kft. ako druhému odberateľovi.
Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu dodania (Lőrinzi street 61,
Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví nemeckí dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu dodania (Lőrinzi street 61, Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca, mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.
11. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nebola podľa názoru krajského súdu splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu.
V tejto súvislosti krajský súd argumentoval tým, že na trojstrannom obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.
V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa DualTrans Kft. Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v júli 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na väčšine faktúr je predmet definovaný iba ako „1 mobiltelefonkészülék“ (tzn. „prístroj mobilného telefónu“) a „1 jutalék“ (tzn. „provízia“). Faktúry pre DualTrans Kft. boli vystavené žalobcom v maďarskom jazyku a na každej bola rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. Krajský súd zastával názor, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými nemeckými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).
12. Následne krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať. Za takýto dôkaz podľa správneho súdu nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu dodania (Lőrinzi street 61, Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary). Nebolo preukázané, že by žalobca mal na tejto adrese v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Navyše vo vyhlásení konateľa žalobcu p.
Attilu Kovácsa zo dňa 19.06.2017 (ďalej aj „vyhlásenie zo dňa 19.06.2017“) je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest, Erdöalja út.110). V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Žalobca totiž nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, a teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Podľa krajského súdu za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, a to (i) vyhlásenie zo dňa 19.06.2017 o tom, že tovar prevzal Frigyes Galambosi, konateľ DualTrans Kft. a (ii) vyhlásenie konateľa DualTrans Kft. zo dňa 10.06.2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu (ďalej aj
„vyhlásenie zo dňa 10.06.2017“), ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal, ako ani nepreukazujú obchodovanie v mesiaci júl 2016.
13. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v bode 72 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd nepovažoval za relevantný dôkaz vyhlásenia zo dňa 19.06.2017 a 10.06.2017 argumentujúc tým, že predloženie vyhlásení (čestných prehlásení) ako dôkaz v daňovom konaní je právne irelevantné. V tejto súvislosti krajský súd ďalej uviedol, že faktúry a vyhlásenia zo dňa 19.06.2017 a 10.06.2017, jednotlivo a ani vo vzájomnej súvislosti, nepreukazovali deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o MVI, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti DualTrans Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť. 14. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o MVI (nemožnosť zúčastniť sa výsluchov, nemožnosť klásť vypočúvaným osobám otázky) správny súd uviedol, že konateľ žalobcu (p. Kovács) ako i konateľ DualTrans Kft. (p. Galambosi) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť tento postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb, ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o MVI boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou DualTrans Kft. (v júni 2017), súhrnné výkazy za 01. - 03. štvrťrok 2016, v ktorých deklarovala intrakomunitárne nadobudnutia od žalobcu, nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie tovaru žalobcom deklarovanému druhému odberateľovi. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DualTrans Kft. deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nie žalobcom deklarovaný trojstranný obchod. Podľa krajského súdu išlo iba o nepriame dôkazy, ktoré nepreukazujú ani reálne dodanie tovaru.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
15. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ mal za to, že správny súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.
V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci.
17. Sťažovateľ namietal, že uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom, nie je to ani obchodným zvykom a nie je to ani logická požiadavka. Pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená práve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ sa nepoznajú. V tejto súvislosti sťažovateľ následne namietal, že námietkou o jeho účasti na preprave sa krajský súd vôbec nezaoberal a argumentoval len tým, že prvý dodávateľ neodoslal tovar na adresu druhého odberateľa, teda nezohľadňoval inú možnosť prepravy, respektíve vylúčil možnú účasť prvého odberateľa na preprave. 18.
V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu sa sťažovateľ nestotožnil ani s ďalším argumentom správneho súdu, ktorý zakladal nesplnenie zákonných podmienok trojstranného obchodu a to, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu toho istého tovaru. Uviedol, že je nepochybné, že ako prvý odberateľ nadobudol mobilné telefóny od prvých nemeckých dodávateľov a takto definovaný tovar - mobilné telefóny (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ, teda spoločnosť DualTrans Kft. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom správny súd dospel k záveru, že nebola preukázaná totožnosť tovaru tvoriaceho predmet obchodu.
19. Poukázal i na tú skutočnosť, že faktúry vystavené sťažovateľom obsahujú aj vetu v slovenskom jazyku „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“, a teda je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o trojstranný obchod a daň je povinný platiť odberateľ (DualTrans Kft.).
