← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 11. 2023

1Sfk/23/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200403.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
6S/97/2019
IČS
7019200403
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: Venas Group, a.s., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46972919, právne zast. JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20950093/2015 zo dňa 07.10.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/97/2019 zo dňa 28.10.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2013, vykonanej u žalobcu (do 13.05.2014 podnikajúci pod obchodným menom Greenerg, a.s.), vydal Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutie č. 20380795/2015 zo dňa 17.05.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 1.501,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru s oslobodením od dane v čiastke 596.895,30 eur do Maďarska (dodanie repkového oleja v množstve 726,15 ton). Z dôvodu, že žalobca neuskutočnil dodanie repkového oleja do Maďarska, správca dane taktiež nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH o čiastku 1.844,42 eur z dodávateľskej faktúry od spoločnosti VENAS, a.s., ktorou bola žalobcovi fakturovaná doprava repkového oleja. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 20950093/2015 zo dňa 07.10.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynulo, že dodanie tovaru maďarskej spoločnosti ALGA - FABAU Kft. nebolo potvrdené (maďarská spoločnosť je nekontaktná, nedeklarovala nadobudnutie tovaru od žalobcu a nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepredložila súhrnný výkaz). Žalovaný taktiež uviedol, že správca dane nespochybnil samotné dodanie a prepravu tovaru (repkového oleja zo Slovenska do Maďarska), ale preukázateľne spochybnil dodanie tovaru žalobcom maďarskej spoločnosti ALGA-FABAU Kft., preto preprava preukázateľne nedodaného tovaru nemá opodstatnenie.

II. Konanie pred krajským súdom

3. Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 20950093/2015 zo dňa 07.10.2015 správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 6S/147/2015 zo dňa 08.12.2016 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Po podaní kasačnej sťažnosti žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/50/2017 zo dňa 26.03.2019 rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/147/2015 zo dňa 08.12.2016 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. 5. Najvyšší súd SR považoval za odôvodnenú námietku žalobcu, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v rozpore s § 139 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a nemá zákonom stanovenú presvedčivosť. Najvyšší súd SR vytkol krajskému súdu, že sa nevysporiadal dostatočne s námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu o tom, že nemôže ovplyvniť, aké prepravné doklady sa dostanú ku konečnému príjemcovi tovaru, ktorý môže na ceste od pôvodného vlastníka tovaru (sťažovateľa) aj niekoľkokrát zmeniť vlastníka.

Z rozsudku krajského súdu podľa názoru Najvyššieho súdu SR nebolo možné vyvodiť, na základe čoho považoval krajský súd uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú. 6. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že samotné konštatovanie, že v prípade nepreukázania dodania tovaru do Maďarska je zároveň spochybnené aj uskutočnenie jeho prepravy spôsobom deklarovaným na spornej faktúre, nemôže byť jedinou argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k nepreukázaniu splnenia podmienok na odpočet dane z faktúry za prepravu.

7. Krajský súd po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR vec opätovne prejednal a dňa 28.10.2021 vyhlásil rozsudok sp. zn. 6S/97/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

8. Napadnutý rozsudok krajský súd odôvodnil tým, že námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci je opodstatnená, ak daňové orgány ako prioritnú otázku pre posúdenie nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúry za prepravu tovaru posudzovali otázku reálneho dodania tovaru maďarskej odberateľskej spoločnosti ALGA - FABAU Kft. a neposudzovali komplexne obchodné vzťahy medzi zúčastnenými spoločnosťami pri zabezpečení jeho prepravy na územie Maďarska, ak v konečnom dôsledku nevznikla pochybnosť o dodávke tohto tovaru, ktorého konečným odberateľom bola spoločnosť ROSSI BIOFUEL Zrt.

Komárom. Pri preverovaní obchodu s repkovým olejom bolo zistené, že spoločnosti ROSSI BIOFUEL Zrt. bol dňa 19.12.2013 prepravený vlakom repkový olej v množstve 726,15 t. Dodávateľom tohto tovaru bola spoločnosť Russel export - import s.r.o.

