1Sfk/2/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200269.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/122/2022
- IČS
- 2022200269
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31399835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47256443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101922475/2022 zo dňa 07. júla 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. TT - 14S/122/2022 - 205 zo dňa 18. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo dňa 16. augusta 2021. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102556136/2021 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.080 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie jún 2019. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry č. 1906005 vystavenej dodávateľom Megsys, s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“), predmetom ktorej mali byť služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (ďalej aj „fakturované služby“). 3. Správca dane dospel k záveru, že fakturované služby neboli žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou Megsys s.r.o. skutočne dodané, pričom právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) je možné uplatniť iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa správcu dane sa daň uvedená na faktúrach dodávateľa stala splatnou v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, a to len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre, nie z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v § 19 ods. 1 zákona o DPH. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101922475/2022 zo dňa 07. júla 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. 5. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o tom, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie fakturovaných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra č. 1906005, vystavená spoločnosťou Megsys, s.r.o., preto podľa jeho názoru správca dane postupoval v súlade s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď žalobcovi právo na odpočítanie DPH nepriznal.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej aj „SSP“)], rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP] a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP]. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ktorý o žalobe rozhodol. 8. Správny súd rozsudkom č. k. TT-14S/122/2022-205 zo dňa 18. septembra 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Správny súd vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 140 SSP v danej veci poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15. augusta 2023, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
10. Správny súd v predmetnom rozsudku sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15. augusta 2023 dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné závery: - argumentácia žalovaného nasvedčuje skôr k tomu, že neexistoval predmet plnenia a to napriek tomu, že reálna existencia služieb nebola spochybnená; Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je tak nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, - žalovaný sa nevyjadril ku správcom dane konštatovanému nedostatku zákonných náležitostí faktúry, - z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal namiesto deklarovaného dodávateľa dodať služby iný subjekt, - z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane nevyplýva, či vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky ako postačujúci a verifikovateľný alebo, či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb v kontexte nepredložených objednávok na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom deklarovaného dodávateľa na úrovni s označením predmetom plnenia ako „IT - služby“, - preberací protokol z 29. novembra 2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B - s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu; Orgány verejnej správy bez bližšej úvahy dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia predmetných služieb deklarovaným dodávateľom; Žalovaný neskúmal vierohodnosť tvrdenia o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb deklarovaným dodávateľom, - na návrh žalobcu orgány verejnej správy síce doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období, - bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch obligatórnych náležitostí preverovanej faktúry, - orgány verejnej správy skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu, vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb;
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
11. Proti rozsudku krajského súdu č.k. TT - 14S/122/2022 - 205 zo dňa 18. septembra 2023 podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
12. Podľa sťažovateľa bol skutkový stav ustálený tak, že nebolo preukázané, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi žalobcom a jeho dodávateľom, Megsys, s.r.o., t.j. že žalobca poskytol služby odberateľom v subdodávke práve prostredníctvom spoločnosti Megsys, s.r.o. Sťažovateľ preto vo vzťahu k nejednoznačnosti posúdenia skutkového stavu uviedol, že na základe výsledkov doplneného dokazovania mal za preukázané, že žalobca svoj záväzok voči odberateľom splnil, služby materiálne existovali, pričom z dokazovania existencia iného platiteľa dane, ako je spoločnosť Megsys, s.r.o., nevyplynula.
13. Sťažovateľ ďalej odkázal na výsledky dokazovania, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa, z ktorého má byť zrejmé, že hodnovernosť predložených dokladov bola spochybnená a správca dane výzvou žalobcu žiadal, aby hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa Megsys s.r.o. v zdaňovacích obdobiach december 2017 - december 2019.
14. Podľa sťažovateľa úlohou správcu dane nie je ustáliť, ako preverovaná obchodná transakcia v skutočnosti nastala, ale správca dane má posúdiť, či dôkazy predložené daňovým subjektom jeho tvrdenia preukazujú. Takýmito dôkazmi mohol byť napríklad súhlas odberateľa s plnením zmluvného záväzku subdodávateľom, zoznam konkrétnych fyzických osôb, ktoré sa budú na dodávke podieľať, resp. ktorým bolo poskytnuté heslo na vzdialený prístup na server, cestovné príkazy a vyúčtovanie pracovných ciest. Preto pokiaľ konateľ Ing. Matej Vendrinský
a žalobca tvrdia, že jeden technik mohol v priebehu 1 hodiny vykonať aj viac servisných zásahov (napr. aj 7), mal žalobca podľa sťažovateľa priamo poukázať na situáciu, kedy k tomu došlo, aby správca dane mohol tieto skutočnosti verifikovať.
15. Sťažovateľ v tomto smere uviedol, že žalobca v odpovedi zo dňa 4. júna 2021 na výzvu neidentifikoval osoby, ktoré za dodávateľa Megsys, s.r.o. mali fakturované služby dodať, ani neoznačil prípadného subdodávateľa sporných služieb a neurobil tak ani predtým v odpovedi zo dňa 29. marca 2021. Zo žalobcom predložených výpisov servisných zásahov pritom nevyplýva identifikácia osôb vykonávajúcich sporné služby, ani to, či išlo o služby vykonané na diaľku alebo osobným zásahom na mieste u odberateľa žalobcu.