20. Vo vzťahu k šetreniam maďarskej finančnej správy považoval sťažovateľ za potrebné uviesť, že toto šetrenie nebolo vykonané dostatočne tak, aby bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Sťažovateľ namietal, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom vykonala maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o MVI šetrenie. Ďalej namietal, že nebol vykonaný výsluch konateľa DualTrans Kft. k nemu podpísaným potvrdeniam o prevzatí tovaru a prípadná konfrontácia medzi konateľom DualTrans Kft. a p. Kovácsom - konateľom sťažovateľa v rozhodnom čase.
21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal i to, že vo vzťahu k realizovanému obchodu týkajúcemu sa predaja mobilných telefónov sa nikto nezaoberal tým, že tovar, ktorý predal DualTrans Kft., bol aj riadne uhradený, a to bankovými prevodmi.
V žiadnom prípade preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákona, pričom táto skutočnosť je ľahko dohľadateľná zadovážením si príslušných bankových dokladov svedčiacich o prevodoch finančných prostriedkov resp. vyžiadaním si správy z príslušných bánk.
22. To, že tovar bol reálne dodaný, potvrdzujú podľa sťažovateľa najmä dve skutočnosti, a to, že odberateľ DualTrans Kft. za dodanie tovaru riadne zaplatil a taktiež i to, že túto skutočnosť úradne overeným čestným prehlásením potvrdil aj konateľ spoločnosti DualTrans Kft. dňa 10.06.2017. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a zákonný. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Prejednávaná vec bola dňa 12.01.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/2/2023.
25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
27. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH: „Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.“ 28. Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH: „Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.“ 29. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH: „Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.“ 30. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH v rozhodujúcom znení: „Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.“ 31. Podľa § 45 ods. 3 zákona o DPH v rozhodujúcom znení: „Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.“ 32. Podľa § 45 ods. 4 zákona o DPH v rozhodujúcom znení: „Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
33. Úvodom kasačný súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP).
Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
34. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby zbytočne neopakoval priebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu, v odôvodnení tohto rozsudku sa obmedzuje len na skutočnosti, ktoré považuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.
35. V predmetnej veci kasačnému súdu pripadlo posúdiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených námietok o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom, ktorý dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena sťažovateľa vo vzťahu k splneniu podmienok pre trojstranný obchod, a teda oslobodeniu sťažovateľa od povinnosti platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH.
36. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ deklaroval v zdaňovacom období júl 2016 trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom v rámci deklarovaného trojstranného obchodu boli dodávateľmi spoločnosti Yukatel GmbH, Nemecko (vystavené faktúry v celkovej sume 1.009.920,53 eur) a TelePart Discount Distribution GmpH (vystavené faktúry v celkovej sume 117.643,10 eur), pričom predmetom dodania boli mobilné telefóny. Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa ďalej deklaroval predaj predmetného tovaru spoločnosti DualTrans Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom v Maďarsku.
37. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo
odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru.
38. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).
39. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023).
40. Kasačný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví nemeckí dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti nie sú sporné a sťažovateľ ich ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.
41. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými bodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod, a to nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.
V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader s.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ.
Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach).
42. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému odberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.
Práve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.
43. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom skončenia prepravy v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.
44. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. Aj napriek uvedenému, kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako posudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom bolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.
Rovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z týchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom súčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležal, keďže podmienkou tohto nároku je preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku.
V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že sťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ - spoločnosť DualTrans Kft. podala dodatočné daňové priznanie za 3. štvrťrok, ktoré bolo nulové a súhrnné výkazy za 1 - 3. štvrťrok 2016, v ktorých deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od sťažovateľa, teda nie trojstranný obchod; naviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).
VII. Záver
45. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. Záverom kasačný súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospel aj kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí pod sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023, a to pri vyhodnocovaní rovnakých kasačných námietok vo veci totožného sťažovateľa v obdobnej veci, len za iné zdaňovacie obdobie (august 2016) a pri inom žalobcom deklarovanom 2. odberateľovi - spoločnosti UNITOTAL Kft, avšak na základe výsledkov tej istej daňovej kontroly. Z uvedeného rozhodnutia kasačný súd čerpal aj pri odôvodňovaní tohto rozsudku. V naznačenom smere kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na právnu vetu sformulovanú v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá bola kasačným súdom aplikovaná aj na prejednávaný prípad a znie nasledovne: „I. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime. II. V prípade trojstranného obchodu prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka, a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu.“ 47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s §
167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024