. Tento fakturovaný tovar bol fakturovaný aj spoločnosťou Central Railways a.s. odberateľovi VENAS a.s. faktúrou č. 130549 zo dňa 31.12.2013 a spoločnosť VENAS a.s. následne túto prepravu dňa 31.12.2013 prefakturovala žalobcovi v nezmenenej cene. Krajský súd poukázal na to, že podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba v prípade, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný dovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

9. Krajský súd preto dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. Krajský súd vymedzil úlohu orgánov verejnej správy v ďalšom konaní, a to vyhodnotiť oprávnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 1312039 vystavenej dodávateľom VENAS a.s., vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a následne vo veci opätovne rozhodnúť, s tým, aby rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti vyžadované § 63 ods. 5 daňového

poriadku.

III. Konanie na kasačnom súde

A) Kasačná sťažnosť 10. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/97/2019 28.10.2021 podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

11. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia sťažovateľa a administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane zabezpečil množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu fakturovaného tovaru - repkového oleja s oslobodením od dane s tým súvisiacou prepravou. Správca dane posudzoval komplexne obchodné vzťahy medzi zúčastnenými spoločnosťami pri zabezpečení predmetnej prepravy na územie Maďarska v rámci uplatneného oslobodenia od dane. Správna dane síce nespochybnil obchodné vzťahy medzi spoločnosťami RUSSEL EXPORT - IMPORT s.r.o. a ROSSI BIOFUEL Zrt., ani to že im tovar prepravila spoločnosť CENTRAL RAILWAYS, a.s., prípadne, že zasielateľom bola spoločnosť VENAS, a.s., avšak obchodné vzťahy medzi týmito spoločnosťami neboli predmetom obchodných vzťahov žalobcu v preverovanom prípade.

Správca dane preukázateľne spochybnil dodanie tovaru od žalobcu pre maďarskú spoločnosť ALGA - FABAU Kft. s oslobodením od dane, ako aj samotnú prepravu pre maďarskú spoločnosť ALGA - FABAU Kft. tak, ako to deklaroval žalobca v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie. Žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako je to deklarované na faktúrach. Malo byť v záujme žalobcu, aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali pravdivosť údajov uvedených na preverovaných faktúrach - najmä v prípade, že ide o fakturáciu prepravy medzi spoločnosťami, ktorých predsedom predstavenstva v čase fakturovanej prepravy je tá istá osoba.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 06.07.2010, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak koná.

12. K tvrdeniu krajského súdu, že rozhodnutie sťažovateľa ani prvostupňové rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu o tom, že nemôže ovplyvniť, aké prepravné doklady sa dostanú ku konečnému príjemcovi tovaru, ktorý môže na ceste od pôvodného vlastníka tovaru aj niekoľkokrát zmeniť vlastníka, pričom pre uplatnený nárok je podstatným, že zabezpečil naloženie predmetného tovaru na železničné vozne a prepravu si objednal od obchodnej spoločnosti VENAS, a.s., ktorá mala uzatvorenú zmluvu s držiteľom licencie na poskytnutie prepravných služieb, uviedol, že táto námietka nebola uplatnená už v podanom odvolaní tak, ako to uvádza krajský súd, a preto rozhodnutie sťažovateľa neobsahuje vysporiadanie sa s touto konkrétnou námietkou.

13. Sťažovateľ uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku v rozsahu požadovanom v odvolaní. Pokiaľ krajský súd uviedol, že správca dane ani sťažovateľ nezaujali žiadne stanovisko k tomu, že žalobca „nemal vedomosť o tom, aké ďalšie subjekty sa podieľali na obchodnej transakcii od kupujúceho ich tovaru (spoločnosti ALGA - FABAU Kft.) ku spoločnosti Russel Export - Import s.r.o.“, túto námietku žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu zo dňa 07.05.2015 a následne až v žalobe.

Správca dane dňa 10.06.2015 prerokoval na ústnom pojednávaní pripomienky a dôkazy predložené k protokolu so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý nemal k samotnému vysporiadaniu sa správcu dane s jeho vyjadrením k protokolu žiadne námietky ani návrhy a s obsahom zápisnice súhlasil a podpísal ju. Žalobca následne v podanom odvolaní tieto námietky neuviedol.

Tieto námietky pritom nemajú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Je to žalobca, ktorý by mal vysvetliť a objasniť, že správcovi dane predložil počas daňovej kontroly iné prepravné doklady, ako predložil konečný príjemca tovaru v Maďarsku. Žalobca správne uviedol, že tovar môže „na svojej ceste od pôvodného vlastníka tovaru aj niekoľkokrát zmeniť vlastníka“, ale počas celej daňovej kontroly nebol preukázaný prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa uvedeného na spornej faktúre (ALGA-FABAU Kft.), ktorý nezaplatil DPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v Slovenskej republike - neuplatnil sadzbu dane platnú v členskom štáte, v ktorom mala byť daň splatná, t. j. Maďarsku a je nekontaktný.