Rovnako ani svedok G. M., z predloženého výpisu servisných zásahov nevedel jednoznačne určiť kategóriu tiketu a zaradiť ju k jednotlivým druhom činností v rámci sporných služieb, ktoré sú uvedené v preberacích protokoloch žalobcom predložených na výzvu správcu dane.
Vzhľadom na uvedené je podľa sťažovateľa výpovedná hodnota výpisu servisných zásahov nedostatočná. 16. K názoru správneho súdu, že daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku, sťažovateľ uviedol, že správca dane dvomi výzvami žiadal predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce existenciu deklarovaných odberateľsko- dodávateľských vzťahov so spoločnosťou Megsys, s.r.o. Podľa sťažovateľa nie je povinnosťou správcu dane priamo napovedať daňovému subjektu, aké dôkazy má predkladať.
Zároveň uviedol, že argumentácia žalobcu v žalobe, že došlo k ústnej dohode o nefakturovaní týchto dopravných nákladov, je v rozpore so zmluvnými podmienkami, a to že uzatvorenú zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami. 17.
Vo vzťahu k argumentácií správneho súdu k bodu 48 rozsudku sťažovateľ poukázal na žalované rozhodnutie, v ktorom je podľa neho uvedený obsah výziev, zaslaných správcom dane odberateľom žalobcu, v ktorých žiadal v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť všetky doklady, ktoré potvrdzujú odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v zdaňovacích obdobiach rokov 2017, 2018 a 2019 (zmluvy, objednávky, faktúry, dodacie listy, preberacie protokoly, doklady o úhrade, mailová komunikácia) a žiadal o vyjadrenie, aké služby boli dodané žalobcom (X-NET spol. s.r.o.) jeho odberateľom (konkretizovať dodané služby). Zároveň v kasačnej sťažnosti konkretizoval položené otázky, a preto nesúhlasil s názorom správneho súdu, že otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období.
18. Sťažovateľ mal za to, že dokazovanie orientované na odberateľov žalobcu, môže viesť aj k zisteniu, že žalobca svoj zmluvný záväzok splnil a dohodnuté služby poskytol, t.j. služby materiálne existujú. To však bez ďalšieho nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi ním a jeho subdodávateľom spoločnosťou Megsys s.r.o.
. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššie správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/2/2022. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval s poukazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a § 440 ods. 2 SSP, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vôbec neuviedol, aké právne posúdenie veci správnym súdom považuje za nesprávne, pričom kasačná sťažnosť neobsahuje ani zmienku o tom, v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom. Žalobca argumentoval, že predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o. a zároveň preukázal aj zaplatenie fakturovaných súm a reálne poskytnutie služieb odberateľom.
20. Podľa žalobcu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate ani nespochybňuje napadnutý rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu. Takáto argumentácia podľa žalobcu nie je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že výzvy adresované žalobcovi boli všeobecné bez hlbšieho zamyslenia nad detailom prípadu, pričom sťažovateľ nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal. 21. Ďalej vo vzťahu k prenosu a rozloženiu dôkazného bremena poukázal na bod 47 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/58/2020 zo dňa 29. marca 2023.
Sťažovateľ sa podľa žalobcu riadne nevysporiadal s povahou človekohodín v kontexte poskytnutia služieb. Keďže spochybňoval kapacity dodávateľa, mal uviesť, aké kapacity boli potrebné pre poskytnutie služieb. Zároveň uviedol, že v konaní preukázal kumulatívne splnenie materiálnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane, pričom argumentoval judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR vo veciach sp. zn. 4Sfk/9/2021 zo dňa 22. marca 2023, bod 56 a sp. zn. 4Sfk/45/2021 zo dňa 22. marca 2023 ako aj bodmi 19 a 20 vo veci sp. zn. 1Sžfk/79/ 2021 zo dňa 30. marca 2023. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú.
IV. Právne názory kasačného súdu
22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom [§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a § 453 ods. 2 SSP] spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
23. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 24.
Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného žalobcu a sťažovateľa (žalovaného), vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správcu dane, žalovaného a správneho súdu, ktoré boli založené na obdobnom skutkovom a právnom posúdení vychádzajúc zo záverov tej istej daňovej kontroly, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu, posudzujúc takmer identicky koncipované kasačné sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa, zaoberal rovnakou právnou otázkou napr. v rozhodnutiach sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/ 3/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/11/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024 zo dňa 25. apríla 2025, na základe ktorých konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa (žalovaného) zamietol ako nedôvodnú. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, v ktorom konajúci
kasačný súd k argumentácii sťažovateľa uviedol nasledovné: „33. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či správny súd dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a teda ide o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
34. Kasačný súd hneď na úvod musí prisvedčiť žalobcovej argumentácii vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci, avšak jeho argumentácia priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP), bolo úlohou sťažovateľa vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“. 35. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov.
