1Sfk/2/2024

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 až december 2019, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo dňa 16. augusta 2021. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102556136/2021 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.080 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie jún 2019. 2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry č. 1906005 vystavenej dodávateľom Megsys, s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“), predmetom ktorej mali byť služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (ďalej aj „fakturované služby“). 3. Správca dane dospel k záveru, že fakturované služby neboli žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou Megsys s.r.o. skutočne dodané, pričom právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) je možné uplatniť iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa správcu dane sa daň uvedená na faktúrach dodávateľa stala splatnou v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, a to len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre, nie z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v § 19 ods. 1 zákona o DPH. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101922475/2022 zo dňa 07. júla 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. 5. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o tom, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie fakturovaných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra č. 1906005, vystavená spoločnosťou Megsys, s.r.o., preto podľa jeho názoru správca dane postupoval v súlade s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď žalobcovi právo na odpočítanie DPH nepriznal.

10. Správny súd v predmetnom rozsudku sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15. augusta 2023 dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné závery: - argumentácia žalovaného nasvedčuje skôr k tomu, že neexistoval predmet plnenia a to napriek tomu, že reálna existencia služieb nebola spochybnená; Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je tak nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, - žalovaný sa nevyjadril ku správcom dane konštatovanému nedostatku zákonných náležitostí faktúry, - z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal namiesto deklarovaného dodávateľa dodať služby iný subjekt, - z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane nevyplýva, či vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky ako postačujúci a verifikovateľný alebo, či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb v kontexte nepredložených objednávok na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom deklarovaného dodávateľa na úrovni s označením predmetom plnenia ako „IT - služby“, - preberací protokol z 29. novembra 2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B - s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu; Orgány verejnej správy bez bližšej úvahy dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia predmetných služieb deklarovaným dodávateľom; Žalovaný neskúmal vierohodnosť tvrdenia o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb deklarovaným dodávateľom, - na návrh žalobcu orgány verejnej správy síce doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období, - bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch obligatórnych náležitostí preverovanej faktúry, - orgány verejnej správy skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu, vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb;

11. Proti rozsudku krajského súdu č.k. TT - 14S/122/2022 - 205 zo dňa 18. septembra 2023 podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ ďalej odkázal na výsledky dokazovania, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa, z ktorého má byť zrejmé, že hodnovernosť predložených dokladov bola spochybnená a správca dane výzvou žalobcu žiadal, aby hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa Megsys s.r.o. v zdaňovacích obdobiach december 2017 - december 2019.

a žalobca tvrdia, že jeden technik mohol v priebehu 1 hodiny vykonať aj viac servisných zásahov (napr. aj 7), mal žalobca podľa sťažovateľa priamo poukázať na situáciu, kedy k tomu došlo, aby správca dane mohol tieto skutočnosti verifikovať.

Rovnako ani svedok G. M., z predloženého výpisu servisných zásahov nevedel jednoznačne určiť kategóriu tiketu a zaradiť ju k jednotlivým druhom činností v rámci sporných služieb, ktoré sú uvedené v preberacích protokoloch žalobcom predložených na výzvu správcu dane.

Zároveň uviedol, že argumentácia žalobcu v žalobe, že došlo k ústnej dohode o nefakturovaní týchto dopravných nákladov, je v rozpore so zmluvnými podmienkami, a to že uzatvorenú zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami. 17.

18. Sťažovateľ mal za to, že dokazovanie orientované na odberateľov žalobcu, môže viesť aj k zisteniu, že žalobca svoj zmluvný záväzok splnil a dohodnuté služby poskytol, t.j. služby materiálne existujú. To však bez ďalšieho nie je postačujúce na prijatie záveru, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi ním a jeho subdodávateľom spoločnosťou Megsys s.r.o.

20. Podľa žalobcu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate ani nespochybňuje napadnutý rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu. Takáto argumentácia podľa žalobcu nie je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že výzvy adresované žalobcovi boli všeobecné bez hlbšieho zamyslenia nad detailom prípadu, pričom sťažovateľ nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal. 21. Ďalej vo vzťahu k prenosu a rozloženiu dôkazného bremena poukázal na bod 47 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/58/2020 zo dňa 29. marca 2023.

nedôvodnú.

22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom [§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a § 453 ods. 2 SSP] spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného žalobcu a sťažovateľa (žalovaného), vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správcu dane, žalovaného a správneho súdu, ktoré boli založené na obdobnom skutkovom a právnom posúdení vychádzajúc zo záverov tej istej daňovej kontroly, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu, posudzujúc takmer identicky koncipované kasačné sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa, zaoberal rovnakou právnou otázkou napr. v rozhodnutiach sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/ 3/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/11/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024 zo dňa 25. apríla 2025, na základe ktorých konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa (žalovaného) zamietol ako nedôvodnú. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, v ktorom konajúci

34. Kasačný súd hneď na úvod musí prisvedčiť žalobcovej argumentácii vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci, avšak jeho argumentácia priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP), bolo úlohou sťažovateľa vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

V predmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.

38. V tejto časti pritom bolo úlohou sťažovateľa reagovať na správnym súdom vytýkanú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení. Samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom Megsys (čo napokon sám sťažovateľ aj priznáva). Jeho zrejmou snahou bolo preukázať, že dospel k správnemu záveru o nedodaní zdaniteľného plnenia spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže však tento záver bližšie neodôvodnil a vo svojej argumentácii vecne nereagoval na správnym súdom vyčítané nedostatky, kasačný súd hodnotí predmetnú námietku ako nedôvodnú.

40. Ambíciou sťažovateľa bolo v tomto smere zrejme reagovať na konštatovanie správneho súdu k žalobcom predloženému preberaciemu protokolu a prílohy 2B, že predložené dôkazy daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu, že služby boli reálne uskutočnené. 41.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj dôvody, na základe ktorých nepriznal právo žalobcovi na odpočet DPH. Ako už kasačný súd načrtol, nedostatok materiálnych a personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť sťažovateľa o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že odberatelia žalobcu nemali vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál založiť dôvodnú pochybnosť o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže prípadné porušenie zmluvných podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v danej veci irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných nákladov pri vybavovaní servisných zásahov.

44. Očividnou snahou sťažovateľa je poukazovať na obsah výziev, na ktoré nedostal uspokojivú odpoveď, keď zároveň odkazuje na dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje žalobcu. Úvahy správneho súdu však smerovali k vyhodnoteniu skutkového stavu veci a jeho riadnemu odôvodneniu, a to s osobitným zameraním na obsah preberacieho protokolu a prílohy 2B, teda žalobcom predložené dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

Správny súd teda nespochybňoval dostatočne zistený skutkový stav, ale jeho vyhodnotenie. Keďže však argumentácia sťažovateľa nereagovala ani v tejto časti na právne posúdenie správneho súdu, vyhodnotil kasačný súd aj v tejto časti kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie prostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období.

Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie je zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.

Závery daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane žalobcom preto hodnotí kasačný súd ako predčasné.“ 25. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.