14. Správca dane postupoval v súlade s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle jeho uznesenia sp. zn. III. ÚS 552/2017 zo dňa 12.09.2017, keď skúmal prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník zo žalobcu na maďarskú spoločnosť ALGA-FABAU Kft. a zároveň s tým súvisiaci fyzický pohyb fakturovaný spoločnosťou VENAS a.s.

Konečný odberateľ tovaru v Maďarsku (Rossi Biofuel Zrt.) uviedol, že prepravu organizoval jeho dodávateľ a nevedel vysvetliť, prečo sú CRM doklady odlišné. Uviedol, že tovar bol pravdepodobne naložený do vlaku v spol. VENAS.

Na jednom doklade je uvedená spoločnosť VENAS a.s. ako zasielateľ, olej nakupoval odberateľ Rossi Biofuel Zrt. aj priamo od spoločnosti VENAS a.s., ale nikdy nepočul o spoločnostiach ALGA-FABAU Kft. ani Greenerg, a.s. 15. Žalobca aj spoločnosť VENAS, a.s. mali počas preverovaného zdaniteľného obdobia rovnaký štatutárny orgán - predsedu predstavenstva Petra Veszprémi, ktorý počas daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nepreukázal okolnosti pri zabezpečovaní prepravy tovaru pre maďarskú spoločnosť ALGA - FABAU Kft.

. Nepreukázal svoje tvrdenie, že ho kupujúci ALGA - FABAU Kft. požiadal, aby tovar dodal do výrobných priestorov spoločnosti ROSSI BIOFUEL Zrt., ani nepredložil žiadnu komunikáciu ohľadom tejto požiadavky s kupujúcim ALGA-FABAU Kft., s ktorým, ako uviedol, obchodoval prvýkrát.

Nepredložil žiadnu dokumentáciu ani ohľadom dohody, že by mala nejakú sumu z faktúry č. 9131201 zo dňa 17.12.2013 uhradiť spoločnosť RUSSEL EXPORT - IMPORT s.r.o. . Nepreukázal, s akou podnikateľskou obozretnosťou konal pri prvom obchodovaní s maďarskou spoločnosťou ALGA_FABAU Kft. pri značne vysokej sume 596.895,30 eur. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a CMR (CMR je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v ňom uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie) a to, že nejaký doklad spĺňa všetky náležitosti a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

16. Smernica Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“) kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalobca, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný žalobcom deklarovanej spoločnosti v Maďarsku - ALGA-FABAU Kft., na ktorú prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Správca dane spochybnil, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako preukazoval žalobca predloženými dokladmi a tieto pochybnosti neboli odstránené ani tvrdeniami žalobcu ohľadom nemožnosti ovplyvniť, aké prepravné doklady sa dostanú ku konečnému príjemcovi tovaru a že nemal vedomosť, aké ďalšie subjekty

sa podieľali na obchodnej transakcii od kupujúceho ich tovaru a prípadných čiastkových úhradách faktúry tejto spoločnosti, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia sťažovateľa. 17. Nedostatok preukázateľnosti dodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu, že fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané, najmä ak ich tvrdenia sú všeobecné a nie sú podložené takými dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu dane. Dôkazná povinnosť nie je pre žalobcu - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje

tvrdenia. Malo by byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Keďže správca dane svoj záver nezaložil na zisteniach o účasti daňového subjektu na daňovom podvode, poukazovanie na judikatúru Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti je nedôvodné. V danej veci bolo rozhodujúce, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH, ako aj podmienok oslobodenia od dane uvedených v § 43 zákona o DPH.

18. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že došlo k porušeniu § 63 ods. 5 daňového poriadku, pretože predmetné rozhodnutie obsahuje jednotlivé zistenia správcu dane v postupnom slede tak, ako ich správca dane v procese kontroly vykonal a ktoré viedli k záveru o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane na základe faktúry č. 9131202 zo dňa 17.12.2013 a neuznaní odpočítania dane z faktúry č. 1312039 vystavenej žalobcovi spoločnosťou VENAS, a.s. za prepravu oleja. Správca dane v záveroch zhrnul jednotlivé zistenia, vyhodnotil ich a uviedol, na základe akých porušení nebolo odpočítanie dane uznané. Postupom správcu dane neboli porušené práva daňového subjektu. Vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly neobsahovalo žiadne nové tvrdenia a žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a nenavrhol vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu. Správca dane nebol povinný opätovne uvádzať samotné vyjadrenie žalobcu k protokolu v rozhodnutí č. 20380795/2015 zo dňa 17.05.2015 a vysporiadanie sa s ním.