V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.
36. Značná časť sťažovateľovej argumentácie upriamuje pozornosť na vykonané dokazovanie a obsah výziev, v ktorých žiadal žalobcu o preukázanie dodávateľsko - odberateľských vzťahov s deklarovaným dodávateľom Megsys, s.r.o, či na dokazovanie zamerané na odberateľov žalobcu, v dôsledku čoho podľa sťažovateľa došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Kasačný súd napriek nesprávnej formulácii sťažnostných bodov zameral svoju pozornosť vo vzťahu k jednotlivým častiam kasačnej sťažnosti. 37. Úvodná argumentácia sťažovateľa je vnútorne rozporná. Na jednej strane uvádza, že dokazovanie u odberateľov žalobcu viedlo k zisteniu, že žalobca svoj zmluvný záväzok voči odberateľom splnil, čo má preukazovať, že služby materiálne existujú, na druhej strane však dodáva, že uvedené nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi ním a spoločnosťou Megsys, s.r.o.
38. V tejto časti pritom bolo úlohou sťažovateľa reagovať na správnym súdom vytýkanú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení. Samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom Megsys (čo napokon sám sťažovateľ aj priznáva). Jeho zrejmou snahou bolo preukázať, že dospel k správnemu záveru o nedodaní zdaniteľného plnenia spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže však tento záver bližšie neodôvodnil a vo svojej argumentácii vecne nereagoval na správnym súdom vyčítané nedostatky, kasačný súd hodnotí predmetnú námietku ako nedôvodnú.
39. Následne sťažovateľ poukázal na ním vedené dokazovanie, pričom upriamil pozornosť na obsah dvoch výziev (č. 100889615/2021 zo dňa 24. mája 2021 a č. 100425283 zo dňa 12. marca 2021), ktorými správca dane žiadal žalobcu, aby hodnoverne preukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa Megsys, s.r.o. Podľa sťažovateľa týmto došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal inými dôkazmi obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej obchodnej transakcie. Následne žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil tak, že výpovedná hodnota výpisu servisných zásahov je nedostatočná.
40. Ambíciou sťažovateľa bolo v tomto smere zrejme reagovať na konštatovanie správneho súdu k žalobcom predloženému preberaciemu protokolu a prílohy 2B, že predložené dôkazy daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu, že služby boli reálne uskutočnené. 41.
Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).
42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj dôvody, na základe ktorých nepriznal právo žalobcovi na odpočet DPH. Ako už kasačný súd načrtol, nedostatok materiálnych a personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť sťažovateľa o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že odberatelia žalobcu nemali vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál založiť dôvodnú pochybnosť o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže prípadné porušenie zmluvných podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v danej veci irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných nákladov pri vybavovaní servisných zásahov.
43. Rovnako pokiaľ sťažovateľ v tejto časti uvádzal, že: 1/ žalobca neidentifikoval osoby, ktoré za dodávateľa Megsys s.r.o. mali dodať sporné služby, 2/ neoznačil prípadného subdodávateľa sporných služieb, 3/ neidentifikoval, či išlo o služby vykonané na diaľku alebo osobným zásahom, 4/ G. M. nevedel z predloženého výpisu servisných zásahov jednoznačne určiť kategóriu tiketu a zaradiť ju k jednotlivým druhom činností v rámci sporných služieb, je potrebné uviesť, že kvalifikovane touto argumentáciou nereaguje na konštatovanie správneho súdu o nesprávnom vyhodnotení predložených dôkazov.
44. Očividnou snahou sťažovateľa je poukazovať na obsah výziev, na ktoré nedostal uspokojivú odpoveď, keď zároveň odkazuje na dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje žalobcu. Úvahy správneho súdu však smerovali k vyhodnoteniu skutkového stavu veci a jeho riadnemu odôvodneniu, a to s osobitným zameraním na obsah preberacieho protokolu a prílohy 2B, teda žalobcom predložené dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
V tomto smere správny súd uviedol, že preberací protokol zo dňa 28. februára 2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby nie je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe, žalobcom označenej ako 2B, s čím sa sťažovateľ nijako nevysporiadal.
Správny súd teda nespochybňoval dostatočne zistený skutkový stav, ale jeho vyhodnotenie. Keďže však argumentácia sťažovateľa nereagovala ani v tejto časti na právne posúdenie správneho súdu, vyhodnotil kasačný súd aj v tejto časti kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie prostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období.
Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot- line, spracovanie dokumentácie, servisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej dodávateľom Megsys, s.r.o.
Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie je zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.
46. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane. Sťažovateľ nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo za týchto okolností nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Závery daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane žalobcom preto hodnotí kasačný súd ako predčasné.“ 25. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.
V. Záver
26. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (v kasačnom konaní neúspešnému sťažovateľovi). O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.
28. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. mája 2025