IV. Právny názor kasačného súdu

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd SR (§ 101e ods. 2 zákona č.?757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v?spojení s § 11 písm. h) SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a?zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Kasačný súd vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Predmetom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorých zákonnosť bola preskúmaná krajským súdom, bolo určenie rozdielu DPH, ktorý vznikol neoprávneným uplatnením odpočítania DPH pri žalobcom deklarovanej dodávke služieb (preprave repkového oleja do Maďarska) od spoločnosti VENAS, a.s. Krajský súd v napadnutom rozsudku posúdil ako nesprávne konanie orgánov verejnej správy, ktoré ako prioritnú otázku pre posúdenie nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúry za prepravu posudzovali otázku reálneho dodania tovaru (repkového oleja) maďarskej spoločnosti ALGA - FABAU Kft., pričom krajský súd zvýraznil, že orgány verejnej správy nespochybnili samotné dodanie a prepravu tovaru (repkového oleja) zo Slovenska do Maďarska a ani nespochybnili, že túto prepravu vykonala spoločnosť CENTRAL RAILWAYS, a.s. 21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

dane. 26. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že spornou otázkou v konaní zostalo primárne posúdenie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy v časti, v ktorej nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH v prípade deklarovanej dodávky služieb - prepravy repkového oleja do Maďarska z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH. Predmetná služba bola žalobcovi fakturovaná spoločnosťou VENAS, a.s., ktorá zmluvne zabezpečila prepravu tovaru prostredníctvom spoločnosti CENTRAL RAILWAYS a.s. 32.

Kasačný súd mal z obsahu súdneho spisového materiálu ako aj administratívneho spisového materiálu preukázané, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 19.12.2013 bola vykonaná preprava deklarovaného tovaru - repkového oleja v množstve 726,15 t spoločnosťou CENTRAL RAILWAYS a.s. Tovar bol vyložený v priestoroch spoločnosti ROSSI BIOFUEL Zrt. Preprava tovaru bola fakturovaná spoločnosťou CENTRAL RAILWAYS a.s. spoločnosti VENAS a.s., ktorá následne prepravu prefakturovala žalobcovi.

33. Na úvod kasačný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právne dôvody pre nepriznanie práva na odpočet DPH je potrebné jasne odlišovať, pričom týmito dôvodmi sú: a) nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok, b) nepreukázanie splnenia formálnych podmienok, c) daňový podvod a d) zneužitie práva. 34.

Ide o rôzne právne inštitúty, ktorých jednoznačné odlíšenie správcom dane, sťažovateľom ako aj správnym súdom je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania, či inštitútom dôkazného bremena. Uvedené je pritom dôležité aj pre naplnenie požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

35. Hmotnoprávne a formálne podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH sú primárne upravené v smernici o DPH. Tieto podmienky preberá následne slovenská vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej si platiteľ dane môže odpočítať daň z pridanej hodnoty: - dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), - daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH], - zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH].

36. Splnenie uvedených podmienok musí byť platiteľ dane schopný preukázať spôsobom, aký predpokladá § 24 daňového poriadku. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu vnikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení. Správca dane musí dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom na účel odpočítania DPH.

V opačnom prípade by došlo k narušeniu zásady daňovej neutrality a právnej istoty. 37. Aby správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno, je dôležité, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, je opäť povinnosťou daňového subjektu preukazovať svoje tvrdenia, resp. ich korigovať. Zároveň je ale potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje.

Dôkazné bremeno sa v tomto prípade prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 38. Aby mohol kasačný súd dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozsudku krajského súdu a záveru o správnosti záveru orgánov verejnej správy, teda, či bol odpočet DPH zákonne odmietnutý pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, je nutné zistiť, či správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno vierohodného a presvedčivého spochybnenia a dôkazov predložených

sťažovateľom. 39. Po preštudovaní obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že správca dane vychádzal pri rozhodovaní o nepriznaní nároku na odpočet DPH z deklarovaných dodaných služieb - prepravy repkového oleja zo zistení maďarskej daňovej správy (poskytnutých prostredníctvom MVI), že deklarovaný odberateľ repkového oleja je nekontaktná spoločnosť, ktorá nedeklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru od slovenského dodávateľa - žalobcu.

Správca dane mal za to, že v prípade ak nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskej spoločnosti ALGA-FABAU Kft., nemohol byť priznaný žalobcovi ani nárok na odpočet DPH z prepravy tohto tovaru. 40. Kasačný súd sa v predmetnom prípade musel stotožniť s názorom krajského súdu, a síce, že samotné konštatovanie o nepreukázaní dodania tovaru deklarovanému odberateľovi - maďarskej spoločnosti ALGA-FABAU Kft. nepostačuje na záver orgánov verejnej správy o neoprávnenom odpočte DPH z dodanej služby - prepravy tohto tovaru.

Napokon samotné orgány verejnej správy konštatovali, že prepravné služby boli poskytnuté spoločnosťou CENTRAL RAILWAYS a.s., ktorá tieto služby fakturovala spoločnosti VENAS a.s., ktorá ich následne prefakturovala žalobcovi. V konaní teda bolo preukázané skutočné materiálne plnenie, t. j. poskytnutie týchto služieb ako aj ich fakturácia deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou VENAS a.s., ktorá mala postavenie zdaniteľnej osoby. Táto spoločnosť

fakturovala poskytnuté služby žalobcovi, ktorý disponoval faktúrou, ktorú aj predložil v daňovom konaní. Taktiež v konaní nebolo spochybnené použitie prijatého plnenia, t. j. poskytnutých služieb v rámci ekonomickej činnosti žalobcu. Kasačný súd má za to, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ preukazoval splnenie hmotnoprávnych ako aj formálnych podmienok na priznanie odpočtu DPH z dodanej služby - prepravy tovaru do Maďarska a správca dane náležite nespochybnil vierohodnosť jeho tvrdení.

41. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že žalobca v námietkach k protokolu a následne aj v ďalšom konaní (v podanom odvolaní a v správnej žalobe) predostrel a vysvetlil spôsob dodania a prepravy tovaru. Tovar bol naložený na železničné vozne spoločnosti CENTRAL RAILWAYS, a.s. . s ktorou mala spoločnosť VENAS a.s. uzatvorenú zmluvu o poskytnutí dopravných služieb na železničných dráhach. Preto si žalobca objednal zabezpečenie prepravy tovaru v spoločnosti VENAS a.s., ktorá vystupovala z tohto dôvodu ako odosielateľ tohto tovaru.

Správca dane sa k tejto námietke vo svojom rozhodnutí nevyjadril a len stroho konštatoval nepriznanie práva na odpočet dane z dôvodu nepreukázania dodania tovaru spoločnosti ALGA-FABAU Kft. Tento nedostatok sa v konaní nepodarilo odstrániť ani sťažovateľovi po podanom odvolaní, keď taktiež len skonštatoval, že odpočet dane z pridanej hodnoty z vykonanej prepravy nebol uznaný z dôvodu nepreukázania dodania tovaru maďarskej spoločnosti ALGA-FABAU Kft.

42. Kasačný súd napokon upriamuje pozornosť na konštatovanie správcu dane, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí dôvodil, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH nebol dodržaný účel zákona a situácia umožňujúca vzniknúť uplatneniu práva na odpočítanie dane bola čisto umelá. Uvedená argumentácia vybočuje z rámca dôvodov, ktoré viedli správcu dane k nepriznaniu odpočtu DPH zo spornej faktúry, pričom kasačný súd uvádza, že nie je možné, aby orgány verejnej správy dôvodili nepriznanie odpočtu DPH jednak nesplnením hmotnoprávnych podmienok a súčasne argumentáciou týkajúcou sa zneužitia práva prípadne podvodného konania. Takéto rozhodnutie orgánov verejnej správy je zmätočné a nespĺňajúce požiadavky na riadne odôvodnenie.

43. Na základe uvedených skutočností dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a síce, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa nie sú v súlade so zákonom. Krajský súd preto postupoval správne, keď zrušil napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a súčasne (vzhľadom na návrh žalobcu) zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a vrátil vec sťažovateľovi na ďalšie konanie. 44.

Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených kasačného konania.

46. Podľa§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sfk/23/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik